Niečo sa však zmenilo a v decembri 2020 predložila návrh zákona na ochranu detí, ktoré prežijú pokus o potrat. Pri potrate vo vyššom štádiu tehotenstva sa neraz stane, že sa dieťa narodí živé. Potratári niekedy takto predčasne narodené dieťa zabijú, alebo ho nechajú zomrieť na nedostatok starostlivosti. Istá pracovníčka Planned Parenthood jednej zvedavej matke povedala, že takémuto dieťaťu vykrútia krk.

Situáciu mal riešiť federálny zákon z roku 2002, ktorý stanovil, že dieťa narodené pri pokuse o potrat sa považuje za človeka. Lenže zdá sa, že ani táto právna úprava nestačí. Republikáni sa preto opakovane pokúšajú presadiť zákon, ktorý zavedie aj jasné povinnosti pre zdravotníkov a sankcie za ich porušenie, no zatiaľ sa im ho nedarí presadiť pre silný odpor demokratov. Gabbardová o takomto zákone hlasovala v roku 2015 a bola proti. V poslednom mesiaci svojho mandátu však sama takýto zákon navrhla.

Title IX is a historic law that positively changed everything for women & girls. This video explains how, and why I introduced the Protect Women’s Sports Act - to clarify, uphold & strengthen the original intent of Title IX, ensuring a level playing field for girls & women. pic.twitter.com/B0647yCGmW

— Tulsi Gabbard 🌺 (@TulsiGabbard) December 13, 2020

Ochrana pred potratom, ak dieťa cíti bolesť

Amerika je krajina, kde sa robia potraty aj vo vysokých štádiách tehotenstva, kedy dieťa cíti bolesť. Jedným zo spôsobov, ako sa americkí ochrancovia života snažia okresať potratovú legislatívu je prijatie zákona, ktorý by obmedzil potraty, ak už dieťa pociťuje bolesť. Doterajšie návrhy stanovovali obmedzenia potratov detí vo veku od dvadsať týždňov od oplodnenia (hoci niektoré štúdie uvádzajú, že deti môžu pociťovať bolesť aj oveľa skôr.)

Tulsi Gabbardová o takomto type zákona hlasovala už trikrát v rokoch 2013, 2015 a 2017, no vždy bola proti. V decembri však avizovala, že spolu s republikánom Jeffom Duncanom takýto zákon predkladá, hoci text jej návrhu nebol zatiaľ zverejnený.

Ochrana ženského športu

Tretí zákon, ktorý Gabbardová v decembri predložila je zákon na ochranu ženského športu. Ako vysvetlila, v minulosti to mali dievčatá a ženy v športe ťažké, pretože finančne podporovaný bol najmä mužský šport. To pomohol zmeniť zákon Title IX z roku 1972, ktorý zabezpečil financovanie aj ženského športu na školách a univerzitách. Vďaka tomu výrazne vzrástol počet dievčat, ktoré sa venujú športu, s čím je zase spojené aj ich väčšie zdravie a životné úspechy. Lenže niektoré štáty teraz dezinterpretujú zákon tým, že umožňujú biologickým mužom, ktorí sa identifikujú ako ženy, súťažiť so ženami. Ako vraví: „Je faktom, že biologickí muži majú fyzickú výhodu oproti biologickým ženám, pokiaľ ide o šport.“ O tom sme už na stránkach Štandardu písali v súvislosti s rugby. Rozhodla sa preto predložiť novelu, podľa ktorej bude v rozpore so zákonom Title IX, ak príjemca z federálneho fondu „umožní osobe, ktorej biologické pohlavie pri narodení je mužské, zúčastniť sa atletického programu alebo aktivity, ktorá je určená pre ženy alebo dievčatá“. Podľa Gabbardovej „je vrchol pokrytectva, keď tí, čo sa považujú za obhajcov ženských práv popierajú, že vôbec existuje niečo také, ako žena v biologickom zmysle slova.“

Keďže Snemovňa reprezentantov je aktuálne väčšinovo demokratická, neočakáva sa, že by ktorýkoľvek z týchto návrhov prešiel.

V čom môže byť Tulsi Gabbardová poučením aj pre nás

Na prípade Tulsi Gabbardovej možno vidieť, že aj politici z liberálnych strán môžu prichádzať s pro-life návrhmi. Často myslím na slovenských liberálnych politikov ako je Ondrej Dostál či Peter Osuský, ktorí sa v minulosti istou formou hlásili k ochrane života, no v parlamente v drvivej väčšine hlasovali proti pro-life návrhom. Možno raz aj oni pocítia túžbu spraviť niečo pre zlepšenie práv nenarodených detí, škoda by bolo nechať si to na poslednú chvíľu.

Na Tulsi Gabbardovej vidieť, že politici môžu zmeniť svoje politické postoje. Videli sme to aj počas minulého volebného obdobia na Slovensku, keď si pro-life témy osvojili kotlebovci a neskôr aj Slovenská národná strana, ale aj niektorí politici z iných strán. Možno sa niečo také udeje aj v súčasnom parlamente, keď poslanci budú o téme nútení viac uvažovať a časom sa snáď aj trochu obrnia voči liberálnemu hejtu. 

Pro-potratové hnutie sa v posledných desaťročiach výrazne radikalizovalo. Vidieť to na amerických demokratoch, ktorí nie sú ochotní podporiť ani len ochranu života detí, ktoré sa pri pokuse o potrat narodia živé. To, čo bol kedysi ich kľúčový slogan („potrat má byť bezpečný, legálny a zriedkavý“), sa dnes nespomína, lebo v sebe nesie náznak spochybnenia. O potrate treba hovoriť s hrdosťou. Pro-potratové demonštrácie sú čoraz agresívnejšie a vulgárnejšie, čo vidieť na demonštráciách v Amerike, Poľsku, ale v istej miere aj na Slovensku a popri tom narastá aj agresivita politickej reprezentácie. Hnutie ukazuje svoju totalitnú povahu.

Tulsi Gabbardová rieši témy, ktoré sa týkajú aj Slovenska, a ktoré zatiaľ u nás neboli otvorené. Aj u nás sa robia potraty vo vyšších štádiách tehotenstva, ak je dieťa postihnuté. Tieto deti už cítia bolesť, ale nehovorí sa o tom. Tieto deti sa aj na Slovensku niekedy narodia živé, ale nehovorí sa o tom, čo s nimi potratári robia. Ako asi funguje psychológia potratára, ktorému sa narodí dieťa, ktoré mal zabiť? Dokáže sa pohotovo prepnúť z úlohy kata na lekára, ktorý spraví všetko pre záchranu svojho malého pacienta?

Americkí politici opakovane predkladajú návrhy na ochranu života. Predkladajú ich tak na federálnej úrovni, ako aj na úrovni štátov (kde len v minulom roku bolo prijatých 19 rôznych zákonov a rezolúcií na ochranu života). Zákony majú rôznu povahu, niektoré sú „kozmetickejšie“, iné zásadnejšie. Ale politici sa snažia, hľadajú, čo by mohlo prejsť a navrhujú aj zákony, ktoré posúvajú uvažovanie ľudí o téme. Toto sme, chvalabohu, začali robiť aj na Slovensku a verím, že v tom budeme pokračovať. Politici by sa nemali nechať odradiť pandémiou, ani strachom, ani inými povinnosťami. Premárnený čas sa nedá vrátiť.