Smrťou kráľovnej Alžbety II. sa v Británii končí jedna éra, uviedla vo štvrtok agentúra Reuters. Správy o zhoršujúcom sa zdravotnom stave panovníčky sa objavili vo štvrtok krátko po poludní a davy miestnych obyvateľov i turistov sa počas dňa napriek silnému dažďu zhromažďovali pred Buckinghamským palácom, aby jej vyjadrili podporu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Spojeného kráľovstva. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Britská kráľovná, ktorú poznajú miliardy ľudí na celom svete, sa dožila svojho platinového jubilea – 70 rokov, odkedy na tróne nahradila v roku 1952 svojho otca Juraja VI.
Alžbeta II. bola váženou a rešpektovanou panovníčkou, symbolom novodobej monarchie. S jej odchodom sa končí celá jedna etapa v ľudských dejinách. Vyhlásil to premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) a vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť kráľovskej rodine, ľudu Spojeného kráľovstva a krajinám britského Commonwealthu.
Spôsob, akým vládla svojej krajine a pristupovala k ťažkým okamihom v osobnom či verejnom živote je podľa premiéra inšpiráciou pre všetkých. "Vždy z nej vyžarovala sila a dôstojnosť. Dokonca aj vo chvíľach, keď pochovávala milovaného manžela princa Phillipa. Pretože Alžbeta II. nebola len kráľovnou, ale aj manželkou a matkou," vyhlásil Heger.
Pripomenul, že Alžbeta II. na trón nastúpila ako mladá 26-ročná žena a odvtedy každý deň neúnavne a dôsledne pracovala pre svoju krajinu. "V službe národu strávila neuveriteľných 70 rokov, za čo jej patrí nesmierna úcta, obdiv a vďaka," skonštatoval predseda vlády.
Osobnosť kráľovnej Alžbety II. obrusovala hrany sporov vnútri kráľovstva a zabezpečovala jeho stabilitu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Doplnil, že britská panovníčka opúšťa svoju vlasť v zložitom období a jej nasledovník bude musieť vyvinúť veľké úsilie, aby sa jej vyrovnal. Pripomenul tiež jej návštevu Slovenska v roku 2008. Šéf parlamentu vyjadril úprimnú sústrasť občanom Spojeného kráľovstva a celého Spoločenstva národov.
"S hlbokým zármutkom som prijal správu o smrti jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. Na trón nastúpila v zložitom období dejín svojej krajiny, keď postupne zanikala britská koloniálna ríša a vytváral sa nový zväzok niekdajších krajín britskej koruny – Spoločenstvo národov. Hoci z hľadiska britských ústavných princípov nemala priamy vplyv na výkonnú moc, jej osobnosť v mnohom uľahčila procesy dekolonizácie i vytváranie novej podoby Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska," uviedol predseda parlamentu v stanovisku, ktoré zaslala jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.
Návšteva britskej panovníčky na Slovensku v roku 2008 patrí podľa Kollára k tým najvýznamnejším udalostiam v našej novodobej histórii. "Pamätné je najmä jej odhalenie pamätníka na dunajskom nábreží v Devíne, ktoré symbolizovalo našu obnovenú príslušnosť k západnej civilizácii," pripomenul. Šéf parlamentu je presvedčený, že Alžbeta II. zostane navždy v srdciach svojich spoluobčanov i pokojamilovnej populácie sveta.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie - na tróne bola 70 rokov. Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Oznámil to Buckinghamský palác.
Kráľovná Alžbeta II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní, bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie – na tróne bola 70 rokov, píše agentúra AFP.
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Na škótsky zámok Balmoral následne pricestovali členovia kráľovskej rodiny – princovia Charles, Andrew a Edward a princezná Anna, ako aj Alžbetin vnuk princ William. Na ceste do kráľovninho sídla je aj princ Harry.
Davy ľudí prišli napriek dažďu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Británie. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Karol III.
Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles (73). Korunovácia ho však ešte len čaká. Zaručuje to zákon "Rex nunquam moritur", čo v preklade znamená "kráľ nikdy nezomiera". Vďaka tomu môžu prejsť na nasledovníka trónu panovnícke právomoci automaticky. Nevzniká teda stav bezvládia.
Charles bude oficiálne známy ako kráľ Karol III. Vo štvrtok to potvrdil Clarence House, sídlo doterajšieho princa Charlesa, informuje stanica Sky News.
Prapravnučka kráľovnej Viktórie a hlava anglikánskej cirkvi
Zosnulá panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) Alžbeta II. pochádzala z windsorskej dynastie. V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-87) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) bola podľa stáročnej tradície aj hlavou anglikánskej cirkvi. Vlády sa ujala vo februári 1952 po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý bol na tróne od roku 1936. Slávnostne Alžbetu II. korunovali 2. júna 1953 vo veku 26 rokov.
Dňa 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala kráľovnú Viktóriu. Po smrti saudskoarabského kráľa Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa Alžbeta II. stala tiež najstaršou doteraz žijúcou aktívnou panovníčkou. Najdlhšie slúžiacou panovníčkou sa stala 13. októbra 2016, po smrti thajského kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.), ktorý na tróne sedel 70 rokov.
Zafírové jubileum, teda 65 rokov na britskom tróne, si Alžbeta II. ako prvá britská panovníčka pripomenula 6. februára 2017. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 aj platinové výročie svadby. Jej dlhoročným životným partnerom a neúnavným podporovateľom bol princ Philip, ktorý po jej boku stál až do svojej smrti 9. apríla 2021.
Alžbeta II. Foto: TASR/AP
Detstvo a život cez vojnu
Elizabeth Alexandra Mary, budúca britská kráľovná Alžbeta II., sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930-2002).
Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu bratovi Jurajovi VI. Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón.
Počas druhej svetovej vojny sa obe princezné, Elizabeth i Margaret, z dôvodu bezpečnosti zdržiavali na Windsorskom hrade, kde sa snažili zahnať pochmúrne myšlienky v ťažkej situácii – okrem iného aj tradičnými vianočnými predstaveniami s deťmi služobníctva. Vtedy Elizabeth po prvý raz vystúpila aj na verejnosti, a to v živom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Chcela povzbudiť deti v Británii, z ktorých mnohé museli byť v tých časoch evakuované. Po dovŕšení 18 rokov sa stala štátnou poradkyňou v neprítomnosti kráľa.
Philipa spoznala ako dieťa
Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov. Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli čakať, kým nevesta nedovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947.
Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947 a svadba sa konala 20. novembra 1947. Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi, a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi – ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.
Britská kráľovná Alžbeta II. s manželom, princom Phillipom. Foto: TASR/AP
Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Počas cesty po Keni zastihla 6. februára 1952 Elizabeth správa, že zomrel jej otec, britský panovník Juraj VI. Princezná bola ihneď oficiálne vyhlásená za kráľovnú, ale korunovaná bola ako Alžbeta II. až 2. júna 1953.
Mladá 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru. Princ Philip sa stal vojvodom z Edinburghu a prijal tituly Jeho kráľovskej Výsosti a britského princa.
Prežila manžela aj sestru
Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia. Jej manželstvo s Philipom trvalo 73 rokov – až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
V roku 2002 Alžbeta II. oslávila 50. výročie svojej vlády – ako jedna z mála britských panovníkov, ktorým sa podarilo tento míľnik dosiahnuť. Oslavy však zatienil aj smútok. Vo februári vo veku 71 rokov na následky porážky zomrela totiž jej sestra princezná Margaret a iba niekoľko týždňov nato skonala vo veku 101 rokov aj kráľovná matka.
Keď sa Alžbeta II. stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele ZSSR stál Josif Vissarionovič Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila tiež útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o odtrhnutí od Británie či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. – 24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Hlas vylúčil spoluprácu s ĽSNS a OĽaNO. Uviedla to podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková v rozhovore pre Denník N.
Dodala však, že osobne si nevie predstaviť spoluprácu ano so Smerom a hnutím Republika. Na margo Ficovho Smeru uviedla, že "sa viac-menej radikalizuje a posúva do extrémnejšieho spektra".
Ako ale Dolinková konštatovala, jej postoje o oboch politických subjektoch neodzrkadľujú postoj celej strany.
V holandskom prístave Eemshaven na severe krajiny vo štvrtok uviedli do prevádzky nový terminál na skvapalnený zemný plyn. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj český premiér Petr Fiala. Česko si prostredníctvom spoločnosti ČEZ prenajalo tretinu kapacity terminálu.
"Česká republika je závislá od ruského plynu, a to je veľká chyba, z ktorej sa musíme poučiť. Našťastie, na svete existuje dosť iných zdrojov, akým je aj skvapalnený plyn," povedal český predseda vlády v Eemshavene. Skvapalnený plyn dovezený z holandského terminálu pokryje Česku tretinu ročnej spotreby.
Prvé dodávky skvapalneného plynu prídu do holandského prístavu podľa slov Fialu zo Spojených štátov. Česi ho budú môcť využívať už od septembra.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela uviedol, že ide o historický okamih pre energetickú bezpečnosť. "Pre Česko to znamená možnosť znížiť závislosť od ruského plynu až o tretinu a hlavne veľkú pomoc v tom, aby sme zvládli blížiacu sa zimu," dodal Síkela.
Rusko podnikne odvetné opatrenia v reakcii na krok Európskej únie, ktorá nedávno rozhodla o pozastavení platnosti dohody uzavretej s Ruskom a týkajúcej sa zjednodušenia vydávania víz. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.
"Pri výbere odvetných opatrení budú na prvom mieste zohľadnené záujmy nás, našich ľudí, a otázky národnej bezpečnosti," objasnila na štvrtkovom brífingu v Moskve hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Zdôraznila súčasne: "Nebudeme sa uzatvárať pred obyvateľmi Európskej únie". Zacharovová vo svojom vystúpení kritizovala pobaltské štáty, ktoré označila za "najzúrivejších odporcov" Ruska v Európskej únii.
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Odsúdený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj vo štvrtok oznámil, že predstavitelia väznice, kde si odpykáva svoj trest, ho zbavili práva na zachovanie dôvernosti dokumentov, ktoré si posúva so svojimi právnymi zástupcami.
Ako sa píše na Navaľného účte na sociálnej sieti Twitter, všetka jeho korešpondenčná komunikácia s jeho právnym tímom je odteraz predmetom trojdňových kontrol zo strany personálu väznice.
Navaľnyj priblížil, že ak s ním bude chcieť jeho právnik konzultovať návrh sťažnosti voči trestaneckej kolónii, najprv ju bude musieť dať predstaviteľom väznice, pričom dokumenty sa k nemu dostanú až o tri dni neskôr. Dodal, že ďalšie tri dni potrvá, kým sa dostanú naspäť k právnikovi s jeho pripomienkami.
Navaľnyj v tvíte prostredníctvom svojich právnikov uviedol, že predstavitelia väznice mu odmietli povedať dôvody tohto rozhodnutia. Ako doplnil, so svojimi právnikmi teraz komunikuje cez "dvojité plastové sklo s mrežami vo vnútri", pričom tento spôsob rozhovoru pripomína podľa neho pantomímu.
Na Slovensku by mohol prebiehať výcvik ukrajinských ozbrojených síl. Vo štvrtok to počas návštevy leteckej základne Ramstein v Nemecku uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Verím, že posilňovaním budovania kapacít a spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl budeme čoraz bližšie k ukončeniu tejto nezmyselnej ruskej agresie a víťazstvu slobodnej Ukrajiny," vyhlásil Naď.
Podľa ministra obrany je Slovenská republika pripravená hovoriť o výcviku ukrajinských vojakov na území SR. Dodal, že poskytnutie výcviku pre Ukrajincov by mohlo byť "eventuálnym príspevkom do novovytvorenej vojenskej asistenčnej misie EÚ na Ukrajine".
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzdvihla vo štvrtok britskú kráľovnú Alžbetu II. ako symbol spoločnej európskej histórie. Po správach o znepokojení lekárov nad zdravotným stavom 96-ročnej panovníčky smerovali do Spojeného kráľovstva želania všetkého dobrého aj od ďalších svetových politikov.
"Myslím na ňu a modlím sa za ňu. Predstavuje celú históriu Európy, ktorá je pre nás, spolu s našimi britskými priateľmi, spoločným domovom," povedala von der Leyenová. "Za tie roky nám všetkým vždy dávala stabilitu, istotu. Preukázala nesmiernu odvahu. V mojich očiach je legendou," dodala šéfka EK.
Americký prezident Joe Biden hovoril o situácii s britskou premiérkou Liz Trussovou, ktorej povedal, že spolu s prvou dámou Jill Bidenovou myslí na Alžbetu II. i jej rodinu. Podľa hovorcu Bieleho domu dostáva Biden pravidelne informácie o stave britskej panovníčky.
Hovorca OSN Stéphane Dujarric oznámil, že generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres myslí na kráľovnú, jej rodinu a obyvateľov Spojeného kráľovstva.
Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že spolu s Kanaďanmi po celej krajine želá kráľovnej všetko dobré a posiela jej rodine pozdravy. Alžbeta II. je v Kanade oficiálne hlavou štátu a bola ňou počas takmer polovice existencie tejto krajiny, ktorú navštívila 22-krát.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala pokračovanie sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Dôvodom je vysoká inflácia.
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok rozhodla o bezprecedentnom zvýšení hlavných úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Toto agresívne sprísnenie menovej politiky je podľa šéfky ECB prvým krokom prechodu od prevažne stimulačného nastavenia sadzieb k úrovniam, ktoré zabezpečia včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu dve percentá.
Lagardová priznala, že ECB sa vo svojich predchádzajúcich inflačných prognózach mýlila. Poukázala však na to, že niektoré faktory, ako sú pandémia, ruský útok na Ukrajinu či energetické vydieranie Moskvy sa nedajú predpovedať.
"Takže beriem vinu na seba, pretože som šéfkou tento inštitúcie a áno, naše prognózy boli chybné, ale tieto chyby urobili všetci prognostici. Príliš sa od nich nelíšime," uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov.
Ukrajinská polícia odhalila na internete sieť obchodujúcu s detskou pornografiou. Tieto fotografie a videozáznamy zachytávali desiatky detí vrátane maloletých z Ruska. So snímkami sa obchodovalo na Ukrajine aj mimo nej, informoval vo štvrtok britský denník The Guardian, podľa ktorého sa vo vyšetrovaní prípadu nepokračuje kvôli vojne na Ukrajine.
V kauze bol zatknutý jeden Ukrajinec. Polícia na základe snímok a videozáznamov identifikovala nateraz 15 detí, ktoré sa na nich objavili - všetky sú ruského pôvodu a žijúce momentálne v Rusku.
Prokuratúra Kyjevskej oblasti dodala, že vypátrať ďalšie obete tohto zneužívania ani zatknúť ďalších podozrivých nie je schopná, pretože rusko-ukrajinské vzťahy a spolupráca v tejto sfére sú v dôsledku invázie ruskej armády na Ukrajinu prerušené.
Vyšetrovanie prípadu sa začalo v júni, keď oddelenie ukrajinskej polície pre počítačovú kriminalitu dostalo informáciu, že v Kyjevskej oblasti sa sťahuje a ukladá veľké množstvo snímok s obsahom sexuálneho zneužívania detí.
O mesiac neskôr dala prokuratúra prehľadať dom v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa našli súbory obsahujúce viac ako 100-tisíc fotografií a videí zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí.
"Okamžite sme sa snažili identifikovať deti a obete týchto trestných činov, ktoré boli zapojené do siete," povedal Tkalenko, ktorý dodal: "Boli sme šokovaní, keď sme zistili, že všetci boli ruskými občanmi. Zatiaľ sme identifikovali 15 z nich, ale ide o desiatky detí."
Niektoré z obetí mali len deväť rokov a pochádzali z rôznych oblastí Ruska vrátane miest Moskva, Kaliningrad a Krasnodar. Zadržaného podozrivého umiestnili až do vynesenia rozsudku do domáceho väzenia. V prípade uznania viny mu hrozí až päť rokov väzenia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan považuje za oprávnené výhrady ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý tvrdí, že obilie vyvážané z Ukrajiny v rámci dohody podporovanej OSN smeruje skôr do bohatých ako do chudobných krajín. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Agentúra pripomenula, že cieľom dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny, podpísanej v júli, bolo zabrániť globálnej potravinovej kríze tým, že sa zaručí bezpečný vstup lodí do ukrajinských prístavov a vyplávanie z nich, čo má umožniť vývoz desiatok miliónov ton obilia. Dohoda napomáha aj ruský vývoz.
"To, že dodávky obilia smerujú do krajín, ktoré uplatňujú tieto sankcie (voči Moskve), Putina znepokojuje. Aj my chceme, aby sa začali dodávky obilia z Ruska," povedal Erdogan na tlačovej konferencii v Chorvátsku.
Turecký prezident dodal, že o tejto téme diskutovať s Putinom v Samarkande.
AKTUALIZOVANÉ Dehonestujúce výroky šéfa Smeru Roberta Fica na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Uviedol to vo štvrtok policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii.
Dehonestujúce výroky šéfa Smeru Roberta Fica na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Uviedol to vo štvrtok policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii.
Zároveň vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa nimi zaoberal. "Robert Fico v stredu na tlačovej konferencii bezprecedentným spôsobom hrubo, znevažujúco, veľmi nechutne zaútočil na ľudskú dôstojnosť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Zrejme si neuvedomil, že stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti," povedal Hamran. V právnom štáte je podľa jeho slov neakceptovateľné, aby politik takýmto spôsobom útočil na orgány činné v trestnom konaní, nezávislý súd a dokonca konkrétnych sudcov.
Zľava: Róbert Kaliňák, Robert Fico, Marek Para a Tibor Gašpar. Reprofoto: FB/Smer-SD
"Ja si myslím, že už by to mohlo vzbudiť pozornosť generálneho prokurátora a mohol by sa do toho konečne vložiť aj on. Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by si bývalý premiér krajiny dovolil takúto rétoriku. Je to začiatok konca právneho štátu," uviedol policajný prezident. Hamran zároveň očakáva, že generálny prokurátor sa konečne vloží aj do prípadu obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu a spol., ktorý je opakovanie zneužívaný na politických tlačových besedách.
Žilinka apeluje na Hamrana, aby nezneužíval svoje postavenie
Generálna prokuratúra SR reagovala prostredníctvom svojho hovorcu Dalibora Skladana stanoviskom, v ktorom apeluje na prezidenta Policajného zboru SR, aby nezneužíval svoje postavenie. Zároveň ho žiada, aby "v neskončených trestných veciach neprípustným spôsobom nevytváral nátlak na činnosť príslušných orgánov činných v trestnom konaní a prostredníctvom svojich jednostranných vyhlásení nemanipuloval verejnú mienku."
Policajný prezident poukázal aj na to, že v prípade Jána Čurillu a spol. doteraz nebola obhajobe sprístupnená kompletná a celistvá zvuková nahrávka z kancelárií vyšetrovateľov pre embargo zo strany dozorujúceho prokurátora. "Zakázal informovať kohokoľvek, dokonca aj súdy SR, preto nemôže uzrieť svetlo sveta. Na základe čoho?" pýta sa Hamran.
Očakáva, že túto otázku zodpovie generálny prokurátor. "Chceme vedieť, ako môže byť odopierané právo vyšetrovateľom oboznámiť sa so zvukovou nahrávkou v celistvosti, keď trestný poriadok vyslovene ukladá, že má byť uchovaná na elektronických nosičov v celistvosti," povedal Hamran. Podľa neho sú výroky, za ktoré sú vyšetrovatelia NAKA stíhaní, vytrhnuté z kontextu s cieľom zdiskreditovať ich.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann
Fico podľa Hamrana zastrašuje vyšetrovateľov
Šéf Smeru Robert Fico podľa Hamrana zastrašuje vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a spochybňuje prebiehajúce trestné konania. "Pevne verím, že toto akceptované nebude, pretože táto éra tu už bola, keď sa rozsudky predávali za kabelky. Myslím, že v mene slušných policajtov môžem vyhlásiť, že sme videli, ako fungovala polícia za vlád Roberta Fica a ďakujeme, neprosíme si," skonštatoval Hamran.
Poukázal tiež na to, že Fico disponuje esemeskami, ku ktorým nemá prístup ani obhajoba v kauze obvinených vyšetrovateľov NAKA. "Je to podľa mňa veľmi legitímna otázka na dozorujúceho prokurátora, ktorý vykonáva dozor, či mu to neprekáža. Myslím si, že by mu to prekážať malo," skonštatoval.
Fico sa vyjadril, že na NAKA nepracujú ľudia, ale zvieratá, vyšetrovatelia páchajú zločiny a dopúšťajú sa zverstiev. Hamran na to reagoval, že zverstvá v rámci polície, prokuratúry a súdov naozaj prebiehali, avšak práve za vlád Roberta Fica, o čom dnes svedčia aj rozsudky nezávislých súdov.
"Títo ľudia boli niekoľkokrát ocenení, vyznamenaní, boli mimoriadne povyšovaní aj za éry Roberta Fica a jeho vlád a dnes, zrejme preto, že stíhajú mocných a vplyvných ľudí v rámci našej spoločnosti, sú perzekvovaní na politických tlačových konferenciách," skonštatoval Hamran. Zároveň podčiarkol, že posudzovanie dôkazov a rozhodovanie o vine a treste je výsostným právom nezávislých a nestranných súdov a politici si nemôžu túto právomoc uzurpovať.
Ako pokračoval, nezávislé súdy vrátane Najvyššieho súdu SR potvrdili, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je zločinec. "Namiesto toho, aby sa Robert Fico ospravedlnil za svoje predchádzajúce výroky na adresu pána Kováčika, útočí na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí tohto gaunera postavili pred súd a právoplatne odsúdili na základe relevantnej a zákonnej dôkaznej situácie," povedal policajný šéf.
Heger: Fica a ďalších nečaká pomsta, ale spravodlivosť, tvrdí premiér
Po pôsobení v politike predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara tu nič dobré neostalo, napísal na sociálnej sieti predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ako ďalej premiér uviedol, zničili Slovensko, ktoré v súčasnosti musí čeliť najťažším výzvam od druhej svetovej vojny. Podľa premiérových slov môže byť spomínané kvarteto pokojné - “dostanú spravodlivosť, nie pomstu“.
„Je to stále dokola to isté. Tlačové besedy Fica a ďalších o tom, ako sú obeťami politických procesov, pomsta Matoviča, zlí policajti, sudcovia či prokurátori. Títo ľudia vedú asi najťažší životný boj, a to o osobnú slobodu,“ napísal Heger. Premiér však tvrdí, že majú jednu veľkú výhodu, ktorú však ľudia počas ich vládnutia nemali, a tou je právo na spravodlivosť. „Sú obvinení alebo odsúdení, nie z dôvodu pomsty, ale preto, že spravodlivosť má rozviazané ruky. Majú možnosť sa brániť pred nezávislými súdmi. Len tie rozhodnú o ich vine alebo nevine. Nie porady v hoteli Hilton, na úrade vlády, v poľovníckej chate alebo v pivnici v Radošine,“ dodal.
ňEduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
Remišová nabáda generálneho prokurátora, aby zakročil pre výroky Fica
Vládna koalícia musí zotrvať najmä preto, aby právny štát prežil masívny útok korupcie a organizovaného zločinu, tvrdí vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá tak na sociálnej sieti reagovala na výroky Roberta Fica. Predseda strany Smer v stredu 7. septembra na tlačovej konferencii vyhrážal vyšetrovateľom, prokurátorom i sudcom, a policajtov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nazval "zvieratami". Remišová jeho slová pokladá za neprípustné a zároveň sa pýta, kde je generálny prokurátor Maroš Žilinka, aby v tejto situácii konal.
„Ak tento pravidelný tlak Fica na všetkých, ktorí sa odvážili vyšetrovať jeho ľudí nie je kolúznym konaním, potom môžeme tento pojem Trestného práva rovno zrušiť. Zvláštne, že Maroš Žilinka podivne stíha vyšetrovateľov káuz Ficových ľudí, ale verejný nátlak a zastrašovanie orgánov práva smerákmi a mafiou ignoruje,“ napísala Remišová. Zároveň uviedla, že čestní prokurátori a policajti v súčasnosti potrebujú takú podporu, ako nikdy predtým.
Americká centrálna banka (Fed) bude pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, signalizoval jej šéf Jerome Powell.
Fed musí podľa Powella naďalej razantne konať, aby ochladil dopyt a skrotil cenové tlaky. V opačnom prípade hrozí, že ekonomiku USA čaká dlhé obdobie vysokej inflácie ako v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
"Teraz musíme konať priamo a razantne ako doteraz a musíme v tom pokračovať, pokým sa nám nepodarí predísť tomu druhu veľmi vysokých sociálnych nákladov Volckerovej éry," uviedol Powell.
Predsedovia vlád Poľska a troch pobaltských štátov vo štvrtok oznámili, že sa dohodli na dočasnom obmedzení vstupu ruských občanov, ktorým boli udelené víza niektorej z členských krajín Európskej únie.
"Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko sa dohodli na spoločnom regionálnom prístupe a týmto vyjadrujú svoju politickú vôľu a pevný úmysel zaviesť národné dočasné opatrenia pre ruských občanov, ktorí sú držiteľmi víz (krajín EÚ)," uviedli v spoločnom vyhlásení poľský premiér Mateusz Morawiecki, estónska premiérka Kaja Kallasová, predsedníčka litovskej vlády Ingrida Šimonyté a lotyšský premiér Arturs Krišjánis Kariňš.
Premiéri uviedli, že je "neprijateľné, že občania štátu, ktorý je agresorom, môžu voľne cestovať po EÚ, zatiaľ čo ľudia na Ukrajine sú mučení a vraždení". Dodali, že sa budú naďalej usilovať o nájdenie celoeurópskeho riešenia tejto otázky.
Pražský súd požiada o lekársky posudok zdravotného stavu prezidenta Miloša Zemana počas hospitalizácie na jeseň minulého roka. V tejto súvislosti osloví psychiatrický ústav mimo hlavného mesta. Súd sa na štvrtkovom pojednávaní zaoberal žalobou Zemana proti lekárke a bývalej ministerke pre ľudské práva Džamile Stehlíkovej.
Český prezident zažaloval psychiatričku, pretože na jeseň 2021 povedala, že prezident trpí ťažkým poškodením mozgu a poruchou metabolizmu z dôvodu alkoholickej cirhózy pečene. Zemanov advokát Marek Nespala uviedol, že prezident od Stehlíkovej požaduje ospravedlnenie a milión českých korún (približne 40-tisíc eur) pre nadačný fond Klokánek.
"Nevnímame túto vec ako politický proces, ale ako občianskoprávny proces s presahom do výkonu funkcie prezidenta republiky," povedal Nespala. Dodal, že je zvedavý, aké dôkazy lekárka na obhajobu svojich tvrdení predloží.
Stehlíková pred súdom uviedla, že Zeman potrebuje psychiatrickú pomoc z dôvodu svojich závislostí od alkoholu a tabaku. "Som veľmi rada, že došlo k tomu, že sa na nezávislom súde budeme rozprávať, ako informovať o zdraví prezidenta," uviedla psychiatrička.
Ukrajinské vojenské velenie vo štvrtok informovalo, že ukrajinská armáda počas protiofenzívy na severovýchode Charkovskej oblasti obsadila viac ako 20 miest a obcí.
Správu o tom priniesla agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyjadrenie zástupcu náčelníka Hlavného operačného riaditeľstva Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Olexija Hromova.
Hromova podľa AFP citoval aj týždenník Strana, pre ktorý ukrajinský predstaviteľ uviedol, že ukrajinská armáda "prenikla do hĺbky 50 kilometrov za nepriateľské línie" a počas aktívnych operácií v Charkovskej oblasti "oslobodila viac ako 20 obcí a miest".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom v noci na štvrtok podľa bristkého denníka The Guardian uviedol, že úspechy ukrajnskej armády v Charkovskej oblasti pomáhajú jej úsiliu na celom fronte konfliktu s ruskými ozbrojenými silami.
Slovensko podpísalo zmluvu na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý bude prúdiť cez Taliansko. Ide o kontrakt medzi firmou ExxonMobile a Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). Podpis zmluvy sa konal pri príležitosti návštevy predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) v Ríme.
Zmluvou sa zabezpečí 10 percent objemu slovenských zásobníkov. LNG bude podľa Hegera prichádzať v poslednom štvrťroku 2022 a v prvom štvrťroku 2023.
Generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák poukázal, že pred časom zakontrahovali prepravnú kapacitu z Talianska na Slovensko a týmto podpisom zabezpečili do prepravnej kapacity plyn. SR má podľa neho vyriešený objem plynu na nadchádzajúcu zimu. Prepravná kapacita je vo vlastníctve SPP od 1. októbra a odvtedy sa začne aj s fyzickými dodávkami LNG na Slovensko.
Britský princ Charles pricestoval vo štvrtok za kráľovnou Alžbetou II. do jej sídla Balmoral v Škótsku, informovala agentúra Reuters.
Lekári 96-ročnej kráľovnej totiž vyjadrili vo štvrtok znepokojenie v súvislosti s jej zdravotným stavom a odporučili panovníčke zostať pod dohľadom zdravotníkov, oznámil Buckinghamský palác.
Alžbeta II. sa však napriek tomu cíti dobre a zostáva vo svojom škótskom vidieckom sídle Balmoral, kam za ňou pricestoval následník trónu princ Charles spolu s manželkou Camillou, uviedla stanica BBC. Na ceste do Balmoralu je aj kráľovnej vnuk a najstarší Charlesov syn princ William. Za kráľovnou odcestoval tiež jej druhý syn, princ Andrew.
Európska centrálna banka (ECB) v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba pre jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Rada guvernérov ako dôvod razantného zvýšenia sadzieb uviedla vysokú infláciu, pričom signalizovala, že bude pokračovať v cykle sprísňovania menovej politiky. Aktuálne nastavenie úrokových sadzieb je podľa Rady guvernérov vysoko stimulačné, pričom pokračovanie cyklu sprísňovania má zdvihnúť sadzby na úrovne, ktoré zabezpečia skorý návrat inflácie k strednodobému cieľu na úrovni dvoch percent.
Čínskym záchranárom sa podarilo nájsť muža, ktorý počas zberu píniových orechov zo stromu za pomoci vodíkového balóna nechcene absolvoval dvojdňový let, počas ktorého preletel približne 320 kilometrov. Uviedla to čínska štátna televízia CCTV.
Dve osoby zbierali v nedeľu v provincii Chej-lung-ťiang na severovýchode Číny píniové orechy z vodíkového balóna. Balón však, keď nad ním zberači stratili kontrolu, odletel. Jedna z osôb sa preto rozhodla z balóna vyskočiť a nič sa jej nestalo.
Po balóne s ďalším mužom sa následne spustilo pátranie. Záchranárom sa s ním podarilo spojiť telefonicky v pondelok ráno a dali mu pokyny, ako balón pomaly vyfúknuť a bezpečne pristáť.
Mužovi trvalo ďalší deň, kým sa mu podarilo pristáť asi 320 kilometrov severovýchodne neďaleko hraníc s Ruskom. Po celom incidente sa sťažoval na bolesť krížov, ktorú pravdepodobne spôsobila skutočnosť, že počas celého letu stál, dodala televízia CCTV. Muž sa po nečakanom dvojdňovom lete balónom musel zotaviť v nemocnici.
Lekári sú znepokojení zdravotným stavom britskej kráľovnej Alžbety II. a odporučili jej ostať pod lekárskym dohľadom, oznámil vo štvrtok Buckinghamský palác. Znepokojenie v tejto súvislosti vyjadrila aj britská premiérka Liz Trussová, informuje agentúra AFP.
Kráľovná sa však podľa vyhlásenia paláca cíti dobre a zostáva nateraz vo svojom vidieckom sídle Balmoral v Škótsku. Deväťdesiatšesťročnú panovníčku trápia od vlaňajška zdravotné problémy, v dôsledku ktorých má problémy s chôdzou aj státím.
Úprimne mi išlo o zachovanie štvorkoalície, posledné dva mesiace boli vzťahovým peklom z hľadiska koalície, povedala vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres. Vicepremiérka na margo osobných sporov medzi predsedom strany SaS Richardom Sulíkom a lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom dodala, že konfliktu nemohla zabrániť, keďže nie je vzťahový psychológ.
Predsedníčka Za ľudí tvrdí, že počas koaličnej krízy apelovala najmä na zodpovednosť, ktorá náležala jej koaličným partnerom. „Zodpovednosťou Sulíka s Matovičom bolo pomáhať ľuďom, a zvlášť v súčasnej situácii. Myslím si, že ani jeden, ani druhý si nemajú čo vyčítať,“ tvrdí Remišová, ktorá uviedla, že politik by nemal „vyplakávať“ na sociálnych sieťach. Vicepremiérka zároveň priznala, že sa hlboko mýlila, keď si myslela, že v súčasnej vláde nebude žiadna koaličná kríza. „Richard Sulík musel dobre vedieť, že Matovič neodstúpi z postu ministra financií. Snažila som sa nájsť SaS cestu von z kúta, kam sa sama zahnala,“ povedala a zároveň priznala, že strana Za ľudí nebola súčasťou sporov a ani ich nevyvolala.
Veronika Remišová nesúhlasí s výrokom, ktorý povedal v stredu 7. septembra Boris Kollár v relácii Braňo Závodský Naživo, že predseda SaS mal odstúpiť hneď a nečakať s tým až do konca leta. „Moja prosba k Richardovi Sulíkovi bola, aby neodchádzal, a hlavne nie počas najväčšej krízy. Tá ohrozuje základy Európskej únie, ktoré sa môžu čoskoro rozsypať,“ tvrdí predsedníčka Za ľudí. Na otázku, či je Matovič dobrým ministrom do nadchádzajúcich časov, Remišová odpovedala, že predseda OĽaNO mal dobré i zlé chvíle. Vicepremiérka zároveň dodala, že SaS majú u nej vždy dvere otvorené. „Ich návrat späť do koalície je možný. Stále ich vnímam ako spojenca a nie ako nepriateľa, pretože nepriateľ sedí v úplne iných laviciach“.
Strana Za ľudí má v súčasnosti v parlamente troch poslancov, čo Remišová okomentovala slovami, že „veľkosť nie je dôležitá“. „V menšinovej vláde je každý jeden poslanec kľúčový a najdôležitejší sú poslední traja, a to sú tí v Za ľudí,“ povedala. Remišová tvrdí, že robia zodpovednú politiku a čo sľúbia, to aj splnia, „ak ľuďom na Slovensku takýto typ politiky nestačí, tak potom nebudeme v politike“. Predsedníčka Za ľudí zdôraznila, že sa neobjaví na kandidátke OĽaNO, pretože sa sústredí len na svoju stranu. Zároveň priznala, že strana bude pracovať aj s nezaradenými poslancami, no Remišová odmietla uviesť, ktorí to budú.
Na mená prípadných ministrov do rezortov, ktoré opustili nominanti za SaS, nechcela Remišová reagovať. „Najprv musí mená dostať prezidentka Zuzana Čaputová a následne môžu tie mená zverejniť. Avšak myslím si, že by bolo dobré a racionálne, aby štyria nominanti boli odborníci a nestraníci. Je veľmi dôležité, aby sme sa na tých menách zhodli,“ tvrdí vicepremiérka a dodala, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) a všetky strany budú za nich niesť zodpovednosť. Na záver Remišová uviedla, že premiér Eduard Heger má mimoriadne ťažkú pozíciu, a nič by nevyriešilo to, keby podal demisiu. „Nasledovali by predčasné voľby, a to by bola jedna veľká katastrofa“.
Taliansko je pre Slovensko dôležitou krajinou, a to najmä v čase energetickej krízy. Má k dispozícii LNG (skvapalnený zemný plyn) terminály a disponuje sieťou plynovodov vedúcich priamo na Slovensko. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) po štvrtkovom stretnutí s talianskym predsedom vlády Mariom Draghim v Ríme.
"Z hľadiska diverzifikácie zdrojov prívodu plynu je Taliansko kľúčový partner," povedal Heger. Dodal, že Taliani investujú do rozširovania LNG terminálov a potrubí, aby dokázali dostatočne zásobovať krajiny naprieč Európou.
Obe krajiny zaviedli opatrenia na pomoc občanom v časoch vysokej inflácie a energetickej krízy. Heger poukázal na to, že Taliansko zaviedlo daň z nadmerného zisku pre energetické podniky, z čoho potom vygenerovali príjmy do rozpočtu. Domácnostiam tak distribuovali jednorázové dávky. Slovensko má podľa Hegera oproti Taliansku výhodu v tom, zaviedlo reguláciu cien elektriny pre domácnosti do konca tohto roka. "To čo Taliani zavedú od budúceho roka sa ešte len tvorí. Takže v tomto sme na jednej lodi," podotkol.
Osemnásťročného tínedžera, ktorý na strednej škole v južnom Švédsku napadol a sekerou zabil dve učiteľky, uznali vo štvrtok vinným zo spáchania dvoch vrážd a odsúdili ho na doživotie. Vo Švédsku to vo všeobecnosti znamená minimálne 20 až 25 rokov odňatia slobody, no trest možno predĺžiť.
Fabian Vidar Cederholm, ktorý bol študentom školy v treťom najväčšom švédskom meste Malmö, bol zatknutý 21. marca krátko po incidente. Mladík predtým nemal žiadny policajný záznam, ani u neho v minulosti nezaznamenali podozrivé správanie.
Súd uviedol, že Cederholm zabil učiteľky Victoriu Edströmovú a Saru Böökovú „tak, že ich na smrť rozsekal sekerou“. Sudca Johan Kvart podotkol, že Cederholm použil aj nôž.
Súd poznamenal, že páchateľ bol odsúdený na doživotie, pretože „čin bol obzvlášť bezohľadný“ a dodal, že motív nie je úplne objasnený. „Sú to dve veľmi brutálne vraždy, pri ktorých obete ťažko trpeli,“ uviedol Kvart vo vyhlásení.
Dehonestujúce výroky Roberta Fica (Smer-SD) na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Uviedol to policajný prezident Štefan Hamran dnes na tlačovej konferencii. Zároveň vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa nimi zaoberal.
"Robert Fico v stredu na tlačovej konferencii bezprecedentným spôsobom hrubo, znevažujúco, veľmi nechutne zaútočil na ľudskú dôstojnosť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Zrejme si neuvedomil, že stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti," povedal Hamran.
V právnom štáte je podľa jeho slov neakceptovateľné, aby politik takýmto spôsobom útočil na orgány činné v trestnom konaní, nezávislý súd a dokonca konkrétnych sudcov.
"Ja si myslím, že už by to mohlo vzbudiť pozornosť generálneho prokurátora a mohol by sa do toho konečne vložiť aj on. Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by si bývalý premiér krajiny dovolil takúto rétoriku. Je to začiatok konca právneho štátu," uviedol policajný prezident. Hamran zároveň očakáva, že generálny prokurátor sa konečne vloží aj do prípadu obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu a spol.
Grécko tento rok predčasne splatí 2,7 miliardy eur zo záchranného balíka, ktorý mu poskytli krajiny eurozóny počas jeho desaťročnej dlhovej krízy. Uviedli to vo štvrtok predstavitelia gréckeho ministerstva financií.
Grécko, najzadlženejšia krajina euroregiónu, vystúpilo v roku 2018 z tretieho záchranného programu a odvtedy sa na pokrytie svojich úverových potrieb spoliehalo výlučne na trhy s dlhopismi. Bude to prvýkrát, čo Atény uhradia splátku z dlhu eurozóne v predstihu. Je to však súčasťou ich stratégie zotavovania sa a zároveň zlepšenia udržateľnosti dlhu.
"Plánujeme uhradiť skôr 2,7 miliardy eur z pôžičiek spatných v roku 2023," povedal agentúre Reuters jeden z predstaviteľov ministerstva pod podmienkou zachovania anonymity. Spresnil, že platba sa uskutoční do konca roka.
Dodal, že Grécko si týmto spôsobom "zlepší profil splatnosti" dlhu a zníži potrebu pôžičiek na budúci rok, keďže úrokové sadzby v eurozóne sa zvyšujú.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ešte nedostala od premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) informáciu o kandidátoch na uvoľnené ministerské posty, ani o tom, ako si predstavuje fungovanie svojej menšinovej vlády. Termín prijatia podaných demisií preto zatiaľ nie je určený. Pre TASR to uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
"Prezidentka je pritom pripravená demisie odchádzajúcich ministrov prijať a nových vymenovať čo najskôr. Potrebujeme totiž funkčnú vládu, ktorá Slovensko prevedie náročným obdobím," skonštatoval hovorca.
Hlava štátu je podľa neho presvedčená, že vzniknutá situácia sa dala dlho predvídať a koalícia mohla mať už dávno zhodu na personálnych nomináciách. "Ďalšie čakanie si v súčasnej situácii nemôžeme dovoliť," dodal.
Komisár Európskej únie (EÚ) pre vnútorný trh Thierry Breton vyjadril vo štvrtok pochybnosti o tom, či by bol plynovod, ktorý spojí španielske a francúzske plynové siete, ziskový.
"Nie je jasné, či by takýto projekt dával ekonomicky zmysel," povedal Breton novinárom v Berlíne deň pred mimoriadnym stretnutím ministrov energetiky EÚ v Bruseli, na ktorom budú diskutovať o prudko stúpajúcich cenách energií.
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý mesiac podporil výstavbu plynovodu z Portugalska cez Španielsko a Francúzsko do strednej Európy, ktorý by jej pomohol zbaviť sa závislosti od ruskej energie. Uviedol pritom, že loboval za takýto projekt.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase v pondelok (5. 9.) vyhlásil, že takýto plynovod nie je potrebný, pretože kapacita dvoch už existujúcich plynovodov cez Pyreneje nie je dostatočne využitá a toky plynu smerujú najmä do Španielska.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica sa vo štvrtok začal proces s odsúdeným bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom a podnikateľom Petrom Koščom, ktorý je na úteku. Exprokurátor mal podľa obžaloby prijať úplatok 50-tisíc eur od Petra Košča za to, že ovplyvní, respektíve bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach vyšetrovaných Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA). K odovzdaniu a prijatiu úplatku malo dôjsť v roku 2016 v nemocnici.
Podľa obhajcov Dušana Kováčika a Petra Košča obžaloba je nedôvodná a je výsledkom zhluku nezákonností. Vyšetrovanie prípadu malo podľa nich fatálne chyby a došlo k porušeniu zákona. Kľúčový svedok, ktorým v procese má byť bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, obvinený s bývalými policajnými funkcionármi pri akcii Očistec, údajne vyrozprával v prípravnom konaní absurdný príbeh bez vnútornej logiky. Tvrdí, že bol pri odovzdávaní úplatku verejnému činiteľovi.
"Som nevinný," vyhlásil obžalovaný Dušan Kováčik. Zdôraznil, že po vznesení obvinenia mu nebolo umožnené oboznámiť sa s celým spisom a bolo tak porušené jeho právo, rovnako ako aj právo na obhajobu. Orgány činné v trestnom konaní neoznámili jeho obhajcom mená svedkov, dozvedeli sa ich až tesne pred výsluchom, a tak sa nemohli pripraviť.
"Obžaloba je postavená na výpovedi kajúcnika Bernarda Slobodníka ako aj ďalších, ktorí jeho výpoveď potvrdzujú," konštatoval obžalovaný.
Ako zdôraznil, "kategoricky vylučuje odovzdanie úplatku zo strany Petra Košča, nikdy od neho neprevzal žiadny úplatok". Po svojej výpovedi uviedol, že na otázky prokuratúry nebude odpovedať, lebo jej neverí. Bude reagovať iba na otázky sudcu ŠTS.
"Obžaloba je absolútne nedôvodná a je výsledkom obrovského množstva procesných pochybení, ktoré sme dnes sumarizovali. Ten skutok je vymyslený," zdôraznil Erik Magál, obhajca Dušana Kováčika Voči Petrovi Koščovi sa koná ako voči ušlému.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 675 miliónov dolárov. Oznámil to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin na začiatku rokovania Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na základni Ramstein v Nemecku.
"Ide už o dvadsiatu zásielku administratívy (amerického prezidenta Joea) Bidena z amerických skladov pre Ukrajinu," povedal Austin. Zásielka má obsahovať 105-milimetrové húfnice, presne navádzané rakety GMLRS, muníciu pre delostrelectvo, terénne vozidlá, vojenské sanitky, protitankové systémy a ďalší materiál.
Americký minister zdôraznil, že západná vojenská pomoc Ukrajine sa vypláca, o čom svedčí aj ukrajinská protiofenzíva na juhu krajiny.
Novým vysokým komisárom OSN pre ľudské práva by sa mal stať Rakúšan Volker Türk. Vyplýva to z dokumentov OSN, napísala agentúra Reuters. Jeho nomináciu predloží Valnému zhromaždeniu OSN generálny tajomník organizácie António Guterres. Türk má nahradiť Čiľanku Michelle Bacheletovú, ktorej mandát skončil 31. augusta.
Rakúska agentúra APA píše, že v pozícii námestníka generálneho tajomníka OSN pre strategickú koordináciu bol Türk považovaný za Guterresovu pravú ruku. Má 30-ročné skúsenosti v medzinárodnej ochrane utečencov, ale aj lobingu a humanitárnych záležitostiach vo všeobecnosti
Cena zemného plynu v Európe vo štvrtok klesla na najnižšiu úroveň za mesiac. Komodita si tak pripísala ďalšie straty po tom, ako Európska únia (EÚ) navrhla opatrenia na zníženie veľkoobchodných cien energie pred hroziacou zimnou energetickou krízou. Informuje o tom agentúra Bloomberg.
Cena referenčného októbrového kontraktu na plyn na burze v Amsterdame vo štvrtok do 9.00 klesla o 5,1 percenta na 201 eur za megawatthodinu (MWh). Na začiatku obchodovania pritom nakrátko dosiahla mesačné minimum 196,05 EUR/MWh.
Cena plynu je teraz nižšia o viac ako 40 percent oproti maximu z minulého mesiaca, napriek obavám, že Rusko počas nadchádzajúcej zimy zastaví všetky dodávky energie do Európy.
Referenčné ceny elektriny tiež klesajú. Cena základného kontraktu pre Nemecko vo 4. štvrťroku sa v stredu (7. 9.) znížila z augustového maxima vyše tisíc eur za megawatthodinu na 635 EUR/MWh.
Policajné hliadky na slovenskej i českej strane hranice sa majú posilniť. Cieľom je zabezpečiť kontrolu nad zvýšeným počtom prichádzajúcich migrantov a zároveň sa vyhnúť zavedeniu hraničných kontrol. Minister vnútra SR Roman Mikulec a Českej republiky Vít Rakušan o tom informovali po stredajšom (7. 9.) bilaterálnom rokovaní v Brne. Spoločné kroky majú koordinovať aj s Maďarskom a Rakúskom.
Ministri sa podľa Rakušana zhodli na tom, že v súvislosti s nárastom migrantov v Európe neexistuje žiadne jednoduché ani národné riešenie. "Chceme spolupracovať s Maďarskom i Rakúskom a chceme hľadať riešenie, ktoré bude spočívať napríklad aj v tom, že posilníme funkciu Frontexu aj v týchto častiach Európy. Chceme pracovať na tom, aby sme dôsledne boli schopní aj v spoločných hliadkach strážiť hranice medzi našimi štátmi tak, aby nebolo nutné znova zavádzať hraničné kontroly," uviedol s dodatkom, že si vážia existenciu schengenského priestoru.
Ako pripomenul Mikulec, Slovensko, Česko aj ďalšie krajiny Európy trpia tzv. sekundárnou migráciou. Ľudia, ktorí prichádzajú, teda nechcú v daných krajinách zostať.
