Emeritný pápež Benedikt sa dožíva 95 rokov. Stále púta pozornosť vzdelancov a záujem médií, o jeho odkaz sa už začal zápas

Joseph Aloisius Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom meste Marktl am Inn ako najmladší z troch detí. Jeho otec bol policajt a oddaný katolík, celá rodina bola tradične a hlboko veriaca. Šesť rokov po narodení budúceho pápeža sa k moci dostal Hitler, neskôr počas nacizmu Josepha naverbovali do nemeckej armády, avšak utiekol z nej a po vojne začal študovať teológiu. Bol kľúčovým teológom Druhého vatikánskeho koncilu, kde prispel svojimi silnými a presvedčivými ideami. Za arcibiskupa i kardinála ho vymenoval pápež Ján Pavol II. v roku 1977 a za svoje biskupské heslo si zvolil „Spolupracovník pravdy“.

Neskôr sa stal prefektom Kongregácie pre náuku viery. Viedol ju rozhodne, dôsledne, no občas mu vyčítali prísnosť a malý dôraz na pastoráciu. Preto ho mnohí vnímali ako dogmatika až inkvizítora, ktorý chránil a strážil čistotu viery. Jeho podporovatelia podčiarkujú, že mal odvahu nazývať pravým menom isté pravdy, ktoré boli zjavné, no nevysloviteľné, a tiež mal jasný pohľad do diaľky. Dlho pred dnešnou dobou, ešte v polovici 60. rokov predpokladal, že sa cirkev stane malým stádom. Na čele vatikánskeho úradu na ochranu morálky a vierouky pôsobil temer 25 rokov až do roku 2005, keď ho kardináli v konkláve zvolili za pápeža po smrti Jána Pavla II. Stal sa 265. pápež v dejinách a za meno si zvolil Benedikt XVI. Z čela katolíckej cirkvi dobrovoľne a prekvapivo odstúpil v roku 2013. Jeho odchod bol prijatý, ale dodnes počuť hlasy, ktoré sú k tomu kritické.

Na niektoré nosné témy i kontroverzné udalosti sme sa pozreli v recenzii Ratzingerovho veľkého životopisu pred rokom, a to v čase, keď si cirkev pripomenula osem rokov, odkedy sa zriekol pápežstva.

Nemecký pontifik má na konte niekoľko prvenstiev. Ako prvý pápež po približne 600 rokoch sa rozhodol odstúpiť z Petrovho stolca. Je tiež prvý pontifik, ktorý začal v Rímskej kúrii vážne riešiť sexuálne zneužívanie v cirkvi.

Jeho knihy a teologické dielo majú mnoho nasledovníkov, existuje formálne združenie bývalých žiakov známe ako „Schülerkreis“ (okruh študentov) aj „Neuer Schülerkreis“ – nový okruh mladších nasledovníkov. Na niektorých univerzitách otvorili kurzy zamerané na Ratzingerovo dielo aj samostatný študijný program. O jeho spisbe stále vychádzajú knihy v rôznych jazykoch, naposledy v Taliansku zbierka jeho vybraných článkov pod názvom Opera Omnia. La Chiesa: segno tra i popoli (Cirkev: znamenie medzi ľudom), ktorú v Ríme predstavili na niekoľkých univerzitách popredné osobnosti cirkvi. Ratzinger má silný vplyv aj na slovenskú cirkev, mnohí kňazi ho radi citujú a odkazujú na jeho dielo.

Jeho meno nesie Raztingerova cena, ktorá sa považuje za Nobelovu cenu za teológiu.

Význam Ratzingerovho diela je zastretý jeho funkciami

Význam nemeckého teológa dlho zdôrazňovali aj jeho funkcie. Bol univerzitný profesor, arcibiskup Mníchova, neskôr kardinál a prefekt Kongregácie pre náuku viery a napokon pápež. Jeho administratívna, verejná, politická a pastoračná činnosť teda mali navrch. S odstupom času ale čoraz viac dominuje jeho dielo.

A tiež odkaz, na ktorý odkazujú viacerí poprední katolícki vzdelanci našej doby.

„Potom čo publikoval Ježiša Nazaretského a potom čo sa utiahol, sa ukázalo to, kým vždy bol: autor, profesor a veľký teológ. To je premena obrazu Josepha Ratzingera, ktorý je dnes porovnateľný teológom svojho storočia ako Karl Barth, Hans Balthasar a podobne. Hlavne pre jeho biblický výklad, ktorý už je takpovediac kánonický a nielen socio-historický,“ povedal v rozhovore pre Štandard jeden z jeho bývalých spolupracovníkov a držiteľ Ratzingerovej ceny Jean-Luc Marion.

Podľa Mariona sa Ratzinger nezmenil z liberála na konzervatívca, ako sa to zvykne tvrdiť. Naopak, je verný „svojej vyváženej teologickej pozícii“ a „javí sa ako konzervatívny či progresívny podľa historickej situácie“.

Ďalšia držiteľka Ratzingerovej ceny a znalkyňa diela bavorského pápeža Tracey Rowlandová považuje Benedikta XVI. za veľký poklad cirkvi. Štandardu povedala, že treba „v nasledovných generáciách vychovať ďalších ľudí s jeho kvalitou“. Ocenila, že bavorský kardinál patril medzi dobre vzdelaných lídrov, ktorý sa angažoval v intelektuálnych debatách s neveriacimi, napríklad s nemeckým profesorom Jürgenom Habermasom. Vyzdvihla i Ratzingerov prínos ku kultúre, takzvanú trinitárnu premenu:

„Hlavný bod kresťanstva je teda preňho osobný vzťah kresťana s trojjediným Bohom. Tento vzťah sa sprostredkúva v cirkvi najmä cez sviatosti. Keď ľudia vstupujú do tohto vzťahu a sú posilnení sviatosťami v cirkvi, premieňa to kultúru.“

Jediný slovenský a najstarší kardinál Jozef Tomko je od svojho bývalého kolegu a menovca Josepha Ratzingera starší len o tri roky. V rozhovore nám povedal: "Mám naňho dobré spomienky, koľké roky sme obaja pracovali v Kongregácii pre náuku viery, kde sa stal prefektom, a ja som prešiel do Kongregácie pre evanjelizáciu národov, kde som sa ja stal prefektom."

Médiá proti pápežovi

Médiá nemeckého pápeža nemali v láske najmä za jeho konzervatívny postoj, a tak je mainstreamová kritika pochopiteľná: „To, že existujú ľudia, ktorí nemajú radi Benedikta, je pre väčšinu sekulárnych médií tá najjasnejšia vec na svete,“ povedal vatikanista John Allen, autor knihy Kardinál Ratzinger: Vatikánsky vynucovateľ viery (Cardinal Ratzinger: The Vatican’s Enforcer of the Faith). Allen sa v minulosti autorovi článku otvorene priznal, že bol nespravodlivý voči vtedajšiemu prefektovi Kongregácie pre náuku viery a príliš zhovievavý k jeho kritikom. Uvedomil si to, keď jeho knihu rozprášil v recenzii cirkevný historik, ktorý Allena obvinil z „manichejskej, dualistickej žurnalistiky, kde je len svetlo a tma a žiadne tiene medzi nimi“.

Je zaujímavé, že Benedikt sa vo funkcii pápeža vyhýbal kritike svojej nemeckej cirkvi, volil opatrný tón a rád sa stretal so svojimi kritikmi, napríklad Hansom Küngom. Nemecká cirkev zvlášť v posledných rokoch tento jeho postoj nijako neopätuje a vyvíja sa spôsobom, ktorý je vzdialený nielen staručkému emeritnému pápežovi, ale aj katolíckym cirkvám v strede Európy.

Začiatkom roku sa objavilo staronové obvinenie, že Ratzinger kryl prípady sexuálneho zneužívania, keď viedol arcidiecézu v Mníchove. Emeritný pápež odpovedal v dlhom liste a na jeho obranu povstali mnohí jeho nasledovníci, vatikanisti i právnici, upozorňujúc na údajne nepodložené dôkazy a domnienky. Pre jedných obžaloba „naveky poškodí obraz nemeckého pápeža“ a „nikdy sa nestane svätým“. Pre druhých ide o zbabelý a scestný útok, keďže práve on začal naplno riešiť problém sexuálneho zneužívania v cirkvi.

Emeritný pápež Benedikt XVI. po odstúpení z vedenia cirkvi žije v ústraní vo Vatikáne.