S Berlínom by vzťahy ochladila, k Rusku si hľadá cestu. Le Penová priblížila svoje plány v zahraničnej a bezpečnostnej politike

Kým kampaň pred prvým kolom francúzskych prezidentských volieb núkala veľa podobných programov, ktoré sa líšili v odtieňoch, druhé kolo prináša jasnú polarizáciu. Prinajmenšom v zahraničnej a bezpečnostnej politike sú rozdiely pomerne zjavné.

Pred piatimi rokmi vyhral Macron s viacerými jasnými integračnými heslami: federalizácia EÚ, posilnenie politického a bezpečnostného potenciálu Únie vo svete, čo najužšie partnerstvo s Nemeckom.

Počas volebnej noci prichádzal na pódium pred Louvrom v sprievode tónov európskej hymny. Jeho ambiciózne plány na vytvorenie parlamentu eurozóny, ktorá by mala vlastného eurokomisára, cez Angelu Merkelovú neprešli. Avšak Plán obnovy, bezprecedentné spoločné zadlženie EÚ, mu kancelárka odobrila, tak ako mnoho iných, hoci drobnejších, centralizačných návrhov. Veľmi blízke vzťahy jej dal najavo, keď odchádzala na politický dôchodok.

PolitikaFrancúzsko ťa miluje, povedal Macron Merkelovej na rozlúčku. K objatiu sa však nemala

Marine Le Penová už nehovorí o odchode z EÚ či eurozóny. Chce však meniť európske zmluvy, zmeniť Úniu na „Európu národov“ so silnejšími právomocami členských štátov a uzákoniť nadradenosť francúzskej legislatívy nad európskou.

Koniec zbrojných programov s Nemeckom

Macron chce v nastolenej politike viac-menej pokračovať, aj keď nový nemecký kancelár pre neho evidentne nie je rovnocenným politickým partnerom. Viac sám prebral iniciatívu, k čomu ho viedlo aj francúzske predsedníctvo v Rade EÚ počas prvej polovice tohto roka a vojna na Ukrajine.

Le Penová si zvolila opačné smerovanie a popiera Macronovu líniu. V prípade víťazstva chce koniec všetkých spoločných zbrojných programov s Nemeckom – konkrétne vývoj tankov a stíhačiek. Priamo tým útočí na dohodu zo začiatku Macronovho mandátu. Programy sú podľa nej „v rozpore s francúzskou strategickou identitou“ a oba štáty majú „nezlučiteľné smerovanie“ v obrannej politike.

Ďalšie kreslo v OSN

Už pár rokov sa diskutuje o tom, že by sa počet stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN mohol rozšíriť zo súčasných piatich (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko, Čína). V tejto súvislosti je reč najmä o Nemecku či o Európskej únii ako celku. Berlín hovorí, že zastúpenie v orgáne by malo odrážať aj ekonomickú moc štátov, a preto má na kreslo nárok.

Pre Francúzsko je symbolom prestíže, že po brexite sú jedinou jadrovou mocnosťou a stálym členom BR OSN v Únii. Paríž sa odmieta vzdať kresla v prospech EÚ, hoci to v kuloároch zaznievalo. K rozšíreniu počtu členov sa staval doteraz zdržanlivo.

Marine Le Penová navrhla, že môže pribudnúť šiesty člen, lenže nemá na mysli Nemecko. Menuje Indiu, prípadne nejaký štát Afriky či Južnej Ameriky. V pozadí cítiť štáty zo zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika).

NATO a Rusko

Hoci Macron kritizuje NATO a kladie dôraz na európsky pilier obrany, o členstve v Aliancii nepochybuje.

Le Penová priamo hovorí o odchode z vojenského velenia NATO. Vo francúzskom prípade však nejde o nič nepredstaviteľné – Paríž bol mimo vojenského velenia Aliancie vyše 40 rokov. Francúzi v roku 1966 rozhodnutím Charlesa de Gaulla zo štruktúr odišli a vrátili sa až v roku 2009, keď kurz zmenil vtedajší prezident Nicolas Sarkozy.

Za zmienku skôr stojí plán prezidentskej kandidátky o „strategickom zbližovaní NATO a Ruska, keď sa skončí vojna na Ukrajine“. Priamo o Ukrajine však Le Penová, na rozdiel od Macrona, nehovorí.

Obaja sa zdráhajú nazvať konanie Ruska na Ukrajine genocídou, no kým úradujúci prezident dodávky zbraní aj sankcie podporuje, jeho súperka má k opatreniam odťažitý postoj, hoci sa od ruského konania a Vladimira Putina dištancovala.