Novinárom zo známej investigatívnej skupiny Bellingcat sa podarilo odhaliť špiónku, ktorej príbeh by sa nestratil ani v Hollywoode. Reč je o Ruske, ktorá si pod falošnou peruánskou identitou otvorila v Neapole butik s klenotmi. Výber destinácie pritom nebol náhodný, keďže práve v tomto talianskom meste má svoje regionálne veliteľstvo NATO. Aspoň čiastočný úspech sa pritom dostavil, keďže sa jej podarilo nadviazať krátky milostný vzťah s jedným z jeho pracovníkov.
Tím vyšetrovateľov uviedol, že odhalil špiónku ruskej vojenskej spravodajskej agentúry GRU, ktorá strávila desaťročie vystupovaním v pozícii latinskoamerického dizajnéra šperkov a úzko komunikovala so zamestnancami veliteľstva Severoatlantickej aliancie v talianskom Neapole.
Žena menom Maria Adela Kuhfedt Riverová o sebe známym vravela ako o dcére nemeckého otca a peruánskej matky, ktorá sa narodila v meste Callao v Peru. V skutočnosti však bola kariérnou dôstojníčkou GRU pochádzajúcou z Ruska.
Odhalenie je prácou investigatívnej skupiny Bellingcat, ktorá spolupracovala s mnohými zvučnými médiami, akými sú nemecký Spiegel či talianska La Repubblica. Správu so zisteniami pred zverejnením obdržala aj redakcia britského denníka Guardian, ktorá text k téme publikovala v piatok.
Patrila medzi takzvaných ilegálov
Riverová, ktorej pravé meno nie je známe, bola typom špiónky, ktorú spravodajská komunita nazýva ilegálom. Ide o agenta hlbokého stupňa utajenia, ktorý bol vyškolený na to, aby sa v hostiteľskej krajine vydával za cudzinca. Ruské spravodajské služby využívali ilegálov už od raného sovietskeho obdobia. Niekedy zostávajú žiť vo svojich falošných identitách celé desaťročia.
Ruská špiónka sa podľa Guardianu najprv pohybovala medzi Rímom, Maltou a Parížom. V spomínanom Neapole, v domove veliteľstva spojeneckých síl NATO, sa usadila v roku 2013. V talianskom meste si založila butik s klenotmi a viedla aktívny spoločenský život.
Pri svojej práci sa jej podarilo nadviazať krátky románik so zamestnancom NATO, ktorý sa k vzťahu s ňou vyšetrovateľom priznal. Ďalšie kontakty zo sféry Aliancie mohla získať vďaka tomu, že prevzala úlohu v neapolskej pobočke medzinárodného Lions Clubu.
Pomohli bieloruskí opoziční hackeri
Christo Grozev, generálny riaditeľ a hlavný vyšetrovateľ Bellingcatu, v rozhovore uviedol, že prvýkrát našiel stopu špiónky GRU v čase, keď si prezeral uniknutú databázu z hraničných prechodov zaznamenanú bieloruskou pohraničnou strážou a poskytnutú skupinou tamojších opozičných hackerov.
Grozev hľadal čísla ruských pasov v intervaloch, o ktorých je známe, že ich používali pracovníci GRU, a našiel množstvo nájdených záznamov. Väčšina identifikovaných osôb mala ruské mená, ale jedno vyčnievalo: Maria Adela Kuhfeldt Riverová.
Nezvyčajná vec v jej prípade vraj bola tá, že cestovala na ruský pas, keďže ilegáli zvyčajne svoje spojenie s materskou krajinou maskujú. „Zdá sa, že predchádzajúci pokus vydávať Riverovú za peruánsku občianku zlyhal: v oficiálnom peruánskom dokumente z roku 2006 sa uvádza, že jej žiadosť o občianstvo bola zamietnutá ako podvodná,“ vysvetľuje britský denník.
Maria Adela Kuhfedt Riverová. Foto: Bellingcat
Bellingcat uviedol, že za touto falošnou osobou identifikoval reálnu ženu z Ruska na základe informácií a fotografií z rôznych databáz a výskumu z otvorených zdrojov.
Tím vyšetrovateľov uviedol, že odhalil špiónku ruskej vojenskej spravodajskej agentúry GRU, ktorá strávila desaťročie vystupovaním v pozícii latinskoamerického dizajnéra šperkov a úzko komunikovala so zamestnancami veliteľstva Severoatlantickej aliancie v talianskom Neapole.
Žena menom Maria Adela Kuhfedt Riverová o sebe známym vravela ako o dcére nemeckého otca a peruánskej matky, ktorá sa narodila v meste Callao v Peru. V skutočnosti však bola kariérnou dôstojníčkou GRU pochádzajúcou z Ruska.
Odhalenie je prácou investigatívnej skupiny Bellingcat, ktorá spolupracovala s mnohými zvučnými médiami, akými sú nemecký Spiegel či talianska La Repubblica. Správu so zisteniami pred zverejnením obdržala aj redakcia britského denníka Guardian, ktorá text k téme publikovala v piatok.
Patrila medzi takzvaných ilegálov
Riverová, ktorej pravé meno nie je známe, bola typom špiónky, ktorú spravodajská komunita nazýva ilegálom. Ide o agenta hlbokého stupňa utajenia, ktorý bol vyškolený na to, aby sa v hostiteľskej krajine vydával za cudzinca. Ruské spravodajské služby využívali ilegálov už od raného sovietskeho obdobia. Niekedy zostávajú žiť vo svojich falošných identitách celé desaťročia.
Ruská špiónka sa podľa Guardianu najprv pohybovala medzi Rímom, Maltou a Parížom. V spomínanom Neapole, v domove veliteľstva spojeneckých síl NATO, sa usadila v roku 2013. V talianskom meste si založila butik s klenotmi a viedla aktívny spoločenský život.
Pri svojej práci sa jej podarilo nadviazať krátky románik so zamestnancom NATO, ktorý sa k vzťahu s ňou vyšetrovateľom priznal. Ďalšie kontakty zo sféry Aliancie mohla získať vďaka tomu, že prevzala úlohu v neapolskej pobočke medzinárodného Lions Clubu.
Pomohli bieloruskí opoziční hackeri
Christo Grozev, generálny riaditeľ a hlavný vyšetrovateľ Bellingcatu, v rozhovore uviedol, že prvýkrát našiel stopu špiónky GRU v čase, keď si prezeral uniknutú databázu z hraničných prechodov zaznamenanú bieloruskou pohraničnou strážou a poskytnutú skupinou tamojších opozičných hackerov.
Grozev hľadal čísla ruských pasov v intervaloch, o ktorých je známe, že ich používali pracovníci GRU, a našiel množstvo nájdených záznamov. Väčšina identifikovaných osôb mala ruské mená, ale jedno vyčnievalo: Maria Adela Kuhfeldt Riverová.
Nezvyčajná vec v jej prípade vraj bola tá, že cestovala na ruský pas, keďže ilegáli zvyčajne svoje spojenie s materskou krajinou maskujú. „Zdá sa, že predchádzajúci pokus vydávať Riverovú za peruánsku občianku zlyhal: v oficiálnom peruánskom dokumente z roku 2006 sa uvádza, že jej žiadosť o občianstvo bola zamietnutá ako podvodná,“ vysvetľuje britský denník.
Riverová v roku 2018 náhle zmizla z Neapola do Moskvy, čo dva mesiace po svojom odchode na Facebooku vysvetľovala zápasom s rakovinou. Podľa Grozeva však mohla byť vedením GRU stiahnutá v obavách z kompromitácie. Letenku do Ruska si totiž kúpila iba deň po tom, ako Bellingcat zverejnil text o otrave novičokom v britskom Salisbury, kde bola z činu podozrivá dvojica agentov s podobnými číslami pasov, aké používala Riverová a ďalší.
Bellingcat uviedol, že za touto falošnou osobou identifikoval reálnu ženu z Ruska na základe informácií a fotografií z rôznych databáz a výskumu z otvorených zdrojov.
