Svet bude zachránený, ujali sa toho zelení sovieti

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

Odmietnutá bola v Nemecku iba jedna požiadavka, a to s maximálne tes­ným výsledkom 51 percent: Citymaut, mýto za vjazd do miest. Po­zo­ruhodných 58 percent hlasovalo pritom za v Nemecku odjakživa  ne­prechodný návrh: „Spolková vláda by mala okamžite uzákoniť vše­obec­né obmedzenie rýchlosti: diaľnice a rýchlostné cesty 120 km/h, vidiecke cesty 80 km/h, mestá 30 km/h.“

Rakúski Zelení, ktorí sú už dva a pol roka vo vláde, si dali zá­le­žať, že dosiahnu od ľudu podobne revolučný klímapolitický mandát, no zdanlivo demokratickejším spôsobom. Štatistický úrad Rakúska vybral 2 003 ľudí podľa charakteristík miesta bydliska, veku, po­hla­via, vzdelania a príjmu. Štatistici sa týchto 2 003 ľudí pro­stred­níctvom dotazníka opýtali, či sa v živote už zaoberali zmenou klí­my. V oficiálnom vyhlásení sa tvrdí: „Postoj k ochrane klímy – či už pozitívny, alebo negatívny – nehral pri výbere žiadnu úlohu.“ Po­tom bolo z 2 003 oslovených čoraz viac ľudí postupne vyradených.

Finálni účastníci klimatickej rady museli aspoň implicitne súh­la­siť s minimálne piatimi podmienkami.

1. Mohli byť neprítomní maximálne jeden víkend. To zvýhodňovalo študentov, úradníkov, aktivistov a ľudí, ktorí majú veľa času.

2. Museli akceptovať, že sa o existencii klimatických zmien ako takých nediskutovalo.

3. Museli prijať skutočnosť, že klimatickú radu od začiatku sprevádzalo široké teleso „odborníkov“, ktorých vybrala zelená ministerka pre klímu.

4. Cieľ rokovaní bol vopred stanovený – dosiahnutie klimatickej neut­rality Rakúska do roku 2040. Návrhy, ktoré podľa úsudku od­borníkov nepomáhajú znížiť emisie, boli a priori ne­prípust­né.

5. Keďže počas prvých dvoch schôdzí platil režim OP+, boli ne­za­oč­kovaní ľudia vylúčení. Ľudovecko-zelená vláda tak jed­ným šma­hom vyradila viac ako štvrtinu obyvateľstva.

V sobotu mala Rakúska klimatická rada už len približne 90 členov – zato 90 zanietených členov.

Tí sa oduševnene prechádzali štvorhviezdičkovým salzburským hote­lom Heffterhof. Mnohí z nich boli počas tých piatich mesiacov as­poň v regionálnych médiách, vzájomne sa videli v telkách, očividne tým žili, boli dôležití. Maturantka z írečito národniarskeho kraja Inn­viertel povedala evaluátorke z kremžskej Dunajskej univerzity: „Na senzibilizáciu obyvateľstva je potrebné oveľa viac. Veď niek­to­rí ešte vôbec nepočuli o zmene klímy!“ Postarší predstaviteľ salz­burského vidieka, kultivovaný ľavicový intelektuál tureckého pô­vodu, mi povedal: „Pre zem je to zmena, iba pre nás je to krí­za.“ Turecko ešte nemá svoju klimatickú radu, pán by pritom kvôli veľkosti kra­jiny odporúčal hneď viacero regionálnych rád.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

Na prvý pohľad bolo vidieť, akú skvelú trafiku si strana Zelených vymysle­la: štáby poradcov, marketérov, organizátorov a spo­lu­pra­cov­níkov bol minimálne taký početný ako samotná rada. Robili tam húfy mladých dievčat s dúhovými alebo inými progresívnymi odznakmi. Pro­jekt stál 2 milióny eur, hovorkyňa vtedajšej zelenej vice­pri­má­tor­ky Viedne robila tlačovú hovorkyňu, agentúra predstaviteľa Ze­le­ných v správnej rade verejnoprávneho ORF a zároveň poradcu ze­le­ného spolkového prezidenta vybavila marketing za 400-tisíc eur.

Obedový bufet bol prekvapivo mäsitý (hovädzie). Bol tam väčší stôl pre starcov a stredne veľký stôl pre mládež, k tým piatim tínedžerom som si sadol aj ja. Nie všetci z nich volili Zelených, 16-ročný váhal aj medzi komunistami a sociálnymi demokratmi, všetci však boli za­pá­lení pre klimatickú politiku a vychvaľovali si svoje ročné kra­jin­ské mládežnícke permanentky na MHD za 120 eur.

S výnimkou maturantky z Innviertlu rozprávali zvláštnym, akýmsi ne­rakúskym jazykom. Zástupca štajerskej vidieckej mládeže mal k šo­férovaniu tak ďaleko, že Führerschein („vodičský preukaz“) pre­menoval na „Autoschein“ („auto-preukaz“), androgýnny mladík s na­la­kovanými nechtami na modro zase hovoril o (podľa neho v Rakúsku ob­ťa­žo­vaných) re­grútoch ako o „kadetoch“. Zástupkyňa hornokorutánskej de­dinskej mlá­deže sa ma dokonalou javiskovou nemčinou opý­ta­la, či náhodou ne­píšem pre nemecký bulvárny Bild. V takom prípade by už nepovedala ani slovo. Bola to zvláštna otázka, Ra­kúšania Bild ne­čí­tajú a v dôsledku toho ho ani neriešia. Mohol som pek­nuč­kú Hor­no­korutánku upokojiť, píšem pre noviny, ktoré ona považuje za se­rióz­ne. Aj tak však radšej nepovedala nič viac. Ešte jednu jazyko­vú zvláštnosť som si všimol: keď hovorili o odporúčaniach, ktoré spolu s 85 staršími kolegami vypracovali, nepoužili slovo Emp­feh­lungen, ale Maßnahmen. To znamená „opatrenia“. Tento pojem sa v po­litike veľmi nepoužíval. Kým neprišla pandemická politika…

Pozvali nás do konferenčnej miestnosti. Keďže klimatická rada zá­sad­ne použila – s dvojbodkami v strede mno­hých slov – genderovo neut­rálny jazyk, bol som milo prekvapený, keď dvaja vidiecki huncúti v stredných rokoch medzi sebou nadávali na „genderovanie“ a „hviezdičkovanie“. Aj keď veľká časť klimatických radcov podľa všet­kého asi in­kli­novala ak nie rovno k Zeleným, tak určite k výraznej ekologickej politike, bolo medzi nimi očividne aj zopár pra­vi­čia­rov a konzervatívcov. Pri kávovare sa zase rozhodli dve agilné dámy od stolu starcov, že idú založiť združenie Aprés-Klimarat. Chceli zostať v kontakte a naďalej mať vplyv na politiku.

Foto: Klimarat/Karo Pernegger

V sále zaznel tón ako medzi priateľmi, „máte tu vyvesené Edithine nád­herné plagáty“. Pre­mie­ta­li sa fólie so zložitými nad­pis­mi: Markt­platz der Klimarats-Emp­fehlungen („Trhovisko odporúčaní kli­ma­tickej ra­dy“), Bürger:in­nen­brief an Bun­des­mi­ni­s­ter:in­nen („List ob­čan:iek spolkovým mi­ni­s­ter:kám“). Schôdzu otvoril v naj­lep­šej ná­lade krajinský minister, ktorý vedel šikovne zakryť svoju prí­sluš­nosť k stredopravým ľudovcom z ÖVP. O chvíľu sa v sále zdvihla vlna rozhorčenia, lebo neprítomný poslanec, ktorý je zodpovedný za klimatickú politiku ÖVP, povedal, že kli­matická rada „v žiad­nom prípade nie je reprezentatívna“. Po­tom museli no­vi­nári opustiť sálu, je­den deň pred „nádherným sláv­nost­ným záverom“ rady. Nijako ma ne­ura­zilo, že nás moderátori oslovili ženskou for­mou „novinár­ky“ – okrem mňa tam boli naozaj iba no­vinári ženského pohlavia. Ko­legyňa z progresívneho denníka Der Standard ihneď grilovala kra­jins­kého mi­nistra z ÖVP. Ten odvetil, čo chcela počuť: „Klimatická ra­da JE re­pre­zen­ta­tívna.“

Dostal som ešte rozhovor s ostrieľaným moderátorom, Tirolčanom s „30-ročnou skúsenosťou s procesmi občianskej účasti“ a s dlhým zo­zna­mom zelených projektov a agentúr, ktoré počas dlhého a plodného života už založil. Na ve­decký po­radný výbor, ktorý si pracovné sku­piny vraj prizvali iba „na po­žia­da­nie“, urobil výsledok podľa neho „veľ­ký dojem“. Vedci by sí­ce v niek­torých ohľadoch rozhodli inak, ale občania do toho vnies­li svoj tak vzácny „filter vlastnej ži­vot­nej reality“. Postoj kli­ma­tic­kej rady bol podľa Tirolčana na­sledovný: „My sme su­ve­rén a roz­ho­du­jeme sami o tom, ktoré od­po­rú­čania pôjdu von.“

To bol ten správny okamih, aby som sa opýtal na tajuplnú metódu „systémového konsenzu“. Moderátor mi vysvetlil, že nakoniec sa predsa len aj v tejto klimatickej rade hlasovalo: „Všetko, pro­ti čomu nie je viac ako deväť vážnych námietok z dôvodu, že od­po­rúčanie je v rozpore so spoločným cieľom klimatickej neutrality 2040″ – všetko toto bolo považované za prijaté. Až začiatkom júla – „bezbariérový PDF súbor prí­stupný okrem iného aj pre ne­po­ču­jú­cich“ potrebuje svoj čas – sa dozvieme, aké rady nám dáva rakúsky kli­matický soviet. Neviem sa dočkať.