Svet bude zachránený, ujali sa toho zelení sovieti

Zúčastnil som sa na víťaznej schôdzi Rakúskej sovietskej republiky a všetko som pochopil. Svet bude zachránený, klimatické ciele splnené. Stačí tak málo: obnoviť soviety. Píše Martin Leidenfrost.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

Európu obchádza strašidlo, strašidlo klimatických rád. Tak ako v začiatkoch komunistického hnutia „soviety“ – takzvané „rady robotníkov, vojakov a roľníkov“ – simulovali masovú podporu pre komunistické strany, sú tu dnes „klimatické rady“, ktoré majú v západnej Európe demokraticky legitimizovať radikálne zelenú politiku. Rozdiel spočíva v tom, že „náhodne“ vybraní členovia klimatických rád majú predstavovať dokonale reprezentatívny prierez obyvateľstva.

Der Klimarat Österreich, „rakúska klimatická rada“, je podľa organizátorov „mini Rakúsko“. Rada mala za úlohu, aby počas šiestich víkendov v tomto roku vypracovala odporúčania pre rakúsku politiku v oblasti klímy. V sobotu sa uskutočnila posledná schôdza. Bolo to napínavé, lebo išlo do tuhého: „Vedecký poradný výbor“ dal už na piatej schôdzi najavo, že doteraz vypracované odporúčania ešte nie sú dostatočné. Najmä tri témy boli ešte stále kontroverzné: zníženie spotreby mäsa, obmedzenia rýchlosti na 30 km/h v centrách miest a 100 km/h na diaľniciach a prinútenie vlastníkov nehnuteľností k výmene neekologických vykurovacích zariadení.

Ako metóda sa primárne nezvolilo hlasovanie, ale systemisches Konsensieren. Znamená to „systémový konsenzus“, čo je aj v nemeckej politológii relatívne nový pojem. Príkladom išla na jar minulého roka Spolková republika Nemecko, hoci Zelení tam ešte neboli pri moci. S niektorými rozdielmi: svojvoľnosť, s akou sa vyberali členovia nemeckej klimatickej rady, Nemci sa ani nesnažili zakryť. Citát z nemeckého dokumentu o nábore: „Nábor 160 členov prostredníctvom telefonickej lotérie, následnej samoregistrácie a ďalších výberových konaní. Kritériá: vek, pohlavie, úroveň vzdelania, miesto bydliska (spolková krajina), veľkosť obce, migračné pozadie a názor na zmenu klímy.“

Druhý rozdiel spočíval v tom, že 160 vyvolení občania mohli v Nemecku hlasovať. Oficiálne odporúčania nemeckej klimatickej rady sú v každom prípade pôsobivé: 93 percent súhlasilo, že „o cieli 1,5 stupňa sa nedá vyjednávať“, že „každý nový zákon nesmie byť v rozpore s klimatickými cieľmi“ a že „ochrana klímy je ľudským právom a musí byť zahrnutá do ústavy“. Až 98 percent hlasovalo za radikálnu požiadavku, že „nákladná automobilová doprava sa má do konca roku 2030 znížiť na 25 percent súčasného objemu“. 86 percent bolo za to, že „pre každú budovu musí byť do roku 2024 vypracované hodnotenie so semaforom sanácie“. 97 percent súhlasilo s tým, že cieľom verejnej dopravy by malo byť „spoje od dverí k dverám“. „Zníženie počtu hospodárskych zvierat s cieľom znížiť emisie v chove zvierat o 50 percent alebo viac“ prijalo 94 percent členov.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

Odmietnutá bola v Nemecku iba jedna požiadavka, a to s maximálne tesným výsledkom 51 percent: Citymaut, mýto za vjazd do miest. Pozoruhodných 58 percent hlasovalo pritom za v Nemecku odjakživa neprechodný návrh: „Spolková vláda by mala okamžite uzákoniť všeobecné obmedzenie rýchlosti: diaľnice a rýchlostné cesty 120 km/h, vidiecke cesty 80 km/h, mestá 30 km/h.“

Rakúski Zelení, ktorí sú už dva a pol roka vo vláde, si dali záležať, že dosiahnu od ľudu podobne revolučný klímapolitický mandát, no zdanlivo demokratickejším spôsobom. Štatistický úrad Rakúska vybral 2 003 ľudí podľa charakteristík miesta bydliska, veku, pohlavia, vzdelania a príjmu. Štatistici sa týchto 2 003 ľudí prostredníctvom dotazníka opýtali, či sa v živote už zaoberali zmenou klímy. V oficiálnom vyhlásení sa tvrdí: „Postoj k ochrane klímy – či už pozitívny, alebo negatívny – nehral pri výbere žiadnu úlohu.“ Potom bolo z 2 003 oslovených čoraz viac ľudí postupne vyradených.

Finálni účastníci klimatickej rady museli aspoň implicitne súhlasiť s minimálne piatimi podmienkami.

1. Mohli byť neprítomní maximálne jeden víkend. To zvýhodňovalo študentov, úradníkov, aktivistov a ľudí, ktorí majú veľa času.

2. Museli akceptovať, že sa o existencii klimatických zmien ako takých nediskutovalo.

3. Museli prijať skutočnosť, že klimatickú radu od začiatku sprevádzalo široké teleso „odborníkov“, ktorých vybrala zelená ministerka pre klímu.

4. Cieľ rokovaní bol vopred stanovený – dosiahnutie klimatickej neutrality Rakúska do roku 2040. Návrhy, ktoré podľa úsudku odborníkov nepomáhajú znížiť emisie, boli a priori neprípustné.

5. Keďže počas prvých dvoch schôdzí platil režim OP+, boli nezaočkovaní ľudia vylúčení. Ľudovecko-zelená vláda tak jedným šmahom vyradila viac ako štvrtinu obyvateľstva.

V sobotu mala Rakúska klimatická rada už len približne 90 členov – zato 90 zanietených členov.

Tí sa oduševnene prechádzali štvorhviezdičkovým salzburským hotelom Heffterhof. Mnohí z nich boli počas tých piatich mesiacov aspoň v regionálnych médiách, vzájomne sa videli v telkách, očividne tým žili, boli dôležití. Maturantka z írečito národniarskeho kraja Innviertel povedala evaluátorke z kremžskej Dunajskej univerzity: „Na senzibilizáciu obyvateľstva je potrebné oveľa viac. Veď niektorí ešte vôbec nepočuli o zmene klímy!“ Postarší predstaviteľ salzburského vidieka, kultivovaný ľavicový intelektuál tureckého pôvodu, mi povedal: „Pre zem je to zmena, iba pre nás je to kríza.“ Turecko ešte nemá svoju klimatickú radu, pán by pritom kvôli veľkosti krajiny odporúčal hneď viacero regionálnych rád.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

Na prvý pohľad bolo vidieť, akú skvelú trafiku si strana Zelených vymyslela: štáby poradcov, marketérov, organizátorov a spolupracovníkov bol minimálne taký početný ako samotná rada. Robili tam húfy mladých dievčat s dúhovými alebo inými progresívnymi odznakmi. Projekt stál 2 milióny eur, hovorkyňa vtedajšej zelenej viceprimátorky Viedne robila tlačovú hovorkyňu, agentúra predstaviteľa Zelených v správnej rade verejnoprávneho ORF a zároveň poradcu zeleného spolkového prezidenta vybavila marketing za 400-tisíc eur.

Obedový bufet bol prekvapivo mäsitý (hovädzie). Bol tam väčší stôl pre starcov a stredne veľký stôl pre mládež, k tým piatim tínedžerom som si sadol aj ja. Nie všetci z nich volili Zelených, 16-ročný váhal aj medzi komunistami a sociálnymi demokratmi, všetci však boli zapálení pre klimatickú politiku a vychvaľovali si svoje ročné krajinské mládežnícke permanentky na MHD za 120 eur.

S výnimkou maturantky z Innviertlu rozprávali zvláštnym, akýmsi nerakúskym jazykom. Zástupca štajerskej vidieckej mládeže mal k šoférovaniu tak ďaleko, že Führerschein („vodičský preukaz“) premenoval na „Autoschein“ („auto-preukaz“), androgýnny mladík s nalakovanými nechtami na modro zase hovoril o (podľa neho v Rakúsku obťažovaných) regrútoch ako o „kadetoch“. Zástupkyňa hornokorutánskej dedinskej mládeže sa ma dokonalou javiskovou nemčinou opýtala, či náhodou nepíšem pre nemecký bulvárny Bild. V takom prípade by už nepovedala ani slovo. Bola to zvláštna otázka, Rakúšania Bild nečítajú a v dôsledku toho ho ani neriešia. Mohol som peknučkú Hornokorutánku upokojiť, píšem pre noviny, ktoré ona považuje za seriózne. Aj tak však radšej nepovedala nič viac. Ešte jednu jazykovú zvláštnosť som si všimol: keď hovorili o odporúčaniach, ktoré spolu s 85 staršími kolegami vypracovali, nepoužili slovo Empfehlungen, ale Maßnahmen. To znamená „opatrenia“. Tento pojem sa v politike veľmi nepoužíval. Kým neprišla pandemická politika...

Pozvali nás do konferenčnej miestnosti. Keďže klimatická rada zásadne použila – s dvojbodkami v strede mnohých slov – genderovo neutrálny jazyk, bol som milo prekvapený, keď dvaja vidiecki huncúti v stredných rokoch medzi sebou nadávali na „genderovanie“ a „hviezdičkovanie“. Aj keď veľká časť klimatických radcov podľa všetkého asi inklinovala ak nie rovno k Zeleným, tak určite k výraznej ekologickej politike, bolo medzi nimi očividne aj zopár pravičiarov a konzervatívcov. Pri kávovare sa zase rozhodli dve agilné dámy od stolu starcov, že idú založiť združenie Aprés-Klimarat. Chceli zostať v kontakte a naďalej mať vplyv na politiku.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

V sále zaznel tón ako medzi priateľmi, „máte tu vyvesené Edithine nádherné plagáty“. Premietali sa fólie so zložitými nadpismi: Marktplatz der Klimarats-Empfehlungen („Trhovisko odporúčaní klimatickej rady“), Bürger:innenbrief an Bundesminister:innen („List občan:iek spolkovým minister:kám“). Schôdzu otvoril v najlepšej nálade krajinský minister, ktorý vedel šikovne zakryť svoju príslušnosť k stredopravým ľudovcom z ÖVP. O chvíľu sa v sále zdvihla vlna rozhorčenia, lebo neprítomný poslanec, ktorý je zodpovedný za klimatickú politiku ÖVP, povedal, že klimatická rada „v žiadnom prípade nie je reprezentatívna“. Potom museli novinári opustiť sálu, jeden deň pred „nádherným slávnostným záverom“ rady. Nijako ma neurazilo, že nás moderátori oslovili ženskou formou „novinárky“ – okrem mňa tam boli naozaj iba novinári ženského pohlavia. Kolegyňa z progresívneho denníka Der Standard ihneď grilovala krajinského ministra z ÖVP. Ten odvetil, čo chcela počuť: „Klimatická rada JE reprezentatívna.“

Dostal som ešte rozhovor s ostrieľaným moderátorom, Tirolčanom s „30-ročnou skúsenosťou s procesmi občianskej účasti“ a s dlhým zoznamom zelených projektov a agentúr, ktoré počas dlhého a plodného života už založil. Na vedecký poradný výbor, ktorý si pracovné skupiny vraj prizvali iba „na požiadanie“, urobil výsledok podľa neho „veľký dojem“. Vedci by síce v niektorých ohľadoch rozhodli inak, ale občania do toho vniesli svoj tak vzácny „filter vlastnej životnej reality“. Postoj klimatickej rady bol podľa Tirolčana nasledovný: „My sme suverén a rozhodujeme sami o tom, ktoré odporúčania pôjdu von.“

To bol ten správny okamih, aby som sa opýtal na tajuplnú metódu „systémového konsenzu“. Moderátor mi vysvetlil, že nakoniec sa predsa len aj v tejto klimatickej rade hlasovalo: „Všetko, proti čomu nie je viac ako deväť vážnych námietok z dôvodu, že odporúčanie je v rozpore so spoločným cieľom klimatickej neutrality 2040" – všetko toto bolo považované za prijaté. Až začiatkom júla – „bezbariérový PDF súbor prístupný okrem iného aj pre nepočujúcich“ potrebuje svoj čas – sa dozvieme, aké rady nám dáva rakúsky klimatický soviet. Neviem sa dočkať.