3. septembra 2022 | 10:10

Minúta | 3. septembra 2022 | 10:10

Deväťeurový cestovný lístok v Nemecku pomohol v lete znížiť emisie, zhodnotili dopravcovia

Lacný mesačný lístok na verejnú dopravu v Nemecku, ktorý vláda zaviedla na letné mesiace v rámci balíčka opatrení na boj s vysokou infláciou a drahými palivami, priniesol úspory emisií uhlíka vo výške takmer dva milióny ton. Uviedlo to tento týždeň priemyselné združenie dopravcov VDV. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Mesačný lístok za deväť eur s celoštátnou platnosťou sa vzťahoval na cesty vlakom, autobusom, metrom, električkou i na trajekty v Berlíne a v Hamburgu. V Nemecku sa už rozbehla diskusia o jeho predĺžení, keďže program sa skončil v stredu 31. augusta.

Združenie verejnej dopravy VDV odhadlo úspory v súvislosti s emisiami na 1,8 milióna ton, čo je ekvivalent ročnej produkcie oxidu uhličitého (CO2) z takmer 388-tisíc vozidiel. Jeden z 10 užívateľov lístka uviedol, že ho to inšpirovalo použiť verejnú dopravu namiesto auta na aspoň jednu cestu týždenne podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo 6-tisíc ľudí.

Celkovo sa za tri mesiace predalo v Nemecku 52 miliónov týchto lístkov. Z lacného cestovného profitovalo aj 10 miliónov ľudí, ktorí už mali pravidelné mesačné lístky na mestskú hromadnú dopravu (MHD). Nemecký kancelár Olaf Scholz označil toto opatrenie za "jeden z najlepších nápadov", ktorý jeho vláda predstavila, a sľúbil, že bude rokovať o tom, či by mohlo existovať dlhšie.

Keďže inflácia ďalej stúpa a zastavenie jej rastu je zatiaľ v nedohľadne, pribúdajú výzvy na predĺženie mimoriadne lacného cestovania aj na jeseň a v ďalších mesiacoch roka. Minister financií Christian Lindner však upozornil, že by to stálo štátnu pokladnicu "viac ako 14 miliárd eur".

Scholzovi sociálni demokrati už údajne navrhli mesačný lístok za 49 eur. Vzhľadom na to, že rokovania o tom sa zrejme budú vliecť, niektoré okresy zvažujú vlastné kroky. Berlín napríklad naznačil plány ponúknuť deväťeurový mesačný lístok na cestovanie v rámci mesta na posledné tri mesiace roka.

(tasr, min)

3. septembra 2022 | 9:20

Minúta | 3. septembra 2022 | 9:20

V rieke na americko-mexických hraniciach sa utopilo osem migrantov

Najmenej osem migrantov sa utopilo pri štvrtkovom pokuse o prekonanie rieky Rio Grande, ktorá na úseku dlhom vyše 2000 kilometrov tvorí prirodzenú hranicu medzi USA a Mexikom. Ďalších 37 migrantov sa podarilo zachráneniť, informovali v piatok podľa agentúry DPA denníky New York Times a Washington Post s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Veľká skupina migrantov sa pokúsila prejsť cez rieku, nazývanú v Mexiku Río Bravo, na americkú stranu pri texaskom pohraničnom meste Eagle Pass. Jej hladina bola v tom čase po výdatnom daždi zvýšená a prúd bol silnejší ako zvyčajne.

Príslušníci amerického Úradu colnej a hraničnej ochrany (CBP) zadržali vo štvrtok celkove 53 migrantov vrátane zachránených osôb. Mexickí pohraničníci zadržali ďalších 39 migrantov. Informácie o pôvode migrantov neboli bezprostredne k dispozícii.

Počet nelegálnych prekročení hraníc z Mexika do Spojených štátov v posledných mesiacoch značne narástol. Rozhodnutia amerických súdov zatiaľ bránia administratíve demokratického prezidenta Joea Bidena zrušiť reštriktívne opatrenia zavedené v ére jeho republikánskeho predchodcu Donalda Trumpa.

Koronavírusovou pandémiou je napríklad zdôvodnené opatrenie, ktoré umožňuje okamžite zamietnuť vstup migrantom bez dokladov bez toho, aby mohli požiadať o azyl. Nedostatok legálnych možností na vstup do USA tak vedie mnohých migrantov k tomu, že o prekročenie hraníc sa pokúšajú za každú cenu.

(tasr, min)

3. septembra 2022 | 9:01

Minúta | 3. septembra 2022 | 9:01

Poškodenie cesty pri premávke by viac nemuselo byť dopravnou nehodou, navrhujú koaliční poslanci

Ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu, nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť. Predpokladá to novela zákona o cestnej premávke, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽANO) a Katarína Hatráková (nezaradená).

Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa "poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie". Slovo "poškodí" by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom "znefunkční".

"Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, keď je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť," uviedli autori novely.

Okrem toho navrhujú poslanci zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na najviac 30 dní po nehode.

Po úprave by mala legislatíva podľa autorov novely zodpovedať súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú. "Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín," poznamenali.

(tasr, min)

3. septembra 2022 | 4:01

Minúta | 3. septembra 2022 | 4:01

Americká diplomacia schválila predaj zbraní Taiwanu, Čína opäť dvíha varovný prst

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo v piatok potencionálny predaj vojenského vybavenia v hodnotne 1,1 miliardy dolárov Taiwanu. Čína však USA varovala pred "protiopatreniami" v prípade, ak sa takýto predaj uskutoční. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Ide o najväčší zbrojný balík určený pre Taiwan, ktorý bol schválený od nástupu amerického prezidenta Joea Bidena do úradu. Balík zahŕňa 665 miliónov dolárov určených na prevádzku a vylepšenie radarového systému, ktorý Taiwan využíva od roku 2013. Tento systém dokáže túto ostrovnú krajinu varovať pred prichádzajúcimi útokmi

Taiwan tiež zaplatí asi 355 miliónov dolárov za rakety Harpoon, ktoré dokážu vystopovať a potopiť prichádzajúce lode. Balík tiež zahŕňa rakety Sidewinder, ktoré sú pre svoju silu oporným pilierom západných armád, v odhadovanej hodnote 85,6 milióna dolárov, píše AFP.

"Tento navrhovaný predaj je rutinným prípadom pokračujúcich snáh zameraných na podporu Taiwanu v súvislosti s modernizáciou jeho ozbrojených síl a udržaním spoľahlivých obranných schopností," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie.

Predaj musí ešte schváliť americký Kongres, no očakáva sa, že tamojší republikáni ani demokrati nebudú predaju oponovať, píše Reuters. Členovia Kongresu z oboch táborov totiž nedávno Taiwan navštívili, čo odsúdila Čína.

Peking pritom avizovaný predaj zbraní Taiwanu v noci na sobotu odsúdil a varoval Spojené štáty pred protiopatreniami, ak predaj nezrušia. "Ohrozuje to čínsko-americké vzťahy a mier a stabilitu v Taiwanskom prielive," uviedla hovorkyňa čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liou Pcheng-jü.

Zároveň dodala, že tento predaj "vysiela nesprávne signály" taiwanskému hnutiu za nezávislosť.
"Čína podľa vývoja situácie rozhodne prijme legitímne a potrebné protiopatrenia," povedala Liou Pcheng-jü.

Taiwan čelí podľa agentúry AFP neustálej hrozbe čínskej invázie, keďže Čína považuje tento ostrovný štát za súčasť svojho územia. Napätie v Taiwanskom prielive eskalovalo po nedávnej návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane, ktorú Peking vnímal ako provokáciu. Čínska armáda po Pelosiovej odchode usporiadala okolo Taiwanu rozsiahle manévre.

(tasr, min)

3. septembra 2022 | 1:16

Minúta | 3. septembra 2022 | 1:16

Biely dom žiada pre Ukrajinu ďalších takmer 12 miliárd dolárov

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena požiadala Kongres o ďalších 11,7 miliardy dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok Biely dom, podľa ktorého Washingtonu dochádzajú peniaze na podporu tejto krajiny. TASR informácie prevzala od televízie CNN a agentúry AP.

Najnovšia pomoc pre Ukrajinu by mala doplniť 40 miliárd dolárov schválených skôr v priebehu roka. Podľa vlády už boli vyplatené alebo vyčlenené na vyplatenie tri štvrtiny z tohto balíka vojenskej a rozpočtovej podpory.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada Biely dom aj ďalšie dve miliardy dolárov na zabezpečenie domácich energetických potrieb. Ide o urán pre americké jadrové reaktory v prípade poklesu ruských dodávok a vytváranie strategických rezerv Spojených štátov.

Žiadosť prichádza po augustovej prestávke v činnosti Kongresu, pričom do 30. septembra kongresmani musia schváliť pokračovanie financovania federálnych inštitúcií. V opačnom prípade by ich čakalo zatvorenie, tzv. shutdown.

Nová pomoc pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka mimoriadnych výdavkov v celkovej hodnote 47,1 miliardy dolárov. Zvyšná časť týchto peňazí je určená na boj proti COVID-19 a opičím kiahňam, ako aj pomoc po prírodných pohromách vo viacerých štátoch USA.

Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie z 24. februára vojenskú pomoc za približne 13 miliárd dolárov, uviedol predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre CNN. Ďalších sedem miliárd smerovalo na priamu rozpočtovú podporu a vyše 1,5 miliardy na humanitárnu pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom.

(tasr, min)

02. 09. 2022

2. septembra 2022 | 21:23

Minúta | 2. septembra 2022 | 21:23

Čierna Hora: V parlamente vznikla nová vládna väčšina

Čiernohorské strany, ktoré v roku 2020 zvíťazili v parlamentných voľbách, sa v piatok dohodli na vytvorení novej vlády. Predchádzajúcemu kabinetu premiéra Dritana Abazoviča v augustovom hlasovaní parlament vyslovil nedôveru. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Novú väčšinu 41 poslancov v 81-člennom parlamente budú tvoriť prosrbské a prozápadné strany. Ich koalícia v roku 2020 porazila koalíciu vedenú Demokratickou stranou socialistov (DPS) dlhoročného prezidenta Mila Djukanoviča,

"Je to dobrá príležitosť informovať prezidenta a medzinárodné spoločenstvo o tom, že tu existuje parlamentná väčšina," povedal v Podgorici Andrija Mandič z aliancie Demokratický front (DF), ktorá si praje užšie vzťahy so Srbskom. Čierna Hora je členom NATO a kandidátom na vstup do Európskej únie.

Expremiér Abazovič a zároveň predseda proeurópskej strany Zjednotená reformná akcia (URA), v Belehrade po svojom odvolaní oznámil prechod do opozície. Parlament v tomto roku vyslovil vláde nedôveru už dvakrát. Okrem hlasovania 20. augusta, neuspela ani vláda Zdravka Krivokapiča vo februári, hoci ju podporovala vplyvná srbská pravoslávna cirkev.

Vnútropolitickú situáciu v tejto balkánskej krajine s iba 625-tisíc obyvateľmi dlhodobo ovplyvňujú hlboké rozpory medzi tými, ktorí sa považujú za Čiernohorcov, a medzi tými, ktorí sa považujú za Srbov a preto odmietajú nezávislosť Čiernej Hory a jej odtrhnutie sa od bývalého štátneho zväzku so Srbskom, píše Reuters. Expremiér Abazovič čelí kritike za dosiahnutie spornej dohody so srbskou pravoslávnou cirkvou, ktorá v Čiernej Hore silný vplyv.

(tasr)

2. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 2. septembra 2022 | 21:09

Grossi: Inšpektori MAAE videli v záporožskej elektrárni všetko, o čo požiadali

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi ukončil prvú návštevu ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne a v piatok večer pristál na letisku vo Viedni. Podľa jeho slov zostáva na mieste šesť odborníkov MAAE a budú tam pokračovať v práci. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Grossi si počas nebezpečnej návštevy prezrel hlavné časti Ruskom okupovanej elektrárne. Na tlačovej konferencii vo Viedni oznámil, že začiatkom budúceho týždňa MAAE predloží hodnotiacu správu. Dodal, že 14 členný medzinárodný inšpekčný tím skontroloval v elektrárni všetko, o čo požiadal. O svojich zisteniach bude v utorok informovať Bezpečnostnú radu OSN.

Podľa Grossiho inšpektori zaznamenali okolo Záporožskej jadrovej elektrárni vojenskú aktivitu a stopy na budovách, čo znamená, že "fyzická celistvosť zariadenia bola niekoľkokrát narušená". Grossi to označil za neprijateľné.

O bezpečnosti a bezpečnostných systémoch elektrárne Grossi povedal, že úplne nefungujú, to ale neplatí pre kritickú červenú zónu. V elektrárni naďalej ostávajú inšpektori, ktorí budú neustále informovať o situácii, čo môže byť podľa jeho slov "stabilizujúci faktor" pre bezpečnosť elektrárne.

(tasr)

2. septembra 2022 | 20:23

Minúta | 2. septembra 2022 | 20:23

FBI našla u Trumpa prísne tajné dokumenty a množstvo ďalších záznamov

Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) našli počas domovej prehliadky u bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa prísne tajné dokumenty. Ako vyplýva z podrobnejšieho súpisu zaisteného materiálu, ktorý v piatok zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti, spolu s prázdnymi roztriedenými zakladačmi to bolo viac ako 10-tisíc dokumentov bez klasifikačného označenia. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Zverejnený inventár vo všeobecnosti odhaľuje obsah 33 škatúľ, ktoré si agenti odniesli z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago 8. augusta. Inventár zverejňuje úroveň utajenia dokumentov vrátane prísne tajných, ktoré boli v škatuliach medzi novinami, časopismi, oblečením a inými osobnými vecami.

Prvýkrát bol tiež zverejnený rozsah neutajovaných dokumentov, ktoré mali byť odovzdané Správe národných archívov a záznamov a preto sa dlhé mesiace neúspešne snažila o ich získanie. Americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že zaistené materiály budú použité pri ďalšom vyšetrovaní.

Trump zvažuje opätovnú prezidentskú kandidatúru v roku 2024 a raziu kritizoval. Agentúra AFP citovala jeho vyhlásenie, že údajne spolitizované orgány činné v trestnom konaní nemajú podľa zákona o prezidentských záznamoch právo vstúpiť do jeho rezidencie a "ukradnúť, čo vidia", vrátane pasov a dôverných osobných právnych dokumentov, ktoré podľa zákona nie je občan povinný vydať.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:59

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:59

Gazprom neobnoví dodávky cez Nord Stream 1 pre únik oleja na turbíne

Ruský energetický gigant Gazprom v piatok oznámil, že plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, na ktorom sa mala cez víkend znovu obnoviť prevádzka, zostane uzavretý, kým nebude opravená turbína. Tým sa na neurčito prerušia dodávky cez toto kľúčové potrubie z Ruska do Európy. TASR o tom informuje na základe správ DPA a AFP.

Gazprom vo vyhlásení uviedol, že počas plánovanej trojdňovej údržby objavil na turbíne "úniky motorového oleja". A "kým nebude opravená, preprava plynu cez Nord Stream bude úplne zastavená". Ruský štátny energetický gigant spresnil, že únik bol objavený na kompresorovej stanici Portovaja počas spoločnej inšpekcie s odborníkmi z nemeckej firmy Siemens Energy.

Podľa Gazpromu turbína nemôže bezpečne fungovať, kým sa netesnosť neopraví. Neposkytol pritom žiadny časový rámec na obnovenie dodávok plynu. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že správu o zistení úniku motorového oleja "podpísali aj zástupcovia Siemensu". Gazprom s odvolaním sa na Siemens tvrdí, že potrebné opravy je možné vykonať len v "podmienkach špecializovanej dielne".

Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka a zásobuje plynom aj ďalšie krajiny Európy, bežal len na 20 percent kapacity ešte pred začiatkom trojdňovej údržby 31. augusta. Ruský energetický monopol tvrdí tiež, že sankcie Európskej únie viedli k technickým problémom, ktoré mu bránia poskytnúť celý objem zazmluvneného plynu cez plynovod. Siemens Energy to odmieta a, naopak, tvrdí, že neexistujú žiadne právne prekážky, ktoré by bránili údržbe plynovodu, na ktorú sa nevzťahujú sankcie.

(tasr)