Veľké poníženie nemeckej politiky

Ako sa správajú nemeckí politici, keď čelia tvrdým a nediplomatickým napomenutiam a odkazom z Ukrajiny? Tento rituál má už svoje pravidlá, píše Martin Leidenfrost.

Prezidentské vo¾by v Nemecku Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a terajší nemecký kancelár Olaf Scholz diskutujú počas zasadnutia nemeckého parlamentu 13. februára 2022. Foto: TASR/AP

Je to nevídaná potupa, ktorá postihla nemeckú politiku. Na Bielu sobotu Angelu Merkelovú, ešte nedávno zbožňovanú „líderku slobodného sveta“, ktorá sa má vraj ospravedlniť celému svetu za jej politiku voči Rusku. A kratučko predtým, ešte pred Veľkým piatkom, potupu spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera: Niekoľko dní sa v prísnom utajení pripravovala cesta solidarity do Kyjeva, na ktorej sa mali spolu so Steinmeierom zúčastniť prezidenti Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Andrzej Duda a pobaltskí politici sa vrúcne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vítali, Steinmeier sa však do Kyjeva nedostal – Ukrajinci mu oznámili, že nie je v Kyjeve vítaný. Steinmeier bol v tom čase už na ceste, za niekoľko hodín mal v Poľsku nastúpiť do nočného vlaku do Kyjeva. Ponížene sa vrátil do Berlína.

Bol to doterajší vrchol dlhšie trvajúceho rituálu, ktorý už má svoje pevne zaužívané pravidlá: Ukrajinská vláda kádruje a karhá nemeckého politika, ktorý udržiaval pred 24. februárom čulé vzťahy s Ruskou federáciou (tých sa nájde veľa) – a dotyčný musí verejne pykať. Niek­to (ako napríklad Steinmeier) prizná chybu, niekto sa za­han­be­ne obhajuje, niekto (ako napríklad bývalá kancelárka Angela Merkelová) mlčí. Pozoruhodné je, s akou pokorou sa Nemci rituálu podriaďujú. Mu­selo dôjsť k medzinárodnej blamáži samotnej hlavy štátu, kým za­zne­li z oficiálneho Nemecka prvé pro­testy. Inak sa Nemci veľmi ne­sťažujú, mnohých politikov ťaží zlé svedomie, najmä (momentálne dosť pro­tirusky naladené médiá) považujú ukrajinské karhanie za spra­vodlivý trest. Nemecká elita je v tom iná ako tá fran­cúz­ska: 10. apríla volila väčšina Francúzov prezidentských kandidátov, kto­rí pred vojnou rôznymi formami spolupracovali s Putinom – a nik­to z nich sa rituálne nekajal.

Prvým kádrovákom je bezpochybne Zelenskyj, na­sle­duje odjakživa ne­diplomatický šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Ku­leba, ale v úlo­he nemilosrdného po­mstiteľa exceluje ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk. Ten šedivý elegán je dnes – ex aequo so Ze­lenským a brat­mi Kličkovcami, ktorí urobili svoju boxerskú ka­rié­ru v Nemecku – najznámejší Ukrajinec v Nemecku. Priam legendárne sú (vo výklade sa­mot­ného veľvyslanca) udalosti 24. februára, keď Melnyka navštívili až traja kľúčoví členovia nemeckého kabinetu. Zelený vice­kan­ce­lár Robert Habeck, ktorý krátko pred voľbami žiadal dodávanie zbra­ní Uk­rajine, bol ale vlastnou stranou stopnutý, sedel skrúšene na gauči. Christine Lambrechtová, tretia v poradí úplne ne­kom­pe­tent­ných ženských ministrov obrany, si robila najmä starosti, aký do­pad môže mať vojna na jej imidž. No a minister financií Chris­tian Lind­ner, ako predseda liberálov a neformálne druhý vicekance­lár, „so zdvorilým úsmevom“ vraj Melnyka pripravil na nevyhnutnú po­rážku Ukrajiny. Odpojiť Rusko od SWIFTu a dodať Ukrajine zbra­ne, nič z toho podľa Lindnera nemalo zmysel – lebo „zostáva vám už len niekoľko hodín“.

Melnyk sa správa ako presný opak diplomata, sám si hovorí „obchodník so zbraňa­mi“, svojou výraznou osobnosťou však získal obrovský vplyv na smerovanie Nemecka v čase vojny. Ruského veľ­vy­slan­ca málokto pozná, ukrajinský je každý deň v televízii. Melnyk navyše ovlá­da nemčinu na takej úrovni, že Nemci pravidelne žasnú, akými krea­tívnymi neo­lo­giz­mami dokáže tento vyslanec inej zeme obohatiť ich jazyk. A to holubičí Nemci pritom majú viac ako zmiešané pocity z jeho výrokov. Steinmeierov kon­cert na podporu Ukrajiny bojkotoval, lebo tam videl „samých rus­kých sólistov“. Naozaj koncertovali aj ruskí občania, všetci však vyslovene odsúdili ruskú inváziu, čo Melnykovi nebránilo, aby v najlepšom mládežníckom slangu zvolal: „Nemám slinu na vy­sokú ruskú kultúru.“ Pri inej príležitosti vyhlásil: „Všetci Ru­si sú práve naši nepriatelia.“

Bol to Melnyk, ktorý sprevádzal demonštratívne „vyhostenie“ ne­meckého prezidenta s výrokom, že Steinmeier si pestoval celú „pa­vu­či­nu kontaktov s Ruskom“. Dodal: „Podieľa sa na tom veľa ľudí, ktorí sú teraz v semaforovej koalícii v zodpovedných pozíciách.“ Otázne je, či si Kyjev s obľúbeným Steinmeierom vybral správ­ny terč. Niek­dajší šéf kabinetu sociálnodemokratického kan­ce­lá­ra Ger­harda Schrö­dera, z ktorého je medzitým ostrakizovaný ruský lo­bi­s­ta, má ne­pochybne maslo na hlave – závislosť Ne­mec­ka od ruského plynu, ktorá sa pre podporu Schrö­derovej aj Merkelových vlád a plyno­vodu Nord Stream ešte zvýšila, ide tiež na jeho účet. Steinmeier si to však vo svojom kajaní priznal: „To, že som podržal Nord Stream 2, bola jednoznačne chyba. Držali sme sa mostov, ktorým Rusko už ne­verilo a pred ktorými nás varovali naši partneri. Môj odhad bol, že Vladimír Putin pre svoju imperiálnu mániu neprijme úplnú eko­no­mic­kú, politickú a morálnu skazu svojej krajiny. Tam som sa, po­dob­ne ako ostatní, mýlil.“

Tu treba pripomenúť, že na Západe možno už nie je činný druhý ďalší politik, kto­rý by bol s ukrajinsko-ruskou problematikou tak oboznámený ako Stein­mei­er. Bol osem rokov ministrom zahraničných vecí, už šiesty rok je prezidentom, podľa vlastných slov žiadne iné hlavné mesto vo svete ne­na­vštívil častejšie ako Kyjev. V roku 2014 vyrokoval kom­pro­mis med­zi prezidentom Janukovyčom a Majdanom, z ktorého bol na dru­hé ráno zdrap papiera – a je autorom „Steinmeierovej formulky“. Die Stein­meier-Formel bola svojho času najsľubnejším pokusom o do­siah­nu­tie trvalého riešenia v odštiepeneckých proruských „ľudových re­pub­li­kách“ na Donbase. Znepriatelené strany sa nedokázali dohodnúť, čo má byť na Donbase skôr, nadobudnutie plat­nosti zákona o osobitnom štatúte separatistických území alebo us­kutočnenie demo­kra­tic­kých volieb. Steinmeier v roku 2015 rozťal gor­dický uzol pomerne chytrým spôsobom: Zákon o osobitnom štatúte nadobudne v deň volieb dočasnú platnosť a stane sa trvalým, ak po­zo­rovatelia OBSE voľby pozitívne vyhodnotia.

Dnes je už zabudnuté, že Ukrajina a Rusko sa 1. októbra 2019 (vtedy Putin a čerstvo zvolený Zelenskyj ešte viedli priame roz­ho­vo­ry) z­hodli na Steinmeierovej formulke. Krátko na to vytiahol Ze­lens­kyj do­datočné požiadavky, ktoré podľa ruskej strany neboli sú­čas­ťou do­hody – a Steinmeier-Formel bola mŕtva. Samozrejme, vzhľa­dom na to, čo Rusko dnes pácha na Ukrajine, možno spätne po­chy­bo­vať o úprim­no­sti vtedajšej Pu­ti­novej vôli dosiahnuť mier. Ne­prí­jem­ná pachuť ale zostane. Zelenskyj nesie značnú časť viny za to, že dohoda vte­dy stroskotala. Sivému byrokratovi Steinmeierovi sa dá vyčítať všeličo, v niektorých pálčivých domácich témach ne­na­šiel správne alebo žiadne slo­vá, na Ukrajine sa ale angažoval ako nik­de inde. Cielená diskreditácia Steinmeiera na Ukrajine vy­vo­lá­va dojem, že si s ním chce Zelenskyj osobne vyrovnať staršie účty.

Ako sme už povedali, prípad Steinmeier je nateraz iba vy­vrcho­le­ním rituálu pranierovania nemeckých politikov. Výber terčov je veľ­ký, už iba v Rakúsku je politická a eko­nomická elita po­rov­na­teľ­ne pre­rastená s ruskou mocou a rus­ký­mi peniazmi. Ne­mec­kí Ze­le­ní sú vlastne jedinou politickou stranou, ktorá nemá proputinov­ských kostlivcov v skrini. Sú medzi nimi ťažké váhy ako premiérka Mek­lenburska-Predpomoranska Manuela Schwesigová, mladá sympatická blondínka, z ktorej je po prekonaní rakoviny ne­dot­knu­teľná po­li­tic­ká hviezda. Pomaličky sa ukazuje, že za láskou sociálnej demo­kra­tky k ply­novodu Nord Stream 2 a ku Kremľu, môžu byť pomerne kom­plexné fi­nanč­né schémy.

Ambasádor Melnyk, ktorý väčšinu kľúčových nemeckých politikov pozn­á osobne, si všetkých berie na paškál, jedného za dru­hým. Naj­rad­šej atakuje ad personam na Twitteri. Je to samé shame and blame v pria­mom prenose, následne celá nemecká tlač pre­berie Melnykove radikálne sú­dy a celý politický establišment je z nich v rozpakoch. Ako prí­klad uvedieme Melnykov nedávny tweet proti saskému premiérovi, kres­ťan­s­kému demokratovi Michaelovi Kretschmerovi. Keďže Melnyk ja­zykovo šikovne čer­pá zo slangu, citujem najprv originál: Nabend Herr @MPKretschmer, Sie wollen keine Panzer an die Ukraine liefern & Gas-Embargo verhindern. Sondern weiter mit Ihrem Kumpelchen Putin ku­scheln. Ihre unverschämte Anbiederung an diesen Kriegsverbrecher bleibt eine ewige Schande. Schnarch guud noch. „Dobrý, pán @pre­mi­ér­Kretschmer, nechcete dodať tanky na Ukrajinu a zabrániť ply­no­vé­mu embargu. Ale ďalej sa pritúliť k vášmu kámoškovi Pu­ti­no­vi. Vaše ne­hanebné nadbiehanie tomuto vojnovému zlo­čin­covi zostane več­nou han­bou. Chráp ešte pekne.“

A potom je tu Merkelová, médiami aj elitami obdivovaná „líderka slobodného sveta“.

Zahanbenie najťažšieho kalibru nemeckej politiky, spolkovej kan­ce­lár­ky v ro­koch 2005 až 2021, prevzal sám vrchný veliteľ Ukrajiny. Zelenskyj obvinil Merkelovú osobne, že nezobratím Ukrajiny do NATO nesie spoluzodpovednosť za Putinovu vojnu: „Pozývam pani Merkelovú a pána Sarkozyho, aby navštívili Buču a vi­deli, k čomu viedla po­li­tika ústupkov Rusku za 14 rokov. Na vlastné oči uvidia umučených Uk­rajincov.“ Čerstvá dôchodkyňa Merkelová, ktorá sa od 8. decembra prak­ticky na verejnosti už neukazuje, na pro­vo­ká­ciu priamo nereagovala. Dala ale cez hovorkyňu vyhlásiť, že „bývalá nemecká kancelárka Dr. Angela Merkelová stojí za svojimi rozhodnutiami v súvislosti so samitom NATO 2008 v Bukurešti“. Hovorkyňa ďalej napísala, že bývalá kancelárka „podporuje medzinárodné úsilie o ukončenie agresívnej ruskej vojny na Ukrajine. Vzhľadom na zverstvá, ktoré sa stávajú vi­diteľnými v Buči a na ďalších miestach Ukrajiny, nájdu všetky úsilia nemeckej spolkovej vlády a med­zinárodného spoločenstva po­s­ta­viť sa na stranu Ukrajiny a ukončiť barbarstvo a vojnu Ruska pro­ti Ukrajine plnú podporu bývalej kancelárky“.

Keďže nemecká závislosť od ruského plynu je aj dedičstvom štyroch Merkelovej vlád, rastie tlak verejnosti aj na Merkelovú. Mnohí ju vy­zý­vajú, aby sa osobne vyjadrila. Keďže úradujúci kancelár Olaf Scholz sa ako líder nespráva, je tu silná túžba, aby aspoň reš­pek­to­vaná exkancelárka spätne vysvetlila Nemcom, či považuje svoju po­litiku voči Rusku za chybu alebo nie. Lenže Merkelovej sa ne­chce. V pondelok sa vrátila z Talianska, oh­lu­šu­jú­co mlčí.

Tak sa Nemecko ocitlo v bolestivom vzduchoprázdne, v ktorom hlaho­lí ozvena krikľavých obvinení ukrajinského veľvyslanca. Re­akcie pra­nierovaných sú rôzne: Niektorí si vyprosia výčitky, mno­hí sa vy­hovárajú, ospravedlňujú, patrične sa kajajú, niektorí sa snažia  prekryť zlé odhady z minulosti váš­ni­vou podporou ukrajinského voj­s­ka a poniektorí sú ticho. Skoro by jeden povedal, že Nemecko je ako celok ochrnuté.

Ale nie je to celkom tak. Aby nemuseli hovoriť o svojej minulosti, snažia sa to prekryť činmi v súčasnosti. Najnovšie Nemecko schválilo miliardu eur ako pomoc na zbrane pre Ukrajinu.


Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok
Bude to hotová Sodoma a Gomora. Doslova peklo čaká na motoristov počas opravy poškodeného potrubia na hlavnej križovatke v centre Nitry. Vodári chcú potrubie opraviť v dvoch etapách, pričom tá prvá je naplánovaná na obdobie…
Prejsť na článok