Rumunské zlato

Roky som si listoval jednu rumunskú knihu fotografií, Mândrie şi beton, Hrdosť a betón. Na fotografiách sú obrovské trojpodlažné rodinné domy, často neomietnuté a niekedy neobývané, ich vidiecki majitelia občas bývajú v prístavbe povedľa. Sú to domy rumunských gastarbajtrov, čo hrdlačia v západnej Európe, napríklad na španielskych staveniskách, v talianskych domácnostiach alebo na nemeckých či anglických farmách.

Väčšina z týchto jednoduchých palácov stojí v írečitom rumunskom kraji, ktorý má až legendárny význam pre zachovávanie starých rumunských tradícií, v takzvanej Țara Oașului. Nie je to ďaleko od nás, oblasť leží na severozápade Rumunska, v blízkosti hraníc Maďarska a ukrajinského Podkarpatska. Na sviatky, keď prišli štyri milióny zahraničných Rumunov domov, som sa tam vybral aj ja.

Prezradím pohnútku: Na rumunských parlamentných voľbách 6. decembra sa udiali dve pozoruhodné veci. Účasť padla na neuveriteľné minimum 33,3 percenta a s deviatimi percentami sa dostala do parlamentu nová neznáma strana, ktorá predtým v prieskumoch ani nefigurovala. Strana sa volá AUR, čo znamená Aliancia za zjednotenie Rumunov. Aur je ale aj rumunské slovo pre zlato, čomu zodpovedá stranícka symbolika, celá je zo zlata. Mainstreamové médiá označujú Zlatých za krajnú pravicu. Rumunská diaspóra – takto sa v Rumunsku hovorí pracovným migrantom – bola doteraz spoľahlivou oporou liberálnej a progresívnej pravice, ktorá práve formuje budúcu rumunskú vládu. V ostatných voľbách 6. decembra však diaspóra hromadne prešla k pravoslávnym nacionalistom z AUR. Gastarbajtri zrejme tužia po domovine – a národný veľkorumunský romantizmus Zlatých mnohých oslovil.

Zakladatelia AUR sú pre mňa starí známi. Jeden predseda, Claudiu Târziu, bol popredným aktivistom rumunskej Koalície pre rodinu, ktorá presadila referendum o tom, aby manželstvo bolo v ústave definované ako zväzok muža a ženy. Referendum sa konalo v roku 2018, stroskotalo však na nízkej účasti (21,1 percenta). Druhý predseda, George Simion, sa dlhé roky terigal po Rumunsku, aby promoval myšlienku zjednotenia s Moldavskou republikou. Táto agenda je vnímaná ako niečo pekné, takmer každý Rumun súhlasí s heslom „Besarábia je Rumunsko“, no realizácia tohto ušľachtilého cieľa láka málokoho. V skutočnosti si Rumuni nechcú zavesiť na krk druhú najchudobnejšiu krajinu Európy. Z témy je tak politický ležiak.