Vojna spôsobuje potravinovú krízu. Slováci siahnu hlbšie do peňaženky, v chudobnejších štátoch hrozí hlad

Vojna a obchod nejdú dokopy – keď sa bojuje, oficiálna výmena väčšiny tovarov viazne. Stúpajú ceny komodít, rastie čierny trh a najzraniteľnejší na to doplácajú.

Vyše dva mesiace od začiatku ruskej invázie sú ekonomické dôsledky hmatateľné. Pre ruskú politiku a vojnu celkovo rastie cena plynu (najmä tie krátkodobé takzvané spotové ceny). Dražie ruský plyn, ktorý využíva väčšina Európy a mnohé štáty vrátane Slovenska sú od neho závislé. Stúpajú však aj ceny substitútov, napríklad skvapalnený plynu z USA či Kataru. Veľký dopyt trend len posilňuje.

Ceny zemného plynu v Európe prudko vyskočili z utorka na stredu, keď Rusko zastavilo jeho dodávky do Poľska a Bulharska. Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci v stredu na burze v Amsterdame stúpol až o 24 percent na 127,50 eura za megawatthodinu a jeho cena sa dostala na najvyššiu úroveň od 1. apríla.

EkonomikaZačala sa surovinová vojna. Rusko vyplo plynovod Jamal, Poľsko odmieta ruské uhlie, ropu aj plyn

Vyššia cena plynu a palív má ďalekosiahle dôsledky. Plyn sa používa pri vykurovaní, výrobe elektriny či hnojív, ale aj v priemysle a veľmi ho pociťujú napríklad pekárne a ďalšie prevádzky s väčšími plynovými kotlami. K tomu pripočítajme rekordne vysokú infláciu, ktorá na Slovensku presiahla desať percent.

Vyššie ceny potravín

Neblahým následkom vojny na Ukrajine je tiež výrazný rast ceny potravín. Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších vývozcov obilnín a olejov na svete. Počas vojny sa ekonomická výmena obmedzila. Napadnutá Ukrajina sa zľakla najhoršieho, v obliehaných mestách rýchlo dochádzali zásoby potravín. Začala si robiť zásoby, viaceré okolité štáty postupne obmedzovali vývoz potravín v obave z nedostatku a rastu cien.

Problémy má pre sankcie aj Rusko. Aby malo dostatok jedla, dočasne zastavilo vývoz obilnín do postsovietskych štátov. Obmedzenia vytvorili nedostatok na trhu, ktorý zdražovanie umocňuje.

Na Slovensku boli v marci 2022 ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 20 percent. Ceny rastlinných výrobkov stúpli o tretinu a živočíšnych výrobkov o desatinu. Najviac narástli ceny obilnín (takmer o polovicu) a olejnatých plodov či semien (45 percent), o pätinu však zdraželi zemiaky aj strukoviny.

Ukrajina je okrem iného veľkým pestovateľom kukurice, ktorá rovnako chýba. Obilniny, kukurica a strukoviny sú základom kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá.

Keď nejde o ceny, ale prežitie

Netreba zabúdať na to, že Rusko de facto zablokovalo ukrajinské prístavy, odkiaľ obilniny, semená a slnečnicový olej smerovali do sveta. V prístavoch zostalo zhruba 300 obchodných plavidiel. Kyjev tvrdí, že v lodiach má vyše jeden milión ton obilnín a semien, ktoré pre stúpajúce teploty môžu zhniť.

Hoci Slováci musia siahať hlbšie do peňaženiek, potraviny sú k dispozícii a hovorí sa aj o adresnej pomoci najchudobnejším. Väčším problémom ako nedostatok je cena.

Najťažšie chvíle čakajú severnú Afriku a Blízky východ, kam smeruje veľká časť dovozu obilnín. Somálsko a Benin sú od dovozu potravín z Ruska a Ukrajiny závislé úplne.

Egypt je najväčším dovozcom pšenice, z toho navyše 70 percent dováža priamo z Ruska a Ukrajiny. Podobne je na tom Turecko, Tunisko, Alžírsko a chudobný Jemen i Libanon, ktoré trápi humanitárna kríza.

EkonomikaVojna na Ukrajine môže vyvolať potravinovú krízu. Slovensko to pocíti na cenách, Egyptu či Libanonu hrozí hlad

Libanon na kolenách

Libanon bol kedysi zvaný „Švajčiarsko Blízkeho východu“, bol rozvinutejší a stabilnejší ako okolité štáty. V súčasnosti zažíva jedno z najhorších období v histórii. Dlhodobá politická nestabilita a veľká miera korupcie viedli pri finančnej kríze ku kolapsu ekonomiky. Potom prišla pandémia a v roku 2020 vybuchol prístavný sklad s hnojivami v metropole Bejrút. Pri explózii prišlo o život vyše 200 ľudí a množstvo budov v okolí prístavu vrátane obilných síl.

Poslednou morovou ranou je rusko-ukrajinská vojna. Z dvojice štátov dováža Libanon zhruba 80 percent obilia. V púštnej krajine si takmer nič nedopestuje a pri slabnúcej mene ho dovoz potravín stojí čoraz viac.

Situácia je vážna a Libanončanom hrozí hladomor. O to intenzívnejšie žiadajú medzinárodné organizácie a bohaté štáty o humanitárnu pomoc. Prúdila tam doteraz, ale peniaze aj potraviny roky končili pre korupciu v nesprávnych rukách.