Predstavte si rodinu, v ktorej muž pracuje a žena je doma na rodičovskej dovolenke s tromi deťmi. Muž v tom čase zo svojho platu živí päť ľudí. Je neprimerané od neho očakávať, aby plnohodnotne financoval daňami ešte aj štát.
Za normálnych okolností tento muž dokáže svojou prácou zabezpečiť dostatočný príjem pre rodinu. Dôležité však je, aby mu štát v čase, keď živí spomínaných päť osôb, nebral priveľa peňazí na odvodoch a daniach. Tých priamych i nepriamych.
Okamžite tu musí zasvietiť kontrolka. Áno, v praxi je ťažké nájsť rozumný mechanizmus, ako nastaviť daňovú výnimku, najmä, keď ide o DPH a spotrebné dane. Na Slovensku však máme daňový bonus na dieťa, ktorým štát dokáže znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich rodičov, a to aj o sumu vyššiu, ako je vypočítaná daň z príjmu. Daňový bonus síce funguje tak, akoby štát rodinám niečo dával, ale v skutočnosti ho treba chápať ako mechanizmus, ktorý v danom daňovom systéme umožňuje, aby štát rodinám menej bral. Funguje adresne, je viazaný na prácu, zneužitie je nulové.
Ideálny nástroj na problémy, o ktorých sa práve debatuje.
