Harabin v reakcii na kroky polície uviedol, že naštartoval prezidentskú kampaň. Konštatoval, že sa mu nakoniec budú daňovníci skladať na odškodné a vyjadril sa, že „ide evidentne o politickú akciu kriminálnika Lipšica [špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, pozn. red.] a kriminálnika Honza [prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáša Honza, pozn. red.]“.
Proti jeho stíhaniu sa v kontraste s postojom členov koalície postavil aj predseda opozičného Smeru Robert Fico. Trojnásobný premiér hovorí o dôkaze „totálnej straty súdnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pod priamym riadením" ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).
Na výhradách Harabina aj Fica však dve dôležité veci nesedia. Bol to totiž práve Harabin, kto z pozície ministra spravodlivosti v roku 2008 apeloval na prijatie novely, v ktorej sa navrhovalo sprísnenie trestov za extrémizmus a úprava niektorých skutkových podstát.
„Nebudeme sa prizerať na vyčíňanie extrémistov. Preto navrhujeme sprísniť tresty a zavádzame presné a tiež nové definície niektorých pojmov. Takýmto spôsobom chceme prispieť k lepšiemu objasňovaniu a potrestaniu páchateľov, ktorí sa snažia narušiť pokojné nažívanie národov, národností a etnických skupín na našom území,“ vysvetlil politik vo vláde trojlístka SMER, SNS a HZDS.
Ambícia zatočiť s extrémizmom nebola cudzia ani Ficovi. Nejde pritom len o povestné „budovanie hrádze“ proti nemu. „Vyzývam orgány činné v trestnom konaní, zakročte, preboha, pretože ak toto budeme vnímať ako niečo normálne a budeme sa tváriť, že toto je súčasť slobody názoru alebo slobody prejavu, tak sa veľmi, veľmi mýlime. Toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s hodnotami a čím skôr tieto prejavy zastavíme, tak to bude pre túto krajinu lepšie,“ uviedol Fico v roku 2016 o prejavoch ĽSNS. Teda strany, s ktorej odštiepeným krídlom – Republikou – nevylučuje spoluprácu.
Je to presne tak, ako to vyzerá. Harabin a Fico pretláčali protiextrémistickú agendu dovtedy, dokým nezistili, že hranie na opačnú nôtu im prinesie viac priazne.
V Harabinovom prípade ide pritom o bizarnosť na druhú, keďže za svojím obvinením vidí sprisahanie na čele s „kriminálnikom“ Lipšicom. Špeciálny prokurátor Lipšic je pritom azda najprominentnejším obhajcom širokého poňatia slobody slova v našej krajine. Teda opakom toho, čím bol Harabin, keď mal v rukách reálnu výkonnú moc.
„Som toho názoru, že extrémistické názory, pokiaľ nepodnecujú násilné správanie, sú chránené slobodou prejavu. Štát by nemal rozhodovať, ktorý názor je správny, ktorý nesprávny a ktorý z tých názorov budeme aj trestne stíhať,“ povedal Lipšic v roku 2016 o protiextrémistickej novele vtedajšej šéfky justície Lucie Žitňanskej, nominantky Mostu-Híd.
„Som v šoku, že práve liberáli sú čoraz častejšie zástancami obmedzovania základných práv ako sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda združovania,“ dodal počas diskusie so spisovateľom Michalom Hvoreckým a Martinom Dubécim, terajším členom Progresívneho Slovenska.
Vlani svoj postoj zopakoval, konkrétne v reakcii na novelu Márie Kolíkovej (SaS), ktorá chcela Trestný zákon obohatiť o takzvaný trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Lipšic sa vtedy vyjadril, že by šlo o „koniec slobody prejavu“ a zhodnotil, že správnym nástrojom v boji proti dezinformáciám je viac diskusie, nie menej.
Harabin sa teda hnevá na systém, ktorý sám pred rokmi pomáhal budovať, a zároveň za svoje stíhanie viní človeka, ktorý je veľkým kritikom tohto systému. To nevymyslíš, to je…pán pre-zi-dent.
