Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Minister vnútra Roman Mikulec má v utorok opäť čeliť opozičnému pokusu o odvolanie

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) by mal v utorok (13. 9.) o 13.00 čeliť ďalšiemu opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na návrh opozície. Po jej skončení by malo nasledovať riadne rokovanie parlamentu.

Odvolávanie Mikulca v parlamente inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico už koncom augusta hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hovorí o politicky motivovaných vyšetrovaniach voči nemu a ďalším osobám.

Na nasledujúcej riadnej schôdzi by sa mali poslanci zaoberať viacerými návrhmi, program má takmer 140 bodov. Očakávajú sa tiež zmeny v zložení parlamentu po návrate ministrov SaS, ktorí podali demisiu. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) bude fungovať ako menšinová, teda bez väčšinovej podpory v parlamente. To, či bude NR SR funkčná a či budú vláde prechádzať zákony, sa uvidí práve na aktuálne zvolaných schôdzach.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová vypíše referendum o predčasných voľbách

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Či bude mať referendum dve otázky, bude závisieť od Ústavného súdu (ÚS) SR, na ktorý sa obráti. Oznámila to v pondelok.

Otázka, ktorá v referende určite bude, je o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu a o vypísaní predčasných volieb. Podľa nej je v súlade s ústavou. Prezidentka má pochybnosti pri ďalšej otázke, ktorá sa týka požiadavky, aby vláda podala demisiu. "Tá je z hľadiska ústavnosti sporná," povedala.

Ak ÚS skonštatuje, že navrhovaná referendová otázka je v poriadku, vypíše referendum s oboma otázkami. Pripomenula, že ústavný súd v minulosti uviedol, že nie je možné referendom ani iným spôsobom, ktorý nie je uvedený v Ústave SR, ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci.

"Nie je možné uskutočniť takéto skrátenie skôr, pretože to ústava nepredpokladá," priblížila. Toto vyjadrenie ÚS sa podľa jej slov netýka len parlamentu, ale aj orgánov verejnej moci a tým sa môže týkať aj vlády.

Sporná otázka o podaní demisie vlády neznamená automaticky aj predčasné voľby. "Stále bude parlament v tom istom zložení a môžem vymenovať novú vládu na pôdoryse toho istého parlamentu alebo úradnícku vládu," poznamenala hlava štátu.

Čaputová skonštatovala, že bolo predložených dostatok podpisov, 381.960, čím bol podľa nej splnený predpoklad na vyhlásenie referenda. Spresnila, že na 29. októbra, keď sa konajú komunálne voľby, nebolo možné vypísať referendum. Bez ohľadu na to, či by žiadala ÚS o posúdenie jednej otázky alebo nie, túto lehotu nebolo možné stihnúť. Petícia bola podľa nej doručená neskoro.

Ústava dáva prezidentovi lehotu, aby do 30 dní spočítal a skontroloval hlasy. Následne dáva lehotu do 90 dní na vypísanie referenda. "Toto všetko sa má udiať dokopy do 120 dní od doručenia petície. Petičný výbor doručil hárky iba 66 dní pred konaním komunálnych volieb," vysvetlila.  

Hlava štátu zároveň poukázala, že referendum sa má prvýkrát udiať po zmene zákona a môžu tak v ňom hlasovať aj ľudia zo zahraničia, ktorí majú lehoty na prihlásenie. "Ak chcel petičný výbor využiť termín komunálnych volieb, mal petíciu doručiť zásadne skôr," poznamenala Čaputová.

Nemožno podľa nej aj napriek hnevu k vláde ignorovať základný zákon štátu, a to Ústavu SR. "Ak napokon budem môcť vypísať referendum iba s jednou otázkou, bude to výsledkom neschopnosti toho, kto otázku číslo jedna naformuloval," podotkla s tým, že očakáva teraz útoky a klamstvá o tom, ako referendum zmarila.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Vinu v kauze Čapí hnízdo pred súdom poprel Babiš aj Nagyová

Skončil sa prvý deň pojednávania v kauze Farmy Čapí hnízdo. Pred súdom vypovedal český expremiér Andrej Babiš aj bývalá manažérka Farmy Čapí hnízdo Jana Nagyová. Tá vo svojej obhajobe uviedla, že sa ničím neprevinila.

"Vôbec nerozumiem, že sa tento prípad dostal až pred súd," vypovedala Nagyová a vinu, podobne ako bývalý premiér, poprela.

"Nikdy som nič nepravdivé neuviedla, nič podstatné nezamlčala," reagovala na obžalobu, že v žiadosti o európsku dotáciu na projekt Farmy Čapí hnízdo nebolo zámerne uvedené prepojenie firmy s holdingom Agrofert. Podľa Nagyovej nikto neskrýval ich vzájomnú spoluprácu a nesnažila sa o to ani ona.

Žiadosť o dotáciu z fondov EÚ bola podľa nej podaná správne. "Farma bola malým a stredným podnikom podľa vtedajších pravidiel a ich výkladu," povedala obžalovaná. Rovnako ako Andrej Babiš, ani Nagyová nechcela odpovedať na otázky sudcu a žalobcu.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE: Ukrajina a Rusko majú záujem o bezpečnú zónu okolo záporožskej elektrárne, Grossi vidí toho náznaky

Ukrajinu a Rusko majú záujem o návrh na vytvorenia ochrannej zóny v okolí Záporožskej atómovej elektrárne, ktorý zverejnila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). V pondelok na tlačovej konferencii to povedal šéf MAAE Rafael Grossi, informuje agentúra Reuters.

Obe krajiny podľa jeho slov s MAAE v tomto smere diskutujú a kladú veľa otázok. Cieľom navrhovanej zóny je zabrániť vojenským aktivitám. Ostreľovanie v minulosti poškodilo v elektrárni elektrické vedenie a ohrozilo jej bezpečnosť, priblížil Grossi.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda, ponechala v nej však ukrajinský personál. Za uplynulý mesiac sa areál elektrárne stal opakovane terčom delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko. Vyvolalo to obavy z možnej jadrovej katastrofy, hoci nedávno tam už odstavili aj posledný, šiesty, reaktor, približuje Reuters.

Grossi znovu vyzval obe strany na okamžité zastavenie paľby a vytvorenie oficiálnejšej "jadrovej bezpečnostnej a ochrannej zóny" okolo elektrárne. "Videl som náznaky, že o tento návrh majú záujem," odpovedal šéf MAAE na tlačovej konferencii na otázku, ako napredujú rokovania o vytvorení takejto zóny.
Podľa Grossiho slov sa teraz diskutuje o otázkach ako je rozsah zóny, či úloha expertov z MAAE. Reuters pripomína, že v elektrárni sú na takzvanej stálej misii dvaja inšpektori MAAE.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci okolo Tarabu budú k zákonom v pléne pristupovať individuálne. S Borisom Kollárom sa už v tejto súvislosti stretol

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Tomáša Tarabu budú k návrhom zákonov v pléne pristupovať individuálne.

Taraba na pondelkovej tlačovej konferencii vyhlásil, že nie sú súčasťou vládnej koalície, ako niektorí naznačovali posledné dva mesiace. Dodal, že sú ochotní podporiť menšinovej vláde Eduarda Hegera (OĽANO) dobré návrhy na boj s infláciou a energetickou krízou. Zároveň odmieta označovanie jeho poslancov za fašistov.

"Ak Richard Sulík nedodá hlasy na predčasné voľby a zmenu ústavy, ako poslanci budeme pristupovať ku každému zákonu individuálne, budeme predkladať vlastné návrhy zákonov a budeme vyhodnocovať, ktoré zákony prechádzajú nám a v akej kvalite ich predkladá niekto iný. Nebudeme mať žiaden problém hlasovať za zákony, ktoré na Slovensku zrazia ceny elektrickej energie. O týchto veciach s koalíciou rokujeme," povedal.

Ozrejmil, že sa v tejto súvislosti už stretol s predsedom parlamentu a Sme rodina Borisom Kollárom. Taraba upozornil, že ak sa neprijmú opatrenia, od januára môže dôjsť k zatváraniu fabrík. Namieta, že odchádzajúci minister hospodárstva nechal na stole len kozmetické opatrenia. Nominácie na nových ministrov sú podľa Tarabu skôr z liberálnejšieho spektra. Vidí za tým možnú dohodu s SaS.

Skonštatoval, že na riadnej parlamentnej schôdzi sa uvidí, ako bude SaS pristupovať k vládnym návrhom a či bude riadnou opozičnou stranou. Podotkol, že sa bude treba pozrieť aj na rozdelenie postov predsedov výborov, ktoré SaS zastáva. "Ak sa naozaj prihlásia k tomu, že sú opozícia, tak potom si myslím, že SaS by mala mať menej predsedov výborov, ako má," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Brannobezpečnostný výbor odobril vstup Fínska a Švédska do NATO

Parlamentný brannobezpečnostný výbor odobril na pondelkovom zasadnutí vstup Fínska a Švédska do NATO a odporučil plénu vysloviť súhlas s protokolmi k severoatlantickej zmluve.

Vláda SR ešte v júni odobrila pristúpenie Fínska a Švédska do NATO a tiež súhlasila s ratifikáciou príslušných protokolov k Severoatlantickej zmluve. Vstup severských krajín do Aliancie musí ešte odsúhlasiť parlament. Následne ho môže ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Fínsko a Švédsko oznámili zámer vzdať sa svojej dlhoročnej neutrality a vstúpiť do NATO po tom, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu. Proti ich žiadostiam sa postavilo len Turecko, ktoré od Helsínk a Štokholmu výmenou za svoj súhlas s ich členstvom v Aliancii požaduje ústupky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.