Americká sudkyňa Aileen Cannonová vo štvrtok vymenovala nezávislého vyšetrovateľa, ktorý preskúma tisíce dokumentov zabavených počas augustovej domovej prehliadky v sídle bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Floride.
Vyšetrovateľ má zároveň určiť, či sú niektoré z dokumentov chránené exekutívou. Nezávislým vyšetrovateľom sa stal sudca Raymond Dearie. Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň schválilo výber tohto kandidáta, ktorého navrhol Trump.
Cannonová vydala minulý týždeň súdny príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago na Floride pri vyšetrovaní, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.
Ministerstvo tvrdilo, že približne 100 označených dokumentov, ktoré boli zabavené počas domovej prehliadky u Trumpa, by malo byť odovzdaných trestnej prokuratúre skôr, ako sa dostanú k nezávislému vyšetrovateľovi. Rezort spravodlivosti podal aj žalobu, aby k dokumentom opätovne získal prístup.
Cannonová však vo štvrtok uviedla, že svoj súdny príkaz nezruší. Zároveň odmietla tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že jej príkaz na zastavenie vyšetrovania ohrozil národnú bezpečnosť.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov dolárov. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom.
Vojenská pomoc pozostáva z vybavenia a služieb, ako aj z tréningu ukrajinských vojakov, píše sa vo vyhlásení. Ďalšie podrobnosti vrátane typu poskytnutých zbraní však Biely dom nešpecifikoval.
Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov, píše AFP. Predmetné oznámenie o novom balíku pomoci prichádza v čase, keď ukrajinská armáda začala viesť masívnu protiofenzívu proti ruským inváznym silám.
Spojené štáty prekročia "červenú čiaru" v prípade, ak Ukrajine dodajú rakety s dlhším doletom, akými Kyjev v súčasnosti disponuje. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej by sa Washington takýmto krokom stal priamym účastníkom konfliktu.
"Ak Washington prijme rozhodnutie o doručení rakiet väčšieho doletu do Kyjeva, prekročí červenú čiaru… V takomto prípade budeme nútení adekvátne reagovať," povedala Zacharovová. Dodala, že Moskva sa bude brániť "všetkými možnými prostriedkami".
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie uviedla, že dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu predlžujú konflikt a spôsobujú civilné obete. Podľa jej slov to smeruje k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Zacharovová zároveň obvinila NATO z účasti na páchaní vojnových zločinoch.
Ukrajina vo štvrtok zaznamenala prvý prípad nákazy opičími kiahňami. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo zdravotníctva.
Rezort zdravotníctva uviedol, že infekciu u pacienta potvrdil vo štvrtok PCR test. Dodal, že pacient, ktorý je hospitalizovaný s príznakmi ochorenia, sa pravdepodobne nakazil "v jednom z veľkých ukrajinských miest".
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo doposiaľ zaznamenaných viac ako 50-tisíc prípadov opičích kiahní v 125 krajinách. WHO uviedla, že šírenie súčasnej epidémie v Európe a Spojených štátoch sa spomaľuje.
Medzi typické príznaky nákazy týmto ochorením patria vyrážky. Nakazení môžu mať aj teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná lehota ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že v meste Izium na východe Ukrajiny objavili vyšetrovatelia masový hrob. Ukrajinská armáda len nedávno oslobodila toto mesto spod ruskej okupácie.
"Chceme, aby svet vedel, čo spôsobila ruská okupácia," povedal Zelenskyj. Počet nájdených tiel či príčinu ich smrti však nešpecifikoval.
Predstaviteľ miestnej polície Serhij Bolvinov pre britskú televíziu Sky News povedal, že v Iziume našli hromadné pohrebisko so 440 hrobmi. "Môžem povedať, že tu (v Iziume) je jedno z najväčších pohrebísk, na ktorom sa nachádza viac ako 440 hrobov," uviedol.
Bolvinov dodal, že všetky telá z masového hrobu budú exhumované a prevezené na forenznú expertízu v rámci úsilia ukrajinskej prokuratúry zhromaždiť dôkazy o podozreniach z páchania vojnových zločinov. Príčina smrti ľudí pochovaných na tomto pohrebisku bude podľa neho stanovená počas vyšetrovania.
Zelenskyj prirovnal Izium k mestám Buča a Mariupol, ktoré sa stali symbolmi zverstiev spáchaných počas ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko musí podľa jeho slov niesť zodpovednosť za túto vojnu. "Urobíme pre to všetko," dodal.
Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za "inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku".
Minister vo videu zverejnenom vo štvrtok na Facebooku Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému – viac pol roka po začatí vojny na Ukrajine – sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.
"Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.
Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
Podľa správy francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“. V dokumente sa žiada, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
AKTUALIZOVANÉ Európsky parlament (EP) v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Poslanci v nej odsúdili "úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády" o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: „Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť „varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.
Server Index.hu pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne, zo Strany zelených, Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Vzďaľovanie sa od základných hodnôt Únie
Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.
Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.
Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus. Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.
Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
Szijjártó: EP spochybnil funkčnosť maďarskej demokracie, čím inzultoval Maďarov
Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za „inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku". Minister vo videu, zverejnenom vo štvrtok na Facebooku, Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému - viac ako pol roka po začatí vojny na Ukrajine - sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.
„Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.
Péter Szijjártó. Foto: FB/Péter Szijjártó
Čo si myslia slovenskí europoslanci
Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. „Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak, útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.
Vladimír Bilčík, Foto: TASR/Jaroslav Novák
Robert Hajšel (nominant Smeru-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. „Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.
Robert Hajšel. Foto: TASR/Martin Baumann
Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova „demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. „Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.
„Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.
Michal Šimečka. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. „Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.
Eugen Jurzyca. Foto: TASR/Martin Baumann
Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.
Peter Pollák. Foto: TASR/Pavol Zachar
Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. „Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.
Kanadský parlament si vo štvrtok uctil zosnulú britskú kráľovnú Alžbetu II. Premiér Justin Trudeau povedal, že Kanaďania sa cítia, "ako keby stratili člena rodiny, ktorý vyrastal spolu s nimi". TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC. Alžbeta II. podľa Trudeauových slov "prijímala svoju úlohu monarchu Kanady" a cítila sa v tejto krajine ako doma.
"V roku 1964 povedala, že je s radosťou zistila, že v britskom Spoločenstve národov (Commonwealth) existuje miesto, kde sa od nej očakáva, že bude oficiálne hovoriť vo francúzštine," povedal premiér, ktorého vyjadrenia sprostredkovala BBC. Trudeau pripomenul, že kráľovná mala tento jazyk veľmi rada a ovládala ho "bezchybne".
Dolná snemovňa kanadského parlamentu vo štvrtok zasadla, aby vyjadrila úctu zosnulej kráľovnej Alžbete II., ktorá zomrela vo štvrtok 8. septembra vo veku 96 rokov.
Kanada patrí do Spoločenstva národov a britský panovník je tam oficiálnou hlavou štátu. Panovníkom sa po Alžbetinej smrti stal jej najstarší syn princ Charles. Ako Karol III. bol v sobotu vyhlásený za kráľa a hlavu Commonwealthu.
Dolná komora ruského parlamentu zváži, či si predvolá ministra obrany Sergeja Šojgua na vypočutie na neverejnom zasadnutí. Uviedol to popredný poslanec Sergej Mironov, ktorého vo štvrtok citovali noviny Kommersant. Informácie priniesla agentúra Reuters.
Nie je známe, že by si Štátna duma niekedy predvolala ministra obrany, aby jej vysvetlil činnosť rezortu. Ruské ozbrojené sily však tento týždeň otvorene kritizovali vojenskí komentátori po tom, ako po rýchlom postupe ukrajinských síl stratili kontrolu nad veľkými časťami Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
Mironov je dôrazným zástancom ruskej invázie na Ukrajinu a predsedom menšej prokremeľskej strany Spravodlivé Rusko. Kommersant citoval jeho vyjadrenie, podľa ktorého Rada Štátnej dumy bude o tejto záležitosti rokovať v pondelok.
Mironov v stredu na sociálnej sieti uviedol, že jeho strana navrhla zasadnutie s účasťou Šojgua, "aby s ním poslanci mohli hovoriť za zatvorenými dverami a položiť mu všetky otázky, ktoré zaujímajú nás a občanov".
Londýnske letisko Heathrow oznámilo, že v pondelok 19. septembra bude jeho prevádzka v určitých časoch počas dňa obmedzená. Dôvodom je zabrániť narušeniu priebehu pohrebu kráľovnej Alžbety II. TASR správu prevzala z webových stránok stanice Sky News a letiska Heathrow.
Zmeny zasiahnu 180 letov, z ktorých 100 bude zrušených, píše Sky News. Heathrow pozastaví všetky lety v čase od 11.40 h do 12.10 h miestneho času (12.40 h až 13.10 h SELČ). Uprostred tohto 30-minútového intervalu budú držať v celom Spojenom kráľovstve dve minúty ticha na počesť kráľovnej Alžbety II.
Prílety budú podľa Sky News pozastavené popoludní medzi 13.45 h a 14.20 h miestneho času (14.45 h - 15.20 h SELČ), a odlety sa nebudú uskutočňovať medzi 15.03 h až 16.45 h miestneho času. Dôvodom je zabezpečenie nerušivých podmienok pre sprievod vozidla s kráľovninými pozostatkami.
Odlety lietadiel budú obmedzené aj medzi 16.45 h a 21.00 h miestneho času s cieľom minimalizovať hluk počas súkromného pohrebu za účasti Alžbetinej rodiny na hrade Windsor.
Zmeny letového poriadku sú podľa hovorcu letiska "prejavom úcty ku kráľovskej rodine a Jej Veličenstvu kráľovnej". Alžbeta II. zomrela vo štvrtok 8. septembra vo veku 96 rokov vo svojom letnom sídle Balmoral v Škótsku. Na tróne bola 70 rokov.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu, v ktorej vyzýva Rusko, aby sa stiahlo zo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. TASR informácie prevzala od televízie Sky News a agentúry Reuters.
Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je vzhľadom na obavy o bezpečnosť počas vojny na Ukrajine predmetom značnej pozornosti. Predstavitelia MAAE nedávno konštatovali, že pri týždňoch bojov v oblasti bola "narušená fyzická integrita" tohto závodu.
Záporožskú jadrovú elektráreň kontrolujú ruské sily, jej prevádzku však naďalej zabezpečujú ukrajinskí pracovníci, ktorí podľa tvrdenia šéfa ukrajinskej jadrovej spoločnosti boli vystavení aj väzneniu a mučeniu.
Rada guvernérov MAAE schválila na zasadnutí rezolúciu s výzvou, aby Moskva "okamžite zastavila všetky akcie proti a v Záporožskej jadrovej elektrárni a všetkých ďalších nukleárnych zariadeniach na Ukrajine".
Za uznesenie v 35-člennej rade dozornej agentúry OSN sídliacej vo Viedni hlasovalo 26 krajín, dve boli proti a sedem sa zdržalo hlasovania, uviedli diplomati. Proti podľa nich hlasovali Rusko a Čína.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že jeho krajina chce vstúpiť na jednotný trh EÚ. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Otázka vstupu Ukrajiny na jednotný trh je pre nás naliehavá záležitosť počas našej cesty k štatútu členskej krajiny EÚ," povedal Zelenskyj v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Prezident vyjadril presvedčenie, že sa tak stane a bude to "jedno z najdôležitejších víťazstiev jeho krajiny".
Zelenskyj požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie 28. februára, v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP. EÚ Ukrajine v júni udelila štatút kandidátskej krajiny. Von der Leyenová na štvrtkovej tlačovej konferencii povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je "na dobrej ceste".
"Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. "Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.
Šéfka EK súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských krajín.
Zelenskyj sa von der Leyenovej poďakoval za podporu. Rokovali spolu aj o ukrajinských zariadeniach na výrobu energie, na ktoré opakovane útočia ruské sily, i o energetickej kríze v Európe, píše AFP. "Musíme si navzájom pomáhať v oblasti energie," povedal.
Spotrebiteľské ceny v Poľsku vzrástli v auguste medziročne o viac než 16 percent, čo predstavuje najvyššie tempo rastu za 26 rokov. Uviedol to vo štvrtok poľský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil predbežné údaje.
Spotrebiteľské ceny sa minulý mesiac zvýšili medziročne o 16,1 percenta. V júli ich rast dosiahol 15,6 percenta. Údaje sú tak v súlade s predbežným odhadom z 31. augusta. TASR o tom informuje na základe správ agentúry PAP a serveru RTTNews.
Pod zrýchlenie inflácie sa podpísali najmä náklady spojené s bývaním. Tie sa zvýšili o 27,4 percenta. Výrazne rástli aj náklady na dopravu, ako aj ceny potravín. V prvom prípade vzrástli o 19,5 percenta a v druhom o 17,5 percenta. O dvojciferné hodnoty vzrástli aj náklady na kultúru a rekreáciu, konkrétne o 12,6 percenta.
Na medzimesačnej báze sa spotrebiteľské ceny v Poľsku zvýšili v auguste o 0,8 percenta. Tempo rastu sa tak zrýchlilo, keď v júli medzimesačná inflácia dosiahla 0,5 percenta. Aj v tomto prípade spresnené údaje potvrdili predbežný odhad.
Približne 87 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený vo štvrtok.
Ako ukázal prieskum, ktorého výsledky priniesla agentúra Reuters, absolútna väčšina Ukrajincov vo všetkých regiónoch krajiny odmieta odstúpenie akejkoľvek časti svojho územia Ruskej federácii, a to aj v prípade, že by to znamenalo predĺženie vojny. Tá trvá už takmer sedem mesiacov.
Aktuálne údaje naznačujú v porovnaní s predošlými prieskumami nárast počtu Ukrajincov, ktorí sa stavajú proti teritoriálnym ústupkom voči Rusku - v prieskume z júla bolo proti 84 percent respondentov a v máji 82 percent.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že ústupky Moskve odmieta 57 percent ukrajinských etnických Rusov a 85 percent rusky hovoriacich etnických Ukrajincov. Len 24 percent etnických Rusov podporuje vzdanie sa území s cieľom dosiahnutia mieru.
Prieskum prebiehal na vzorke 2000 ľudí od 7. do 13. septembra a konal sa v čase, keď sa ukrajinským silám v rámci úspešnej protiofenzívy na severovýchode krajiny podarilo znovu dobyť mnohé mestá a dediny v Charkovskej oblasti, pripomína Reuters.
Táto skutočnosť vzbudila nádeje mnohých Ukrajincov ohľadom ďalších možných územných ziskov pred začiatkom zimy. Napriek ukrajinskej postupujúcej protiofenzíve ovládajú ruské jednotky naďalej zhruba 20 percent územia Ukrajiny.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili ,,úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády" o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Túto výzvu podporujú viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: ,,Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť ,,varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.
Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. ,,Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.
Robert Hajšel (Smer-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. ,,Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.
Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova ,,demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. "Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.
,,Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. ,,Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.
Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.
Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. "Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.
Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala vo štvrtok na návšteve Kyjeva. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a DPA.
,,Nikdy sa nebudeme môcť vyrovnať obetiam, ktoré prinášajú Ukrajinci... ale môžeme vám povedať, že vaši európski priatelia budú po vašom boku tak dlho, ako to bude treba," uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Šéfka EK tiež povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je ,,na dobrej ceste".
,,Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. ,,Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.
Von der Leyenová súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských štátov.
Tieto financie by mali byť použité na bežnú prevádzku štátu, vysvetľuje DPA. Pôžičky sú kryté zárukami členských štátov, pretože v rozpočte EÚ podľa eurokomisie už nie sú k dispozícii dostatočné zdroje.
Predsedníčka EK ocenila okrem toho nedávne vojenské úspechy Ukrajiny vo vojne proti Rusku, hoci si podľa vlastných slov uvedomuje, že tento pokrok je potrebné upevniť. V tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť podpory vo forme vojenskej techniky, ktorú Ukrajina potrebuje na svoju obranu.
Von der Leyenová pricestovala vo štvrtok na Ukrajinu po tretí raz od začiatku vojny. V Kyjeve viedla rozhovory okrem iných so Zelenským a ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety typu Mars II s 200 raketami a 50 obrnených pechotných vozidiel Dingo. Vo štvrtok to v Berlíne oznámila ministerka obrany Christine Lambrechtová na úvod dvojdňovej konferencie nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr).
Ako píše agentúra DPA, tento krok prichádza v čase, keď Nemecko opakovane čelí kritike za to, že ukrajinským silám dodáva zbrane pomaly a v nedostatočnom množstve.
Lambrechtová tiež uviedla, že Nemecko v rámci výmeny čoskoro dodá Grécku 40 bojových vozidiel pechoty Mardery a Grécko následne poskytne Ukrajine 40 svojich bojových vozidiel pechoty BMP-1.
Kyjev na Berlín tlačí aj ohľadom dodávok bojových tankov Leopard, čo však Lambrechtová v pondelok opäť odmietla. Zdôvodnila to slovami, že žiadna krajina nedodala na Ukrajinu bojové vozidlá pechoty ani hlavné bojové tanky západnej výroby.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že neexistuje ,,nijaký racionálny argument, prečo by tieto zbrane nemali byť dodané".
Kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že Nemecko dodalo zbrane, ktoré sú na bojisku rozhodujúce, avšak ohľadom ďalších dodávok chce Berlín podľa jeho slov postupovať koordinovane. Minister hospodárstva Robert Habeck na štvrtkovej tlačovej konferencii poznamenal, že na Ukrajinu bude dodaných viac zbraní.
Nemecko už Ukrajine poskytlo desiatky rakiet, húfnic a protilietadlových tankov.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnený vo štvrtok vyzvala na urýchlené prijatie rozhodnutia čo sa týka dodávky bojových tankov Ukrajine.
,,V rozhodujúcom období, v akom sa Ukrajina nachádza, toto nie podľa môjho názoru rozhodnutie, ktoré môžete dlho odďaľovať," konštatovala šéfka nemeckej diplomacie. Toto rozhodnutie je však podľa jej slov nutné prijať jedine ,,spoločne v koalícii a medzinárodne".
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok schválili makrofinančnú pôžičku vo výške päť miliárd eur, ktorú EÚ poskytla Kyjevu s cieľom pomôcť Ukrajine pokryť jej akútne potreby financovania spôsobené vyše pol roka trvajúcou ruskou inváziou. Informuje o tom spravodajca TASR zo Štrasburgu.
Za uznesenie po poskytnutí pôžičky, v rámci tzv. naliehavého postupu, zahlasovalo 534 poslancov, 30 boli proti a 26 sa zdržalo hlasovania. Hlasovaniu predchádzala v utorok rozprava v pléne EP na túto tému so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.
Ide v poradí o druhú a najväčšiu tranžu podporného balíka EÚ v celkovej výške deväť miliárd eur, ktorá Európska komisia oznámila na jar tohto roku a z ktorej už bola vyplatená jedna miliarda eur.
Komisia v tejto súvislosti spresnila, že poskytuje úver vláde v Kyjeve za veľmi priaznivých podmienok.
Potreby vonkajšieho financovania Ukrajiny narástli v dôsledku ruskej invázie. Okrem obrovských škôd na cestách, mostoch, továrňach, domoch, nemocniciach a inej fyzickej infraštruktúre Ukrajina v dôsledku vojny stratila aj prístup na medzinárodné finančné trhy.
Po dvojstranných a viacstranných prísľuboch finančnej podpory podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je zostatková likvidná medzera Ukrajiny vo výške 10 miliárd USD (9,8 miliardy eur).
,,Uvoľnenie značnej časti mimoriadneho úveru poskytne dodatočnú a významnú úľavu a pomôže pokryť časť tohto nedostatku," uvádza sa v uznesení, ktoré poslanci vo štvrtok väčšinou hlasov odobrili. Podľa tohto dokumentu úver poskytnutý EÚ prispeje k udržateľnosti verejného dlhu Ukrajiny a jej schopnosti splácať svoje finančné záväzky.
Predpokladom poskytnutia pomoci je, aby Ukrajina rešpektovala účinné demokratické mechanizmy napriek koncentrácii moci vo výkonnej zložke moci počas vojny.
Makrofinančná pomoc je núdzovým zdrojom, ktorý sa poskytuje za veľmi priaznivých podmienok pre krajiny susediace s EÚ, ktoré majú ťažkosti so zaplatením svojich účtov. Celková výška takýchto výhodných úverov EÚ Ukrajine od začiatku vojny by v prípade potvrdenia celého balíka mohla presiahnuť 10 miliárd eur.
K uvoľneniu pôžičky dôjde nasledujúci deň po zverejnení nariadenia v Úradnom vestníku EÚ.
Tohtoročná Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne je výnimočná v tom, že sa nesie v duchu spomienok na vlaňajšiu návštevu Svätého Otca Františka na Slovensku. Uviedla to na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa počas štvrtka zúčastnila na svätej omši.
"Posolstvo, ktoré nám práve na tomto mieste sprostredkoval, je stále aktuálne a živé," povedala hlava štátu. Pripomenula, že v Šaštíne vyslovil pápež František aj tieto slová: "Viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi, táto viera podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu, odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou."
Každodenne sme podľa prezidentky konfrontovaní s trápením a starosťami našich blízkych, no je povzbudivým signálom, že im dokážeme aj aktívne pomáhať. "Že láska k blížnemu i súcit, o ktorom hovorí František, nadobúdajú formu konkrétnych postojov a skutkov," uviedla.
"Dôležité je, aby sme v lepších i horších časoch ostali súdržní. A hoci sa líšime v názoroch či vo vierovyznaní, aby nás spájala viera v spoločné dobro," povedala Čaputová. Zároveň verí, že sviatok Sedembolestnej Panny Márie je príležitosťou precítiť túto vzájomnú blízkosť.
Napriek sankciám zaznamenal ruský ropný koncern Rosnefť za prvých šesť mesiacov tohto roka rast zisku o viac než desatinu. Ako spoločnosť uviedla, k dobrým výsledkom jej pomohla aj prísna kontrola nákladov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rosnefť vo štvrtok oznámila, že za šesť mesiacov tohto roka dosiahla čistý zisk 432 miliárd rubľov, čo v prepočte predstavuje 7,23 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to znamená rast o 13 percent.
,,Spoločnosť Rosnefť bola pod bezprecedentným tlakom nepriaznivých externých faktorov a nezákonných sankcií," povedal po zverejnení výsledkov generálny riaditeľ firmy Igor Sečin. Spoločnosť však v danom období dokázala zvýšiť predaj ropy medziročne o 5,7 percenta a svoj dlh oproti začiatku roka znížiť o 12 percent. Ako povedal Sečin, Rosnefti sa to podarilo vďaka vysokej prevádzkovej efektivite a adekvátnym krokom manažmentu, ktoré zabezpečili kontinuitu biznisu.
Západné krajiny uvalili na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu rozsiahle sankcie, ktoré zasiahli aj ropný sektor. Investori sa z ruského ropného priemyslu stiahli, čo firmám skomplikovalo financovanie. Takto napríklad spoločnosť BP už vo februári oznámila, že sa zbaví svojho podielu v Rosnefti, ktorý pred útokom Ruska na Ukrajinu 24. februára dosahoval 19,75 %. V júni však Sečin uviedol, že BP je stále najväčším súkromným akcionárom Rosnefti, napriek predchádzajúcim vyhláseniam.
Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand, kde sa koná regionálny summit, odsúdil snahy vytvárať "unipolárny svet" a ocenil "vyvážený" postoj Pekingu k Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Veľmi si ceníme vyváženú pozíciu našich čínskych priateľov v spojitosti s ukrajinskou krízou," povedal šéf Kremľa ohľadom prebiehajúcej invázie Moskvy na Ukrajinu. Dodal, že Rusko "rozumie obavám" Pekingu, pričom nespresnil, aké obavy má na mysli.
"Úsilie vytvoriť unipolárny svet nabralo v nedávnej dobe absolútne škaredú formu a je úplne neprijateľné," povedal Putin podľa AFP v jasnej narážke na Spojené štáty. Zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive" povedal.
Putin tiež vyzval na "globálne posilnenie (Šanghajskej organizácie spolupráce) SCO" a dodal, že si je istý tým, že jeho štvrtkové stretnutie so Si Ťin-pchingom povedie k "posilneniu rusko-čínskeho partnerstva".
Si Ťin-pching šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta, ktorý sa zmieta v spoločenskom chaose". Dodal, že veľmi rád využije príležitosť počas konania summitu SCO na vzájomnú "výmenu názorov na medzinárodné a regionálne otázky, ktoré predstavujú ich spoločné záujmy".
Išlo o prvé osobné stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine.
Naprieč Českom protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike českej vlády aj Európskej únie. Prekáža im, že vláda rozhodla o väčšom prídele financií pre menších farmárov. Chcú tiež upozorniť na to, aký vplyv majú na ich podnikanie ekologické opatrenia zavedené na európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok zástupcovia Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
,,Naším primárnym záujmom je produkovať kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny," povedal prezident Agrárnej komory Jan Doležal. Bránia im v tom podľa neho vysoké ceny energií a pripravované environmentálne obmedzenia, ktoré súvisia s tzv. európskou Zelenou dohodou.
Protest pôdohospodárov začal pred pražským Kongresovým centrom, kde sa na neformálnom rokovaní stretnú ministri pôdohospodárstva celej Únie. Organizátori protestu rozdávali ľuďom české jablká a zemiaky. Chcú upozorniť na možné zníženie produkcie.
Zástupcovia organizácií uviedli, že Green Deal nechcú zrušiť. ,,My proti nemu nie sme. Ale žiadame prerobenie celého Green Dealu a päťročný odklad tak, aby sa stabilizovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré boli narušené nielen covidom, ale aj tým, že EÚ dovolila, že sa môžu obchodovať emisné povolenky," povedal predseda Asociácie samostatných odborov ČR Bohumír Dufek.
Na protest prišiel aj výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Andrej Gajdoš. ,,Aj my poľnohospodári chceme zelenú planétu. Chceme čistú vodu, čistú úrodnú pôdu, čisté ovzdušie pre nás, pre svoje deti, pre vás, pre budúcnosť," povedal Gajdoš. Nie je však podľa neho zodpovedné zavádzať ďalšie ekologické opatrenia.
Organizátori tiež na štvrtok ohlásili protestné jazdy. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchu má ísť o tisíce kusov strojov, ktoré budú v kolónach prechádzať vo všetkých krajoch. Za možné dopravné komplikácie sa ľuďom ospravedlnil. Dodal však, že bojujú o možnosť vyrábať potraviny za dostupné ceny pre všetkých.
Spoločné memorandum podpísali zástupcovia pôdohospodárskych organizácií krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Litvy a Rumunska.
Voči akcii sa ohradila Asociácia súkromného pôdohospodárstva, ktorá združuje malých farmárov. Protest je podľa nich na objednávku úzkej skupiny majiteľov najväčších agropodnikov. Ministerstvo pôdohospodárstva na protest podľa informácií Českej televízie reagovalo vyhlásením, že nie je možné rezignovať na environmentálne ciele.
Rusko zrušilo najprominentnejšiemu denníku v krajine Novaja gazeta právo na internetovú publikačnú činnosť. Uštedrilo tým ďalší úder už aj tak okliešteným médiám, ktorým v súčasnosti dominuje štátom kontrolovaná tlač. Píše o tom agentúra AFP.
,,Najvyšší súd Ruskej federácie nariadil, aby webová stránka Novej gazety zastavila svoju činnosť ako masmédium," oznámili redaktori novín na sociálnej sieti.
Novinári vysvetlili, že toto súdne rozhodnutie prišlo po tom, čo oň požiadala Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor). Podľa Roskomnadzoru totiž web Novej gazety porušoval zákon o zahraničných agentoch.
Táto kontroverzná právna norma označuje skupiny osôb alebo jednotlivcov za zahraničných agentov, ak zo zahraničia dostávajú finančné prostriedky na činnosť, ktorá je podľa ruského vedenia politická a protištátna.
,,Máme právo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať a určite toto právo aj využijeme," uviedli ďalej editori na sociálnej sieti.
Súdne zrušenie spravodajskej stránky prišlo len krátko potom, čo minulý pondelok súd moskovského Basmanského obvodu odobral licenciu tlačenej verzii Novej gazety.
Ruský investigatívny denník Novaja gazeta už v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú ,,špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo im zakážu činnosť.
Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová vo štvrtok oficiálne podala demisiu. Urobila tak po voľbách, v ktorých získal tesnú parlamentnú väčšinu opozičný blok pravicových strán. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Anderssonová oznámila, že rezignáciu predložila predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Ten by podľa očakávaní mal poveriť zostavením novej vlády lídra konzervatívnej Umiernenej strany Ulfa Kristerssona, ktorý je kandidátom pravicového tábora na premiéra.
Odchádzajúca predsedníčka vlády novinárom tiež povedala, že je otvorená spolupráci s Kristerssonom, ak by zmenil názor a rozhodol sa spojiť s jej sociálnymi demokratmi namiesto krajne pravicovej populistickej strany Švédski demokrati.
Konečné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v nedeľňajších parlamentných voľbách ešte volebná komisia neoznámila. Podľa sčítania 99,9 percenta hlasov by však štvorica pravicových strán pod vedením Kristerssona mala obsadiť 176 a Anderssonovej stredoľavý blok 173 kresiel. Na väčšinu v 349-člennom parlamente je potrebných 175 poslancov.
Norlén uviedol, že v rámci procesu tvorby novej vlády sa po víkende stretne s predstaviteľmi ôsmich parlamentných strán. Zdôraznil, že je náležité čakať, pretože výsledky budú veľmi tesné, pričom ešte oficiálne neboli oznámené.
Do zostavenia novej vlády zostane Anderssonová na čele dočasného kabinetu. Ako prvá žena viedla švédsku vládu len od novembra minulého roka.
Zástupcovia štyroch strán pravicového bloku sa už vo štvrtok stretli na prvých rokovaniach, informoval denník Aftonbladet. Ich cieľom je dohodnúť sa na základných otázkach spoločnej vlády do desiatich dní.
Po predošlých parlamentných voľbách vo Švédsku v roku 2018 trvalo 134 dní, kým vznikla vláda vtedajšieho premiéra Stefana Löfvena, Anderssonovej straníckeho predchodcu, dodáva DPA.
Európsky parlament (EP) v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Podľa servera Index.hu správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Server pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.
Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.
Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus.
Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.
Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím v Uzbekistane ocenil pozitívny vývoj vzťahov oboch krajín. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
,,Na bilaterálnej úrovni sa spolupráca (s Iránom) vyvíja pozitívne," vyhlásil Putin, ktorý sa s Raísím stretol na okraj 22. summitu lídrov Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v meste Samarkand. AFP v tejto súvislosti konštatuje, že Moskva sa usiluje toto podujatie využiť na to, aby ukázala, že napriek ofenzíve na Ukrajine nie je medzinárodne izolovaná.
Raísí zdôraznil, že Irán je "seriózne odhodlaný rozvíjať bilaterálne strategické vzťahy s Ruskom v oblasti politiky, ekonomiky, obchodu a vzdušného priestoru. Raísí na margo amerických sankcií voči Rusku a Iránu poznamenal, že to len posilní vzťah oboch krajín. Dodal, že Američania si mylne myslia, že nejakú krajinu dokážu zastaviť tým, že na ňu uvalia sankcie.
,,Robíme všetko pre to, aby sa Irán stal riadnym členom SCO," uviedol Putin. Irán je momentálne jedným zo štyroch pozorovateľských krajín SCO. O plné členstvo v SCO, kam patria Čína, Rusko, India, Pakistan a štyri postsovietske stredoázijské štáty, požiadal Teherán v roku 2008. Jeho žiadosť však zabrzdili sankcie, ktoré OSN a USA zaviedli v súvislosti s iránskym jadrovým programom.
AFP vysvetľuje, že viacerí členovia SCO nechceli medzi seba prijať krajinu, ktorá čelí medzinárodným sankciám. Táto situácia však v súčasnosti platí aj pre Rusko, ktoré vedie ofenzívu proti Ukrajine, dodáva AFP.
Putin okrem toho povedal, že rusko-iránska dohoda o strategických vzťahoch je takmer dokončená a Moskva vyšle budúci týždeň do Iránu obchodnú delegáciu.
Išlo o druhé stretnutie Putina a Raísího za posledné dva mesiace po tom, čo šéf Kremľa 19. júla navštívil Teherán.
Putin sa v Uzbekistane vo štvrtok stretol aj s prezidentmi Kirgizska a Turkménska. Uskutočnila sa tiež schôdzka čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s uzbeckým prezidentom Šavkatom Mirzijojevom, píše AFP.
Nový minister hospodárstva Karel Hirman skončil vo štvrtok nadránom na urgente v jednej z bratislavských nemocníc s rozbitou hlavou. Televízii Markíza potvrdili informáciu viaceré zdroje a napokon aj jeho hovorkyňa Mária Pavlusik.
„Pán minister si doma udrel hlavu o stôl, keď sa skláňal po papier," opísala priebeh nehody pre tvnoviny.sk hovorkyňa. Náraz bol taký silný, že si rozbil hlavu. „Navštívil urgent, kde mu ranu ošetrili a pustili ho domov,” dodala hovorkyňa.
Informáciu o tom, že by bol minister pod vplyvom alkoholu, hovorkyňa rázne poprela. Podotkla, že aj napriek úrazu a sviatku, je pán minister v práci aj vo štvrtok.
Chce si priviesť iba úzku skupinu ľudí
Nový minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý na poste šéfa rezortu nahradil odstúpivšieho Richarda Sulíka, neplánuje plošnú výmenu vedúcich zamestnancov podnikov spadajúcich pod rezort hospodárstva a na ministerstvo si chce priviesť úzku skupinu spolupracovníkov, vrátane nových štátnych tajomníkov. Tí by mali vymeniť Jána Oravca a Karola Galeka do konca septembra. Hirman to povedal po skončení stredajšieho rokovania vlády.
Výber vlastného tímu najbližších spolupracovníkov bola, podľa nového ministra, jedna z jeho podmienok, pred nastúpením do funkcie. Na ministerstve hospodárstva sa Hirman, podľa vlastných slov, stretol s veľmi profesionálnym tímom, no dohoda je, že súčasní štátni tajomníci by mali do konca septembra vo funkciách skončiť. „Potvrdili mi to obaja štátni tajomníci, že týždeň, dva to so mnou ešte potiahnu," povedal Hirman.
Rieši energetickú krízu
Rezort hospodárstva je v súčasnosti vzhľadom na vysoké trhové ceny energií jeden z najsledovanejších. Minister potvrdil, že v nasledujúcich dňoch bude pokračovať v procesoch, ktoré boli nastavené ešte pred jeho menovaním do funkcie a už na budúci týždeň by chcel, po schválení vládou, poslať do parlamentu na skrátené legislatívne konanie prvé zákony na riešenie energetickej krízy.
I keď sa rezort hospodárstva v posledných týždňoch energetickej legislatíve intenzívne venoval, niektoré opatrenia ešte nie sú podľa Hirmana dostatočne pripravené a niektoré sú iba na začiatku. Pripomenul, že legislatívny proces sa končí schválením Národnou radou SR a podpisom prezidentky. Podporu v parlamente pre svoje návrhy chce Hirman získať osobnou komunikáciou s poslancami.
Heger chce najväčšiu pozornosť smerovať práve na ministra hospodárstva
Z ministrov, ktorých v tento utorok vymenovala do funkcií prezidentka Zuzana Čaputová, bude najväčšia pozornosť zameraná na nového šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana. Tento odborník na energetiku bol napríklad poradcom premiérky Ivety Radičovej a podieľal sa na riešení plynovej krízy v roku 2009, predstavil Hirmana po vymenovaní premiér Eduard Heger (OĽaNO).
"Vyštudoval ťažbu ropy a plynu. Čo viac potrebujete pre tento čas ako človeka, ktorý tomuto rozumie od svojich čias štúdií," povedal Heger. Pripomenul aj pôsobenie Hirmana v riadiacich orgánoch viacerých energetických firiem či v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Plynovej krízy sa Hirman podľa Hegera nezľakol, pretože podobnú situáciu, hoci v menšom, zažil v roku 2009.
„Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať," odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne, nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Slovensko sa podľa Hirmana pravdepodobne pripojí k riešeniu českej vlády. Tá v pondelok (12. 9.) oznámila zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Slovensko bude musieť podľa Hirmana vynaložiť zdroje na zachovanie výroby podnikov a životnej úrovne obyvateľov.
Azerbajdžan vo štvrtok oznámil, že 71 jeho vojakov prišlo o život počas uplynulých dvoch dní pri pohraničných zrážkach s arménskymi silami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany predtým uvádzalo 54 obetí v radoch svojich ozbrojených síl.
Počas bojov, ktoré vypukli v noci z pondelka na utorok, zahynulo podľa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana 105 Arménov. Pašinjan v parlamente vyhlásil, že 50 kilometrov štvorcových územia krajiny je v rukách protivníka.
Podľa vyjadrení arménskych zdrojov sa vďaka úsiliu medzinárodného spoločenstva podarilo dosiahnuť medzi oboma stranami konfliktu prímerie. Platiť začalo v stredu od 20.00 h miestneho času (18.00 SELČ), oznámil tajomník arménskej bezpečnostnej rady Armen Grigorjan v hlavnom meste Jerevan.
Arménske ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že situácia na hranici je pokojná a neboli hlásené nijaké porušenia dohodnutého prímeria, píše agentúra AP. Vláda v Baku situáciu bezprostredne nekomentovala.
Arménsko kvôli útoku požiadalo o pomoc Rusko. Vo štvrtok by mala do Jerevanu doraziť delegácia Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), aliancie bývalých sovietskych republík.
Najnovšie ťažké medzi medzi oboma postsovietskymi krajinami predstavovali najhoršiu vojenskú eskaláciu od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020, počas ktorej zahynulo viac ako 6500 ľudí.
Vojna na Ukrajine, sankčná politika voči Rusku a povodňová situácia v Pakistane boli vo štvrtok v Budapešti hlavnými témami rozhovorov maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s náčelníkom štábu pakistanských ozbrojených síl Kamárom Džavídom Badžvom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti na základe statusu maďarského ministra na Facebooku.
,,Vojna je výzvou pre všetky krajiny, obzvlášť vážne však postihuje regióny sveta, ktoré už teraz zápasia s katastrofami alebo im čelia," uviedol Szijjártó na Facebooku.
Rokujúce strany sa zhodli v tom, že treba podporovať akékoľvek kroky, ktoré by priblížili ukončenie vojny, a treba sa zbaviť opatrení, ktoré viedli len k ďalšej eskalácii.
,,Je čoraz evidentnejšie, že politika sankcií nefunguje, pretože pokusy oslabiť Rusko by mohli zraziť Európu na kolená," dodal šéf maďarskej diplomacie.
Maďarsko podľa štvrtkovej dohody poskytne Pakistanu podporu pri zmierňovaní následkov mimoriadne silných záplav z nedávneho obdobia vo forme liekov a hygienických potrieb a zdvojnásobí aj počet štipendií poskytovaných mladým Pakistancom v Maďarsku.
Známku Solidarita s Ukrajinou s nominálnou hodnotou 75 centov vydá Slovenská pošta v piatok 16. septembra. Je na nej motív plačúcej utečenkyne z Ukrajiny, ktorá našla azyl na území Slovenska.
Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 milimetrov vrátane perforácie vyjde vo forme tlačového listu s 50 známkami. Emisiu poštovej známky vybrali z návrhov diel slovenských a ukrajinských umelcov v rámci výstavného projektu Solidarita s Ukrajinou.
Autorom výtvarného návrhu známky je Peter Konečný. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.
Polícia počas razie na juhu Španielska zadržala podozrivého muža britsko-írskeho pôvodu, ktorý je považovaný za jedného z najväčších podvodníkov Európy čo sa týka prania špinavých peňazí.
Európsky policajný úrad Europol vo vyhlásení priblížil, že hlavný podozrivý bol zatknutý v pondelok "počas medzinárodnej operácie vedenej španielskou Občianskou gardou" v spolupráci s britskou Národnou kriminálnou agentúrou (NCA), holandskou a írskou políciou a Europolom. V Španielsku boli zadržaní aj dvaja jeho komplici a ďalšieho zatkli v Británii.
Europol síce meno podozrivého nezverejnil, ale zdroj blízky vyšetrovaniu a írske médiá píšu, že ide o 62-ročného Johna Francisa Morrisseyho, ktorý je spájaný s notoricky známou írskou zločineckou skupinou Kinahan.
Morrissey "a jeho spolupracovníci boli zodpovední za vyberanie veľkého množstva hotovosti od zločineckých organizácií, ktoré potom 'doručovali' iným zločineckým organizáciám v iných krajinách", uviedol Europol s tým, že podozrivý cez systém hawala fungujúci mimo oficiálneho bankového systému presunul nelegálne vyše 200 miliónov eur.
Koronavírusová epidémia v Českej republike sa stále zrýchľuje, píše vo štvrtok internetové vydanie denníka Blesk.
V stredu podľa uvedeného zdroja pribudlo v tejto stredoeurópskej krajine 2 625 prípadov covidu, čo je o 350 viac než pred týždňom. V nemocniciach je 817 ľudí.
Lekárov, ktorí ochorenie COVID-19 popierajú, prirovnal najnovšie český minister zdravotníctva Vlastimil Válek (TOP 09) k popieračom holokaustu. Politik tvrdí, že v radoch odborníkov panuje zhoda, že očkovanie proti covidu zachraňuje životy. Válek to povedal na konferencii Českej lekárskej komory.
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) vyjadril jednoznačnú podporu zamestnancom spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a. s., ktorí trvajú na odchode predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa letiska Petra Dujavu pre nedôveru a arogantný prístup.
Šéf rezortu zároveň potvrdil, že vedenie letiskovej spoločnosti stratilo dôveru majoritného akcionára, teda ministerstva dopravy a výstavby, a predseda predstavenstva aj jeho osobnú dôveru.
„Situácia je naozaj vážna. Dobre si uvedomujem, že ste viacerí zamestnanci podali výpovede a nie ste ochotní tieto výpovede stiahnuť pod súčasným vedením. Preto sa ponúka jediné riešenie, a to odvolanie predsedu predstavenstva pána Dujavu,“ povedal Doležal vo videu na sociálnej sieti. Pripomenul, že pondelkové mimoriadne valné zhromaždenie zmaril najmä minoritný akcionár letiskovej spoločnosti, mesto Vysoké Tatry.
„Pokúšame sa zvolať ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie. Ak sa to nepodarí, tak 30. septembra sa bude konať riadne valné zhromaždenie, kde sa druhýkrát pokúsime odvolať súčasné vedenie Letiska Poprad,“ uviedol minister dopravy.
Vyzval oboch minoritných akcionárov, mesto Vysoké Tatry aj mesto Poprad, ktoré nateraz hlasovalo tak ako majoritný akcionár, aby hlasovali v súlade so záujmami Letiska Poprad, celého regiónu a cestovného ruchu. Vedenie letiska ešte 30. augusta zvolalo riadne valné zhromaždenie na 30. septembra.
„Je neuveriteľné, že v roku 2022 dokáže jeden arogantný človek predvádzať to, čo práve vidíte na vlastné oči. A teraz si predstavte, čo všetko museli znášať zamestnanci,“ napísal v diskusii k vyhláseniu ministra za zamestnancov letiska Martin Švidroň. Garantuje, že každý jeden zamestnanec letiska, aj keď v ťažkej a stresovej situácii, si bude naďalej plniť svoju prácu na sto percent a v žiadnom prípade nebude ohrozená prevádzka a bezpečnosť. „A to až do posledného dňa trvania nášho pracovného úväzku,“ dodal.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok oznámila, že pricestovala do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinskými predstaviteľmi vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského s cieľom rokovať o užšej spolupráci medzi EÚ a Ukrajinou.
"(Som) v Kyjeve. Po tretí raz od začiatku ruskej vojny. Tak veľa sa zmenilo. Ukrajina je teraz kandidátskou krajinou na vstup do EÚ," napísala šéfka EK na sociálnej sieti Twitter. Dodala, že so Zelenským a premiérom Ukrajiny Denysom Šmyhaľom bude hovoriť o tom, "ako pokračovať v zbližovaní našich ekonomík a ľudí v čase, keď Ukrajina smeruje k vstupu" do EÚ.
Ukrajina získala, spoločne s Moldavskom, štatút kandidátskej krajiny EÚ v júni. Moskva toto rozhodnutie označila za súčasť úsilia o medzinárodnú kontrolu Ruska. Von der Leyenová v stredajšej správe o stave Únie v Štrasburgu vyhlásila, že sankcie zavedené Európskou úniou voči Rusku v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine zostanú v platnosti.
V prítomnosti Oleny Zelenskej šéfka EK zdôraznila, že Európa od prvého dňa ruskej invázie stojí na strane Ukrajiny, a to dodávkami zbraní, poskytovaním finančnej pomoci, prijímaním miliónov utečencov či tvrdými sankciami voči Rusku.
Na získanie potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 stačí aj pozitívny AG test. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR pristúpilo k tomuto kroku s cieľom uľahčiť očakávanú jesennú vlnu pandémie pacientom aj lekárom. NCZI o tom informovalo v tlačovej správe.
Zatiaľ čo všeobecnému lekárovi stačil na diagnostikovanie pacienta a predpísanie liečby aj pozitívny AG test, na získanie certifikátu o prekonaní bol až doteraz potrebný PCR test. S cieľom zabrániť zbytočnému duplikovaniu testov pristupuje NCZI k vydávaniu Európskych digitálnych certifikátov o prekonaní ochorenia COVID-19 už aj po pozitívnom antigénovom teste.
Neplatí to však pre všetky AG testy. Zoznam akceptovaných testov určuje Európska komisia. Na získanie potvrdenia o prekonaní nemožno použiť samoodberové domáce testy. NCZI vydáva potvrdenia o prekonaní len na základe pozitívnych AG testov z mobilných odberových miest vykonaných od 5. septembra tohto roka. Prvé certifikáty NCZI vygeneruje 16. septembra tohto roka.
Po pozitívnym AG teste je nevyhnutná domáca izolácia v trvaní 5 dní od pozitívneho testu. Ak počas päťdňovej izolácie človek nemá posledných 24 hodín žiadne príznaky ochorenia COVID-19, izolácia sa skončí. Ďalších päť dní však platí povinnosť nosiť respirátor FFP2.
Až potom je možné získať potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19. Generuje sa na 11. deň od potvrdenia pozitivity, v tomto prípade od vykonania AG testu. Potvrdenie o prekonaní sa generuje automaticky, NCZI odporúča nastaviť si automatické zasielanie certifikátov, aby bol aj tento certifikát doručený do mailu.
Digitálny COVID preukaz EÚ o prekonaní ochorenia COVID-19 možno stiahnuť i deťom a platí v období najviac 180 dní od odobratia pozitívnej vzorky biologického materiálu.
Úrad komisára pre deti riešil vlani 22 podnetov spojených so šikanou. Tento rok ich bolo zatiaľ 19. Pre TASR to uviedol detský komisár Jozef Mikloško.
Priblížil, že na úrad sa obracajú skôr rodičia, čo chce zmeniť. "Chceme, aby sa na nás deti obracali a komunikovali s nami priamo. Docieliť to chceme napríklad väčšou komunikáciou cez sociálne siete či pomocou detských parlamentov," vysvetlil komisár.
Ozrejmil, že doteraz mali len tri podnety, keď dieťa nabralo odvahu a napísalo, prípadne zatelefonovalo, že sa na ňom pácha šikanózne správanie.
Zároveň upozornil, že nie každé správanie, ktoré podávateľ podnetu označuje šikanou, ňou aj je. "Podľa nášho vnímania sa šikana deje, keď sa ktokoľvek správa tak, že je jeho cieľom ublížiť dieťaťu, zastrašiť ho, ohroziť, a to cielene a opakovane," vysvetlil detský komisár. Doplnil, že šikana sa môže prejavovať fyzicky, ale aj psychicky.
