Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Navaľného znova poslali na samotku, stráviť tam má 15 dní

Odsúdený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj bol už štvrtý raz za sebou poslaný na samotku, tentoraz na 15 dní. Oznámil to v stredu prostredníctvom svojich právnikov na sociálnej sieti Twitter, uviedla agentúra DPA.

Navaľnyj tiež informoval, že za opakované porušenie poriadku v trestaneckej kolónii bol klasifikovaný ako recidivista. Takéto označenie dostali podľa neho zatiaľ len dvaja politickí väzni v Rusku - on a jeho brat Oleg.

Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová povedala, že uvedená klasifikácia znamená, že za nútené práce v tábore bude dostávať ešte menej peňazí ako doteraz, doručia mu menej balíkov a ešte viac mu obmedzia návštevy.

Navaľnyj na Twitteri konštatoval, že toto zaradenie zrejme ovplyvní aj plánované stretnutie s jeho rodinou. Jeho manželka a rodičia čakajú na stretnutie s ním už štyri mesiace, avšak v sprísnenom režime, kam ho preložili, sú návštevy povolené len raz za šesť mesiacov.

Navaľnyj si odpykáva 11,5-ročný trest za porušenie podmienok podmienečného trestu, finančný podvod a pohŕdanie súdom. Nachádza sa v trestaneckej kolónii č. 6 v meste Melechovo, ležiacom približne 260 kilometrov severovýchodne od Moskvy.

Šéf Navaľného štábu Leonid Volkov v rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok povedal, že Navaľného zdravie je ohrozené zhoršujúcimi sa životnými podmienkami vo väzení. Navaľnyj sa v Nemecku v auguste 2020 vyliečil z otravy novičkom, z ktorej viní Kremeľ, avšak neskôr sa rozhodol vrátiť do Ruska, kde ho zadržali.

(tasr, min)

Minúta  |  

Švajčiarsko chce posilniť obrannú spoluprácu s NATO a Európskou úniou

Švajčiarsko v reakcii na vojnu na Ukrajine hodlá posilniť obrannú spoluprácu so Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou a zmodernizovať svoju armádu. Zároveň si však chce zachovať neutralitu, vyhlásila v stredu tamojšia vláda. Informuje o tom TASR podľa švajčiarskeho telerozhlasu SRF.

V dohľadnej budúcnosti podľa správy vypracovanej pre švajčiarsku vládu nehrozí, že by Rusko túto alpskú krajinu vojensky napadlo. Správa však vyslovuje obavy z hybridného vedenia vojny, napríklad prostredníctvom šírenia dezinformácií, vydierania, kybernetických útokov či tajných operácií.

Podľa členky švajčiarskej Spolkovej rady Violy Amherdovej musí krajina vystužiť svoje kapacity pri včasnom rozpoznávaní hrozieb, posilniť medzinárodnú spoluprácu a tiež pripravenosť na hybridné hrozby aj ozbrojené konflikty.

Švajčiarsko preto uvažuje o posilnení svojej účasti na spoločných vojenských cvičeniach s NATO, prehĺbení partnerského štatútu s Alianciou či účasti armády v jednotkách rýchleho nasadenia EÚ pre záchranné a evakuačné operácie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prezidentka sa vrátila z oficiálnej návštevy Grécka a Severného Macedónska

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v stredu vrátila z oficiálnej návštevy Grécka a Severného Macedónska, kam odcestovala v pondelok (5. 8.). Zahraničnej ceste dominovalo hľadanie spolupráce v oblasti riešenia energetickej krízy, zelenej tranzície či otváraní dverí pre slovensky biznis, vedu a mimovládne organizácie. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Prezidentka SR v Severnom Macedónsku rokovala s prezidentom Stevom Pendarovskim a premiérom Dimitarom Kovačevskim. V Aténach sa stretla s prezidentkou Katerinou Sakellaropulosovou a predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom.

S partnermi sa zhodli na tom, že cestou von z energetickej krízy je postupné odrezanie sa od ruských energonosičov, úzka európska spolupráca pri diverzifikácii zdrojov, ale aj využívanie obnoviteľných zdrojov, na ktoré majú všetky tri krajiny výborné predpoklady.

"Príležitosťou pre Slovensko môže byť plánované otvorenie energetického hubu v Grécku, k čomu poslúžia nové terminály na LNG plyn, a preorientovanie osi prúdenia plynu z východno-západného na južno-severný, k čomu chce výrazne prispieť Severné Macedónsko," vyhlásila hlava štátu po návrate.

Počas návštevy prezidentku sprevádzala aj delegácia slovenských podnikateľov a vedcov najmä z oblasti zelených technológií a obnoviteľných zdrojov. V Aténach sa pod jej záštitou uskutočnilo grécko-slovenské podnikateľské fórum zamerané na zelenenú transformáciu.

V rámci návštevy sa diskutovalo aj o dlhodobej spolupráci rezortu pôdohospodárstva pri obnove gréckych lesov po ničivých požiaroch a pri vytváraní vodozádržných opatrení v boji so suchom. Predstavitelia Severného Macedónska poďakovali Slovensku najmä za dlhodobú podporu euroatlantickej integrácie ich krajiny.

Na zahraničnej ceste sa zúčastnili aj zástupkyne mimovládnej organizácie Cesta von, ktorá na Slovensku pomáha viac ako 700 deťom zmenšovať negatívny dosah chudoby a zvyšuje im šance na uplatnenie v škole. Zároveň podporuje emancipáciu rómskych žien. "Gréckych aj macedónskych partnerov výsledky programu a unikátny prístup inšpirovali natoľko, že deklarovali, že sa pokúsia program zaviesť aj u nich," dodala Čaputová.

(tasr, min)

Minúta  |  

Eurokomisia zaregistrovala dve iniciatívy občanov z oblasti energetiky a ochrany vidieka

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že sa rozhodla zaregistrovať dve nové iniciatívy občanov – jedna z nich je zameraná na energetickú účinnosť a druhá na ochranu vidieka a potravinovú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

EK zaregistrovala iniciatívu občanov s názvom "Každý európsky dom vybavený fotovoltaickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov EÚ len prostredníctvom obcí" a aj iniciatívu, ktorú jej organizátori pomenovali "Chráňme dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ".

Organizátori iniciatívy týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov vyzývajú exekutívu EÚ na prijatie opatrení v súvislosti s vybudovaním a inštaláciou potrebnej infraštruktúry na zásobovanie domácností, a to aj v najodľahlejších sídlach, zelenou energiou s cieľom znížiť ich uhlíkovú stopu.

Táto iniciatíva zároveň vyzýva na vzdelávanie ľudí o výhodách zelenej energie a na odbornú prípravu zamestnancov obcí v problematike životného prostredia.

Organizátori iniciatívy zameranej na ochranu dedičstva vidieka vyzývajú na obnovenie záväzku EÚ podporovať regionálne dedičstvo, udržateľný rast vidieka a zvyšovanie životnej úrovne vo vidieckych regiónoch s cieľom zabezpečiť pretrvanie komunít vyrábajúcich potraviny v rámci EÚ.

Takisto žiadajú, aby sa do Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnula aj podpora dedičstva vidieka a uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín.

Po registrácii oboch iniciatív majú ich organizátori šesť mesiacov na to, aby začali zbierať podpisy.

Ak sa im do roka podarí zozbierať milión podporných podpisov aspoň zo siedmich členských štátov EÚ, EK bude musieť konať a rozhodnúť, či sa týmito žiadosťami bude zaoberať v podobe ich pretavenia do novej legislatívy. Každé svoje rozhodnutie však bude musieť zdôvodniť.

(tasr, min)

Minúta  |  

Udelenie Nobelovej ceny za mier Muratovovi bolo politické rozhodnutie, uviedol Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu spochybnil rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier Dmitrijovi Muratovovi, šéfredaktorovi ruského nezávislého denníka Novaja gazeta, ktorý tento týždeň prišiel o licenciu na svoju tlačenú verziu, pričom ho označil za "politické". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme veľmi radi, že náš občan dostal Nobelovu cenu za mier, no podľa môjho názoru Nobelov výbor do značnej miery znehodnotil význam Nobelových cien v tejto humanitárnej oblasti," uviedol Putin na ekonomickom fóre v meste Vladivostok.

Šéf Kremľa dostal i otázky týkajúce sa odobratia licencie pre noviny Novaja gazeta, najvýznamnejší nezávislý ruský denník.

"Vieme o mnohých prípadoch, kedy sa rozhodnutia prijímajú výlučne pod vplyvom aktuálnej politickej situácie. A to tých, ktorí tieto rozhodnutia prijímali, nijako nectí," dodal šéf Kremľa, čím narážal najmä na udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2009 americkému exprezidentovi Barackovi Obamovi. Zároveň položil otázku, prečo vôbec Obama toto ocenenie dostal, keďže sa podľa Putina počas svojho funkčného obdobia "nezaslúžil o obranu mieru na svete".

Ruské nezávislé médiá už niekoľko rokov čelia bezprecedentnému tlaku zo strany štátu, pričom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa situácia ešte viac zhoršila. Mnohé médiá preto začali po uvalení rôznych obmedzení vykonávať svoju činnosť zo zahraničia.

Na otázku o novinároch, ktorí museli z Ruska odísť, Putin odpovedal, že "boli šťastní, že mohli odísť, lebo aj tak pracovali proti našej krajine".

Ruský prezident tiež súhlasil s trestom odňatia slobody na 22 rokov, ktorý súd v pondelok vymeral bývalému ruskému novinárovi Ivanovi Safronovovi za údajnú vlastizradu a prezradenie štátneho tajomstva.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi násilím deportovali do Ruska stovky tisíc Ukrajincov, tvrdia USA

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu násilím deportovalo stovky tisíc Ukrajincov do odľahlých oblastí Ruskej federácie. V stredu to vyhlásila veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vysídľovanie ukrajinského obyvateľstva zaznamenali viacerí novinári aj ľudskoprávne organizácie. Civilné obyvateľstvo bolo podľa nich nútené vycestovať do Ruska či tých oblastí Ukrajiny, ktoré sú pod kontrolou ruských jednotiek.

Thomasová-Greenfieldová pre americkú rozhlasovú stanicu NPR uviedla, že rozsah transportov je obrovský. Niektorých ľudí vraj Rusi prevážajú takmer až k hraniciam so Severnou Kóreou.

"Máme dôkazy, že Rusko vysídlilo stovky tisíc ukrajinských občanov vrátane detí," povedala veľvyslankyňa. Dodala, že vysídlené osoby Rusi vypočúvajú, zadržiavajú a nútene deportujú. Podľa nej sa takýmto spôsobom Rusko snaží potlačiť ukrajinský odpor.

Thomasová-Greenfieldová zároveň požiadala o to, aby mali OSN a ľudskoprávne organizácie prístup do táborov, kde Rusi držia zajatých Ukrajincov. Moskva opisuje ukrajinských obyvateľov, ktorí prichádzajú do Ruska, ako utečencov, o ktorých sa náležite stará.

Ukrajinskí predstavitelia v auguste obvinili Moskvu z organizovania protizákonných hromadných adopcií detí, ktoré odvážajú z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. Viac ako 1000 detí z Mariupola a iných miest na juhu Ukrajiny, ktoré sú okupované ruskými inváznymi jednotkami, bolo údajne "ilegálne prevezených do Ťumeňa, Irkutska, Kemerova a Altajského kraja na Sibíri".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.