Ondřej Štindl

Zároveň ale ten záznam ukazuje, ako veľmi sa vojna na Ukrajine vymyká meradlám „kultúrnej vojny“, ktorú je časť ľudí zvyknutá viesť na sieťach. A ako pomýlené je snažiť sa tú vojnu vopchať do kritérií únavných vnútorných sporov na súčasnom Západe. Pokúša sa o to napríklad časť ultrakonzervatívnej pravice, ktorá je zvyknutá prezentovať ruský režim ako obrancu tradičných hodnôt proti západnej dekadencii, silu schopnú vzdorovať rozkladu, ktorý prinášajú výstrelky súčasného pokrokárstva.

Skreslené videnie

Lenže ak Putinovo Rusko presadzuje nejaké tradičné hodnoty, sú to hodnoty ruského samoderžavia, ktoré s tým „normálnym svetom“, o ktorom snívajú západní konzervatívci, nemá veľa spoločného.

Rovnako tak ale vojna nezapadá do obrazu sveta, ako ho prezentuje pokroková inteligencia. Tí Ukrajinci, ktorých vzdor proti ruskej presile západný svet obdivuje, vôbec nezapadajú do jej stereotypu správne mysliaceho a konajúceho Západniara dvadsiateho prvého storočia.

Patriotov, pre niekoho možno aj nacionalistov, ktorí sa postavili impériu a silu im dodáva vlastenectvo a ďalšie podobne „anachronické“ (z hľadiska dnešných pokrokárov) city, stará symbolika, staré piesne a v niečom aj „staré“ cnosti, považuje dnešný pokrokár skôr za bagáž. Takých by sa mal moderný človek zbaviť, aby sa mu ľahšie kráčalo k lepším zajtrajškom. Lenže v okamihu, keď sa rozbehnú dejiny a v stávke je prežitie jednotlivca i spoločenstva, sú to práve aj tieto „prežitky“, ktoré môžu v boji ľudí udržať spolu a pri živote.

Európa, Západ sú na strane Ukrajincov, vyjadrujú im obdiv. A obdivujú ich aj preto, ako málo sa im podobajú. Možno by s tým mali niečo urobiť.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.