Jaroslav Daniška

Maďarsko je skrátka iné. Až prekvapivo iné. Inak sa správa k Východu, nielen Ukrajine a Rusku, ale aj k Číne či Turecku, a inak sa správa aj k Západu. Čím to vlastne je?

Začnime najskôr prekvapením z nedele. Orbán uspel spôsobom, ktorý prekvapil aj slovenských Maďarov. Čakalo sa, že zrejme vyhrá, aj keď úplnú istotu pred voľbami nemá nikto, ale že získa ústavnú väčšinu, dokonca viac poslancov ako pred štyrmi rokmi, to bolo sci-fi. Na čele vlády stojí už 12 rokov vkuse, ale premiérom bol už aj predtým a v politike je od roku 1989, keď verejne vystúpil na opakovanom pohrebe Imreho Nagya.

Takú kariéru inde v Európe nenájdete. Stále je pritom relatívne mladý (má 58 rokov), v jeho veku niektorí politici iba začínajú. On je už najdlhšie slúžiacim premiérom v EÚ, od roku 2002 nezískal vo voľbách menej ako 41 percent, nikto v okolí nedokáže vo vrcholovej politike pôsobiť vyše 30 rokov, byť v konflikte s Bruselom, Berlínom aj s Washingtonom (odkedy vládne Biden) a vyhrať voľby s ústavnou väčšinou.

Nemusíte byť cudzinec, aby vás to prekvapovalo. Prekvapení sú aj naši liberálnejší Maďari. A, samozrejme, aj mnohí Slováci, dôvodom je najmä Ukrajina a Orbánova neochota zapojiť sa do vojny čo i len nepriamo. Orbán nenosí ukrajinské stužky, vojnu odsúdil, ale inak si drží odstup, odmieta na Ukrajinu dodávať alebo distribuovať zbrane, Zelenského nielenže nenapodobňuje (ako Macron či predsedníčka europarlamentu, ktorí začali nosiť mikiny a tričká), ale upozornil ho, že sa v čase vrcholiacej kampane ukrajinský prezident správal ako jeho kritik. A on aj napriek tomu vyhral.