Slovenská rektorská konferencia (SRK) upozorňuje na to, že vysokým školám na Slovensku hrozí kolaps. Vyzýva preto vládu SR, aby zvrátila negatívny vývoj ich financovania či kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou. Ak sa tak nestane, od 17. novembra prestanú vysoké školy vyučovať. Konštatuje to vo vyhlásení, ktoré poskytla Ľubica Benková zo SRK.
"Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec," zdôrazňuje konferencia.
Poukazuje na predchádzajúce škrty v rozpočte verejných vysokých škôl v rokoch 2021 a 2022 i plánovaný pokles v roku 2023 vo výške 72 miliónov eur. Za takýchto okolností nie je podľa SRK možné zabezpečiť základný chod verejných vysokých škôl. Pripomína, že vysoké školy plnia celé spektrum poslaní a úloh, pričom vysokoškolský sektor je rozhodujúci pre hospodársky rozvoj a kľúčový pre budovanie znalostnej spoločnosti.
Vládu SR preto vyzýva na splnenie troch požiadaviek. Žiada ju, aby zvrátila negatívny vývoj financovania vysokých škôl a aby sa financovanie dostalo minimálne na úroveň roka 2020. Požaduje tiež, aby sektoru vysokých škôl kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou a aby dofinancovala výpadky v národných a európskych projektoch tak, ako sa tomu deje v okolitých krajinách.
"Ak nedôjde k naplneniu týchto požiadaviek, vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány a prestanú plniť svoje poslanie," odkázala SRK.
Vyhlásenie SRK podporuje aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý sa s požiadavkami plne stotožňuje. Pripomína, že dlhodobo poukazuje na to, že súčasné kroky vlády SR urýchľujú kolaps slovenských verejných vysokých škôl. Odkazuje, že reformu vysokých škôl nie je možné zrealizovať bez dostatočného finančného krytia zo štátneho rozpočtu.
Za zachovane správneho fungovania regionálneho i vysokého školstva s adekvátnym financovaním zorganizoval zväz v minulosti aj protest, k náprave však doteraz nedošlo. "Pokles verejných zdrojov v ostatných dvoch rokoch a ďalšie očakávanie krátenia financií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám pre rok 2023 predurčuje túto vládu za hrobára, a nie reformátora slovenského vysokého školstva," uvádza zväz vo svojom stanovisku, ktoré poskytol jeho predseda Pavel Ondek.
Nový minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, pokiaľ je organizačne a technicky pripravená. Vyplýva to z jeho vyjadrenia krátko po vymenovaní do funkcie.
"Schválená súdna mapa je po zásadnej intervencii, tak advokátskeho a justičného prostredia, aj po vyvolaní rokovania u pána premiéra, kde sa jej podoba ustálila," podotkol.
Okrem súdnej mapy má za jednu z priorít aj reformu trestných kódexov. "Veci treba riešiť systémovo, po odbornej a poctivej diskusii naprieč spoločenským spektrom," dodal. Justícia podľa jeho slov potrebuje upokojenie a uistenie, že si ju krajina váži.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) zdôraznil, že Karas je dlhoročný advokát a expert na medzinárodné právo. "Jeho silnou ideou je budovanie inštitucionálnej dôvery," podotkol.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Viliama Karasa do funkcie ministra spravodlivosti v utorok predpoludním. Nahradil Máriu Kolíkovú (SaS).
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) dnes na Úrade vlády SR predstavil troch nových ministrov. Noví ministri hospodárstva, spravodlivosti a zahraničných vecí nastupujú po odchode ministrov strany Sloboda a Solidarita (SaS). „Namiesto nich prichádzajú nové a čerstvé a veľmi silné posily. Obsadili sme ich nepoliticky a z radov najlepších odborníkov. Bude zabezpečená kontinuita. Jednou z kľúčových úloh bude schvaľovať reformy, to bude najvyššia priorita. Noví ministri nebudú mať prvých 100 dní, ale su to odborníci, ktorí dochádzali dennodenne s problematikou do kontaktu, takže od prvého dňa to uchopia na maximum," povedal predseda vlády na tlačovej konferencii.
Ministra školstva zatiaľ nevybrali, ale oznámia ho čoskoro. "Školstvo je pre našu vládu veľkou prioritou. Preto na post ministra školstva vyberieme toho najlepšieho, v priebehu najbližších dňoch," uviedol Heger s tým, že post ministra školstva bude zatiaľ zastávať on.
Nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer je podľa premiéra demokrat, ktorý dlhodobo presadzuje záujmy SR v zahraničí i doma. „Je to dlhoročný a uznávaný diplomat. Bol kľúčový vyjednávač vstupu Slovenska do NATO. Pôsobil ako veľvyslanec v USA, ale aj v Maďarsku, taktiež v Česku, kde slúžil až do dnešného dňa," povedal Heger. Nový minister hospodárstva Karol Hirman vyštudoval ťažbu ropy a plynu a pôsobil ako manažér a vo vedúcich pozíciach v niekoľkých slovenských energetických spoločnostiach. Bol poradcom okrem iných aj bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a podľa premiéra veľmi dobre rozumie téme hospodárstva. Na adresu nového ministra spravodlivosti Viliama Karasa premiér uviedol, že je to človek, ktorý spája a toto prináša aj do rezortu spravodlivosti.
Heger sa taktiež vyjadril ku kritike SaS, ktorá tvrdí, že nevyužili leto na hľadanie nových ministrov. „Vraj sme nevyužili leto, aby sme dali nových nástupcov. Prioritou bolo zachovanie štvorkoalície. Bolo by nekorektné, ak by sme hovorili o nových ministroch, ak naším cieľom bolo zachovanie štvorkoalície. Nechceli sme vystavovať nových kandidátov ako nových ministrov, nebolo by to zodpovedné ani seriózne ku koaličnej strane SaS," uviedol.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa podľa šéfa poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Michala Šipoša chystá blokovať nadchádzajúce rokovanie riadnej schôdze Národnej rady SR „v súzvuku s mafiou z hlasosmeru a fašistami“. Hnutie o tom informovalo v stanovisku s tým, že nikto stranu SaS z vládnej koalície nevyháňal.
„Sami sa rozhodli odísť a sami sa teraz musia rozhodnúť, či budú v ťažkej situácii Slovensku a ľuďom škodiť, alebo naplnia svoj verejný prísľub, že budú konštruktívnou opozíciou,“ povedal Šipoš. Doplnil, že hnutie OĽaNO nemá žiadne dohody s kýmkoľvek mimo trojkoalície a jej bývalých poslancov o prezentácii. „Zároveň veríme, že nie zlomyseľnosť, ale verejný záujem a snaha pomôcť ľuďom v ťažkej dobe bude jediným kritériom, ktorým sa budú všetci poslanci pri svojom hlasovaní riadiť,“ dodal Šipoš.
Strana SaS opustila vládnu koalíciu po tom, čo nebola splnená jej podmienka, aby šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič skončil vo funkcii ministra financií.
Paríž o hodinu skráti nočné osvetlenie Eiffelovej veže. Ide o ďalšie zo série opatrení, ktorým sa Francúzsko snaží zmierniť výdavky za energie. V utorok o tom informovali mestskí predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry ANSA.
Rozhodnutie skrátiť osvetlenie Eiffelovej veže je však viac symbolické, keďže tvorí len štyri percentá z celkovej spotreby energie parížskej dominanty, pripomína ANSA.
Opatrenia na zníženie energetickej spotreby prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. Jedno z najprísnejších schválili v meste Lille na severe krajiny, kde od začiatku septembra zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Podľa mestského magistrátu by takýmto spôsobom mohli ušetriť až 170-tisíc kWh elektriny ročne. Podobné opatrenia už prijalo aj Marseille a plánujú ich zaviesť aj v meste Toulon.
Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách. Múzeá v Lille budú vykurované len na 18–20 stupňov Celzia a teplota sa zníži aj na plavárňach či vo fitnescentrách. Aj Lyon vydal nariadenie, v rámci ktorého bude svoje inštitúcie vykurovať na 19 stupňov.
Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o "energetickej triezvosti" v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach, píše ANSA.
Rusko v utorok oznámilo, že dojednalo prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré malo vstúpiť do platnosti o 8.00 SELČ. Avšak podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanské médiá, sa prímerie začalo porušovať už v priebehu štvrťhodiny, píše TASR.
Rusko zároveň vyzvalo obe strany na rešpektovanie prímeria. "Očakávame, že dohoda sprostredkovaná Ruskom o prímerí so začiatkom o 9.00 h moskovského času bude plne implementovaná," vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AFP. "Vyzývame zúčastnené strany, aby sa zdržali ďalšej eskalácie, boli zdržanlivé a dôsledne dodržiavali prímerie," dodalo ruské ministerstvo.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým v parlamente uviedol, že boje sú síce menej intenzívne, avšak na niektorých miestach pokračujú. Na zdržanlivosť a mierové riešenie vzájomných sporov vyzval v utorok aj Irán, ktorý susedí s oboma krajinami.
Podľa vyhlásenia arménskej vlády pri azerbajdžanskom útoku delostrelectvom a dronmi na pohraničné územia v Arménsku zahynulo najmenej 49 arménskych vojakov. Arménsko zároveň požiadalo o pomoc medzinárodné spoločenstvo.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že pri zrážkach jej jednotky zaznamenali straty, ktoré však nespresnilo. Baku tvrdí, že azerbajdžanské sily odpovedali na provokácie zo strany Arménska.
Ak sa situáciu na letisku Poprad-Tatry nepodarí vyriešiť do 30. septembra, ostane bez zamestnancov a bude ohrozená ďalšia prevádzka tohto medzinárodného letiska. Uviedla to dnes pre médiá štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR Katarína Bruncková po stretnutí so zamestnancami letiska v Poprade.
Pondelkové mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého cieľom bolo odvolať predsedu a člena predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry Petra Dujavu a zvoliť nových členov predstavenstva, podľa Kataríny Brunckovej zmarila obštrukcia minoritného akcionára, zástupcu mesta Vysoké Tatry. Zamestnancom letiska pritom plynú do konca septembra výpovedné lehoty.
Podľa Brunckovej ešte v dnešný deň odíde z pozície väčšinového akcionára, teda samotného rezortu, podnet na zvolanie ďalšieho mimoriadneho valného zhromaždenia. „Mimoriadne valné zhromaždenia na základe žiadosti akcionára je povinné zvolať predstavenstvo, to znamená pán Dujava s jeho kolegyňou. Aj keď má predstavenstvo 40-dňovú lehotu, v ktorej má zvolávať toto valné zhromaždenie, môže tak urobiť aj obratom na druhý deň. My ako akcionár sme pripravení sa zísť na mimoriadnom valnom zhromaždení a vyriešiť túto situáciu v podstate hneď,“ vysvetlila Bruncková s tým, že valné zhromaždenie by tak vedeli zvolať aj tento týždeň.
Podľa štátnej tajomníčky je tak osud desiatok zamestnancov a osud letiska v rukách troch ľudí. „To sú zástupcovia minoritných akcionárov, mesta Vysoké Tatry a mesta Poprad, a pána riaditeľa letiska, ktorý musí dať súčinnosť k tomu, aby sa mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré my iniciujeme, konalo, a aby došlo k výmene vedenia letiska,“ dodala. Zároveň uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, ako môžu individuálne záujmy prevyšovať nad záujmom rodín desiatok zamestnancov, ktorí sú v patovej situácii.
Situácia na popradskom letisku sa vyostrila po tom, ako viac ako dve tretiny z takmer 70 zamestnancov podalo výpovede. Stiahnuť ich avizovali až po odvolaní šéfa letiskovej spoločnosti. Ministra dopravy o to požiadali v otvorenom liste v polovici júla s tým, že riaditeľ stratil ich dôveru pre jeho arogantný prístup. Ten napokon odstúpil sám. „Majoritný akcionár od počiatku považuje tento právny úkon za absolútne neplatný, lebo nemal všetky náležitosti. V pondelok ráno pán riaditeľ doručil späťvzatie jeho vzdania sa,“ vysvetlila dnes štátna tajomníčka. V súčasnosti zamestnancom plynie výpovedná doba. Podľa Brunckovej sú pripravení výpovede stiahnuť, ak by bolo vedenie vymenené.
Doležal vymenoval Dujavu za šéfa Letiska Poprad-Tatry v septembri 2020, na poste nahradil Ivanu Herkeľovú. Hlavným akcionárom letiska je štát, pričom ministerstvo dopravy má v ňom podiel 97,61 percenta, mesto Poprad vlastní 1,67 percenta a mesto Vysoké Tatry 0,72 percenta akcií.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok v Prezidentskom paláci vymenovala nových ministrov. Rezort hospodárstva povedie Karel Hirman, rezort spravodlivosti Viliam Karas a ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Dočasným vedením rezortu školstva poverila premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).
Prezidentka SR Zuzana Čaputová uviedla, že sú novovymenovaní ministri odborníci. Želá im, aby viedli svoje rezorty tak, ako to od nich vyžaduje ústava a očakávajú občania. Na presadzovanie svojich návrhov však budú musieť podľa jej slov v parlamente potrebovať aj hlasy politických oponentov.
"O nič menšie v tejto chvíli nejde, ako previesť našu krajinu krízou a pomôcť ľuďom, ktorých kríza môže zraziť na kolená," podotkla. Najväčšie očakávania sú v tejto súvislosti spojené s rezortom hospodárstva. O Karlovi Hirmanovi hovorí ako o skúsenom expertovi. Očakáva od neho i podporu podnikateľského prostredia.
Nového šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera považuje za skúseného diplomata a experta na bezpečnostnú politiku. Očakáva, že súvislosti ruskej agresie bude ešte viac tlmočiť verejnosti a prispeje tak k boju proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.
Viliam Karas ako nový šéf rezortu spravodlivosti si musí podľa prezidentky získať rešpekt všetkých justičných zložiek a verejnosti tak, ako si ho získal v pozícii šéfa Slovenskej advokátskej komory.
Odchod SaS
Ministri za SaS podali demisie po tom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Vládna kríza sa vyostrila pre pretrvávajúce nezhody Matoviča a predsedu SaS Richarda Sulíka.
Sulík aj ďalší exministri za SaS Branislav Gröhling a Mária Kolíková sa vrátia do parlamentu. Hegerova vláda bude pokračovať ako menšinová, teda bez väčšiny hlasov v Národnej rade SR.
Prezidentka ocenila, že mohla vymenovať za nových ministrov odborníkov
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila, že sú novovymenovaní ministri odborníci. Želá im, aby viedli svoje rezorty tak, ako to od nich vyžaduje ústava a očakávajú občania. Na presadzovanie svojich návrhov však budú musieť podľa jej slov v parlamente potrebovať aj hlasy politických oponentov.
"O nič menšie v tejto chvíli nejde, ako previesť našu krajinu krízou a pomôcť ľuďom, ktorých kríza môže zraziť na kolená," podotkla. Najväčšie očakávania sú v tejto súvislosti spojené s rezortom hospodárstva. O Karlovi Hirmanovi hovorí ako o skúsenom expertovi. Očakáva od neho i podporu podnikateľského prostredia.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Martin Baumann
Nového šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera považuje za skúseného diplomata a experta na bezpečnostnú politiku. Očakáva, že súvislosti ruskej agresie bude ešte viac tlmočiť verejnosti a prispeje tak k boju proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.
Viliam Karas ako nový šéf rezortu spravodlivosti si musí podľa prezidentky získať rešpekt všetkých justičných zložiek a verejnosti tak, ako si ho získal v pozícii šéfa Slovenskej advokátskej komory.
Demisie kvarteta ministrov sa prezidentke neprijímali ľahko. Ich pôsobenie na ministerských postoch sa podľa nej nedá hodnotiť komplexne, lebo skončili v polčase.
Premiér chce meno nového ministra školstva oznámiť v najbližších dňoch
Meno nového ministra školstva chce premiér Eduard Heger oznámiť v najbližších dňoch. Avizoval to v utorok po tom, čo dočasne prevzal vedenie rezortu. Deklaroval, že školstvo je pre vládu veľkou prioritou. "A preto vyberieme za ministra školstva spomedzi kandidátov toho najlepšieho," zdôraznil Heger.
Pripomenul, že sa stále pracuje na reformách, investovaní do školstva či zvyšovaní platov. To všetko by podľa neho malo prilákať nových učiteľov. "Všetky kroky, ktoré sme urobili, smerujú k tomu, aby sme rezort oživili," uzavrel.
Zuzana Čaputová a Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
Najväčšia pozornosť bude podľa Hegera smerovať na nového ministra hospodárstva
Z ministrov, ktorých v utorok vymenovala do funkcií prezidentka Zuzana Čaputová, bude najväčšia pozornosť zameraná na nového šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana. Tento odborník na energetiku bol napríklad poradcom premiérky Ivety Radičovej a podieľal sa na riešení plynovej krízy v roku 2009, predstavil Hirmana po vymenovaní premiér Eduard Heger.
"Vyštudoval ťažbu ropy a plynu. Čo viac potrebujete pre tento čas ako človeka, ktorý tomuto rozumie od svojich čias štúdií," povedal Heger. Pripomenul aj pôsobenie Hirmana v riadiacich orgánoch viacerých energetických firiem či v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Plynovej krízy sa Hirman podľa Hegera nezľakol, pretože podobnú situáciu, hoci v menšom, zažil v roku 2009.
"Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať," odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Slovensko sa podľa Hirmana pravdepodobne pripojí k riešeniu českej vlády. Tá v pondelok (12. 9.) oznámila zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Slovensko bude musieť podľa Hirmana vynaložiť zdroje na zachovanie výroby podnikov a životnej úrovne obyvateľov.
Karel Hirman. Foto: TASR/Dano Veselský
Profil ministra hospodárstva Karla Hirmana
Karel Hirman sa narodil 1. júna 1970. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako novinár, ale tiež ako manažér a člen orgánov riadenia v niekoľkých energetických spoločnostiach na Slovensku a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú a exministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pracoval ako externý poradca pre energetiku. Ako expert pre energetiku bol taktiež členom tímu poradcov bývalého ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Venuje sa publikovaniu článkov o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Je členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Káčer: Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík
Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík, je však kľúčová doba, uhnúť by bola zbabelosť. Vyhlásil to nový minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer na utorkovej tlačovej konferencii po prevzatí vedenia rezortu.
Ako uviedol, zahraničná a bezpečnostná politika vlády Eduarda Hegera (OĽaNO) mu je blízka. "Počítam sa aj ako jej spoluautor a advokát," skonštatoval. Exminister Ivan Korčok (nominant SaS) podľa neho odviedol v rezorte výbornú prácu. Podotkol, že bol nielen jeho predchodcom, ale aj priateľom.
Heger poukázal na to, že Káčer je dlhoročne uznávaný diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec v USA, v Maďarsku a doteraz aj v Českej republike. "Je to demokrat, ako sa patrí, ktorý dlhodobo presadzuje záujmy SR v zahraničí aj doma," vyhlásil premiér. Korčok poprial Káčerovi veľa úspechov v zložitej dobe, v ktorej post prebral. Má podľa neho všetku potrebnú výbavu a skúsenosti, aby rezort viedol. "V jeho osobe je predpoklad kontinuity v zahraničnopolitickom smerovaní našej krajiny a nakoľko sa to podarí, o tom sa rozhodne v našej domácej politike," skonštatoval.
Rastislav Káčer. Foto: TASR/Daniel Veselský
Profil ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera
Rastislav Káčer sa narodil 9. júla 1965. Študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V rezorte diplomacie pôsobí od roku 1992. Svoju kariéru tam začal ako politický analytik a vypracoval sa na vedúceho analytickej jednotky. V rokoch 1994 až 1998 bol I. tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli. Od roku 1999 pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. V roku 2001 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany zodpovedným za negociačný a prístupový proces Slovenska do NATO. V júli 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenskej atlantickej komisie, ktorá je členom Asociácie atlantickej zmluvy. Pôsobil zároveň aj ako veľvyslanec Slovenska v USA a v Maďarsku. Je odborník na domácu a zahraničnú politiku USA, transatlantické vzťahy, obranu a bezpečnostné otázky. Aktuálne pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Českej republike.
Karas nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, ak je technicky pripravená
Nový minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, pokiaľ je organizačne a technicky pripravená. Vyplýva to z jeho vyjadrenia krátko po vymenovaní do funkcie. "Schválená súdna mapa je po zásadnej intervencii, tak advokátskeho a justičného prostredia, aj po vyvolaní rokovania u pána premiéra, kde sa jej podoba ustálila," podotkol.
Okrem súdnej mapy má za jednu z priorít aj reformu trestných kódexov. "Veci treba riešiť systémovo, po odbornej a poctivej diskusii naprieč spoločenským spektrom," dodal. Justícia podľa jeho slov potrebuje upokojenie a uistenie, že si ju krajina váži.
Premiér Eduard Heger zdôraznil, že Karas je dlhoročný advokát a expert na medzinárodné právo. "Jeho silnou ideou je budovanie inštitucionálnej dôvery," podotkol.
Viliam Karas. Foto: TASR/Dano Veselský
Profil ministra spravodlivosti Viliama Karasa
Viliam Karas sa narodil 2. apríla 1976. Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študoval aj na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Od roku 1999 je členom Slovenskej advokátskej komory (SAK). Predsedom SAK sa stal 1. januára 2021, keď nahradil exministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Karas predtým pôsobil v advokácii. Roky vedie vlastnú advokátsku kanceláriu Maple & Fish. Súkromnú prax zameriava najmä na obchodné, občianske a európske právo. Je autorom mnohých publikácií v oblasti práva.
Ruské úrady zadržali popredného manažéra tamojšej továrne na výrobu lietadiel pre podozrenie, že Ukrajinu zásoboval tajnými vojenskými informáciami. Informovali o tom v utorok ruské tlačové agentúry odvolávajúce sa na vyjadrenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), píše agentúra Reuters.
Zadržaný muž je podľa FSB podozrivý, že fotografoval vybavenie ruských bojových lietadiel a snímky posielal ukrajinskému občanovi pracujúcemu pre ukrajinský závod na výrobu lietadiel. FSB prípad vyšetruje ako možnú vlastizradu. Totožnosť zadržaného úrady nezverejnili.
Nemecký súd vymeral v utorok doživotný väzenský trest mužovi, ktorý zastrelil zamestnanca čerpacej stanice pre spor okolo nosenia rúšok. Informovala o tom agentúra DPA.
Päťdesiatročného nemeckého občana Maria N. uznal súd za vinného z vraždy a z nelegálnej držby strelnej zbrane.
K udalosti došlo 18. septembra 2021 v obci Idar-Oberstein v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Páchateľ, ktorý vypil aspoň sedem pollitrových plechoviek piva, si prišiel na miestnu čerpaciu stanicu kúpiť ďalšie šesťbalenie.
Pracovník čerpacej stanice ho vyzval, aby dodržiaval pandemické opatrenia a nasadil si na tvár rúško, a odmietol mu pivo predať. Muž si následne odišiel kúpiť pivo na iné miesto. Po jeho požití sa vrátil na čerpaciu stanicu aj s revolverom a zastrelil ním zamestnanca, s ktorý ho predtým žiadal o nasadenie rúška. Obeťou sa stal 20-ročný študent, ktorý na čerpacej stanici brigádoval. Páchateľ z miesta činu ušiel a vzdal sa do rúk polície, až keď po ňom spustila rozsiahle pátranie.
Obvinený sa počas súdneho procesu, prebiehajúceho od marca v meste Bad Kreuznach, k svojmu činu priznal. Pred spáchaním vraždy nemal nijaké záznamy v trestnom registri.
Krajský súd v Bratislave oslobodil Mariana Kočnera v kauze motákov. Súd v utorok nevyhovel odvolaniu prokurátora proti prvostupňovému rozsudku, ktorým bol Kočner oslobodený spod obžaloby.
"Podľa odvolacieho súdu skutok nie je trestným činom, lebo pri oboch právnych kvalifikáciách sa vyžaduje aspoň pokus vykonaný hlavným páchateľom. Avšak podľa skutkovej vety obžaloby týmto hlavným páchateľom obžalovaný nebol," zdôvodnil rozhodnutie hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.
Kočner mal motáky posielať prostredníctvom svojich advokátov, keď bol vo väzbe pre kauzu zmeniek TV Markíza. Cez takúto korešpondenciu sa mal podľa obžaloby snažiť ovplyvňovať viaceré osoby, aby bol prepustený z väzby a zmenila sa výpoveď v kauze zmeniek.
