Preskočiť na obsah
  |  

Nová veľvyslankyňa USA: Nemecko musí viac podporovať Ukrajinu

Nová americká veľvyslankyňa v Nemecku Amy Gutmannová vyzvala nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby sa viac angažoval v prospech Ukrajiny, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii.

Veľvyslankyňa ocenila doterajší príspevok Nemecka, avšak podľa nej by malo v tejto súvislosti "prevziať väčšiu vodcovskú rolu". Povedala to v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF. "Moje očakávania od Nemecka sú vyššie," povedala. Ako pripomenula, Scholz sa vyjadril, že bude "stáť na strane Ukrajiny, kým bude treba". Pre víťazstvo Ukrajiny treba urobiť všetko, zdôraznila americká veľvyslankyňa.

"Musíme urobiť ešte viac… Podporou Ukrajiny bránime našu vlastnú prosperitu a našu demokraciu. Zdá sa mi, že Nemecko chce prevziať väčšiu vodcovskú rolu, a dúfame, že tak aj urobí," povedala Gutmannová.

Zároveň varovala západné krajiny pred ekonomickou závislosťou od autokratických štátov, kam zaradila okrem Ruska aj Čínu. "Náš blahobyt a mier závisí od toho, že nebudeme rukojemníkmi autokratických vlád," dodala nová americká veľvyslankyňa v Nemecku.

(tasr)

  |  

Radičová: Heger nemôže ustáť Matovičove neuvážené rozhodnutia

Bývalá slovenská premiérka a sociologička Iveta Radičová v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo uviedla, že šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič má široké spektrum ľudí, do ktorých si môže udrieť. Len akosi práve pri tých, ktorí mu najviac podrážajú nohy spochybnením vlajkovej protikorupčnej lode, mlčí, dodala.

Premiér Eduard Heger nemôže ustáť neuvážené rozhodnutia Matoviča, uviedla Iveta Radičová. V súvislosti s letnou koaličnou krízou, ktorá vyvrcholila odchodom strany Sloboda a Solidarita (SaS) z koalície a demisiou ministrov nominovaných touto stranou, skonštatovala, že premiér má isté kompetencie, a to pohroziť demisiou alebo môže navrhnúť odvolanie tých, ktorí v koalícii robia problémy. Radičová však nechcela povedať, ako by sa na Hegerovom mieste rozhodla, pretože podľa jej slov nemôže premiérovi radiť.

Sociologička zároveň skritizovala pôsobenie koaličných i opozičných politických lídrov voči občanom. Ich správanie a rozhodnutia nazvala nezodpovednými, neospravedlniteľnými až urážajúcimi. „Svojich voličov zahnali do zákopovej vojny a otvorili ďalšiu vojnu medzi občanmi. Ja by som veľmi vyzývala občanov, aby sme pochopili, že krízové časy vieme zvládnuť len vtedy, keď bude platiť veta "musíme si navzájom pomáhať," tvrdí Radičová s tým že koaličná kríza sprevádza súčasné vládnutie od začiatku.

Bývalá predsedníčka vlády nevníma pozitívne odchod strany SaS z koalície. Dodala, že je neprijateľné, akým spôsobom presadzuje svoje rozhodnutia hnutie OĽaNO. Radičová zdôraznila, že v prípade menšinovej vlády sa musia dodržiavať isté zásady. „Je absolútne vylúčené, aby sa vláda obrátila so schvaľovaním zákonov na fašistické strany. To by bolo pošliapanie základných hodnôt,“ uviedla.

Dodala, že Matovič má široké spektrum ľudí, do ktorých si „môže udrieť, len akosi práve pri tých, ktorí mu najviac podrážajú nohy spochybnením vlajkovej protikorupčnej lode, mlčí,“ uviedla sociologička, ktorá mala na mysli predsedu parlamentu Borisa Kollára a predsedu opozičnej strany Smer Roberta Fica. „Tu neurobí zásadné politické vyhlásenia,“ doplnila.

Bývalá predsedníčka vlády v relácii taktiež konštatovala, že noví nominanti na ministrov majú šancu prijať nápomocné riešenia, ak sa im podarí prv vo vláde vyjednávať o zákonoch, následne predkladať riešenia a dokážu nájsť dostatočný počet hlasov najmä od strany SaS. „Karla Hirmana, ktorý má byť ministrom hospodárstva, veľmi dobre poznám, robil mi poradcu a vie dobre vyjednávať,“ povedala Radičová.

(sita)

  |  

Ruské úrady začali konanie voči voličom, ktorí prejavili svoj nesúhlas s vojnou

Ruské úrady začali správne konanie voči viacerým voličom, ktorí počas víkendových volieb napísali na svoje hlasovacie lístky protivojnové slogany a výzvy. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Spravodajský web Baza tak napríklad informoval o voličke z mesta Kirov, ktorá na svoj hlasovací lístok napísala protivojnové heslá a vetu: ,,Rusko bude slobodné" a takto upravený ho vhodila na volebnej urny.

Toto počínanie si však vo volebnej miestnosti všimli a nahlásili ženu polícii, ktorá voči nej začala správne konanie vo veci diskreditácie ruskej armády.

Najmenej dva podobné incidenty boli zaznamenané aj v Moskve: v okrese Čertanovo bol v nedeľu zadržaný aktivista, ktorý na hlasovací lístok nakreslil holubicu mieru a napísal ,,Nie vojne".

Podľa spravodajských webov, ktoré sa odvolali na očitého svedka, sa aktivista pokúsil vhodiť hlasovací lístok do urny, ale člen volebnej komisie mu v tom zabránil. Polícia muža zadržala, keď odchádzal z volebnej miestnosti. Následne s ním spísala protokol o  diskreditácii ruskej armády.

Tretí známy prípad sa odohral vo volebnom obvode Orechovo-Borisovo na juhu metropolitnej oblasti Moskvy. Jeho bližšie podrobnosti nie sú známe, dodala BBC.

(tasr)

  |  

Premiér ešte nemá termín stretnutia s prezidentkou k novým ministrom

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ešte nemá termín stretnutia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou ohľadom kandidátov, ktorí majú nahradiť vo vláde ministrov za SaS. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

Heger odovzdal hlave štátu tri mená kandidátov na ministrov. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman. Ministerstvo spravodlivosti by mohol viesť Viliam Karas a rezort zahraničia Rastislav Káčer. Pri rezorte školstva ju predseda vlády požiadal, aby zatiaľ poverila riadením rezortu jeho, keďže výber nového ministra ešte nie je uzavretý.

(tasr)

  |  

Filipínsky prezident sa rozhodol predĺžiť stav núdze vyhlásený počas pandémie

Filipínsky prezident Ferdinand Marcos sa rozhodol predĺžiť stav núdze, ktorý v roku 2020 vyhlásil jeho predchodca Rodrigo Duterte v reakcii na pandémiu koronavírusu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Marcosova hovorkyňa Trixie Cruz-Angelesová prezidentovo rozhodnutie zdôvodnila pretrvávajúcimi obavami zo šírenia koronavírusu. Podľa jej slov by mohol byť stav núdze predĺžený zhruba o tri mesiace, aby sa mohlo pokračovať v zrýchlenom nakupovaní zdravotníckeho materiálu a vyplácaní mimoriadnych príplatkov pre zdravotníkov.

Hovorkyňa však zároveň uviedla, že sa s okamžitou platnosťou ruší povinné prekrývanie horných dýchacích ciest vo vonkajších priestoroch. Takáto povinnosť zostane len na miestach s veľkou koncentráciou ľudí, kde nie je možné udržiavať bezpečné rozstupy medzi ľuďmi.

Filipínski predstavitelia uviedli, že Filipíny spolu s Mjanmarskom boli poslednými krajinami juhovýchodnej Ázie, kde bolo nosenie rúšok stále povinné aj vo vonkajších priestoroch. Dodali, že povinnosť zrušiť rúška v interiéroch by sa mohla na Filipínach zrušiť koncom roka v oblastiach, kde je mnoho ľudí zaočkovaných posilňujúcou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Filipíny zaviedli jeden z najdlhších lockdownov vôbec, pripomína agentúra AP. V jeho dôsledku krajinu postihla najhoršia ekonomická kríza za uplynulé desaťročia, ktorá prehĺbila chudobu, nezamestnanosť a potravinovú krízu.

(tasr)

  |  

Ruská armáda útočí na časti Charkovskej oblasti dobyté Ukrajincami

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že jeho jednotky podnikajú útoky v tých častiach Charkovskej oblasti na Ukrajine, ktoré v posledných dňoch dobyla ukrajinská armáda. Kremeľ zasa oznámil, že tzv. špeciálna operácia na Ukrajine bude pokračovať, kým nebudú dosiahnuté všetky pôvodne deklarované ciele.

Ministerstvo obrany v Moskve na svojom každodennom brífingu informovalo, že ruské vzdušné, raketové a delostrelecké sily podnikajú ,,vysokopresné údery na jednotky a rezervy ukrajinských ozbrojených síl" vrátane miest Kupiansk a Izium v Charkovskej oblasti.

Charkovský gubernátor ukrajinskej Oleh Synehubov v pondelok - aj prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach - vyzval civilné obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov.

Informoval, že ruskí okupanti opäť ostreľovali mesto Charkov. Dodal, že informácie o prípadných obetiach sa spresňujú. Apeloval na civilistov, aby neignorovali poplašné sirény varujúce pred možným raketovým útokom alebo náletom a skryli sa na bezpečnom mieste.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok zdôraznil, že špeciálna vojenská operácia, ako Rusko eufemisticky nazýva svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine, stále pokračuje a ,,bude pokračovať, kým sa nedosiahnu pôvodne stanovené ciele".

Reagoval tak na otázku, či má ruské vojenské vedenie - vzhľadom na aktuálny vývoj vojenskej situácie na východe Ukrajiny - stále dôveru prezidenta Vladimira Putina.

Peskov súčasne odmietol reagovať na obvinenia zo strany Kyjeva, podľa ktorého ruská armáda zaútočila na Ukrajine na civilnú kritickú infraštruktúru a spôsobila tak rozsiahly výpadok v dodávkach elektriny.

Kremeľský hovorca sa vyhol i odpovedi na otázku, či Rusko plánuje mobilizáciu v súvislosti so správami o protiofenzíve ukrajinských jednotiek.

Peskov v tejto veci novinárov odkázal na ruské ministerstvo obrany. Ubezpečil však, že Putin je 24 hodín denne v kontakte s ministrom obrany a ďalšími vojenskými predstaviteľmi a je informovaný o všetkých operáciách ruskej armády na Ukrajine.

(tasr)