Ako slovenské hry prerážajú vo svete: Postavte si vlastnú (funkčnú) sovietsku republiku

Počítačové hry sú dnes bežná súčasť nášho života. Neštítia sa ich muži ani ženy, mladá či stará generácia. Mnoho z nás si istotne už niečo v živote zahralo, pričom nenadarmo ide o priemysel, ktorý v súčasnosti generuje miliardy eur po celom svete. Svoju stopu v ňom nechávajú aj Slováci. Príkladom môže byť hra Workers and resources: Soviet republic od spoločnosti z Košíc. Sami sme si ju zahrali a vyspovedali aj jej tvorcu, Petra Adamčíka z firmy 3Division.

Panelové domy, ťažký priemysel, pamätníky s kosákom a kladivom či sochy Vladimíra Iľjiča Lenina. Vitajte v sovietskej republike. Našťastie len v tej virtuálnej.

Za titulom stojí programátor Peter Adamčík, ktorý tvorí hry už od strednej školy. Má teda prakticky 20-ročnú prax, pričom sa vývoju počítačových hier venuje profesionálne už 15 rokov. Prvotne sa venoval leteckým hrám, avšak pred pár rokmi sa rozhodol pustiť do ambicióznejšieho projektu.

Na rozdiel od leteckých hier je Soviet republic úplne o inom. Kombinuje v sebe stavanie mesta a infraštruktúry z titulov ako Sim City a Transport Tycoon. Významná je však aj práve sovietska téma, ktorá je priamo v názve hry. Hneď po jej spustení vás privíta okrem veľkej červenej hviezdy a kosáka s kladivom aj hudba, ktorá vám rýchlo navodí atmosféru skorej druhej polovice 20. storočia.

Paneláky, fabriky a alkohol

Zmyslom hry je stavba vlastnej sovietskej republiky. K dispozícii máte množstvo druhov obytných stavieb, ťažkého priemyslu či kultúrneho vyžitia. Všetko pekne v štýle 60. až 80. rokov minulého storočia. Svojich robotníkov musíte zaopatriť bývaním, kultúrou, jedlom či alkoholom, inak vám utečú cez hranice preč.

Na rozdiel od iných hier v oblasti stavania miest má Soviet republic skutočne do hĺbky prepracované niektoré mechaniky, ktoré idú omnoho hlbšie ako u konkurencie. Ide napríklad o distribúciu elektrickej energie alebo stavbu budov.

„Najviac asi originálne v tejto hre je to, že vy si viete aj všetky budovy postaviť z vlastných materiálov. Inde, keď napríklad staviate cestu či budovy, niekam ju položíte a budova sa tam začne stavať, väčšinou len za peniaze. V našej hre je to tak, že sa tu dá postaviť čokoľvek aj bez peňazí, teda z tých spomínaných zdrojov. Napríklad tie cesty – vezmete štrk, asfalt a tatrovky a môžete si ju postaviť,“ konštatuje vývojár.

Všetky spomínané zdroje si viete zároveň buď nakúpiť zo zahraničia (zo Západu za doláre či z Východu za ruble), alebo vyťažiť a vyrobiť. Vaša malá sovietska republika teda dokáže byť kompletne samostatná a je na vás, ako si to zariadite: „Čiže môžete sa rozhodnúť predávať surovú rudu a oceľ alebo si počkáte, vyrobíte si autá a až tie potom predáte,“ vysvetľuje Adamčík.

Neslávny príbeh Jurovej Vsi

Aj v našej redakcii sme si vyskúšali stavbu vlastného sovietskeho štátika, ktorá však nedopadla úplne podľa našich predstáv. V sídle nazvanom Jurova Ves sme si rozostavali cesty, elektrické vedenie, panelové byty, drevospracujúci priemysel a ťažbu ropy. Rovnako sme rozbehli aj poľnohospodárstvo a továreň na jedlo, aby naši robotníci nehladovali.

Ako sme však až neskoro zistili, zabudli sme na kultúrne vyžitie občanov a vzdelávacie potreby. V čase, keď sme sa dali do stavby kina, obchodov so šatstvom či materskej školy, už bola väčšina robotníkov dávno za hranicami a naše továrne zívali prázdnotou.

Neskôr sme sa už poučili a v novej hre sme nezabudli ‚ozdobiť‘ naše mestečko pamätníkmi s Leninom, nejakými okrasnými stromami či športovým ihriskom a rozhlasom. Tu sa však starosti s populáciou nekončia – v zime potrebujú ľudia teplo a niektorí zase žiadajú náboženské vyžitie. Továrne a výrobné haly zase musia mať k dispozícii prepravu, ktorá naloží a odvezie tovar alebo im doručí materiály.

Na to slúži široká škála prostriedkov, napríklad motorové vozy, ktoré sú modelované podľa ich skutočných predlôh. Ak chcete vyrobiť drevené dosky, nasadíte na cesty tatrovku alebo V3Sku, aby odniesla spílené stromy do píly. Cisterny, naopak, prevážajú ropu či motorové palivo a kamióny jedlo, oblečenie i iný tovar. Ak chcete niečo predať, musíte to odviezť na hranicu k colnici.

Malý tím, veľa muziky

Soviet republic je orientovaná skôr na samotnú hrateľnosť a mechaniky ako na rozprávkovú grafiku. To je vcelku prirodzené, keďže ide o projekt, ktorý sa začal v rukách jediného človeka. S postupným úspechom hry sa však skupina ľudí pracujúcich na tejto hre rozšírila na štvoricu ľudí.  

„Väčšinu predošlých projektov som programoval sám. Aj Soviet republic som začal dávať dokopy sám s tým, že grafiku som si pobral z predošlých projektov alebo ju kupoval na internete. Od začiatku bol so mnou aj kolega grafik, takže ten mi pomáhal, niečo sme si dávali robiť na zákazku. V takomto režime sme to dotiahli do toho Early Accessu (vydanie ešte nedokončenej hry na Steame), a keď som videl, že z toho bude dosť finančných zdrojov, tak som najal ďalších dvoch programátorov, ktorí mi pomáhajú na plný úväzok. Takže sme teraz štyria,“ vysvetlil Adamčík.

Hra je v tomto štádiu na Steame už nejaký ten čas, pričom sa jej podarilo získať slušnú publicitu aj záujem hráčov. Tvorcovia medzitým hru vylepšujú a pridávajú do nej nové mechaniky či organizujú súťaže o nový obsah.

Čo sa týka záujmu o tento slovenský projekt, počet doteraz predaných kópií sa blíži k číslu 150-tisíc – a ide pritom stále o hru, ktorá ešte nie je oficiálne dokončená. Soviet republic má úspech po celom svete, zahrajú si ju napríklad aj v Spojených štátoch, avšak najviac obľúbená je v krajinách východného bloku – najmä v Rusku. Tam ide najviac kópií, približne 20 percent.

Známe dotyky slovenského socializmu

Počas hrania si určite všimnete aj niektoré známe stavby, napríklad budovu rozhlasu v Bratislave či Slovenskej televízie. „K tým budovám, to som si dal také predsavzatie, že keď sa niečo bude robiť, tak sa to bude robiť zo Slovenska. Chcel som byť taký patriot, aby sa aj ľudia v zahraničí, keď uvidia niečo zaujímavé, pýtali, že odkiaľ to je, a budú prekvapení, že to existuje a je to tu u nás.

Nedávno sme mali aj súťaž pre moderov, teda pre ľudí, ktorí vedia robiť materiál do hry a mohli navrhnúť vlastné stavby. Zapojilo sa ich veľa, viacerí teda robili už aj existujúce budovy. Zo Slovenska ich síce veľa nebolo, ale jeden Švajčiar urobil naše Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Ale to bolo na ľuďoch, čo si spravia, a my si z toho vyberieme a zakomponujeme do hry,“ dodáva vývojár.

Obsah a mechaniky sa budú ešte zlepšovať, tvorcovia by radi pridali aj viac politického aspektu socializmu. V súčasnosti môžete napríklad využiť televíziu a rozhlas na potláčanie viery alebo šírenie propagandy o vláde, podporovať pitie alkoholu či šport.

„Ďalej plánujeme aj políciu a dúfam, že sa nám podarí pridať aj nejaké demonštrácie, prípadne možnosť postaviť múr, ktorý zabráni úteku ľudí z republiky, lebo teraz im v úteku nič nebráni v prípade, že ste zlý režim, ktorý nevie uspokojiť ani základné ľudské potreby.“

Máme na to

Výroba hier na Slovensku vcelku bujnie, aj keď zatiaľ nedosahuje takú úroveň ako u našich západných či severných susedov. Naša vlasť sa zatiaľ nemôže pochváliť veľkými titulmi ako Mafia, Kingdom Come: Deliverence alebo Zaklínač. Ako je to s tvorením hier u nás, sme sa pýtali aj autora Soviet republic.

„Ten vývoj hier takpovediac nepozná hranice, takže je vcelku asi jedno, kde sa ten človek nachádza. Ale ak by sa malo na Slovensku niečo zlepšiť, tak určite to podnikateľské prostredie, to vám povie asi každý podnikateľ. A školstvo to isté, ja keď som ešte chodil do školy, tak som sa v podstate ani nemohol veľmi venovať tomu, čo ma zaujímalo. Áno, teraz je tá situácia asi už iná, ale istotne by to moklo byť ešte lepšie.

Hry sa na Slovensku, samozrejme, robia, je tu napríklad Pixel Federation, tí majú tržby v desiatkach miliónoch eur. Ale mohlo by to tu byť ešte väčšie,“ dodáva Adamčík.

Workers and resources: Soviet republic je v súčasnosti dostupná na hernej platforme Steam v sekcii Early access za 22 eur.