Francúzska vláda ponúkla moslimom dohodu, zatiaľ ju nepodpísali všetci

Po dvoch mesiacoch rokovaní priniesla iniciatíva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ovocie. V rámci potláčania moslimského separatizmu a extrémizmu ešte vlani v októbri vyzval na vytvorenie charty, ktorá by pre islam vo Francúzsku stanovila jasné pravidlá.

Francúzska rada moslimskej viery (CFCM) združujúca osem organizácii po diskusii vnútri náboženskej komunity a s vládou ukázala prezidentovi výsledok. Takzvaná „Charta princípov francúzskeho islamu“ podporuje sekularizmus, odmieta politický islam a trestanie za odpadlíctvo od viery. Prielomom je aj uznanie rovnosti pohlaví.

Text obsahuje zmienku o útokoch na moslimov, ale zároveň dodáva, že je to dielo menšinových extrémistov a nie oficiálny postoj francúzskeho štátu či národa. V Charte sa doslova píše o nepravdivosti a škodlivosti obvinení štátu zo systematického rasizmu.

Moslimovia v texte sľubujú, že nenechajú iné štáty zasahovať do náboženského života vo Francúzsku a všetky príjmy zo zahraničia priznajú a riadne zdokladujú. Porušovateľa charty možno na základe textu vylúčiť z francúzskeho moslimského spoločenstva. Celý text nájdete tu.

Nesúhlasili všetci

Kým cez víkend text odsúhlasilo všetkých osem moslimských organizácií, v pondelok chartu v prezidentskom paláci podpísalo len päť z nich. Tri požiadali o dva týždne na rozmyslenie pred finálnym ratifikovaním charty. Sú to organizácie Millî Görüs, le Comité de coordination des musulmans turcs de France, et Foi et Pratique. Prvé dve majú silné väzby na Turecko, tretia z nich má blízko k ortodoxnejšej odnoži islamu a skloňuje sa v súvislosti s džihádizmom.

Denník Le Figaro citujúc vlastné zdroje uvádza, že trojica organizácií má k dokumentu výhrady. Prekáža im napríklad slovné spojenie „francúzsky islam“. Ak však nepodpíšu, má ich čakať veľká pozornosť úradov a zrejme aj sankcie.

V tejto súvislosti musíme spomenúť vážne rozpory vo francúzsko-tureckých vzťahoch, ktoré sa týkajú jednak islamu, ale aj geopolitického súperenia na Blízkom východe, v Stredomorí a Líbyi. Takisto v ďalších moslimských štátoch po Macronových výrokoch na adresu islamu nasledovali protifrancúzske nepokoje a bojkot tovaru. Písali sme o tom tu.

Kritický pohľad na chartu

Optimizmus z prijatého textu schladil francúzsky odborník na islam Franck Frégosi z univerzity Sciences Po. Za vážny problém považuje spôsob vytvorenia dokumentu, zhora nadol, po diskusii medzi Francúzskou radou moslimskej viery (CFCM) a vládou. Chýba podľa neho dialóg priamo s mešitami a tiež upozornil, že CFCM reprezentuje len zhruba polovicu francúzskych mohamedánov. Ďalej kladie otázku, ako môžu moslimské asociácie priamo napojené na Turecko či Maroko naplniť obsah dohody a nebyť pod zahraničným vplyvom.

Charta mala pochopiteľne ohlas na pravej strane politického spektra, ktorá sa voči islamu najčastejšie vymedzuje. Pravicoví Republikáni aj líderka Národného zhromaždenia Marine Le Penová schválenie dokumentu privítali. Podľa Le Penovej však nejde dosť ďaleko a proti islamizmu treba zvoliť tvrdší zákonný postup.

Najkritickejšie slová zazneli od komentátora Érica Zimmoura. Charta vyrokovaná CFCM, ktorá neprezentuje fracúzskych moslimov ako celok, podľa neho nebude vynútiteľná a v realite sa nič nezmení.

Ďalším krokom by malo byť vytvorenie „národnej rady imámov“, ktorá bude školiť a udeľovať moslimským duchovným povolenia na pôsobenie na francúzskom území. Francúzske médiá upozorňujú, že vytvorenie podobnej organizácie sa skloňuje už 20 rokov, a tak netreba mať prehnané očakávania. Ešte koncom roka sa z tohto projektu stiahla najznámejšia mešita v Paríži.

Dodajme, že v rámci boja proti islamskému separatizmu francúzska vláda vlani spustila kontrolu 76 problematických mešít. Deväť z nich sa z bezpečnostných a administratívnych dôvodov štát po kontrole rozhodol zatvoriť. Vo Francúzsku je približne 2 600 mešít a žije viac ako päť miliónov moslimov.