Sankcie a ruský zbrojársky priemysel: Ako riešia Rusi problémy s chýbajúcimi technológiami

Rusko pred vojnou produkovalo napríklad približne 250 tankov ročne a od 24. februára ich na Ukrajine stratilo prinajmenšom 870, čo by dnes predstavovalo viac ako trojročnú produkciu nových strojov. Ak by ruské podniky aj pracovali naplno, náhrada obrovského množstva odpísanej bojovej techniky bude vzhľadom na ich výrobné kapacity trvať roky.

Kľúčový komponent

Pravdepodobne najväčším problémom ruského obranného priemyslu je elektronika. Podrobné skúmanie ruského vybavenia, ktoré bolo zničené alebo ukoristené ukrajinskými silami, odhalilo značnú závislosť od komponentov vyrobených na Západe. Maxim Starchak z Centra pre medzinárodnú a obrannú politiku na Queen’s University v Kanade vysvetľuje, že ruský priemysel má problémy s výrobou vlastných elektronických súčiastok v požadovanom množstve a kvalite pri zachovaní optimálnych nákladov. A to aj napriek tomu, že vláda medzi rokmi 2008 až 2015 podporovala federálny program rozvoja elektroniky a rádioelektroniky. Ten však nepriniesol očakávané výsledky. Tieto komponenty sú pritom nenahraditeľnou súčasťou pokročilých zbraňových systémov a sú aplikované v ťažkej bojovej technike, v lietadlách, v presne navádzaných strelách atď. Napríklad obávané rakety krátkeho doletu 9M723 a 9M728 systému Iskander minimálne od roku 2009 používajú gyroskopy a akcelerometre od americkej firmy Analog Devices.  

Sankciami boli mnohé ruské zbrojárske firmy prvýkrát zasiahnuté už v roku 2014 po anexii Krymu. Moskva preto hľadala nové spôsoby na zabezpečenie prísunu potrebných zahraničných komponentov, akými bolo vytvorenie krycích spoločností na ich tajný nákup zo zahraničia. Daniel Salisbury z Centra pre vedu a bezpečnostné štúdie na King's College v Londýne uvádza, že mnohé zo západných súčiastok, ktoré sa objavili v ruských systémoch, sú klasifikované ako komponenty na „dvojaké použitie“, čo znamená, že sa dajú aplikovať vo vojenských aj civilných produktoch. Civilný tovar pritom po roku 2014 podliehal menšej regulácii ako ten vojenský, čo vytváralo zneužiteľnú medzeru. Keďže sa nedávno v ruských multifunkčných systémoch elektronického boja Borisoglebsk-2 našli aj britské vysokofrekvenčné polovodičové súčiastky, Spojené kráľovstvo zakázalo vývoz tovaru s dvojakým použitím do Ruska až po začatí súčasnej invázie.

Starchak z Queen’s University však potvrdzuje, že produkcia ruských rakiet naďalej pokračuje a počas prebiehajúcej vojny je ešte aktívnejšia. Továreň NPO Novator so sídlom v Jekaterinburgu, ktorá okrem iného produkuje aj rakety komplexu Iskander, strely s plochou dráhou letu Kalibr či protilietadlové strely systému Buk, od mája pracuje nepretržite v trojzmennej prevádzke. O výrazné zvýšenie objemu výroby sa usiluje aj Votkinský strojársky závod, ktorý hľadá ďalších 500 zamestnancov. Je zrejmé, že táto snaha súvisí s potrebou doplniť arzenál rakiet systému Iskander, na ktorých celkovej produkcii sa tento výrobca tiež podieľa. Oživenie výroby však prichádza aj v mnohých ďalších závodoch vrátane tých, ktoré ešte pred nedávnom pre nedostatok objednávok z ministerstva obrany znižovali výrobu a prepúšťali časť zamestnancov. Častým problémom týchto firiem je ale absencia dostatočného množstva kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú si táto špeciálna výroba vyžaduje.

Dochádzajúce zásoby súčiastok

Ako je však možné, že napriek novým tvrdým sankciám, ktoré ešte viac obmedzili dodávky západných komponentov, sú ruské firmy aj naďalej schopné vyrábať? Starchak vysvetľuje, že Rusko dnes zahraničné elektronické súčiastky čerpá z vytvorených zásob. Tie mali pôvodne stačiť na dva až tri roky bežnej produkcie. Avšak veľká spotreba navádzaných striel (Ukrajina tvrdí, že na jej územie už bolo vypálených viac ako 2 500 ruských rakiet), ktorá podmienila navýšenie ich výroby, zásoby drahocenných komponentov rýchlo stenčuje a tie preto môžu na svoje dno dosiahnuť už budúci rok. Rusi preto na medzinárodných trhoch hľadajú nových dodávateľov z krajín, ktoré na Rusko neuvaľujú sankcie a budú ochotné spolupracovať.

Starchak však upozorňuje na to, že inštalácia odlišných komponentov v konštrukcii riadených striel spôsobí technické komplikácie spojené s potrebou dodatočných testov, čo v konečnom dôsledku navýši náklady a výrobný čas či dokonca povedie k zníženiu kvality rakiet. Aj keď tohoročný nárast ruských rozpočtových príjmov umožňuje financovať vládne objednávky nových striel, ich enormnú spotrebu počas vojny trvajúcej len päť mesiacov nebude možné tak skoro nahradiť. Aj pri zvýšenom objeme produkcie potrvá doplnenie zásob niekoľko rokov.