Trenčianske gymnázium a spor na hodine náboženstva. O názor cirkvi je opäť záujem

Slovensko by ostalo nevedomé, ak by nebolo študentky z LGBTI komunity (nechodiacej na náboženstvo), ktorej pani učiteľka etiky dovolila zúčastniť sa na hodine katolíckeho náboženstva. A cirkev sa zrazu stala zaujímavou: vznikli tri články so superlatívmi, ako napríklad „za čiarou“, „poburujúce“, „ohrozujúce psychické zdravie“, „neštandardné homofóbne metódy“. Bol z toho facebookový status mladých saskárov, ktorých nahnevaný pandrláčik zakrýval tú najpodstatnejšiu časť o večnej odmene za čistotu srdca. Riaditeľ školy sa od tohto sporu dištancoval a bude žiadať od cirkevných nadriadených riešenie. Štátna tajomníčka ministerstva školstva hovorí o stredoveku. Cirkev hovorí o nedorozumení.

Dynamická profesia fact-checkerov sa na fact-checking nepodujme, tak to skúsme my. Čo tvrdia o prednáške Mladí SaSkári? Od cirkvi vraj zaznelo, že homosexuáli sú narušení ľudia. Dôkaz síce žiaden, ale keď ono to tak dobre znie. Cirkev pritom dôsledne rozlišuje osobu a jej správanie. Lekcia kritického myslenia sa tu hodí: Homosexuálne správanie nerovná sa homosexuál.

Mladí SaSkári sa vraj nechcú nikoho dotknúť, čo sa im dá veľmi ťažko veriť, keďže ako argument povolávajú náhodného Fera z Hornej Dolnej, otca tradičnej rodiny, ktorý trieska svoju ženu. Zachovajme pokoj a argumentujme:

Spojenie rodiny založenej manželstvom s vyšším násilím nie je preukázané. V skutočnosti je to naopak. Štatisticky je preukázané, že deti vyrastajúce v rodine, v ktorej rodičia nie sú zosobášení, sa častejšie stávajú obeťami domáceho násilia a ženy v mimomanželských vzťahoch sú viac zraniteľné násilím intímneho partnera. Heterosexualita a rodina založená manželstvom nerovná sa násilie.

A čo tak spojiť dve absolútne nesúvisiace veci v jednom statuse, ako je odsudzovanie kňaza za prednášku a odsúdenie predsedu ĽSNS Kotlebu súdom? Pre mladých zo SaS to bol zrejme dobrý nápad.

Fact-checking by si zaslúžil aj klip, ktorý zas očierňuje Poľsko, keď tvrdí, že na jeho území sú „zóny bez LGBTI osôb“. Kto, kedy a kde z predstaviteľov Poľska vyhlásil zónu bez LGBTI osôb? Rád by som videl dôkazy, nie emotívne články. Zóna bez LGBTI propagandy (inak vyhlásená ako reakcia na vznik zóny LGBTI varšavským primátorom na území jeho mesta) neznamená, že do nej nemôžu vstúpiť osoby s týmto presvedčením či životným štýlom. Ani to, že majú menej práv ako ostatní. Znamená to, že sa tam neučí na školách a v úradoch nepestuje LGBTI ideológia. Zóna bez LGBTI ideológie nerovná sa zóna bez LGBTI osôb.

Aj s neveriacimi sa zhodneme na biologických faktoch. Návod na používanie tela je vpísaný priamo do tela, mysle a srdca. Hlava neslúži na zatĺkanie klincov, hoci pri niektorých našich povahách... Oči slúžia na pozeranie, uši na počúvanie a rozmnožovacia sústava na rozmnožovanie. To nie je nič, čo by nemohol vedieť a pochopiť každý človek.

Používanie tela v rozpore s návodom prináša závažné problémy. Gens Hellquist, výkonný riaditeľ kanadskej Canadian Rainbow Health Coalition, vedúcej homosexuálnej aktivistickej skupiny v krajine, v ktorej majú všetky výdobytky LGBTI ideológie, priznal: „Máme jeden z najhorších zdravotných stavov v tejto krajine (...). Zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú queer Kanaďanov, sú: kratší vek, ako sa dožíva priemerný Kanaďan, samovraždy, vyššia miera užívania návykových látok, depresie, nedostatočný prístup k starostlivosti a HIV/AIDS.“ A pokračoval: „V našej komunite sú všetky endemické druhy zdravotných problémov. Máme vyšší výskyt rakoviny konečníka v gay komunite, lesbičky majú vyšší výskyt rakoviny prsníka (...), realita je, že je každý rok (sic) viac LGBT ľudí v tejto krajine, ktorí spáchajú samovraždu, než zomrie na AIDS, a je viac tých, ktorí umierajú predčasne pre návykové látky, než tých, ktorí umierajú na HIV/AIDS.“

Dokonca aj používanie tela s prirodzeným účelom musíme krotiť. Áno, sme živočíchy, ale sme viac ako zvieratá a okrem inštinktov máme rozum. Aj oči môžu pozerať na niečo, čo nám ublíži, ústa zjesť to, čo nás otrávi, sexuálna túžba môže rozbiť to najcennejšie, čoho má byť vyjadrením. Poznáme to od Honzu Nedvěda: „Pro pár nocí touhy, podved jsem všechno, o čem doma si sníš, teď je mi to líto.“

Médiá označili otázku z trenčianskej hodiny náboženstva "Príde homosexuál do neba?" za šokujúcu.

Nebo je vlastne celkom zaujímavý predmet sporu. S troškou irónie sa čiastočne s našimi neveriacimi priateľmi a spoluobčanmi vlastne zhodujeme. Niet medzi nami sporu o tom, kto sa do neba nedostane. Líšime sa iba v tom, kto sa do neba dostane. Neveriaci tvrdia, že do neba sa nedostane nikto (lebo nie je). A nechajme, prosím, bokom všetky tie predstavy o športovom nebi, hereckom nebíčku, zvieracom nebi, nirváne, odmene vo forme 72 panien a podobne. Pri nich chápem beznádej neveriacich.

Oči sa nenaplnia pozeraním, uši počúvaním a srdce je nespokojné a túži po tom, aby nemilovalo len chvíľu, ale stále, bez rozpadu a úplného zániku. Po pár rokoch medzi prstami utekajúcich slastí prídeme na to, „že sme si to pokazili“. Ani všemožne ukájané vášne nezabránia pocitom zúfalstva, prázdnoty a viny. Bohužiaľ, táto pravdivá seba-diagnóza má potenciál pôsobiť bolesť a nemá ľudské riešenie. A tak ju buď zatláčame do podvedomia hlukom nikdy nekončiacej sa hrdej párty, aktivizmom, alebo si priznáme zúfalstvo a prázdnotu srdca.

Vraj, čo je na svete najsladšie? Keď bolí a prestane. Nebo-lí je prvá méta. Vieš, aké to je, keď ťa prestane bolieť celý človek? Bez drogy a nielen na chvíľu. To je len predchuť. Potom chceš viac. Počuť odpoveď, po ktorej vnútorne celý človek túži. Seba-diagnóza je pravdivá, ale liek existuje. Nie si náhoda. Nie si dieťa bez rodičov. Nie si človek bez odpovede. Nie si iba telo, ktoré sa rozpadne. Si viac.

Pre kresťanov to v tomto týždni naberá na ešte väčšom význame. Boh chcel byť človeku tak blízky, že sa stal človekom. A nechal sa zmlátiť, dotýrať a zabiť, aby zaplatil za naše hriechy a naše zlo. Boh ukázal, že žiadne zlo ani vina nie je tak veľká ako jeho láska, s akou nás stvoril.

Keď príde zlomený človek v zúfalstve do kostola, nepotrebuje potľapkať, že je vlastne dobrý človek. Podobných lží mu svet ponúkol dosť. Hľadá záchranu a odpustenie. A ona existuje. Kňaz, ktorý mu nepovie pravdu a nesprostredkuje Božie odpustenie, má na svedomí jeho život. Tieto mediálne útoky sú zároveň pre cirkev príležitosť ohlasovať evanjelium, kam by sa inak nedostalo: Boh a cirkev miluje všetkých s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu a je to láska, ktorá nás núti hovoriť: neubližuj si správaním, ktoré by ťa mohlo zdravotne poškodiť a medzi Bohom a tebou vytvoriť priepasť. Vráť sa, Boh ťa čaká, alebo ešte lepšie neodchádzaj, si doma.