Veľký piatok patril očiste vodou z potoka, sobota súdržnosti rodiny a nedeľa sväteniu potravín

Umývanie vo vode sa v tento deň sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok.

Pri tomto umývaní sa hovorievalo: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa, hriešne stvorenie.“ Verilo sa, že práve v tento čas má voda liečivé, zázračné účinky a takto sa získa záruka zdravia nielen pre ľudí, ale aj pre statok, ktorý preto gazdovia vodili k vode. Mládenci brodili v potoku kone, aby boli mocné a zdravé.

Na Veľký piatok bolo dobre ostrihať sa – vlasy potom vraj celý rok budú rýchlo rásť. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.

Z domu sa nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky. Ak mal niekto blchy, najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce, bolo treba uvariť cesnak a potom vodou, v ktorej sa varil, vykropiť šatstvo a posteľ, umyť sa v nej a prípadne vyprášiť zo šiat a postele „hostí bez kostí“ palicou.