Prokuratúra v New Yorku vo štvrtok obžalovala Steva Bannona, bývalého hlavného stratéga amerického exprezidenta Donalda Trumpa, a neziskovú organizáciu We Build the Wall z podvodu týkajúceho sa finančnej zbierky na stavbu bariéry na hraniciach USA a Mexika. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Bannon bol obvinený v dvoch prípadoch prania špinavých peňazí, v troch prípadoch sprisahania a jednom prípade plánovania podvodu. Ak bude uznaný za vinného, za pranie špinavých peňazí môže dostať až 15 rokov.
Bannona predviedli na súd v na Manhattane v putách. Obvinenia z prania špinavých peňazí a sprisahania odmietol. Následne bol prepustený bez kaucie po tom, čo jeho právnik David Schoen podal žiadosť v jeho mene.
Organizácia We Build the Wall (Staviame múr) zinkasovala na daroch pre Trumpom plánovanú bariéru viac ako 15 miliónov dolárov. Podľa obžaloby Bannon darcov ubezpečil, že všetky ich peniaze pôjdu na stavbu bariéry, no zatajil svoju úlohu pri prevode 250.000 dolárov výkonnému riaditeľovi organizácie, ktorý sľúbil, že nebude brať žiadny plat.
Podľa súdnych dokumentov ide o Briana Kolfagea, veterána vzdušných síl, ktorý sa v apríli priznal k federálnemu sprisahaniu a daňovým podvodom a čaká na rozsudok.
"Je zločinom dosahovať zisky tým, že klamete darcom, a v New Yorku sa za to budete zodpovedať," povedal manhattanský prokurátor Alvin Bragg.
Bannon už predtým povedal, že ide o "fingované vyšetrovanie" vedené proti nemu len dva mesiace pred tzv. polčasovými voľbami do Kongresu (midterm elections). V auguste 2020 urobili federálni prokurátori presne to isté, aby ho "odstránili z volieb", tvrdí Bannon narážajúc na prezidentské voľby v novembri 2020, ktoré Trump prehral.
Bannon, Kolfage a ďalšie dve osoby boli v rovnakej veci obvinení na federálnej úrovni už v auguste 2020. Trestné stíhanie sa však skončilo náhle ešte pred začiatkom procesu, pretože Bannona omilostil Trump v januári 2021 v posledný deň vo funkcii.
Šesťdesiatosemročný Bannon je spoluzakladateľom pravicovej internetovej platformy Breitbart a jedným z najvplyvnejších hlasov v ultrakonzervatívnom tábore americkej politiky. Pripisuje sa mu kľúčová úloha v prekvapujúcom úspechu Trumpa v prezidentských voľbách.
Príslušníci polície vo štvrtok na rôznych miestach Ruska prehľadali byty niekoľkých novinárov. Podľa ruských médií tieto razie môžu súvisieť s bývalým poslancom Iľjom Ponomariovom, ktorý odišiel z Ruska do exilu a v súčasnosti žije na Ukrajine. Informovalo o tom Rádio Sloboda (RFE/RL).
Po tom, čo Rusko 24. februára spustilo inváziu na Ukrajinu, sa Ponomariov pripojil k jednotkám ukrajinskej územnej obrany a na platformách YouTube a Telegram vytvoril dva kanály – Februárové ráno (Utro fevraľa) a Ruský partizán (Rospartizan), ktorých prostredníctvom vyzýva ruských občanov, aby boli aktívni a postavili sa na odpor vláde.
Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) začal Ponomariovovo konanie preverovať a v neprítomnosti ho obvinil z diskreditácie ruských ozbrojených síl.
Tlačová agentúra RIA Novosti podľa RFE/RL s odvolaním sa na policajné zdroje uviedla, že polícia prehľadala domy administrátorov Ponomariovových kanálov na YouTube a Telegrame. Ide o ľudí, ktorí žijú v Jekaterinburgu, Ťumeni či Rostove na Done alebo v Moskovskej a Orlovskej oblasti.
Iný policajný zdroj informoval, že v Moskve sa uskutočnili domové prehliadky u moderátorov youtubového kanála patriaceho légii Sloboda Rusku, ktoré sú údajne prepojené s ukrajinskými nacionalistami. Policajní vyšetrovatelia sa domnievajú, že Ponomariov tejto légii radil a poskytoval konzultácie.
V súčasnosti 47-ročný Ponomariov bol jediným poslancom dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, ktorý v roku 2014 hlasoval proti ruskej anexii Krymu. Následne utiekol z Ruska do USA a neskôr sa presťahoval na Ukrajinu, kde odvtedy žije.
Najsilnejším mužom vlády je minister financií a líder OĽANO Igor Matovič a premiér Eduard Heger (OĽANO) sa len prizerá. V diskusnej relácii televízie Joj Na hrane to vyhlásil líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Rovnako to vidí aj šéf SaS a odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík. Sulík tiež priblížil, že sa na ministerstve hospodárstva stretol s Karlom Hirmanom, no ako svojho nástupcu ho nevedel potvrdiť.
"Terorizuje krajinu a Eduard Heger sa len na to pozerá a chudák, nevie ani, kde sedí,” povedal Pellegrini o Matovičovi. Sulík s ním súhlasí. "Aj keď ma to mrzí ako bývalého člena koalície, áno, je to presne tak," reagoval. Obaja zároveň deklarovali, že žiadne dohody ani prípravy na budúcu spoluprácu medzi nimi neexistujú.
Sulík predpokladá, že SaS bude hľadať pre svoje návrhy podporu v koalícii, keďže koaličné strany zároveň budú chcieť hlasy od SaS. Môže teda podľa neho dôjsť k dohode aj bez Hlasu-SD či Smeru-SD. Okrem vstupu Fínska a Švédska do NATO si vie SaS predstaviť podporu niektorých návrhov. "Myslím si, že viac zákonov nepodporíme," povedal Sulík. Pellegrini odkázal SaS aj vláde, že nebudú pre nich "podržtaška" pri hlasovaní.
To, či bude Hirman definitívne novým ministrom, Sulík nevedel, keďže mu to nepotvrdil. Hirmana pozval na ministerstvo, pretože o ňom počul z médií. Predstavil mu kľúčových ľudí a základné informácie. Pellegrini podotkol, že aj odborník musí mať politické krytie.
Sulík deklaroval, že v politike nekončí. Zároveň si myslí, že odchádzajúci minister zahraničných vecí Ivan Korčok by bol dobrým premiérom. Dal mu návrh angažovať sa v straníckej politike. Nechcel špecifikovať, či mu dal návrh byť predsedom SaS. "Najprv počkám, ako sa Ivan Korčok vyjadrí, potom budem informovať," dodal.
Pellegrini sa pýtal, čo robil celé leto premiér, Matovič i rezort hospodárstva. "Celý národ a celý priemysel je v totálnej neistote," upozornil. Sulík skonštatoval, že všetko je dohodnuté. "Od januára platia terajšie ceny elektrickej energie pre domácnosti ďalej," povedal s tým, že mierne by mali stúpnuť distribučné náklady. Zároveň pripomenul, že riešenie pomoci pre podniky s elektrinou je vypracované a v parlamente ho SaS podporí, no návrh musí prejsť najprv vládou. Sulík tiež pripustil podporu Pellegriniho návrhu na pomoc domácnostiam 300 eurami mesačne. "Nehovorím, že to nepodporíme, ešte sme sa k tomu nevyjadrili," dodal.
Súčasné britské bankovky s podobizňou kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov, naďalej zostávajú zákonným platidlom. Oznámila to na svojej webovej stránke Bank of England (BoE) s tým, že o ďalších krokoch bude informovať po skončení obdobia smútku. Banka pripomenula, že Alžbeta II. bola prvým monarchom, ktorý sa objavil na jej platidlách.
Guvernér BoE Andrew Bailey v mene banky a jej zamestnancov zároveň vyjadril úprimnú sústrasť kráľovskej rodine. "S hlbokým zármutkom som sa dozvedel o smrti Jej Veličenstva kráľovnej... Pre väčšinu z nás je to jediná hlava štátu, ktorú sme poznali, a budeme si ju pamätať ako inšpiratívnu osobnosť pre našu krajinu a Spoločenstvo národov," uvádza sa vo vyhlásení BoE.
V platnosti takisto zostávajú známky s podobizňou kráľovnej vydané Kráľovskou poštou (Royal Mail). Tú však postupne nahradí podobizeň jeho syna Charlesa, ktorý sa v okamihu jej smrti stal novým monarchom. Keďže Alžbeta II. bola na tróne 70 rokov, mnohí Briti zažijú takúto zmenu na známkach prvýkrát vo svojom živote, poznamenal nemecký denník Kieler Nachrichten.
Zmeny neobídu ani slávne britské liatinové červené poštové schránky, nesúce na prednej strane iniciály panovníka, za vlády ktorého boli umiestnené. Tie z čias Alžbety II. majú nápis "EIIR" (Elizabeth II Regina, Regina je latinsky kráľovná). V uliciach sa však stále nájdu aj schránky s písmenami "GVIR", čo znamená George VI Rex, teda kráľ Juraj VI. (Rex je latinsky kráľ). Juraj VI. bol otcom Alžbety II.
Zmeniť sa bude musieť aj text britskej hymny. Ak je monarchom muž, spieva sa v nej "God save the King" (Bože, ochraňuj kráľa), ak žena, verš sa mení na "God save the Queen" (Bože, ochraňuj kráľovnú).
Nový následník britského trónu princ William s manželkou Catherine sa po úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II. stali vojvodom a vojvodkyňou z Cornwallu. Tento titul predtým patril novému kráľovi Karolovi III. a kráľovnej manželke Camille.
Princ William s manželkou Catherine si vo štvrtok večer zmenili názov svojho účtu na Twitteri na "Vojvoda a vojvodkyňa z Cornwallu a Cambridgea". Okrem nového titulu si tak ponechali aj pôvodný, ktorý získali v deň svojho sobáša v roku 2011.
Oficiálnym sídlom nového vojvodu a vojvodkyne z Cornwallu by mal podľa ich oficiálneho účtu na Twitteri aj naďalej zostať Kensingtonský palác v Londýne.
Kráľovi Karolovi III. patril okrem titulu vojvoda z Cornwallu aj titul princ z Walesu. Udelila mu ho jeho matka Alžbeta II. pri slávnostnom obrade investitúry, ktorý sa konal na waleskom hrade Caernarfon v roku 1969. Tento titul však na nového následníka trónu princa Williama neprechádza automaticky, preto nateraz zostáva len vojvodom z Cornwallu a Cambridgea.
Kanadský premiér Justin Trudeau vzdal vo štvrtok úctu "múdrosti, dobrosrdečnosti a vrúcnosti" britskej panovníčky Alžbety II., ktorá zomrela na škótskom zámku Balmoral vo veku 96 rokov. Informovala o tom agentúra DPA.
Trudeau uviedol, že v Kanade sa o smrti kráľovnej dozvedeli so zarmúteným srdcom. "Bola stálou prítomnosťou v našich životoch – a jej služba Kanaďanom navždy zostane významnou súčasťou histórie našej krajiny," zdôraznil.
"Keď sa obzrieme späť na jej život a jej vládu, ktorá trvala toľko desaťročí, Kanaďania si budú vždy pamätať a vážiť múdrosť, oddanosť a vrúcnosť Jej Veličenstva. Naše myšlienky sú s kráľovskou rodinou v týchto najťažších chvíľach," napísal kanadský premiér na sociálnej sieti Twitter.
Kanada je členom Spoločenstva národov (Commonwealth) a britský panovník je oficiálne hlavou štátu aj tejto severoamerickej krajiny, pripomína agentúra DPA.
Bývalý britský premiér Boris Johnson označil deň úmrtia kráľovnej Alžbety II. za najsmutnejší deň Británie, keďže zosnulá panovníčka mala podľa neho "jedinečnú moc robiť ľudí šťastnými". Johnson to vo štvrtok uviedol na svojom účte na Twitteri.
"(Kráľovná) bola taká nadčasová a úžasná, až sa obávam, že sme ako deti verili tomu, že bude pokračovať stále ďalej a ďalej," napísal Johnson. Dodal, že Alžbeta II. bola v mnohých ohľadoch najlepšou panovníčkou v britských dejinách.
"Nielen že zmodernizovala konštitučnú monarchiu, ale dala krajine následníka trónu, ktorý ponesie jej dedičstvo a ktorého zmysel pre povinnosť je v súlade s (hodnotami) jeho matky a vlasti," dodal bývalý premiér.
Johnson zároveň uviedol, že mnohí ľudia si až teraz uvedomili, "čo pre nich kráľovná znamenala, aké veci urobila a ako veľmi ju milovali". Ocenil tiež kľúčovú úlohu, ktorú panovníčka nesebecky niesla v súvislosti s jednotou a kontinuitou britskej monarchie.
Americký prezident Joe Biden vzdal úctu vo štvrtok zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II., ktorú nazval "štátničkou neprekonateľnej dôstojnosti". Dodal, že sa teší na spoluprácu s novým panovníkom, kráľom Karolom III, s ktorým ho už teraz podľa jeho slov spája "blízke priateľstvo". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Biden vo vyhlásení s manželkou Jill povedal, že kráľovná Alžbeta II., ktorá bola na tróne 70 rokov, prehĺbila spojenectvo Británie a Spojených štátov. Dodal, že prispela k tomu, aby bol vzťah oboch krajín mimoriadny.
Ako sa ďalej píše vo vyhlásení Bieleho domu, Alžbeta II. bola "viac než panovníčkou" a bola zdrojom hrdosti pre mnohé generácie Britov.
Bidenov predchodca v Bielom dome Donald Trump vo vyhlásení uviedol, že Alžbeta II. zostane v pamäti "pre jej vernosť svojej krajine a jej neochvejnú oddanosť svojim krajanom", píše agentúra AP. "Melania a ja si navždy budeme vážiť čas strávený s kráľovnou a nikdy nezabudneme na veľkorysé priateľstvo, veľkú múdrosť a úžasný zmysel pre humor Jej Veličenstva," dodal Trump.
Bývalý americký prezident Barack Obama ocenil Alžbetu II. za jej "neúnavnú, dôstojnú verejnú službu". "(Moja manželka) Michelle a ja sme mali to šťastie, že sme spoznali Jej Veličenstvo a veľa pre nás znamenala," uviedol Obama vo vyhlásení.
Vláda Alžbety II. sa podľa slov Obamu vyznačovala "pôvabom, eleganciou a neúnavnou pracovnou etikou", pričom "vzdorovala nástrahám a očakávaniam kladeným na ženy jej generácie".
Úprimnú sústrasť vyjadrili tiež americkí exprezidenti Bill Clinton, George W. Bush a Jimmy Carter.
Nový britský monarcha, syn zosnulej kráľovnej Alžbety II., bude oficiálne známy ako kráľ Karol III. Vo štvrtok to potvrdil Clarence House, sídlo doterajšieho princa Charlesa, informuje stanica Sky News.
Nový kráľ, ktorý sa celým menom nazýva Charles Philip Arthur George, si mohol vybrať z viacerých mien, približuje Sky News.
Nový britský panovník Karol III. vo štvrtkovom vyhlásení po úmrtí jeho matky, kráľovnej Alžbety II., uviedol, že dnešok je "okamihom obrovského smútku pre mňa a všetkých členov mojej rodiny".
Karol III. vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnom účte kráľovskej rodiny na Twitteri, vyjadril "hlboký smútok z úmrtia váženej Panovníčky a milovanej Matky". "Viem, že jej stratu budú hlboko pociťovať (ľudia) naprieč celou krajinou a Commonwealthom, ako aj mnohí ľudia na celom svete," uviedol.
"Počas tohto obdobia smútku a zmeny bude pre mňa a moju rodinu útechou a oporou vedomie toho, že kráľovná bola široko rešpektovaná" a ľudia k nej pociťovali náklonnosť, píše sa vo vyhlásení. Alžbeta II. zomrela vo štvrtok popoludní vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijal správu o smrti kráľovnej Alžbety II. s hlbokým smútkom a jej skon označil za nenapraviteľnú stratu. Svoju sústrasť britskej kráľovskej rodine, ako aj národom Británie a Spoločenstva národov vyjadril Zelenskyj prostredníctvom sociálnych sietí.
Britská premiérka Liz Trussová vo štvrtok krátko po oznámení Alžbetinho úmrtia uviedla, že britská panovníčka bola "milovaná a obdivovaná na celom svete".
"Smrť Jej Veličenstva kráľovnej je obrovským šokom pre národ a pre svet," povedala Trussová v krátkom prejave na schodoch svojho sídla na Downing Street – len dva dni potom, čo ju kráľovná Alžbeta II. vymenovala za novú premiérku krajiny, píše AFP
Kráľovná Alžbeta II. sa počas svojej 70-ročnej vlády stala príkladom a inšpiráciou pre všetkých. Vo štvrtok to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá po správe o úmrtí panovníčky vyjadrila sústrasť celej kráľovskej rodine aj obyvateľom Británie a Commonwealthu.
"Sedem desaťročí neochvejného vodcovstva a oddanosti služby svojej vlasti v priebehu mnohých svetových zmien urobili z kráľovnej Alžbety II. príklad a inšpiráciu pre nás všetkých," napísala Čaputová na Twitteri.
Zo slovenských politikov predtým vyjadrili sústrasť britskej kráľovskej rodine aj premiér SR Eduard Heger a predseda Národnej rady Boris Kollár.
Oznámením o úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní na škótskom zámku Balmoral, sa v Británii spustila operácia Jednorožec (Unicorn). TASR správu prevzala z britského denníka The Herald a stanice BBC.
Pôvodný plán postupu v prípade, že by britská panovníčka zomrela v Londýne, mal označenie London Bridge. Alžbeta II. však zomrela vo svojom škótskom sídle, britské úrady preto uviedli do chodu operáciu Jednorožec.
Telo zosnulej panovníčky prevezú po 48 hodinách od úmrtia z Balmoralu do zámku Holyrood a odtiaľ do Katedrály svätého Gilesa v Edinburghu, kde sa uskutoční bohoslužba za účasti členov kráľovskej rodiny, píše BBC. Následne rakvu dopravia britským kráľovským vlakom zo stanice Wawerley do Londýna. Na každej stanici, ktorou bude vlak prechádzať, bude postavená čestná stráž.
Okamžite po správe o úmrtí panovníčky svoju činnosť pozastavil britský parlament aj zákonodarné zbory v Škótsku, Walese a Severnom Írsku.
Oficiálna webstránka britskej kráľovskej rodiny sa zahalila do čiernej farby a aktuálne uvádza len informáciu o Alžbetinej smrti. Vlajky na Buckinghamskom paláci spustili na pol žrde.
Pohreb Alžbety II. by sa mal podľa protokolu konať o desať dní vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Tento deň bude zároveň dňom štátneho smútku. Spojené kráľovstvo si panovníčku uctí dvoma minútami ticha. Pozostatky kráľovnej následne uložia v Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor.
Smrťou kráľovnej Alžbety II. sa v Británii končí jedna éra, uviedla vo štvrtok agentúra Reuters. Správy o zhoršujúcom sa zdravotnom stave panovníčky sa objavili vo štvrtok krátko po poludní a davy miestnych obyvateľov i turistov sa počas dňa napriek silnému dažďu zhromažďovali pred Buckinghamským palácom, aby jej vyjadrili podporu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Spojeného kráľovstva. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Britská kráľovná, ktorú poznajú miliardy ľudí na celom svete, sa dožila svojho platinového jubilea – 70 rokov, odkedy na tróne nahradila v roku 1952 svojho otca Juraja VI.
Alžbeta II. bola váženou a rešpektovanou panovníčkou, symbolom novodobej monarchie. S jej odchodom sa končí celá jedna etapa v ľudských dejinách. Vyhlásil to premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) a vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť kráľovskej rodine, ľudu Spojeného kráľovstva a krajinám britského Commonwealthu.
Spôsob, akým vládla svojej krajine a pristupovala k ťažkým okamihom v osobnom či verejnom živote je podľa premiéra inšpiráciou pre všetkých. "Vždy z nej vyžarovala sila a dôstojnosť. Dokonca aj vo chvíľach, keď pochovávala milovaného manžela princa Phillipa. Pretože Alžbeta II. nebola len kráľovnou, ale aj manželkou a matkou," vyhlásil Heger.
Pripomenul, že Alžbeta II. na trón nastúpila ako mladá 26-ročná žena a odvtedy každý deň neúnavne a dôsledne pracovala pre svoju krajinu. "V službe národu strávila neuveriteľných 70 rokov, za čo jej patrí nesmierna úcta, obdiv a vďaka," skonštatoval predseda vlády.
Osobnosť kráľovnej Alžbety II. obrusovala hrany sporov vnútri kráľovstva a zabezpečovala jeho stabilitu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Doplnil, že britská panovníčka opúšťa svoju vlasť v zložitom období a jej nasledovník bude musieť vyvinúť veľké úsilie, aby sa jej vyrovnal. Pripomenul tiež jej návštevu Slovenska v roku 2008. Šéf parlamentu vyjadril úprimnú sústrasť občanom Spojeného kráľovstva a celého Spoločenstva národov.
"S hlbokým zármutkom som prijal správu o smrti jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. Na trón nastúpila v zložitom období dejín svojej krajiny, keď postupne zanikala britská koloniálna ríša a vytváral sa nový zväzok niekdajších krajín britskej koruny – Spoločenstvo národov. Hoci z hľadiska britských ústavných princípov nemala priamy vplyv na výkonnú moc, jej osobnosť v mnohom uľahčila procesy dekolonizácie i vytváranie novej podoby Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska," uviedol predseda parlamentu v stanovisku, ktoré zaslala jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.
Návšteva britskej panovníčky na Slovensku v roku 2008 patrí podľa Kollára k tým najvýznamnejším udalostiam v našej novodobej histórii. "Pamätné je najmä jej odhalenie pamätníka na dunajskom nábreží v Devíne, ktoré symbolizovalo našu obnovenú príslušnosť k západnej civilizácii," pripomenul. Šéf parlamentu je presvedčený, že Alžbeta II. zostane navždy v srdciach svojich spoluobčanov i pokojamilovnej populácie sveta.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie - na tróne bola 70 rokov. Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles.
Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. Oznámil to Buckinghamský palác.
Kráľovná Alžbeta II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní, bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie – na tróne bola 70 rokov, píše agentúra AFP.
Panovníčku od vlaňajška trápili zdravotné problémy, v dôsledku ktorých mala ťažkosti s chôdzou aj státím. Lekári vo štvrtok vyjadrili v súvislosti s jej zdravotným stavom znepokojenie a odporučili, aby bola pod dohľadom zdravotníkov.
Na škótsky zámok Balmoral následne pricestovali členovia kráľovskej rodiny – princovia Charles, Andrew a Edward a princezná Anna, ako aj Alžbetin vnuk princ William. Na ceste do kráľovninho sídla je aj princ Harry.
Davy ľudí prišli napriek dažďu
Pred bránami paláca sa napriek prudkému dažďu zišli postupne stovky ľudí, kým predstavitelia kráľovskej rodiny odcestovali do kráľovninho škótskeho sídla Balmoral, kde bola Alžbeta II. pod dohľadom zdravotníkov a v popoludňajších hodinách zomrela.
Mnoho ľudí, z ktorých niekoľkí mali v rukách kvety, pochádzali z krajín mimo Británie. "Dotýka sa to aj mňa ako Francúzky," uviedla študentka Chloe Papeilová. "Je súčasťou anglickej kultúry, ale aj svetovej kultúry."
Karol III.
Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles (73). Korunovácia ho však ešte len čaká. Zaručuje to zákon "Rex nunquam moritur", čo v preklade znamená "kráľ nikdy nezomiera". Vďaka tomu môžu prejsť na nasledovníka trónu panovnícke právomoci automaticky. Nevzniká teda stav bezvládia.
Charles bude oficiálne známy ako kráľ Karol III. Vo štvrtok to potvrdil Clarence House, sídlo doterajšieho princa Charlesa, informuje stanica Sky News.
Prapravnučka kráľovnej Viktórie a hlava anglikánskej cirkvi
Zosnulá panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) Alžbeta II. pochádzala z windsorskej dynastie. V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-87) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) bola podľa stáročnej tradície aj hlavou anglikánskej cirkvi. Vlády sa ujala vo februári 1952 po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý bol na tróne od roku 1936. Slávnostne Alžbetu II. korunovali 2. júna 1953 vo veku 26 rokov.
Dňa 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala kráľovnú Viktóriu. Po smrti saudskoarabského kráľa Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa Alžbeta II. stala tiež najstaršou doteraz žijúcou aktívnou panovníčkou. Najdlhšie slúžiacou panovníčkou sa stala 13. októbra 2016, po smrti thajského kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.), ktorý na tróne sedel 70 rokov.
Zafírové jubileum, teda 65 rokov na britskom tróne, si Alžbeta II. ako prvá britská panovníčka pripomenula 6. februára 2017. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 aj platinové výročie svadby. Jej dlhoročným životným partnerom a neúnavným podporovateľom bol princ Philip, ktorý po jej boku stál až do svojej smrti 9. apríla 2021.
Alžbeta II. Foto: TASR/AP
Detstvo a život cez vojnu
Elizabeth Alexandra Mary, budúca britská kráľovná Alžbeta II., sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930-2002).
Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu bratovi Jurajovi VI. Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón.
Počas druhej svetovej vojny sa obe princezné, Elizabeth i Margaret, z dôvodu bezpečnosti zdržiavali na Windsorskom hrade, kde sa snažili zahnať pochmúrne myšlienky v ťažkej situácii – okrem iného aj tradičnými vianočnými predstaveniami s deťmi služobníctva. Vtedy Elizabeth po prvý raz vystúpila aj na verejnosti, a to v živom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Chcela povzbudiť deti v Británii, z ktorých mnohé museli byť v tých časoch evakuované. Po dovŕšení 18 rokov sa stala štátnou poradkyňou v neprítomnosti kráľa.
Philipa spoznala ako dieťa
Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov. Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli čakať, kým nevesta nedovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947.
Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947 a svadba sa konala 20. novembra 1947. Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi, a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi – ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.
Britská kráľovná Alžbeta II. s manželom, princom Phillipom. Foto: TASR/AP
Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Počas cesty po Keni zastihla 6. februára 1952 Elizabeth správa, že zomrel jej otec, britský panovník Juraj VI. Princezná bola ihneď oficiálne vyhlásená za kráľovnú, ale korunovaná bola ako Alžbeta II. až 2. júna 1953.
Mladá 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru. Princ Philip sa stal vojvodom z Edinburghu a prijal tituly Jeho kráľovskej Výsosti a britského princa.
Prežila manžela aj sestru
Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia. Jej manželstvo s Philipom trvalo 73 rokov – až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
V roku 2002 Alžbeta II. oslávila 50. výročie svojej vlády – ako jedna z mála britských panovníkov, ktorým sa podarilo tento míľnik dosiahnuť. Oslavy však zatienil aj smútok. Vo februári vo veku 71 rokov na následky porážky zomrela totiž jej sestra princezná Margaret a iba niekoľko týždňov nato skonala vo veku 101 rokov aj kráľovná matka.
Keď sa Alžbeta II. stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele ZSSR stál Josif Vissarionovič Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila tiež útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o odtrhnutí od Británie či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. – 24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Hlas vylúčil spoluprácu s ĽSNS a OĽaNO. Uviedla to podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková v rozhovore pre Denník N.
Dodala však, že osobne si nevie predstaviť spoluprácu ano so Smerom a hnutím Republika. Na margo Ficovho Smeru uviedla, že "sa viac-menej radikalizuje a posúva do extrémnejšieho spektra".
Ako ale Dolinková konštatovala, jej postoje o oboch politických subjektoch neodzrkadľujú postoj celej strany.
V holandskom prístave Eemshaven na severe krajiny vo štvrtok uviedli do prevádzky nový terminál na skvapalnený zemný plyn. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj český premiér Petr Fiala. Česko si prostredníctvom spoločnosti ČEZ prenajalo tretinu kapacity terminálu.
"Česká republika je závislá od ruského plynu, a to je veľká chyba, z ktorej sa musíme poučiť. Našťastie, na svete existuje dosť iných zdrojov, akým je aj skvapalnený plyn," povedal český predseda vlády v Eemshavene. Skvapalnený plyn dovezený z holandského terminálu pokryje Česku tretinu ročnej spotreby.
Prvé dodávky skvapalneného plynu prídu do holandského prístavu podľa slov Fialu zo Spojených štátov. Česi ho budú môcť využívať už od septembra.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela uviedol, že ide o historický okamih pre energetickú bezpečnosť. "Pre Česko to znamená možnosť znížiť závislosť od ruského plynu až o tretinu a hlavne veľkú pomoc v tom, aby sme zvládli blížiacu sa zimu," dodal Síkela.
Rusko podnikne odvetné opatrenia v reakcii na krok Európskej únie, ktorá nedávno rozhodla o pozastavení platnosti dohody uzavretej s Ruskom a týkajúcej sa zjednodušenia vydávania víz. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.
"Pri výbere odvetných opatrení budú na prvom mieste zohľadnené záujmy nás, našich ľudí, a otázky národnej bezpečnosti," objasnila na štvrtkovom brífingu v Moskve hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Zdôraznila súčasne: "Nebudeme sa uzatvárať pred obyvateľmi Európskej únie". Zacharovová vo svojom vystúpení kritizovala pobaltské štáty, ktoré označila za "najzúrivejších odporcov" Ruska v Európskej únii.
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Odsúdený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj vo štvrtok oznámil, že predstavitelia väznice, kde si odpykáva svoj trest, ho zbavili práva na zachovanie dôvernosti dokumentov, ktoré si posúva so svojimi právnymi zástupcami.
Ako sa píše na Navaľného účte na sociálnej sieti Twitter, všetka jeho korešpondenčná komunikácia s jeho právnym tímom je odteraz predmetom trojdňových kontrol zo strany personálu väznice.
Navaľnyj priblížil, že ak s ním bude chcieť jeho právnik konzultovať návrh sťažnosti voči trestaneckej kolónii, najprv ju bude musieť dať predstaviteľom väznice, pričom dokumenty sa k nemu dostanú až o tri dni neskôr. Dodal, že ďalšie tri dni potrvá, kým sa dostanú naspäť k právnikovi s jeho pripomienkami.
Navaľnyj v tvíte prostredníctvom svojich právnikov uviedol, že predstavitelia väznice mu odmietli povedať dôvody tohto rozhodnutia. Ako doplnil, so svojimi právnikmi teraz komunikuje cez "dvojité plastové sklo s mrežami vo vnútri", pričom tento spôsob rozhovoru pripomína podľa neho pantomímu.
Na Slovensku by mohol prebiehať výcvik ukrajinských ozbrojených síl. Vo štvrtok to počas návštevy leteckej základne Ramstein v Nemecku uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Verím, že posilňovaním budovania kapacít a spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl budeme čoraz bližšie k ukončeniu tejto nezmyselnej ruskej agresie a víťazstvu slobodnej Ukrajiny," vyhlásil Naď.
Podľa ministra obrany je Slovenská republika pripravená hovoriť o výcviku ukrajinských vojakov na území SR. Dodal, že poskytnutie výcviku pre Ukrajincov by mohlo byť "eventuálnym príspevkom do novovytvorenej vojenskej asistenčnej misie EÚ na Ukrajine".
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzdvihla vo štvrtok britskú kráľovnú Alžbetu II. ako symbol spoločnej európskej histórie. Po správach o znepokojení lekárov nad zdravotným stavom 96-ročnej panovníčky smerovali do Spojeného kráľovstva želania všetkého dobrého aj od ďalších svetových politikov.
"Myslím na ňu a modlím sa za ňu. Predstavuje celú históriu Európy, ktorá je pre nás, spolu s našimi britskými priateľmi, spoločným domovom," povedala von der Leyenová. "Za tie roky nám všetkým vždy dávala stabilitu, istotu. Preukázala nesmiernu odvahu. V mojich očiach je legendou," dodala šéfka EK.
Americký prezident Joe Biden hovoril o situácii s britskou premiérkou Liz Trussovou, ktorej povedal, že spolu s prvou dámou Jill Bidenovou myslí na Alžbetu II. i jej rodinu. Podľa hovorcu Bieleho domu dostáva Biden pravidelne informácie o stave britskej panovníčky.
Hovorca OSN Stéphane Dujarric oznámil, že generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres myslí na kráľovnú, jej rodinu a obyvateľov Spojeného kráľovstva.
Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že spolu s Kanaďanmi po celej krajine želá kráľovnej všetko dobré a posiela jej rodine pozdravy. Alžbeta II. je v Kanade oficiálne hlavou štátu a bola ňou počas takmer polovice existencie tejto krajiny, ktorú navštívila 22-krát.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala pokračovanie sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Dôvodom je vysoká inflácia.
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok rozhodla o bezprecedentnom zvýšení hlavných úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Toto agresívne sprísnenie menovej politiky je podľa šéfky ECB prvým krokom prechodu od prevažne stimulačného nastavenia sadzieb k úrovniam, ktoré zabezpečia včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu dve percentá.
Lagardová priznala, že ECB sa vo svojich predchádzajúcich inflačných prognózach mýlila. Poukázala však na to, že niektoré faktory, ako sú pandémia, ruský útok na Ukrajinu či energetické vydieranie Moskvy sa nedajú predpovedať.
"Takže beriem vinu na seba, pretože som šéfkou tento inštitúcie a áno, naše prognózy boli chybné, ale tieto chyby urobili všetci prognostici. Príliš sa od nich nelíšime," uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov.
Ukrajinská polícia odhalila na internete sieť obchodujúcu s detskou pornografiou. Tieto fotografie a videozáznamy zachytávali desiatky detí vrátane maloletých z Ruska. So snímkami sa obchodovalo na Ukrajine aj mimo nej, informoval vo štvrtok britský denník The Guardian, podľa ktorého sa vo vyšetrovaní prípadu nepokračuje kvôli vojne na Ukrajine.
V kauze bol zatknutý jeden Ukrajinec. Polícia na základe snímok a videozáznamov identifikovala nateraz 15 detí, ktoré sa na nich objavili - všetky sú ruského pôvodu a žijúce momentálne v Rusku.
Prokuratúra Kyjevskej oblasti dodala, že vypátrať ďalšie obete tohto zneužívania ani zatknúť ďalších podozrivých nie je schopná, pretože rusko-ukrajinské vzťahy a spolupráca v tejto sfére sú v dôsledku invázie ruskej armády na Ukrajinu prerušené.
Vyšetrovanie prípadu sa začalo v júni, keď oddelenie ukrajinskej polície pre počítačovú kriminalitu dostalo informáciu, že v Kyjevskej oblasti sa sťahuje a ukladá veľké množstvo snímok s obsahom sexuálneho zneužívania detí.
O mesiac neskôr dala prokuratúra prehľadať dom v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa našli súbory obsahujúce viac ako 100-tisíc fotografií a videí zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí.
"Okamžite sme sa snažili identifikovať deti a obete týchto trestných činov, ktoré boli zapojené do siete," povedal Tkalenko, ktorý dodal: "Boli sme šokovaní, keď sme zistili, že všetci boli ruskými občanmi. Zatiaľ sme identifikovali 15 z nich, ale ide o desiatky detí."
Niektoré z obetí mali len deväť rokov a pochádzali z rôznych oblastí Ruska vrátane miest Moskva, Kaliningrad a Krasnodar. Zadržaného podozrivého umiestnili až do vynesenia rozsudku do domáceho väzenia. V prípade uznania viny mu hrozí až päť rokov väzenia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan považuje za oprávnené výhrady ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý tvrdí, že obilie vyvážané z Ukrajiny v rámci dohody podporovanej OSN smeruje skôr do bohatých ako do chudobných krajín. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Agentúra pripomenula, že cieľom dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny, podpísanej v júli, bolo zabrániť globálnej potravinovej kríze tým, že sa zaručí bezpečný vstup lodí do ukrajinských prístavov a vyplávanie z nich, čo má umožniť vývoz desiatok miliónov ton obilia. Dohoda napomáha aj ruský vývoz.
"To, že dodávky obilia smerujú do krajín, ktoré uplatňujú tieto sankcie (voči Moskve), Putina znepokojuje. Aj my chceme, aby sa začali dodávky obilia z Ruska," povedal Erdogan na tlačovej konferencii v Chorvátsku.
Turecký prezident dodal, že o tejto téme diskutovať s Putinom v Samarkande.
AKTUALIZOVANÉ Dehonestujúce výroky šéfa Smeru Roberta Fica na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Uviedol to vo štvrtok policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii.
Dehonestujúce výroky šéfa Smeru Roberta Fica na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Uviedol to vo štvrtok policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii.
Zároveň vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa nimi zaoberal. "Robert Fico v stredu na tlačovej konferencii bezprecedentným spôsobom hrubo, znevažujúco, veľmi nechutne zaútočil na ľudskú dôstojnosť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Zrejme si neuvedomil, že stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti," povedal Hamran. V právnom štáte je podľa jeho slov neakceptovateľné, aby politik takýmto spôsobom útočil na orgány činné v trestnom konaní, nezávislý súd a dokonca konkrétnych sudcov.
Zľava: Róbert Kaliňák, Robert Fico, Marek Para a Tibor Gašpar. Reprofoto: FB/Smer-SD
"Ja si myslím, že už by to mohlo vzbudiť pozornosť generálneho prokurátora a mohol by sa do toho konečne vložiť aj on. Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by si bývalý premiér krajiny dovolil takúto rétoriku. Je to začiatok konca právneho štátu," uviedol policajný prezident. Hamran zároveň očakáva, že generálny prokurátor sa konečne vloží aj do prípadu obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu a spol., ktorý je opakovanie zneužívaný na politických tlačových besedách.
Žilinka apeluje na Hamrana, aby nezneužíval svoje postavenie
Generálna prokuratúra SR reagovala prostredníctvom svojho hovorcu Dalibora Skladana stanoviskom, v ktorom apeluje na prezidenta Policajného zboru SR, aby nezneužíval svoje postavenie. Zároveň ho žiada, aby "v neskončených trestných veciach neprípustným spôsobom nevytváral nátlak na činnosť príslušných orgánov činných v trestnom konaní a prostredníctvom svojich jednostranných vyhlásení nemanipuloval verejnú mienku."
Policajný prezident poukázal aj na to, že v prípade Jána Čurillu a spol. doteraz nebola obhajobe sprístupnená kompletná a celistvá zvuková nahrávka z kancelárií vyšetrovateľov pre embargo zo strany dozorujúceho prokurátora. "Zakázal informovať kohokoľvek, dokonca aj súdy SR, preto nemôže uzrieť svetlo sveta. Na základe čoho?" pýta sa Hamran.
Očakáva, že túto otázku zodpovie generálny prokurátor. "Chceme vedieť, ako môže byť odopierané právo vyšetrovateľom oboznámiť sa so zvukovou nahrávkou v celistvosti, keď trestný poriadok vyslovene ukladá, že má byť uchovaná na elektronických nosičov v celistvosti," povedal Hamran. Podľa neho sú výroky, za ktoré sú vyšetrovatelia NAKA stíhaní, vytrhnuté z kontextu s cieľom zdiskreditovať ich.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann
Fico podľa Hamrana zastrašuje vyšetrovateľov
Šéf Smeru Robert Fico podľa Hamrana zastrašuje vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a spochybňuje prebiehajúce trestné konania. "Pevne verím, že toto akceptované nebude, pretože táto éra tu už bola, keď sa rozsudky predávali za kabelky. Myslím, že v mene slušných policajtov môžem vyhlásiť, že sme videli, ako fungovala polícia za vlád Roberta Fica a ďakujeme, neprosíme si," skonštatoval Hamran.
Poukázal tiež na to, že Fico disponuje esemeskami, ku ktorým nemá prístup ani obhajoba v kauze obvinených vyšetrovateľov NAKA. "Je to podľa mňa veľmi legitímna otázka na dozorujúceho prokurátora, ktorý vykonáva dozor, či mu to neprekáža. Myslím si, že by mu to prekážať malo," skonštatoval.
Fico sa vyjadril, že na NAKA nepracujú ľudia, ale zvieratá, vyšetrovatelia páchajú zločiny a dopúšťajú sa zverstiev. Hamran na to reagoval, že zverstvá v rámci polície, prokuratúry a súdov naozaj prebiehali, avšak práve za vlád Roberta Fica, o čom dnes svedčia aj rozsudky nezávislých súdov.
"Títo ľudia boli niekoľkokrát ocenení, vyznamenaní, boli mimoriadne povyšovaní aj za éry Roberta Fica a jeho vlád a dnes, zrejme preto, že stíhajú mocných a vplyvných ľudí v rámci našej spoločnosti, sú perzekvovaní na politických tlačových konferenciách," skonštatoval Hamran. Zároveň podčiarkol, že posudzovanie dôkazov a rozhodovanie o vine a treste je výsostným právom nezávislých a nestranných súdov a politici si nemôžu túto právomoc uzurpovať.
Ako pokračoval, nezávislé súdy vrátane Najvyššieho súdu SR potvrdili, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je zločinec. "Namiesto toho, aby sa Robert Fico ospravedlnil za svoje predchádzajúce výroky na adresu pána Kováčika, útočí na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí tohto gaunera postavili pred súd a právoplatne odsúdili na základe relevantnej a zákonnej dôkaznej situácie," povedal policajný šéf.
Heger: Fica a ďalších nečaká pomsta, ale spravodlivosť, tvrdí premiér
Po pôsobení v politike predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara tu nič dobré neostalo, napísal na sociálnej sieti predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ako ďalej premiér uviedol, zničili Slovensko, ktoré v súčasnosti musí čeliť najťažším výzvam od druhej svetovej vojny. Podľa premiérových slov môže byť spomínané kvarteto pokojné - “dostanú spravodlivosť, nie pomstu“.
„Je to stále dokola to isté. Tlačové besedy Fica a ďalších o tom, ako sú obeťami politických procesov, pomsta Matoviča, zlí policajti, sudcovia či prokurátori. Títo ľudia vedú asi najťažší životný boj, a to o osobnú slobodu,“ napísal Heger. Premiér však tvrdí, že majú jednu veľkú výhodu, ktorú však ľudia počas ich vládnutia nemali, a tou je právo na spravodlivosť. „Sú obvinení alebo odsúdení, nie z dôvodu pomsty, ale preto, že spravodlivosť má rozviazané ruky. Majú možnosť sa brániť pred nezávislými súdmi. Len tie rozhodnú o ich vine alebo nevine. Nie porady v hoteli Hilton, na úrade vlády, v poľovníckej chate alebo v pivnici v Radošine,“ dodal.
ňEduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
Remišová nabáda generálneho prokurátora, aby zakročil pre výroky Fica
Vládna koalícia musí zotrvať najmä preto, aby právny štát prežil masívny útok korupcie a organizovaného zločinu, tvrdí vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá tak na sociálnej sieti reagovala na výroky Roberta Fica. Predseda strany Smer v stredu 7. septembra na tlačovej konferencii vyhrážal vyšetrovateľom, prokurátorom i sudcom, a policajtov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nazval "zvieratami". Remišová jeho slová pokladá za neprípustné a zároveň sa pýta, kde je generálny prokurátor Maroš Žilinka, aby v tejto situácii konal.
„Ak tento pravidelný tlak Fica na všetkých, ktorí sa odvážili vyšetrovať jeho ľudí nie je kolúznym konaním, potom môžeme tento pojem Trestného práva rovno zrušiť. Zvláštne, že Maroš Žilinka podivne stíha vyšetrovateľov káuz Ficových ľudí, ale verejný nátlak a zastrašovanie orgánov práva smerákmi a mafiou ignoruje,“ napísala Remišová. Zároveň uviedla, že čestní prokurátori a policajti v súčasnosti potrebujú takú podporu, ako nikdy predtým.
Americká centrálna banka (Fed) bude pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, signalizoval jej šéf Jerome Powell.
Fed musí podľa Powella naďalej razantne konať, aby ochladil dopyt a skrotil cenové tlaky. V opačnom prípade hrozí, že ekonomiku USA čaká dlhé obdobie vysokej inflácie ako v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
"Teraz musíme konať priamo a razantne ako doteraz a musíme v tom pokračovať, pokým sa nám nepodarí predísť tomu druhu veľmi vysokých sociálnych nákladov Volckerovej éry," uviedol Powell.
Predsedovia vlád Poľska a troch pobaltských štátov vo štvrtok oznámili, že sa dohodli na dočasnom obmedzení vstupu ruských občanov, ktorým boli udelené víza niektorej z členských krajín Európskej únie.
"Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko sa dohodli na spoločnom regionálnom prístupe a týmto vyjadrujú svoju politickú vôľu a pevný úmysel zaviesť národné dočasné opatrenia pre ruských občanov, ktorí sú držiteľmi víz (krajín EÚ)," uviedli v spoločnom vyhlásení poľský premiér Mateusz Morawiecki, estónska premiérka Kaja Kallasová, predsedníčka litovskej vlády Ingrida Šimonyté a lotyšský premiér Arturs Krišjánis Kariňš.
Premiéri uviedli, že je "neprijateľné, že občania štátu, ktorý je agresorom, môžu voľne cestovať po EÚ, zatiaľ čo ľudia na Ukrajine sú mučení a vraždení". Dodali, že sa budú naďalej usilovať o nájdenie celoeurópskeho riešenia tejto otázky.
Pražský súd požiada o lekársky posudok zdravotného stavu prezidenta Miloša Zemana počas hospitalizácie na jeseň minulého roka. V tejto súvislosti osloví psychiatrický ústav mimo hlavného mesta. Súd sa na štvrtkovom pojednávaní zaoberal žalobou Zemana proti lekárke a bývalej ministerke pre ľudské práva Džamile Stehlíkovej.
Český prezident zažaloval psychiatričku, pretože na jeseň 2021 povedala, že prezident trpí ťažkým poškodením mozgu a poruchou metabolizmu z dôvodu alkoholickej cirhózy pečene. Zemanov advokát Marek Nespala uviedol, že prezident od Stehlíkovej požaduje ospravedlnenie a milión českých korún (približne 40-tisíc eur) pre nadačný fond Klokánek.
"Nevnímame túto vec ako politický proces, ale ako občianskoprávny proces s presahom do výkonu funkcie prezidenta republiky," povedal Nespala. Dodal, že je zvedavý, aké dôkazy lekárka na obhajobu svojich tvrdení predloží.
Stehlíková pred súdom uviedla, že Zeman potrebuje psychiatrickú pomoc z dôvodu svojich závislostí od alkoholu a tabaku. "Som veľmi rada, že došlo k tomu, že sa na nezávislom súde budeme rozprávať, ako informovať o zdraví prezidenta," uviedla psychiatrička.
Ukrajinské vojenské velenie vo štvrtok informovalo, že ukrajinská armáda počas protiofenzívy na severovýchode Charkovskej oblasti obsadila viac ako 20 miest a obcí.
Správu o tom priniesla agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyjadrenie zástupcu náčelníka Hlavného operačného riaditeľstva Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Olexija Hromova.
Hromova podľa AFP citoval aj týždenník Strana, pre ktorý ukrajinský predstaviteľ uviedol, že ukrajinská armáda "prenikla do hĺbky 50 kilometrov za nepriateľské línie" a počas aktívnych operácií v Charkovskej oblasti "oslobodila viac ako 20 obcí a miest".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom v noci na štvrtok podľa bristkého denníka The Guardian uviedol, že úspechy ukrajnskej armády v Charkovskej oblasti pomáhajú jej úsiliu na celom fronte konfliktu s ruskými ozbrojenými silami.
Slovensko podpísalo zmluvu na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý bude prúdiť cez Taliansko. Ide o kontrakt medzi firmou ExxonMobile a Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). Podpis zmluvy sa konal pri príležitosti návštevy predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) v Ríme.
Zmluvou sa zabezpečí 10 percent objemu slovenských zásobníkov. LNG bude podľa Hegera prichádzať v poslednom štvrťroku 2022 a v prvom štvrťroku 2023.
Generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák poukázal, že pred časom zakontrahovali prepravnú kapacitu z Talianska na Slovensko a týmto podpisom zabezpečili do prepravnej kapacity plyn. SR má podľa neho vyriešený objem plynu na nadchádzajúcu zimu. Prepravná kapacita je vo vlastníctve SPP od 1. októbra a odvtedy sa začne aj s fyzickými dodávkami LNG na Slovensko.
Britský princ Charles pricestoval vo štvrtok za kráľovnou Alžbetou II. do jej sídla Balmoral v Škótsku, informovala agentúra Reuters.
Lekári 96-ročnej kráľovnej totiž vyjadrili vo štvrtok znepokojenie v súvislosti s jej zdravotným stavom a odporučili panovníčke zostať pod dohľadom zdravotníkov, oznámil Buckinghamský palác.
Alžbeta II. sa však napriek tomu cíti dobre a zostáva vo svojom škótskom vidieckom sídle Balmoral, kam za ňou pricestoval následník trónu princ Charles spolu s manželkou Camillou, uviedla stanica BBC. Na ceste do Balmoralu je aj kráľovnej vnuk a najstarší Charlesov syn princ William. Za kráľovnou odcestoval tiež jej druhý syn, princ Andrew.
Európska centrálna banka (ECB) v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba pre jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Rada guvernérov ako dôvod razantného zvýšenia sadzieb uviedla vysokú infláciu, pričom signalizovala, že bude pokračovať v cykle sprísňovania menovej politiky. Aktuálne nastavenie úrokových sadzieb je podľa Rady guvernérov vysoko stimulačné, pričom pokračovanie cyklu sprísňovania má zdvihnúť sadzby na úrovne, ktoré zabezpečia skorý návrat inflácie k strednodobému cieľu na úrovni dvoch percent.
Čínskym záchranárom sa podarilo nájsť muža, ktorý počas zberu píniových orechov zo stromu za pomoci vodíkového balóna nechcene absolvoval dvojdňový let, počas ktorého preletel približne 320 kilometrov. Uviedla to čínska štátna televízia CCTV.
Dve osoby zbierali v nedeľu v provincii Chej-lung-ťiang na severovýchode Číny píniové orechy z vodíkového balóna. Balón však, keď nad ním zberači stratili kontrolu, odletel. Jedna z osôb sa preto rozhodla z balóna vyskočiť a nič sa jej nestalo.
Po balóne s ďalším mužom sa následne spustilo pátranie. Záchranárom sa s ním podarilo spojiť telefonicky v pondelok ráno a dali mu pokyny, ako balón pomaly vyfúknuť a bezpečne pristáť.
Mužovi trvalo ďalší deň, kým sa mu podarilo pristáť asi 320 kilometrov severovýchodne neďaleko hraníc s Ruskom. Po celom incidente sa sťažoval na bolesť krížov, ktorú pravdepodobne spôsobila skutočnosť, že počas celého letu stál, dodala televízia CCTV. Muž sa po nečakanom dvojdňovom lete balónom musel zotaviť v nemocnici.
