Americká divočina

Za uplynulé hodiny sa v Amerike stali tri dôležité veci, preberme ich chronologicky.

Po prvé, demokrati vyhrali opakované voľby do Senátu v Georgii, obidva obvody, čo znamená, že pomer hlasov v Senáte bude vyrovnaný 50:50. V prípade rovnosti hlasov bude rozhodovať viceprezidentka Kamala Harrisová. Demokrati majú teda väčšinu, čo v značnej miere uľahčí Bidenovi vládnutie, schvaľovanie nominácii a podobne.

Situácia nemusí byť úplne jednoznačná, Joe Manchin, demokrat a senátor za Západnú Virgíniu, už dávnejšie oznámil, že nebude podporovať najradikálnejšiu agendu demokratov (napr. zrušenie filibusteru, alebo navolenie vyššieho počtu sudcov do Najvyššieho súdu, aby zmenili pomery na súde), je totiž konzervatívnym demokratom. Možno konzervatívnejším ako niektorí republikáni. Senátori ako Susan Collinsová zo štátu Maine môžu zase v niektorých otázkach hlasovať s demokratmi. Uvidíme. Každopádne, republikáni stratili Senát, majú na dva roky o troch senátorov menej, ako doteraz.

Dôležitá otázka znie, akú rolu v týchto výsledkoch zohral Donald Trump. V pondelok na mítingu v Georgii na adresu dvoch republikánskych kandidátov povedal: „Ak vyhrajú, nikto nepovie, že je to moja zásluha, ak prehrajú všetci budú viniť Trumpa.“

Došlo na jeho slová, pomerne presvedčivo to v analýze pre Wall Street Journal ukázal Karl Rove. John Ossoff zvýšiť v januári o pár percent náskok v mestských baštách a vidieckych voličov prišlo v januári voliť o niekoľko desiatok tisíc menej. Zrejme by sa to dalo nazvať Trump effect.

Demokrati v týchto voľbách získali Biely dom, udržali Snemovňu a získali Senát. Ku každému by bolo možné dodať jedno ale, o tom však neskôr.

Po druhé, včerajší míting na podporu prezidenta Trumpa sa po jeho skončení zmenil, a chuligáni medzi demonštrantmi vtrhli do budovy Kongresu. Výsledkom sú štyria mŕtvi, evakuovaný Kongres, prerušené rokovanie a schvaľovanie výsledkov volieb.

Trochu si to rozoberme.

Žiadny dav, žiadni demonštranti nemôžu vtrhnúť do parlamentu, či už sa volá Kongres alebo Národná rada. Je to neprijateľné – vždy a všade, a treba to odsúdiť.

V Amerike sa to včera stalo.

Povedzme si pár okolností.

During the four years of the Civil War, the confederates never got closer to Washington than Fort Stevens. Until today, when insurrectionist supporters of @realDonaldTrump paraded through the U.S. Capitol Building carrying the Confederate battle flag. pic.twitter.com/mPye0ziVlj

— Jordan Fischer (@JordanOnRecord) January 6, 2021

Najskôr k obetiam. S výnimkou bývalej príslušníčky amerického letectva Ashli Babbittovej sa o zvyšných troch obetiach zatiaľ veľmi nepíše, pravdepodobne to znamená, že všetky obete boli medzi demonštrantmi, opatrne možno predpokladať, že nikto z polície alebo Kongresu nezahynul. (Podľa neskoršej správy zahynuli traja ďalší demonštranti v dôsledku iných zdravotných problémov.)

Poďme k politike.

Trump míting pred Kongresom zvolal s tým, aby naposledy sformuloval svoje stanovisko pred potvrdením Bidenovho víťazstva a podporil republikánov, ktorí sa pokúsili o posledné právne legitímne kroky na preskúmanie výsledkov volieb.

Dve poznámky: Médiá dlhé mesiace opakovali, že Trump chce zmariť odovzdanie moci, pričom vôbec nehralo rolu, že prezident nemá kompetencie, aby tak urobil. Odovzdávanie moci je proces, kde hrajú primárnu rolu štáty USA a Kongres, nie výkonná moc. Trump to nedokázal ovplyvniť. Jediné, čo mohol, bolo opakovať, že neuznáva výsledky volieb, čo robil, ale to je tak všetko. Boli to síce len slová, ale boli to chybné slová a nešťastné výroky, o tom nižšie. A áno, aj míting pred budovou Kongresu je chyba. Protesty sa nemajú organizovať v blízkosti parlamentu, čisto preventívne. Tu bol navyše úmysel.

Po druhé, zhruba dvanásť senátorov na čele s Tedom Cruzom a Joshom Hawleym a niekoľko poslancov Snemovne reprezentantov sa včera chystalo využiť svoju právomoc a vzniesť posledné námietky k výsledkom volieb. Mali šancu na úspech? Nie, nemali.

Maximálne dvanásť senátorov zo 100, ktorí boli ochotní Trumpa podporiť, nedokáže nič. Rovnako ako aj pár desiatok poslancov z 435, odhadovalo sa, že by ich mohlo byť asi 80, ale to číslo už nespoznáme. To, prečo sa o to napriek tomu pokúšali, malo iné dôvody. A ich námietky riešili orgány jednotlivých štátov, takže všetkým bolo vopred jasné, ako to dopadne. Cruz namietal výsledky hlasovania v Arizone, kde tieto výsledky tamojšie orgány už potvrdili.

.@seanhannity: BREAKING – Sen. Cruz Objects to Arizona’s Electoral College Results, Senate to Debate https://t.co/3to1hDBjee

— Senator Ted Cruz (@SenTedCruz) January 6, 2021

Je takýto krok útokom na americkú demokraciu? Americké zákony ho umožňujú, kongresmani ho využívajú. Demokrati sa o to neúspešne pokúsili v roku 2001, chýbal im vtedy jeden senátor, úspešne v roku 2005. Procedúru využila senátorka a dnešná lobistka Barbara Boxerová z Kalifornie (jej nástupkyňou bola budúca viceprezidentka Harrisová), keď žiadala o preskúmanie výsledkov volieb v Ohiu, ktoré o vyše 118-tisíc hlasov vyhral George W. Bush. Mala podporu svojej strany, námietka bola neúspešná. Nikto vtedy vážne nehovoril o spochybňovaní americkej demokracie.

Senátorka Boxerová neohrozila demokraciu o nič viac, ako senátori Cruz či Hawley.

Navyše, aj významná časť tých najpresvedčenejších trumpistov medzi republikánskymi politikmi, ako napr. senátor Tom Cotton z Arkansasu, ktorý sa bude podobne ako Ted Cruz usilovať o nomináciu za prezidenta o štyri roky, alebo senátor John Thune z Južnej Dakoty, boli otvorene proti tomuto procesu. Odkazovali sa na iný princíp americkej demokracie, že organizácia volieb a ich vyhodnotenie je v kompetencii jednotlivých štátov USA, nie federálnej vlády. Preto aj túto poistku odmietli využiť, rešpektujúc suverenitu týchto štátov.

Republikáni teda voľby zvrátiť nemohli a ani nechceli. A Trump to vedel. Žiadny pokus o puč, ako píše Štefan Hríb, nehrozil. Trump nie je Nero.

Druhá črta včerajška.

Demonštranti prekročili hranicu, v Kongrese nemali čo hľadať. Vandalizmus je neakceptovateľný a tých, čo porušili zákon, budú americké orgány určite stíhať. Tak to má byť.

Ak chceme popísať zodpovednosť, je dobré si všimnúť a rozlíšiť, ako sa správal Trump, republikáni a ako médiá.

Trump nesie zodpovednosť za míting, čas a miesto, kde sa konal. Nesie tiež zodpovednosť za opakované spochybňovanie toho, že prehral.

K útoku na Kongres došlo po mítingu. Trump dal dve vyhlásenia, ktoré išli proti chuligánom, ktorí v Kongrese robili bordel. Vyzval ich, aby rešpektovali políciu, zachovali pokoj a išli preč. Boli to apely k upokojeniu situácie.

Ak ale chcete rozumieť americkej polarizácii, a tomu, čo ju povzbudzuje, treba si všímať, čo robili médiá ako CNN. Pokračovali vo vyostrovaní napätia, obviňovali Trumpa a jeho apely marginalizovali alebo ignorovali. Aj to je súčasť obrazu dnešnej Ameriky. Všetko je permanentný politický boj.

Stačilo si prepnúť na britskú televíziu Sky News, obraz bol iný. Mimochodom, toto platilo počas celej prezidentskej kampane. Viac ste sa o Amerike dozvedeli zo Sky News alebo dokonca BBC, ako zo CNN. Táto televízia robila stranícku agitku. Ešte pred štyrmi rokmi, keď kandidoval Trump proti Hillary Clintonovej, bývali v CNN programy, kde moderátor viedol debatu s demokratom, republikánom proti-trumpovicom a podporovateľom Trumpa, čiže nevyvážené, ale aj s druhým pohľadom na témy. Teraz už pre také programy nebolo miesto. Žiadna diskusia – najlepšia diskusia.

Televízie a veľké médiá samozrejme nenesú zodpovednosť za včerajší útok na Kongres, tú nesú samotní demonštranti, ale médiá pomáhajú pochopiť hnev, ktorý demonštrantov mobilizuje.

Amerika je prudko vnútorne polarizovaná, nie je to však výsledkom prezidenta Trumpa, je to podstatne starší fenomén. Napokon, práve táto polarizácia a odsúvanie veľkej časti populácie na okraj viedlo k zvoleniu Trumpa. Bol to protest voličov proti Amerike, akú reprezentoval Obama, Clintonovci, ale aj Bushovci, proti spojenému establišmentu s dvomi hlavami (stranami) vo Washingtone.

Je to výsledok Ameriky, kde sa viac ako tretina Ameriky separuje od zvyšku spoločnosti od útleho detstva do smrti. Sociológ Robert Putnam o tom napísal knihu Our kids (Naše deti), kde opisuje, ako sa tieto dve Ameriky nestretávajú v škole, ani v kostole, ani na ulici, keďže žijú v oddelených častiach mesta a chodia do iných škôl, aj do iných kostolov. (Jedinou výnimkou, píše Putnam, sú americkí katolíci.) Podobnú knihu napísal aj Charles Murray.

Táto polarizácia počas Obamu vzrástla, vzrástla aj za Trumpa. Stranám (aj veľkým médiám) totiž vyhovuje. Nikto zatiaľ neprišiel s realistickou predstavou, ako túto polarizáciu znížiť, viacerí upozornili, že jej vzostup súvisí s poklesom nábožnosti v Amerike a nárastom ideologického radikalizmu. Posledným hnutím je woke-liberalizmus s jeho ikonoborectvom a kultúrnym anti-amerikanizmom.

Vráťme sa však ku včerajšku.

Demonštranti, ktorí prišli do Washingtonu boli sympatizanti Trumpa. Podľa niektorých prieskumov asi 60, podľa iných až 70 percent voličov Trumpa si myslí, že voľby neboli férové, povedané expresívnym Trumpovým jazykom, boli zmanipulované (rigged) alebo ukradnuté (stolen). Mimochodom, ani to nie je prekvapivé, po voľbách v roku 2016 si niečo podobné myslelo asi 40 percent voličov Hillary Clintonovej, a ešte väčšia väčšina odmietala uznať Trumpa za zvoleného prezidenta.

Ak chcete porozumieť tejto námietke, ste na tom ako kapitán Titanicu, keď sa blížila zrážka s ľadovcom – takmer všetko, čo o voľbách viete, je vám nanič.

Americká ľavica posledné obdobie obviňovala republikánov a Trumpa z konšpirácii. A bola na tom časť pravdy, viď napríklad QAnon. Lenže existujú aj iné a podstatne efektívnejšie konšpirácie. Trump čelil takejto konšpirácii kvôli Rusku. Malo to dve podoby, tzv. Russia Collusion (zasahovanie Rusov do volieb v prospech Trumpa po ich dohode) a Russia meddling (zasahovanie v Trumpov prospech bez dohody). S týmto cieľom vznikli dve vyšetrovacie komisie, fungovali špičkové vyšetrovacie tímy, ale nedokázali nič. Ani collusion, ani meddling. Trump a jeho priaznivci ale tri roky z každej diskusie a každej televízie počúvali, že také dôkazy existujú, a Trump údajne vyhral voľby vďaka Rusom a ich zasahovaniu do volieb.

Bola to pritom konšpirácia, podstatne vplyvnejšia ako QAnon.

Nejde o úplne neobvyklú vec. Pamätáte si na obviňovanie firmy Cambridge Analytica, ktorá pracovala pre kampaň za brexit, že zneužívali dáta a toto referendum tiež mohli ovplyvniť Rusi? Každý, kto písal o brexite, sa tomu venoval. Keď však pred pár mesiacmi uzavreli vyšetrovanie, ukázalo sa, že Cambridge Analytica dáta nezneužila. Koľko článkov ste čítali o tom, že predchádzajúce tvrdenia boli hoax?

Vráťme sa do Ameriky. Ďalšia poznámka sa týka volieb. Americké voľby fungujú inak, ako naše. Majú úplne iné pravidlá, u nás neznáme (registrácia voličov), voliči sa nepreukazujú občianskymi preukazmi, keďže nič také v Amerike neexistuje, preto sú rôzne náhrady (sociálne poistenie, vodičský preukaz, iné doklady), a preto sa vyžaduje opakované identifikovanie (registrácia, potom voľby) a podobne. Jedným z dôvodov je, aby volili iba občania, nie napríklad ekonomickí migranti, ktorí však tiež majú vodičák či iné doklady. Ostatné voľby boli radikálne iné kvôli korone a masívnemu hlasovaniu poštou. Poštou sa dalo hlasovať niekoľko týždňov pred dňom volieb, v niektorých štátoch chceli zarátať aj hlasy, ktoré prišli po voľbách a podobne. Bol to skrátka chaos. Nevídaný chaos.

Spočítavací software na voľby, ktorý štát Texas kvôli vysokej chybovosti odmietol, bol použitý vo Wisconsine a ďalších štátoch. Volebné lístky na hlasovanie poštou dostali aj neregistrovaní voliči, identifikácia voličov krívala na obidve nohy.

Podstata toho pocitu, že voľby boli zmanipulované spočívala v tom, že námietok proti regulárnosti a férovosti volieb bolo toľko, že ich nebolo možné vyhodnotiť. A teda ani zmysluplne napadnúť.

Keby rozhodlo pár stoviek hlasov v jednom štáte, bolo by to možné, chaos sa však teraz týkal desiatok tisíc hlasov vo viacerých štátoch, a to po voľbách nebolo možno vyriešiť.

Navyše, Trump prehral s citeľným rozdielom vo viacerých štátoch, takže ak by aj dochádzalo k manipulovaniu volieb (zlé spočítanie, hlasovanie neregistrovaných voličov a pod.), šanca na zvrátenie výsledkov bola blízka nule. Nie kvôli tomu, že by neboli problémy, ale kvôli tomu, že Trump prehral.

Pozor, dva dôležité momenty: Neznamená to, že by to bolo nejakým tajomným spôsobom celé zorganizované, vôbec nie. Ten chaos bol do značnej miery spontánny, a aj preto sa mu nedalo po voľbách čeliť. A ani pred voľbami, pretože by si tým Trump a republikáni strelili do nohy.

A po druhé, politicky to znamenalo dve veci. Po prvé, že ak je sklamaných 60-70 percent republikánskych voličov, tak sa tomuto problému musia republikáni venovať, musí to k niečom viesť, nemôžu to len tak hodiť za hlavu, pretože by sklamali svojich vlastných voličov. Aj keď tým nedokážu zvrátiť voľby. Vlastne práve preto: áno, voľby boli rozhodnuté, ale aby títo voliči išli voliť aj nabudúce, aby zostali mobilizovateľní, aby verili, že každý hlas sa počíta rovnocenne, že to má cenu a ich strana ich reprezentuje, museli cítiť zastúpenie. To bola, myslím, motivácia Teda Cruza, Mikea Penca a ďalších. Niekoľko týždňov som striedavo počúval podcasty Seana Hannityho a Michaela Medveda, obidvaja republikáni. Obaja hodnotili tento proces opačne. Pravdu mali v niečom každý z nich, ale zodpovednosť niesol napokon Trump. On mal uznať prehru. Pretože voľby prehral.

To neznamená, že mal rezignovať rýchlo, podobne ako Al Gore, aj Trump mal právo využiť všetky zákonné prostriedky, ale podobne ako Nixon po ešte viac neregulárnej prehre s Kennedym, mal uznať prehru.

A ešte jedna poznámka.

Američania nežijú v spoločnosti, kde sa demokracia podobá na tú našu. Niečo už vyplýva z vyššie povedaného, niečo ešte treba dodať.

Nie je to len spoločnosť, kde nehrá rolu pojem verejnoprávnosť, kde je všetko súkromné, stranícke a polarizované. Je to aj spoločnosť, kde sa táto polarizácia vynucuje a trestá. Dve svedectvá od dvoch ľudí, ktorí dlhodobo pôsobia v Amerike. Jedna je profesorkou na univerzite. Pred voľbami dostali nenápadný pokyn, aby pomohli študentom zorientovať sa, koho majú voliť. A deň po voľbách zostali doma. Ten mail z vedenia školy som mal možnosť čítať. Keď som tejto známej povedal, aby sme o tom urobili rozhovor, odmietla to. Z obavy o prácu.

Druhý pracuje v technologickom sektore. Oslovil som ho, aby opísal to, čo z Európy nevidíme. Upozornil ma, že svoje názory na politiku už nemôže slobodne písať nielen do médií, ale ani na sociálne siete. Mohol by prísť o prácu. Prekvapilo ma, že v Amerike fungujú agentúry, ktoré preverujú pozadie zamestnancov, najmä keď sa snažia o inú prácu a vyššiu pozíciu. Podpora Trumpa sa chápe horšie, ako u nás podpora Kotlebu. Takáto kontrola vedie k tlaku na autocenzúru. Sloboda slova a marginalizácia konzervatívcov už prebehla na univerzitách, v médiách hlavného prúdu. Zdá sa, že prebieha aj v súkromných, najmä technologických firmách.

Nebezpečenstvo má väčšie rozmery, ako si vieme predstaviť. Dobre to ilustruje aj toto video so šéfom Twitteru.

Rozumejte ma správne. To, že si nový prezident alebo minister vyhodí z úradu koho chce, je v poriadku. Ale prečo by mal hlas pre Trumpa diskriminovať profesorku chémie či programátora v súkromnej firme?

Tretí príklad. Trump sa pred voľbami usiloval spochybniť Bidena, špeciálnu kapitolu tvoril jeho syn Hunter Biden, s podozrivými príjmami na Ukrajine alebo v Číne. Niekoľko týždňov pred voľbami, potom ako sa Trump dozvedel o notebooku Bidenovho syna s kompromitujúcimi mailami, ktorý bol odovzdaný na polícii, začal okolo Huntera Bidena víriť vzduch. Hovoril o tom, jeho voliči si kupovali tričko s nápisom Where’s Hunter?, skrátka bola to téma. Jedným z dôvodov bol ten, že z mailov vyplávalo, že by z tých peňazí mohol mať príjmy aj Biden-otec. Trump sa na to opatrne spýtal aj svojho protikandidáta v poslednej debate, ale zostalo to bez reakcie.

Taká bola celá línia tohto prípadu. Venoval sa mu Tucker Carslson na Foxe, pred kamerou vystúpil dokonca bývalý biznis partner Bidenovcov v Číne, a nič. New York Times ani CNN ani ďalší strážni psi demokracie téme nevenovali pozornosť. O kauze napísal New York Post, veľký, skôr bulvárny denník, a čo sa stalo? Twitter zablokoval jeho účet, titulka novín nemohla byť zobrazená a zdieľaná.

Pointa: Americká federálna polícia v tom čase už dlhé mesiace Huntera Bidena vyšetrovala, okrem iného je podozrivý z neplatenia daní. Lenže, bolo to tak utajené vyšetrovanie, že sa o ňom nedozvedeli ani v Bielom dome, nezaujímalo to ani médiá, nikoho.

Je predstaviteľné, že by mali podobnú imunitu aj deti republikánskych politikov? Nemali by ju mať, nemýľme sa. Ale nemal by ju mať ani Hunter Biden. Najmä nie potom, ako istý čínsky profesor, zrejme s väzbami na vládu, v čínskej televízii hovoril o tom, akým spôsobom si čínsky režim získava na svoju stranu amerických politikov a špičky štátu. A znovu, nebyť Tuckera Carlsona, tak o tejto téme americké médiá mlčia.

Toto sú dôvody, ktoré frustrujú a hnevajú amerických voličov Donalda Trumpa.

Trump sám, nutno podotknúť, nie je úplne z iného cesta. Podarilo sa mu vyhnúť zverejneniu jeho daní, jeho svat je vo väzení za podvody, deti-podnikatelia ťažili z úspechov otca v politike. Podobne ako Clintonovci, aj Trump sa tešil zo štedrosti a priazne Saudov.

Médiá však o tom aspoň píšu. Ale keď príde na Huntera Bidena, akoby sa ani nebol narodil. Pre väčšinu médií to nie je téma dodnes.

Text je už dlhý, patrí sa spomenúť ešte tretiu dôležitú a v podstate najdôležitejšiu tému Ameriky uplynulých hodín. Joe Biden bol potvrdený za prezidenta USA, prísahu zloží 20. januára, o pár dní.

A Ameriku čaká ešte hlbšia a drsnejšia polarizácia a rozdelenie ako doteraz. Možno očakávať, že včerajší incident bude mať dva dôsledky.

Po prvé, Trump už nebude mať šancu na znovuzvolenie za prezidenta o štyri roky. Ak by sa aj pokúsil nomináciu získať, čo sa mu stále môže podariť, po včerajšku bude pre značnú časť republikánov neprijateľný. Z volebnej prehry urobil Waterloo.

Po druhé, americké liberálne médiá nezaváhajú ani na moment a škandalizovať budú nielen demonštrantov, ktorí porušili zákon a vtrhli do Kongresu, nielen Trumpa, ktorý ich predtým zhromaždil na svojom mítingu, ale republikánov a ich politickú agendu. Politický boj pokračuje. Zárukou úspechu o štyri roky je, ak budú republikáni rozdelení. A prví slovenskí autori to už vzťahujú aj na konzervatívcov tu u nás. Bude stačiť, že máte podobné názory alebo ste Trumpa v niektorých politikách podporili, vinu budete mať takú, ako tí divosi v kostýmoch, čo sa fotili v sále Kongresu.

Lenže v týchto momentoch si viac ako inokedy treba pamätať toto: Republikáni v Amerike, vrátane Trumpových politických dedičov ako Ted Cruz či Tom Cotton, všetci toto počínanie odsúdili.

The attack at the Capitol was a despicable act of terrorism and a shocking assault on our democratic system. We must come together and put this anger and division behind us. We must, and I am confident we will, have a peaceful and orderly transition of power. My full statement: pic.twitter.com/84HHQdpMZd

— Senator Ted Cruz (@SenTedCruz) January 7, 2021

Voči demonštrantom sa postavil aj Trump, ktorý ich pred budovu Kongresu doviedol. Viacerí z republikánov, ktorí chceli rozporovať výsledky volieb, to kvôli týmto demonštrantom vzdali. A to je radikálne iné správanie, než ako sa chovali dnešní kritici, keď aktivisti Black Lives Matter alebo Antifa po oficiálnych mítingoch demolovali a podpaľovali americké mestá, vyháňali políciu, vytvorili zóny bez zákona a poriadku, a spôsobili tým nárast vrážd a násilia v amerických mestách.

Ak by ste mali tendenciu podľahnúť dojmu, že liberálne médiá a elity sú tým konzervatívnym po včerajšku morálne nadradené, pretože nejaký exot v koži zvieraťa s rohami, s americkými farbami na tvári a odhalenou hruďou behal po Kongrese a fotil sa, zastavte sa na moment. Niečo tu totiž nesedí. Tohto indiánskeho divocha odsúdili všetci, čo sa radikálom z BLM a Antifa nedožičilo.

Tak powinna wyglądać okładka dzieła Alexisa de Tocqeville „O demokracji w Ameryce“ pic.twitter.com/1lHhlcfmCT

— Michał Szułdrzyński🇵🇱 (@MSzuldrzynski) January 6, 2021

To, čo sa stalo včera, nemalo nič spoločné s pučom, bol to škandál, ale príčiny, ktoré k nemu viedli, sú ďaleko vážnejšie.

Videli sme americkú divočinu. Trump bol v mnohých ohľadoch prekvapivo úspešný prezident, včera to však nebolo o jeho politike, ale o jeho egu. To, ako sa zachoval k Mikeovi Pencovi, bolo hrozné. Vladimír Palko ho pred takmer piatimi rokmi porovnal s Attilom, včerajšok to dokonale potvrdil.

Problém, ktorý sa odkrýva, je však hlbší, ako Trump.

Americká demokracia bola od začiatku veľkou inšpiráciou pre demokratické republiky po celom svete. Od začiatku však v sebe nesie jednu slabinu, ktorá sa bude v najbližších rokoch ešte viac zväčšovať: Amerika je postavená na ideologickom kréde. Nie je to etnický národ, ktorý formovali dejiny a vojny, ale politický národ, ktorý stojí na doktríne. Amerika je vnútorne rozdelená nesúhlasom s tým, čo je a čo nie je americké, proti sebe pôsobia dve rovnako silné presvedčenia, ktoré sú stále menej zlučiteľné. Je to ostrý zápas.

Symbolom tohto zmätku bol včera kráčajúci Batman pred Kongresom, v chaose a dyme. Zmätený Trumpov volič oblečený v kostýme, zrejme s túžbou, aby sa v Gothame obnovila spravodlivosť.

Priveľké očakávanie a pre komixových hrdinov nesplniteľná úloha.