Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Ak neprejde rozpočet, končíme, v provizóriu vládnuť nebudeme

Hraničnou situáciou, ktorá preverí schopnosť menšinového kabinetu pokračovať vo vládnutí, bude hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Hraničnou situáciou, ktorá preverí schopnosť menšinového kabinetu pokračovať vo vládnutí, bude hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Ak by zákon o štátnom rozpočte v parlamente neuspel, Slovensko začne budúci rok v rozpočtovom provizóriu. ,,Ak neprijmeme štátny rozpočet, tak je korektné prísť pred ľudí a povedať, že musíme ísť do predčasných volieb, lebo vám nie sme schopní doručiť pomoc. Ak bude prijatý štátny rozpočet, tak vieme pomáhať rôznymi spôsobmi. Ale v rozpočtovom provizóriu nie. Ja na svojej stoličke takto prilepený nie som," povedal Kollár.

Dodal, že tri koaličné strany majú aktuálne podporu 70 poslancov a zvyšných šesť, ktorí im chýbajú do parlamentnej väčšiny, budú musieť hľadať medzi nezávislými alebo opozičnými poslancami. ,,Nemyslím si, že podpora bude paušálna. Raz to bude 73 a raz možno aj 78 poslancov," odhadol Kollár.

V prípade zákonov určených na pomoc občanom s rastúcimi cenami energií by si Kollár vedel predstaviť aj širokú podporu väčšiny politického spektra. ,,Keď bude zle, nepostihne to len našich voličov, ale aj voličov Hlasu či Smeru, Republiky," vysvetlil.

Problém podľa neho nie je iba s cenami energií pre domácnosti, ale aj pre podniky. ,,Keď nevyriešime podniky, tak skrachujú. A potom zbytočne zastropujeme cenu energií v bytoch. Keď ľudia nebudú mať zamestnanie, nebudú si môcť dovoliť zaplatiť ani ten byt," povedal. Podľa Kollára by Slovensko malo prijímať tvrdé opatrenia po vzore krajín, ktoré plánujú obmedziť vývoz elektrickej energie, a to aj za cenu hrozby neskorších sankcií.

Kollár oceňuje, že sa podarilo nájsť vysoko kvalifikovaných kandidátov na posty ministrov hospodárstva, spravodlivosti a zahraničných vecí, ktorí majú nahradiť doterajších ministrov za SaS. Pre rezort školstva zatiaľ koalícia nominanta nenašla. Kollár priznal, že to nie je ľahké aj vzhľadom na dĺžku volebného obdobia. ,,Je iné, keď niekomu ponúkate miesto na štyri roky, a iné, keď hovoríte, aby išiel s nami bojovať, a neviete, či je to na mesiac alebo na 20 mesiacov," povedal

Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman. Ministerstvo spravodlivosti by mohol viesť Viliam Karas a rezort zahraničia Rastislav Káčer. Najťažšiu úlohu bude mať podľa Kollára vzhľadom na energetickú krízu práve nový minister hospodárstva. ,,Hľadali sme v prvom rade človeka, ktorý je zorientovaný v energetike," doplnil Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka zatiaľ nepočula reálne scenáre zabezpečujúce riadne fungovanie vlády

Prezidentka SR Zuzana Čaputová zatiaľ nepočula reálne stratégie, scenáre a dohody, ktoré by zabezpečovali riadne fungovanie vlády. Zároveň potvrdila, že sa v pondelok stretla s kandidátmi na nových ministrov. Nových členov vlády by chcela vymenovať čo najskôr.

,,Rokovala som s tromi kandidátmi na ministerské posty," uviedla prezidentka s tým, že premiér Eduard Heger (OĽANO) bude prvý, kto sa dozvie, aké budú jej ďalšie kroky a ako hodnotí kandidátov.

Hlava štátu verí, že sa medzičasom koalícii podarilo nájsť aj kandidáta na šéfa rezortu školstva. ,,Rezort potrebuje nie provizórne riešenie, ale svojho šéfa, ministra," dodala.

Heger odovzdal prezidentke tri mená kandidátov na ministrov. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman. Ministerstvo spravodlivosti by mohol viesť Viliam Karas a rezort zahraničia Rastislav Káčer. Pri rezorte školstva ju predseda vlády požiadal, aby zatiaľ poverila riadením rezortu jeho, keďže výber nového ministra ešte nie je uzavretý.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyjadril sklamanie, že Irán neprijal návrhy na obnovenie jadrovej dohody

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v pondelok sklamanie nad tým, že Irán nesúhlasil s návrhmi európskych krajín na oživenie jadrovej dohody. Zároveň varoval, že odmietnutie ešte viac oddiali uzatvorenie akejkoľvek dohody o iránskom jadrovom programe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

,,Je mi ľúto, že Irán zatiaľ nereagoval pozitívne na návrhy od európskych koordinátorov," uviedol Scholz počas tlačovej konferencie s izraelským premiérom Jairom Lapidom.

,,V skutočnosti teraz neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by Irán nemal súhlasiť s týmito návrhmi. No musíme poznamenať..., že sa tak v blízkej budúcnosti určite nestane," pokračoval Scholz.

Nemecký kancelár toto vyhlásenie urobil počas návštevy izraelského premiéra. Izrael sa dlhodobo stavia proti obnoveniu jadrovej dohody s Iránom, ktorý je jeho úhlavným nepriateľom.

Podľa Lapida je ,,čas prekonať neúspešné rokovania s Iránom". ,,Nemôžu a nedokážu dosiahnuť cieľ, ktorý máme všetci spoločný, a to zabrániť Iránu získať jadrové zbrane," uviedol Lapid na tlačovej konferencii so Scholzom.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo cez víkend upozornili, že postoje Iránu ohrozujú vyhliadky na obnovenie jadrovej dohody. Európske mocnosti zároveň ,,vážne pochybujú" o úprimnosti Teheránu pri snahe o jej uzatvorenie.

Irán podpísal pôvodnú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou v roku 2015. V nej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však Spojené štáty rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo vyjednať a Teherán po čase prestal dodržiavať pôvodnú dohodu.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec má v utorok opäť čeliť opozičnému pokusu o odvolanie

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) by mal v utorok (13. 9.) o 13.00 h čeliť ďalšiemu opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na návrh opozície. Po jej skončení by malo nasledovať riadne rokovanie parlamentu.

Odvolávanie Mikulca v parlamente inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico už koncom augusta hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hovorí o politicky motivovaných vyšetrovaniach voči nemu a ďalším osobám.

Na nasledujúcej riadnej schôdzi by sa mali poslanci zaoberať viacerými návrhmi, program má takmer 140 bodov. Očakávajú sa tiež zmeny v zložení parlamentu po návrate ministrov SaS, ktorí podali demisiu. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) bude fungovať ako menšinová, teda bez väčšinovej podpory v parlamente. To, či bude NR SR funkčná a či budú vláde prechádzať zákony, sa uvidí práve na aktuálne zvolaných schôdzach.

(tasr)

Minúta  |  

Minister vnútra Roman Mikulec má v utorok opäť čeliť opozičnému pokusu o odvolanie

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) by mal v utorok (13. 9.) o 13.00 čeliť ďalšiemu opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na návrh opozície. Po jej skončení by malo nasledovať riadne rokovanie parlamentu.

Odvolávanie Mikulca v parlamente inicioval opozičný Smer-SD. Predseda strany Robert Fico už koncom augusta hovoril o podozreniach z rodinkárstva a údajného zasahovania ministra do vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hovorí o politicky motivovaných vyšetrovaniach voči nemu a ďalším osobám.

Na nasledujúcej riadnej schôdzi by sa mali poslanci zaoberať viacerými návrhmi, program má takmer 140 bodov. Očakávajú sa tiež zmeny v zložení parlamentu po návrate ministrov SaS, ktorí podali demisiu. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) bude fungovať ako menšinová, teda bez väčšinovej podpory v parlamente. To, či bude NR SR funkčná a či budú vláde prechádzať zákony, sa uvidí práve na aktuálne zvolaných schôdzach.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová vypíše referendum o predčasných voľbách

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Či bude mať referendum dve otázky, bude závisieť od Ústavného súdu (ÚS) SR, na ktorý sa obráti. Oznámila to v pondelok.

Otázka, ktorá v referende určite bude, je o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu a o vypísaní predčasných volieb. Podľa nej je v súlade s ústavou. Prezidentka má pochybnosti pri ďalšej otázke, ktorá sa týka požiadavky, aby vláda podala demisiu. "Tá je z hľadiska ústavnosti sporná," povedala.

Ak ÚS skonštatuje, že navrhovaná referendová otázka je v poriadku, vypíše referendum s oboma otázkami. Pripomenula, že ústavný súd v minulosti uviedol, že nie je možné referendom ani iným spôsobom, ktorý nie je uvedený v Ústave SR, ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci.

"Nie je možné uskutočniť takéto skrátenie skôr, pretože to ústava nepredpokladá," priblížila. Toto vyjadrenie ÚS sa podľa jej slov netýka len parlamentu, ale aj orgánov verejnej moci a tým sa môže týkať aj vlády.

Sporná otázka o podaní demisie vlády neznamená automaticky aj predčasné voľby. "Stále bude parlament v tom istom zložení a môžem vymenovať novú vládu na pôdoryse toho istého parlamentu alebo úradnícku vládu," poznamenala hlava štátu.

Čaputová skonštatovala, že bolo predložených dostatok podpisov, 381.960, čím bol podľa nej splnený predpoklad na vyhlásenie referenda. Spresnila, že na 29. októbra, keď sa konajú komunálne voľby, nebolo možné vypísať referendum. Bez ohľadu na to, či by žiadala ÚS o posúdenie jednej otázky alebo nie, túto lehotu nebolo možné stihnúť. Petícia bola podľa nej doručená neskoro.

Ústava dáva prezidentovi lehotu, aby do 30 dní spočítal a skontroloval hlasy. Následne dáva lehotu do 90 dní na vypísanie referenda. "Toto všetko sa má udiať dokopy do 120 dní od doručenia petície. Petičný výbor doručil hárky iba 66 dní pred konaním komunálnych volieb," vysvetlila.  

Hlava štátu zároveň poukázala, že referendum sa má prvýkrát udiať po zmene zákona a môžu tak v ňom hlasovať aj ľudia zo zahraničia, ktorí majú lehoty na prihlásenie. "Ak chcel petičný výbor využiť termín komunálnych volieb, mal petíciu doručiť zásadne skôr," poznamenala Čaputová.

Nemožno podľa nej aj napriek hnevu k vláde ignorovať základný zákon štátu, a to Ústavu SR. "Ak napokon budem môcť vypísať referendum iba s jednou otázkou, bude to výsledkom neschopnosti toho, kto otázku číslo jedna naformuloval," podotkla s tým, že očakáva teraz útoky a klamstvá o tom, ako referendum zmarila.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.