Ukrajinskí utečenci sú príležitosť, chcem pomôcť zmeniť KDH

Pomenuj terajší problém ekonomického programu KDH.

Dnes sa ekonomický program zameriava na sociálnu oblasť. Podľa mňa môžeme mať oveľa väčšiu ambíciu uchopiť ekonomickú politiku ako celok. Vo vláde sú rôzne posty zahŕňajúce ekonomiku, do takej šírky by sa mohol rozprestrieť aj program KDH.

Keď som mal kedysi Milana Majerského v relácii Do kríža, povedal, že súčasná vláda robí politiku KDH. Čo bude tvoja línia voči súčasnej vláde?

Pre mňa je prvoradé vedieť, do čoho vstupujem. Línia KDH je dlhodobá, je mi jasná a vyplývajú z nej postoje, ktoré zaujmem. Určite budem voči súčasnej vláde aj kritický. Dve desaťročia som pôsobil v Podnikateľskej aliancii Slovenska a viem, čo podnikatelia potrebujú. Keby sme dali na papier ich terajšie požiadavky a porovnali ich s tým, čo vláda ponúka, nezhodnú sa vo veľa veciach.

Nerobí presne to minister hospodárstva Richard Sulík? Nie sú to tie jeho kilečká?

Pojem podnikateľské prostredie sa trochu zdefraudoval. Podnikateľské prostredie nie je len čas, za ktorý si na úrade vybavím nejaké povolenie, alebo kde a za akých podmienok si kúpim nejakú licenciu. Podnikateľské prostredie je v prvom rade zdravý štát a zdravá ekonomika. Podnikatelia napĺňajú svojimi daňami štátne rozpočty. Ak to nedokážu primerane, podnikateľské prostredie nefunguje.

Koho bude považovať KDH za rivala? S kým sa budete porovnávať?

Rivalom či partnerom bude v mnohých oblastiach práve Sulíkova SaS. Tá mala v posledných voľbách najlepšie rozpracovaný ekonomický program. Vzácne bolo, že ku každému navrhovanému opatreniu pridali kolónku, odkiaľ na to vezmú peniaze.

Pre mnohých voličov to bude znamenať posun k liberalizmu. KDH kedysi chcelo byť súčasne rivalom postkomunistického ľavicového aj liberálneho prúdu slovenskej politiky. Znamená to, že na to v ekonomike budete v strane rezignovať? Alebo by sa to malo obnoviť?

Vo všetkých stranách, od Smeru po SaS vidíme teraz jeden trend – smerom k regulácii. Ostanem pri SaS, ktorej predseda bol ešte nedávno proti regulovaným cenám, ale teraz ochotne prijal ponuku Slovenských elektrární štátom stabilizovať ceny energií.

A to je chyba?

To nehovorím. Len ilustrujem, že Sulíkov názor sa zmenil.

Ale aký bude názor KDH? Mali by sa takéto ceny regulovať?

Určite by sa mali regulovať pre obyvateľov, ktorí sú postihnutí energetickou chudobou. Najskôr však treba zistiť, ktorí to sú, až potom môžeme použiť nejaké nástroje. Je chybou robiť to plošne ako maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zastropoval ceny pohonných hmôt pre všetkých bez rozdielu.

KDH nemalo nikdy silnú ekonomiku, dôraz sa kládol na iné oblasti. Strana je teraz personálne vyprázdnená a komunikuje v sloganoch. Čo by sa malo zmeniť?

Pomenoval si to presne. KDH musí ponúknuť spektrum nástrojov. Na dnešnej tlačovke KDH sme predstavili veľký program a tému nedostatku pracovníkov na Slovensku. Utečencom z Ukrajiny pomáhame, ale môžeme s nimi vyriešiť aj niektoré vlastné problémy, a teda zaplniť neobsadené pracovné miesta. To je téma, s ktorou vstupujem do politiky.

Predstav nám ju bližšie.

Každá veľká politika musí mať svojho pána. KDH podporuje vznik úradu splnomocnenca, ktorý by spravil kroky potrebné na zmenu zmýšľania. Vlády Roberta Fica tvrdili, že migranti sú pre občanov nebezpeční, lebo znížia mzdy a zoberú im prácu. Túto paradigmu treba zmeniť, lebo migrant z Ukrajiny je pre nás príležitosťou. Máme tu ukrajinskú menšinu, môžu ju posilniť a nestratiť tak ukrajinskú identitu.

Humanitárnu pomoc a charitu dajme bokom, ale KDH nikdy doteraz nepodporovalo ekonomickú migráciu na Slovensko.

(Úsmev.) Asi to bude mojou novou pozíciou. KDH sa zastáva ľudí, ktorí si poctivo zarobili majetok, a zdôrazňuje, že len z týchto peňazí môže štát robiť sociálnu politiku. Poľsko od roku 2014 prijalo viac než milión ukrajinských migrantov a na poľskom trhu to spôsobilo, že ekonomika rástla o pol percenta HDP rýchlejšie, než keby Ukrajincov neprijali. Zdvihli sa mzdy a migranti vytvorili ďalšie pracovné miesta. Z Ukrajiny prichádzajú aj živnostníci, ktorí dajú prácu iným ľuďom. Nemyslím si, že sa to bije s predchádzajúcou politikou KDH. Je to len snaha o solidaritu a posilnenie domáceho podnikateľského segmentu. Tak získame ďalšie podmienky na posilnenie sociálnej politiky.

Odbory pred pár dňami vyjadrili obavu, že príchod Ukrajincov môže ohroziť zamestnanosť na Slovensku, lebo budú robiť za nižšie mzdy než slovenskí zamestnanci. Za riešenie považujú, aby nešli s mzdami pod slovenskú úroveň. Neobávaš sa toho, že by ukrajinskí utečenci mohli ohroziť voličov KDH, ktorí sa živia rukami?

Krátkodobo môže niečo takéto nastať, ak vôbec. Poľsko do veľkej miery postavilo rast ekonomiky na nových pracovníkoch a dnes má o desať percent vyššiu hrubú mzdu než Slovensko. Nepredpokladám, že by sa u nás situácia vyvinula inak, ak prijmeme poľské riešenie.

V KDH sa k ekonomike najčastejšie vyjadruje europoslanec Ivan Štefanec. Ktorý z vás dvoch bude tvárou ekonomického programu?

Do KDH ma prijali ako experta na ekonomiku, čo hovorí za všetko. S Ivanom Štefancom budem, pochopiteľne, spolupracovať, ale nebude to nič nové. V Podnikateľskej aliancii Slovenska som pôsobil ako riaditeľ, zatiaľ čo on bol jej prezidentom.

Je medzi vami súlad?

V pohľade na podnikateľské prostredie áno. Štefanec je europoslancom a v europarlamente sa riešia odlišné veci než na Slovensku, ale nechcem maľovať čerta na stenu.

KDH si kedysi potvrdilo svoju identitu v zápase s SDKÚ. Štefanec je bývalým členom SDKÚ, svoje názory pritom nezmenil. Do KDH sa vrátili viacerí bývalí členovia z SDKÚ, napríklad Ivan Šimko. Mikuláša Dzurindu zase často pozývajú na akcie KDH. Nestáva sa KDH postupne SDKÚ?

Ivan Šimko sa vrátil do KDH, ale neviem o tom, že by sa tam vrátil Dzurinda.

To nie, Dzurinda chodieva na akcie KDH. Reční, vystupuje…

…dobre, ale veď bol ministrom za KDH.

Lenže potom chcel KDH zničiť. To je príbeh SDK, potom prišiel konflikt s SDKÚ.

SDKÚ a KDH boli konkurenti, to je pravda. (Ticho.) Súčasný predseda KDH nastúpil do funkcie s mottom „Spájať úsilie“. Myslím si, že spájať sa dá, ale vyžaduje si to určité kompromisy. To sa dá, len ak vychádzame zo svojho základu. Myslím si, že aj KDH dokáže spájať bez toho, aby bolo rozdelené vnútornými odlišnosťami.

V kuloároch sa špekuluje o spájaní KDH a parlamentnej Kresťanskej únie. Mali by sa tieto strany spojiť?

Neviem, je to vyslovene politická otázka a ja sa cítim skôr ako ekonomický expert. Je dôležité, aby sa kresťansko-demokratický rozmer politiky presadil v jednej konkrétnej strane, a nie na rôznych kandidátkach strán. Nie je mojou vecou, ako budú návraty do KDH a toto spájanie vyzerať.

KDH postupne mení aj voličov, čoraz viac ho volia napríklad voliči SDKÚ, voliči KDH sympatizujú so Zuzanou Čaputovou. Je to dobrý alebo zlý trend?

Napadá mi príklad Františka Mikloška, ktorý bol prezidentským kandidátom a v druhom kole odporučil svojim voličom hlasovať za Zuzanu Čaputovú. Napriek tomu si nemyslím, že by Mikloško upustil od svojich hodnôt. Myslím si, že to platí aj o iných ľuďoch, ktorí cítia k Čaputovej sympatie. Osobne som voči súčasnej prezidentke kritický.

Malo by sa KDH viac vymedzovať voči stranám ako ĽSNS či Republika?

KDH by si malo držať svoju líniu. Úplne stačí ponechať si svoju kontinuitu.

Už dve volebné obdobia to nestačí. KDH vypadlo s Jánom Figeľom z parlamentu, nepresadilo sa s Alojzom Hlinom, ale KDH dnes reprezentujú ľudia, ktorí tam vtedy boli s nimi.

(Smiech.) Ja som tam vtedy nebol. Nemám problém s hodnotovou orientáciou KDH. Môj príchod môže signalizovať, že nechceme ostať pri verbálnych vyjadreniach, ale mienime aj predkladať konkrétne nástroje. V programoch politických strán v posledných voľbách cítiť oproti obdobiu spred ôsmich rokov oveľa viac demagógie a populizmu. Ľudia zvyknú zabúdať, čo bolo pred štyrmi rokmi, ale spolieham sa na to, že nejakú pamäť majú. Ak niekto populisticky sľubuje, ale nakoniec to nesplní, lebo sa to splniť nedá, voliči by mali oceniť konštruktívny prístup.

Dnešné strany riešia úplne iné problémy, než o akých sme debatovali pred voľbami. Sú volebné programy ešte dôležité?

Sú. Napríklad exekučná amnestia má v programe Sme rodina veľmi silné miesto. Vidíme, že táto strana robí všetko preto, aby túto agendu presadila. Nechcem preceňovať dôležitosť volebných programov, ale podľa miery, do akej sú im politické strany verné, možno určiť, ako vážne myslia politiku pri výkone moci vo vláde.

KDH je členom Európskej ľudovej strany (EPP), tá už dávnejšie rezignovala na svoj konzervatívno-kresťanský program, je to stredová formácia. KDH zostáva členom EPP a nejde do sporu, keď EPP likviduje Fidesz alebo poľskú vládu. Nie je to chyba?

(Dlhé ticho.) Pomôžem si príkladom z roku 2005, keď sa formovala ústava Európskej únie. KDH vtedy striktne vyjadrilo svoj postoj k zmienke o kresťanstve a o rok na to vystúpilo z vlády pre výhradu vo svedomí. Pokiaľ viem, je to ojedinelý jav a zaujalo principiálne postoje. Nemusíme vždy súhlasiť so stanoviskom určitého subjektu, ale dôležité sú zásadné postoje. Áno, ja si tiež kladiem otázku, či sú ešte CDU kresťanskí demokrati.

Prečo si myslíš, že by ešte mali byť?

Majú to v názve (smiech). Sú najsilnejšou stranou tejto frakcie v Europarlamente a stále sa cítia byť lídrom kresťanskej demokracie v Európe. Ide o môj osobný názor, ale myslím si, že KDH by malo zaujať ku kolegom v EPP postoj z rokov 2005 a 2006. Europarlament má silnejšie právomoci než kedysi, ale napriek tomu mám dojem, že rozhodnutia europarlamentu preceňujeme – napríklad pri rezolúciách.

Maďari a Poliaci by zrejme nesúhlasili, čelia tvrdému tlaku. Ten tlak je systematický.

To áno, ale nielen zo strany europarlamentu, ale aj z Rady, Európskeho súdu pre ľudské práva a podobne. KDH vyznáva princíp subsidiarity a ja tomu fandím. Spravme na najnižšej úrovni, čo sa tam dá spraviť, a až potom to posuňme nahor. Do určitých oblastí by európska politika nemala zasahovať. Z tohto princípu je oveľa dôležitejšie, ako sa KDH a slovenská vláda v kultúrnych a sociálnych otázkach rozhoduje na štátnej úrovni a ako v Bruseli. Keď sa rokovalo o európskej zmluve, KDH bolo proti väčšinovému hlasovaniu a podporovalo hlasovanie konsenzom.

https://standard.sk/188786/kdh-utecenci-su-prilezitost-stat-by-mal-zriadit-urad-splnomocnenca-pre-integraciu/

Vrátim sa ku kontinuite KDH. Prečo sa strana na čele s Figeľom a Hlinom nedostala do parlamentu?

Osobne som to neanalyzoval. Počas posledných parlamentných volieb som nebol na Slovensku, ale priznám sa, že by sa mi ťažko hlasovalo. Osoba Alojza Hlinu bola pre mňa nedôveryhodná a to, že šmahom ruky prešiel do inej strany, len potvrdzuje, že záujmu byť kresťansko-demokratickým politikom bolo nadradené niečo iné.

Terajší členovia KDH sa Hlinovi nedokázali nijako vzoprieť. Ocenil si rozhodnutie KDH vystúpiť z vlády kvôli výhrade svedomia, ale boli by súčasní členovia KDH ešte niečoho takého schopní?

Hlina nastúpil po volebnej porážke, ktorá bola neočakávaná. Hlina je dieťaťom tejto doby. Nejdem hodnotiť ďalších ľudí, ktorí s ním išli.

Terajší predseda Milan Majerský bol vtedy tiež členom predsedníctva, ale nie je známy žiaden verejný zápas, ktorý by zviedol s Hlinom.

Nepoznám súvislosti, ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Pred nástupom do pozície som s Majerským hovoril a myslím si, že je otvorený nielen spájaniu ľudí, ale aj tomu, aby KDH ostalo verné svojim zásadným postojom z rokov 2005 a 2006. Ak si Hlina ako dlhoročný predseda osoboval veľké právomoci, z prvých rozhovorov s vedením KDH môžem potvrdiť, že takáto atmosféra tam teraz nepanuje.

Všetky politické strany sú dnes akoby firmy riadené majiteľom. Ak je niekto poslancom, v zásade by sa dalo povedať, že nemá žiaden vplyv. Dobrým príkladom sú viacerí kresťania v parlamente. Čo bude znak toho, že si sa presadil v KDH?

Okolo ekonomiky sa točím tri desaťročia a na mnohé veci mám svoj názor podopretý analýzami, ktoré som často vypracúval. Ak sa mi podarí presadiť tieto názory do volebného programu KDH, bude to pre mňa úspech. Ak nejaké riešenie navrhnem, musím premýšľať aj nad tým, odkiaľ na to vezmem peniaze. Na tom budem nástojiť. Ak sa to stane súčasťou hnutia, ktoré ma angažovalo, bude to úspech. Spomeniem českú ODS a predsedu Petra Fialu, ktorý otvorene povedal, že musia niektoré veci napraviť, bude to stáť peniaze a ľudia to pocítia. Toto na Slovensku už roky nikto nehovorí.

Vojna Ruska proti Ukrajine spôsobuje, že európske štáty sa usilujú čím skôr odstrihnúť od ruskej ropy a plynu. Turecko, ktoré je tiež členom NATO, sa správa inak, aj Maďarsko sa o to snaží, Poľsko to, naopak, ostro podporuje. Kde by mala byť pozícia Slovenska podľa KDH?

Musíme vychádzať z toho, že z európskych štátov máme najväčšiu energetickú závislosť na ruských surovinách. Neschvaľujem reči predsedu vlády o tom, že sa zo dňa na deň odpojíme od ruského plynu. To sa nedá. Najskôr treba uvažovať, ako a kedy sa odpojíme. Ak pristúpime na spoločný postoj Európskej únie, máme právo žiadať o pomoc ostatné štáty, ktoré nie sú tak jednostranne odkázané na Rusko. Do tretice, sme postavení pred voľbu o tom, na akých energetických surovinách budeme stavať svoje hospodárstvo, a to je perfektná príležitosť prísť s vlastným programom, ktorý nám chýba. Minister Sulík veľa hovorí o vodíku, ktorý je príťažlivou myšlienkou, ale nedá sa realizovať z pozície jednej strany. Musí sa prijať postup, keď budú všetci ťahať za jeden povraz, hoci to nie je ľahké.

Ak to postavím do binárnej polohy: ruský plyn áno alebo nie?

Odpoviem inak. Vytvorme také prostredie, aby mohol ruský plyn súťažiť. Zatiaľ máme jeden zdroj s plynom, ale ak by musel súťažiť napríklad s tým z Kuvajtu alebo zo Spojených štátov…

…ruský plyn je lacnejší.

Súťaž nie je len ekonomická, ale aj bezpečnostná kalkulácia. Nie som zástancom využívania energií ako prostriedku na presadzovanie vlastnej politiky, ale deje sa to a nič s tým neurobíme. Ak si bude môcť Slovensko vybrať zo spektra zdrojov, ruský plyn pre mňa nie je nebezpečný.

Veľkou témou EÚ je zelená agenda, čo veľmi poškodzuje obzvlášť autopriemysel, ktorý je pre nás dôležitý. KDH má dvoch europoslancov, ale doteraz k téme mlčalo, zmení sa to?

Môj osobný názor je, že zelená politika áno, ale nie podľa EÚ. Keď sa rozhodneme uplatniť nejaký byrokratický administratívny model zvrchu, bude to zvrchu. Pristúpiť na uhlíkové clo je podľa mňa oveľa prijateľnejšie, než stanovovať zákazy na výrobu áut s palivovým motorom. Potrebujeme niečo robiť s fosílnymi palivami, dohodnime sa na uhlíkovom cle a nech súťažia technológie.

Čiže nepredpisovať dátumy pre výrobcov áut?

Nie, nech Európska komisia na základe prepočtov určí členským štátom uhlíkové clo a nechá ich riešiť si vlastné problémy. Vrátim sa k vodíku, ktorý má u nás aspoň zo strany ministerstva hospodárstva zelenú. Nemecko odmietalo vodík ako zmysluplný energetický zdroj a dnes o ňom opäť hovoria. Prečo? Prišiel vonkajší tlak, ktorý nestanovilo nijaké byrokratické rozhodnutie, ale nastala vojna na Ukrajine a zistili sme, že potrebujeme alternatívne energetické zdroje. V škandinávskych štátoch sa zhodli na tom, že budú mať veľmi vysokú mieru daňového zaťaženia, majú silný štát, ktorý im poskytuje potrebné služby, s ktorými sú ľudia spokojní. Môžeme sa na úrovni Európskej únie dohodnúť, že potrebujeme niečo urobiť s emisiami, ale musíme vymyslieť nejakú daň – podobne ako v Škandinávii –, ktorá bude všetkým tlačiť na peňaženky.

Je toto téma, v ktorej sa chceš angažovať?

Určite áno. Je to potvrdenie toho, čo som už povedal. Ekonomika má presah do všetkých oblastí.

Jedným z výsledkov vojny je tlak na zbrojenie. Nemci ohlásili stomiliardové zbrojenie, Poliaci chcú dávať 3 až 3,5 percenta HDP na zbrojenie. Malo by Slovensko zbrojiť viac ako dnes?

Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na to, že nás ochráni niekto iný. Vysvitlo, že nevieme pokryť ani svoj vzdušný priestor a museli sme sa spoliehať na iné štáty. Poliaci majú svoje príčiny a ohrozenie vždy silno pociťovali, ale nemôžeme sa len spoliehať na okolité štáty. Áno, podľa ich príkladu budeme nútení viac zbrojiť. Ak je v spoločnosti nálada dávať viac na obranu, musíme si povedať, odkiaľ na to vezmeme peniaze.

A odkiaľ budú tie peniaze?

Tvorí sa štátny rozpočet, z ktorého sa financujú všetky výdavky. Treba si povedať, že ak dáme na obranu…

…na toto v spoločnosti podporu asi nenájdete. Elity cítia ohrozenie a chcú byť súčasťou systému, ktorý zvyšuje výdavky na zbrojenie, ale ľudia to nepodporujú, lebo vidia iné problémy a nedostatky, Ruska sa veľká časť populácie neobáva. Zbrane sú drahé, miliardy budú inde chýbať.

Neodbieham od témy, ale uvediem príklad. Asi pred dvomi týždňami začali Rusi bombardovať Ľvov, ale hovorilo sa o tom, že bomby môžu padať aj na letisko pri Užhorode. Človek zo slovenskej strany hranice by na otázku, čo by robil, keby sa front presunul k nám, odpovedal, že by vzal zbrane a bránil sa. Myslím si, že v súčasnej atmosfére je medzi ľuďmi ochota uvažovať o tom. Máme parlamentnú demokraciu, takže túto tému musia otvoriť politické strany. Na otázku, odkiaľ vziať financie, odpoviem, že rozpočet je jeden a niekde sa bude musieť ubrať.

Prvého apríla je výročie vlády Eduarda Hegera. Ako hodnotíš jeho rok na čele vlády?

(Ticho.) Ako rok premárnených šancí. Príklad: vláda prijala Plán obnovy, kde sú dopodrobna rozpísané reformy, ktoré treba urobiť a ktoré sčasti pokryjú peniaze z Európskej únie. V lete predstavil Heger tento Plán obnovy ako niečo, čo nám pomôže dobehnúť v kvalite životnej úrovne priemer EÚ. Keď teraz vidím, ako tento plán kolabuje, je to podľa mňa veľká nevyužitá príležitosť. Hegerov nástup prispel z hľadiska politickej situácie k upokojeniu, ale za akú cenu? Vládne ambície, ktoré tvorili programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča, boli obrovské. Nemôžem povedať, že by sa s nástupom Hegera z nich niečo uskutočnilo.

Kto je najlepší a najhorší člen vlády?

(Dlhé ticho.) Môj osobný názor je, že najlepšie si vedie minister Richard Sulík, hoci je liberál. Z druhého konca ma dosť nemilo prekvapilo ministrovanie Márie Kolíkovej. Ktorá je vlastne z tej istej strany či klubu.

Prekvapuje ma, že sa ekonomický expert KDH nevyhranil voči ministrovi financií Igorovi Matovičovi. Nie je to potrebné?

Ministerstvo financií sa za čias Ivana Mikloša výrazne zrekonštruovalo a valí sa určitou zotrvačnosťou. Na Matovičovi mi osobne prekážajú veci ako očkovacia lotéria, čo boli peniaze vyhodené do vzduchu. Minister financií si nemôže dovoliť robiť takéto populistické prvky, ak navyše apeluje na zvyšných ministrov, aby zodpovedne pristupovali k rozpočtovaniu svojich rezortov, drží ich nakrátko a nedá im peniaze.

Posledná otázka. Keďže program garantuje vždy len politik, chceš kandidovať do parlamentu?

Ak budem mať naplno garantovať ekonomický program, tak áno.