Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Filipínsky prezident sa rozhodol predĺžiť stav núdze vyhlásený počas pandémie

Filipínsky prezident Ferdinand Marcos sa rozhodol predĺžiť stav núdze, ktorý v roku 2020 vyhlásil jeho predchodca Rodrigo Duterte v reakcii na pandémiu koronavírusu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Marcosova hovorkyňa Trixie Cruz-Angelesová prezidentovo rozhodnutie zdôvodnila pretrvávajúcimi obavami zo šírenia koronavírusu. Podľa jej slov by mohol byť stav núdze predĺžený zhruba o tri mesiace, aby sa mohlo pokračovať v zrýchlenom nakupovaní zdravotníckeho materiálu a vyplácaní mimoriadnych príplatkov pre zdravotníkov.

Hovorkyňa však zároveň uviedla, že sa s okamžitou platnosťou ruší povinné prekrývanie horných dýchacích ciest vo vonkajších priestoroch. Takáto povinnosť zostane len na miestach s veľkou koncentráciou ľudí, kde nie je možné udržiavať bezpečné rozstupy medzi ľuďmi.

Filipínski predstavitelia uviedli, že Filipíny spolu s Mjanmarskom boli poslednými krajinami juhovýchodnej Ázie, kde bolo nosenie rúšok stále povinné aj vo vonkajších priestoroch. Dodali, že povinnosť zrušiť rúška v interiéroch by sa mohla na Filipínach zrušiť koncom roka v oblastiach, kde je mnoho ľudí zaočkovaných posilňujúcou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Filipíny zaviedli jeden z najdlhších lockdownov vôbec, pripomína agentúra AP. V jeho dôsledku krajinu postihla najhoršia ekonomická kríza za uplynulé desaťročia, ktorá prehĺbila chudobu, nezamestnanosť a potravinovú krízu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská armáda útočí na časti Charkovskej oblasti dobyté Ukrajincami

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že jeho jednotky podnikajú útoky v tých častiach Charkovskej oblasti na Ukrajine, ktoré v posledných dňoch dobyla ukrajinská armáda. Kremeľ zasa oznámil, že tzv. špeciálna operácia na Ukrajine bude pokračovať, kým nebudú dosiahnuté všetky pôvodne deklarované ciele.

Ministerstvo obrany v Moskve na svojom každodennom brífingu informovalo, že ruské vzdušné, raketové a delostrelecké sily podnikajú ,,vysokopresné údery na jednotky a rezervy ukrajinských ozbrojených síl" vrátane miest Kupiansk a Izium v Charkovskej oblasti.

Charkovský gubernátor ukrajinskej Oleh Synehubov v pondelok - aj prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach - vyzval civilné obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov.

Informoval, že ruskí okupanti opäť ostreľovali mesto Charkov. Dodal, že informácie o prípadných obetiach sa spresňujú. Apeloval na civilistov, aby neignorovali poplašné sirény varujúce pred možným raketovým útokom alebo náletom a skryli sa na bezpečnom mieste.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok zdôraznil, že špeciálna vojenská operácia, ako Rusko eufemisticky nazýva svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine, stále pokračuje a ,,bude pokračovať, kým sa nedosiahnu pôvodne stanovené ciele".

Reagoval tak na otázku, či má ruské vojenské vedenie - vzhľadom na aktuálny vývoj vojenskej situácie na východe Ukrajiny - stále dôveru prezidenta Vladimira Putina.

Peskov súčasne odmietol reagovať na obvinenia zo strany Kyjeva, podľa ktorého ruská armáda zaútočila na Ukrajine na civilnú kritickú infraštruktúru a spôsobila tak rozsiahly výpadok v dodávkach elektriny.

Kremeľský hovorca sa vyhol i odpovedi na otázku, či Rusko plánuje mobilizáciu v súvislosti so správami o protiofenzíve ukrajinských jednotiek.

Peskov v tejto veci novinárov odkázal na ruské ministerstvo obrany. Ubezpečil však, že Putin je 24 hodín denne v kontakte s ministrom obrany a ďalšími vojenskými predstaviteľmi a je informovaný o všetkých operáciách ruskej armády na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká ministerka obrany odmietla žiadosť Ukrajiny o dodávku bojových tankov

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v pondelok opäť odmietla žiadosti Kyjeva o dodávky tzv. hlavných bojových tankov pre ukrajinskú armádu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Nemecká ministerka vysvetlila, že žiadna krajina nedodala na Ukrajinu bojové vozidlá pechoty ani hlavné bojové tanky západnej výroby. Dodala: ,,S našimi partnermi sme sa dohodli, že Nemecko neurobí takéto kroky jednostranne."

Minulý týždeň nemecký týždenník Die Welt informoval, že Kyjev požiadal Berlín o 100 hlavných bojových tankov Leopard 2 a náhradné diely pre ne. Nemecký kancelár Olaf Scholz to však začiatkom septembra počas návštevy ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa v Nemecku poprel.

(tasr)

Minúta  |  

Nárast cien energií je pre nemocnice pri nezmenených príjmoch likvidačný

Neštátne nemocnice evidujú nárast cien energií niekedy až v stovkách percent. Pri nezmenených príjmoch je to pre ne likvidačné. Pre TASR to uviedol riaditeľ kancelárie Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Miroslav Valaštík.

Bez rýchleho riešenia hrozí podľa neho kolaps. "Zvýšenie cien energií bez ich kompenzácie bude znamenať jednoznačne obmedzenie až znemožnenie prevádzky zdravotníckych zariadení v regiónoch so všetkými dôsledkami pre pacientov," skonštatoval.

Asociácia v tejto veci komunikuje s rezortom zdravotníctva. "Predkladá analýzy zvýšených nákladov na energie, ale aj ostatných nákladov, ktoré sa zvyšujú vplyvom inflácie," objasnil Valaštík. Premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa neho na hospodárskej a sociálnej rade avizoval, že vláda chce zdravotníckym zariadeniam pomôcť s negatívnym vývojom na trhu s energiami.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky prezident prvýkrát od začiatku pandémie vycestuje do zahraničia, navštívi Kazachstan a Uzbekistan

Šéf čínskej komunistickej strany a prezident Si Ťin-pching tento týždeň navštívi Kazachstan a Uzbekistan. Bude to jeho prvá oficiálna zahraničná cesta od začiatku pandémie koronavírusu. V pondelok o tom informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra AFP.

Si Ťin-pching sa počas avizovanej cesty, ktorá potrvá od stredy do piatku, zúčastní na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v uzbeckom meste Samarkand. SCO združuje postsovietske stredoázijské republiky, a tiež Čínu, Indiu, Rusko a Pakistan.

Čínsky líder okrem účasti na summite absolvuje aj oficiálne návštevy Uzbekistanu a Kazachstanu, na ktoré ho pozvali tamojší prezidenti Šavkat Mirzijojev a Kasym-Žomart Tokajev.

Rusko v stredu oznámilo, že popri samarkandskom summite SCO sa Si Ťin-pching stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. AFP pripomína, že Moskva sa snaží nadviazať bližšie vzťahy s Čínou po tom, čo na ňu západné krajiny uvalili sankcie za ruskú inváziu na Ukrajinu.

Čína na rozdiel od väčšiny krajín ruskú inváziu neodsúdila. Naopak, skritizovala Západ za sankcie proti Rusku a vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

Na summite SCO v Samarkande sa zúčastní aj indický premiér Naréndra Módí. Oznámila to indická vláda, no nespresnila, či bude Módí osobitne rokovať aj s Putinom.

(tasr)

Minúta  |  

Kadyrov tvrdí, že čečenskí ozbrojenci sú opäť na Ukrajine

Kremľom protežovaný čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že čečenské jednotky sa na jeho rozkaz opäť vrátili na Ukrajinu, aby tam bojovali po boku ruskej armády.

Podľa britskej stanice BBC Kadyrov zverejnil video, v ktorom poslanec ruskej Štátnej dumy za Čečensko Adam Delimchanov, obklopený ozbrojenými mužmi, vyhlasuje, že čečenské jednotky ,,v počte 10-tisíc osôb" budú pôsobiť v ,,Chersonskej a Záporožskej oblasti a (samozvanej proruskej) Doneckej ľudovej republike".

BBC poznamenala, že Delimchanovovo tvrdenie, že video bolo nakrútené na Ukrajine, nie je možné potvrdiť z hodnoverných zdrojov.

Správa o údajnom návrate Čečencov na Ukrajinu sa objavila v čase úspešnej protiofenzívy ukrajinských jednotiek, ktoré dokázali výrazne postúpiť v smere na mesto Charkov ležiace na severovýchode Ukrajiny.      

Kadyrov zohral významnú úlohu v podpore vojny Ruska na Ukrajine a v Čečensku robil nábor do jednotiek bojujúcich na strane ruskej armády. Čečenskí ozbrojenci však utrpeli na Ukrajine veľké straty, pripomenulo Rádio Sloboda (RFE/RL).

Kritici od začiatku vojny na Ukrajine spochybňujú efektivitu Kadyrovových mužov a jeho jednotky označujú za ,,tiktokovú" armádu - čečenskí ozbrojenci totiž na tejto sociálnej sieti zverejňovali videá o svojich údajných vojenských úspechoch, ktoré sa často nepotvrdili alebo boli všeobecne vnímané skôr ako paródia. Smutne sa preslávili aj vyhrážkami adresovanými ukrajinským vojakom a ich spojencom či ukrajinským civilistom.

BBC vo svojej pondelkovej správe citovala ukrajinské vojenské velenie a ľudskoprávnu organizáciu Vajfond, podľa ktorých sa vojenské prápory v Čečensku väčšinou nevytvárajú na základe dobrovoľnosti.

Oba zdroje tvrdia, že čečenské úrady mužov nútia ísť bojovať Ukrajinu: buď ide o ľudí so záznamom v registri trestov alebo o osoby, ktorým sa úrady v prípade odmietnutia vyhrážajú trestným konaním.

Investigatívny web The Insider pred časom informoval, že v niektorých regiónoch Čečenska v súvislosti s verbovaním do vojny na Ukrajine prekvitá systém korupcie: neznáme osoby mužov najprv unesú a potom žiadajú výkupné, pričom sa vyhrážajú, že v prípade nezaplatenia stanovenej sumy ich pošlú bojovať na Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.