Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Fíni sa na možnú vojnu dlho chystali sami, dnes chcú ochranu NATO. Aký bol ich vzťah s Rusmi?

Fínsko patrí v pripravenosti civilnej ochrany a v prepočte vojakov na množstvo obyvateľov medzi svetových premiantov. V súčasnom období to ale, zdá sa, nestačí. Ruská agresia proti Ukrajine spôsobila, že v priebehu pár mesiacov stúpla verejná podpora členstva krajiny v NATO z jednej štvrtiny až na tri štvrtiny. Po tohtotýždňovom oznámení tamojšieho prezidenta a premiérky je vstup zrejme hotovou vecou. Čo na zásadnú zmenu na globálnej šachovnici hovoria Rusi, s ktorými mali Fíni dlhé roky pragmatický vzťah, a kto z Aliancie je proti jej rozšíreniu?

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a fínska premiérka Sanna Marinová. Foto: FB/Sanna Marin

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a fínska premiérka Sanna Marinová. Foto: FB/Sanna Marin

Publikované: 

V rozpätí rokov 2016 až 2019 vyšlo pod hlavičkou fínskeho štátneho telerozhlasu Yle 31 epizód kriminálneho seriálu Sorjonen. Jeho hlavným hrdinom je svojský detektív Kari Sorjonen, ktorý v ambícii žiť pokojnejší život opustí Helsinki a spolu s manželkou a takmer dospelou dcérou sa presťahuje do mesta Lappeenranta ležiaceho neďaleko hraníc s Ruskom. V 70-tisícovom meste ho však čaká pravý opak – riešenie zložitých a brutálnych vrážd. Sorjonen je asi najlepší seriál z krajiny tisícich jazier vôbec, aspoň podľa hodnotení slovenských a českých divákov na dobrej známej filmovej databáze ČSFD.

Snímka vo viacerých ohľadoch vynikajúco ilustruje vzťahy krajín, ktoré spolu zdieľajú vyše 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Bez nadmerného démonizovania Rusov ukazuje, že od východného suseda často prichádza nebezpečenstvo v podobe presahu organizovaného zločinu do Lappeenranty, no na druhej strane ich prezentuje ako ľudí, s ktorými je možné pragmaticky spolupracovať. Koniec koncov kľúčovou kolegyňou Sorjonena je bývalá agentka ruskej tajnej služby FSB Lena Jaakolová.

Vojna na Ukrajine, ktorú 24. februára odštartoval ruský vpád na Ukrajinu, však tieto vzťahy zmenila. Hoci rétorika Kremľa a problémy na frontoch nenasvedčovali tomu, že by sa vojská rozhodli tiahnuť aj do Škandinávie, mnohí Fíni sa začali Rusov báť. Platí to aj pre tých z Lappeenranty.

Foto: Google maps

Žili sme spolu, no od vojny sa to zmenilo

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.