Putin uveril vlastnej ilúzii, že vojnou chráni obyvateľov východnej Ukrajiny

Po takmer dvoch mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, viacerých mestách takmer zrovnaných so zemou a nevyčísliteľnom utrpení civilistov sa ozval ruský prezident Vladimir Putin. Azda nikto nečakal sebareflexiu či katarziu, ale Putinova neotrasená podpora a ospravedlňovanie vojny aj tak zarazí.

„Naši dôstojníci sa zúčastňujú na špeciálnej vojenskej operácii na Donbase. Poskytujú pomoc ľudovým republikám. Konajú odvážne, kompetentne, účelne a efektívne, používajú najmodernejšie zbrane,“ tvrdí Putin.

Šéf Kremľa naďalej hovorí o „špeciálnej vojenskej operácii“, ktorá má zaručiť bezpečnosť Ruska. Naďalej hovorí o ochrane obyvateľov na východe Ukrajiny. Žije vo svojom pomýlenom svete, kde Rusko „nemalo inú možnosť“ a zaútočiť podľa neho muselo, pretože na Ukrajine „bujnel neonacizmus“ a odohrávala sa genocída na Donbase.

Východ Ukrajiny v ruskom podaní

Nám na Západe to nejde do hlavy, keď vidíme zábery na Buču, Boroďanku či Mariupol. Ale ani si nevieme predstaviť, čo prežívajú civilisti vo vojnových zónach. Tisíce z nich zomreli alebo sú zranení. Sčasti nám hrôzy vyprovokovanej ruskej útočnej vojny sprostredkujú milióny ukrajinských utečencov.

Napríklad tých, ktorí prišli z okolia Kyjeva, Charkova či Chersonu. Kým kagebácky aparátčik v Kremli opakuje bludy o nevyhnutnej operácii na východe Ukrajiny, oni utekali pred bombami a ostreľovaním aj z bezprostredného okolia ukrajinskej metropoly.

Kto potrebuje denacifikáciu?

Na istý čas ruský režim prestal hovoriť o denacifikácii, pri židovskom pôvode Volodymyra Zelenského to bolo priveľa aj na otrlých konzumentov neosovietskej propagandy. Lenže Putin neváha opäť rozprávať o nacistických živloch na Ukrajine, pravdepodobne narážajúc na tuhý odpor v Mariupole, kde má rozhodujúce slovo niekdajší pluk Azov. Kedysi pravicoví radikáli sú však už umiernenejší, hovoria väčšinovo po rusky a sú súčasťou ukrajinskej armády, aj vďaka nim prístav obkľúčený okupantmi ešte nepadol.

Rusko má s nacionalistickou a neonacistickou scénou bohaté skúsenosti. Neonacisti a radikáli dlhodobo popierajú nárok Ukrajiny na existenciu a je im blízky historický revizionizmus. Myšlienkový svet podobný tomu, aký prezentoval Putin na mítingu na štadióne Lužniki, kam bola časť účastníkov donútená prísť.

Extrémistická organizácia Ruská národná jednota (RNU) bola medzi prvými, ktoré prenikali v roku 2014 na Donbas. Jej logo nájdete tu, neskôr si ho jemne upravila. Postupne v samozvaných ľudových republikách skončili mnohí ruskí aktívni radikáli, čo predtým slúžili v armáde, a ďalší, čo pre extrémizmus unikali pred ruskou spravodlivosťou. Podrobnejšie informácie nájdete v tejto štúdii. O neonacizme v Rusku hovoril nedávno aj Peter Turčík v relácii Do kríža.

Keď sa pozriete na obrovskú mieru podpory vojny a propagovanie symbolu „Z“, deti z nemocnice vytvárajúce na pokyn tento symbol na fotkách a sfanatizované obyvateľstvo, napadne vám, či Rusi nepotrebujú denacifikáciu viac ako ich západný sused. Kleptokratické Rusko počas vojny bezprecedentne obmedzilo slobodu prejavu, tlače a zhromažďovania a čoraz viac sa blíži k totalitnému režimu. Ale radšej rieši iluzórny neonacizmus a genocídu na Ukrajine.

PolitikaSte proti invázii na Ukrajine? Vezme vás polícia. Podporujete ju alebo držíte biely papier? Zoberú vás tiež

Vojna ako krytie rozkrádania armády

Pred pár týždňami sa odohrali čistky v ruských tajných službách. Plánované rýchle obsadenie Ukrajiny (nielen východnej, ako mätie Putin) stroskotalo okrem iného na ich zbabranej práci a, ako sa ukazuje, aj na rozkradnutých peniazoch. Generál FSB Sergej Beseda dostal desať miliárd rubľov (takmer 100 miliónov eur) na rozpútanie protivládneho povstania na Ukrajine – z ktorého nič nebolo, ale peniaze zmizli.

Ďalšie bilióny rubľov sa zas stratili v rámci investícií do armády, ktorú má pod palcom Sergej Šojgu. Podozrenia z korupcie sa údajne snažili špičky rezortu zakryť urýchleným rozpútaním vojny, píše ČTK.

O to komickejšie pôsobí, keď aktuálne vyjadrenia Putina zazneli na kozmodróme Vostočnyj, kde sa podľa vyjadrenia samotného Putina kradlo vo veľkom.

Zostal mu len Lukašenko, naivný Rakúšan narazil

Na kozmodróm zavítal s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, jedným z jeho posledných spojencov. Čína sa síce Rusku neotáča chrbtom, ale vlečúca sa vojna Ukrajine, s ktorou ju spájajú úzke ekonomické vzťahy, Pekingu nevyhovuje.

Po sérii návštev európskych politikov v Moskve pred vojnou a ešte dlhším zoznamom telefonátov nastala odmlka. Preťal ju rakúsky kancelár Karl Nehammer. Predstaviteľ neutrálneho Rakúska, ktoré má s Ruskom osobitné a zmierlivé vzťahy, najprv prišiel do Kyjeva. Potom, ako prvý európsky politik od začiatku invázie, do Moskvy. Naivná predstava o obmäkčení Putina sa stala terčom karikatúr a komentárov.

Na stretnutí v Putinovej rezidencii na okraji metropoly sa ho pokúsil presvedčiť, aby vojnu ukončil. Upozornil ruského prezidenta na vojnové zločiny i na potrebu humanitárnych koridorov, varoval ho pred ďalšími sankciami. Na tlačovke priznal neúspech.

Ruská odpoveď prišla rýchlo: sankcie nás nezastavia a so Zelenským rokovať nechceme. Na Donbas aktuálne smeruje ruská vojenská kolóna. Spomeňte si na to, keď bude niekto vyzývať na zmysluplný dialóg s Ruskom. S kým?