Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský koncern Rosnefť zvýšil napriek sankciám zisk za 1. polrok o vyše 10 percent

Napriek sankciám zaznamenal ruský ropný koncern Rosnefť za prvých šesť mesiacov tohto roka rast zisku o viac než desatinu. Ako spoločnosť uviedla, k dobrým výsledkom jej pomohla aj prísna kontrola nákladov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rosnefť vo štvrtok oznámila, že za šesť mesiacov tohto roka dosiahla čistý zisk 432 miliárd rubľov, čo v prepočte predstavuje 7,23 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to znamená rast o 13 percent.

,,Spoločnosť Rosnefť bola pod bezprecedentným tlakom nepriaznivých externých faktorov a nezákonných sankcií," povedal po zverejnení výsledkov generálny riaditeľ firmy Igor Sečin. Spoločnosť však v danom období dokázala zvýšiť predaj ropy medziročne o 5,7 percenta a svoj dlh oproti začiatku roka znížiť o 12 percent. Ako povedal Sečin, Rosnefti sa to podarilo vďaka vysokej prevádzkovej efektivite a adekvátnym krokom manažmentu, ktoré zabezpečili kontinuitu biznisu.

Západné krajiny uvalili na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu rozsiahle sankcie, ktoré zasiahli aj ropný sektor. Investori sa z ruského ropného priemyslu stiahli, čo firmám skomplikovalo financovanie. Takto napríklad spoločnosť BP už vo februári oznámila, že sa zbaví svojho podielu v Rosnefti, ktorý pred útokom Ruska na Ukrajinu 24. februára dosahoval 19,75 %. V júni však Sečin uviedol, že BP je stále najväčším súkromným akcionárom Rosnefti, napriek predchádzajúcim vyhláseniam.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa čínskemu prezidentovi poďakoval za "vyvážený" postoj k Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand, kde sa koná regionálny summit, odsúdil snahy vytvárať "unipolárny svet" a ocenil "vyvážený" postoj Pekingu k Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Veľmi si ceníme vyváženú pozíciu našich čínskych priateľov v spojitosti s ukrajinskou krízou," povedal šéf Kremľa ohľadom prebiehajúcej invázie Moskvy na Ukrajinu. Dodal, že Rusko "rozumie obavám" Pekingu, pričom nespresnil, aké obavy má na mysli.

"Úsilie vytvoriť unipolárny svet nabralo v nedávnej dobe absolútne škaredú formu a je úplne neprijateľné," povedal Putin podľa AFP v jasnej narážke na Spojené štáty. Zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive" povedal.

Putin tiež vyzval na "globálne posilnenie (Šanghajskej organizácie spolupráce) SCO" a dodal, že si je istý tým, že jeho štvrtkové stretnutie so Si Ťin-pchingom povedie k "posilneniu rusko-čínskeho partnerstva".

Si Ťin-pching šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta, ktorý sa zmieta v spoločenskom chaose". Dodal, že veľmi rád využije príležitosť počas konania summitu SCO na vzájomnú "výmenu názorov na medzinárodné a regionálne otázky, ktoré predstavujú ich spoločné záujmy".

Išlo o prvé osobné stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

V Česku protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike vlády a EÚ

Naprieč Českom protestujú pôdohospodári proti dotačnej politike českej vlády aj Európskej únie. Prekáža im, že vláda rozhodla o väčšom prídele financií pre menších farmárov. Chcú tiež upozorniť na to, aký vplyv majú na ich podnikanie ekologické opatrenia zavedené na európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok zástupcovia Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

,,Naším primárnym záujmom je produkovať kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny," povedal prezident Agrárnej komory Jan Doležal. Bránia im v tom podľa neho vysoké ceny energií a pripravované environmentálne obmedzenia, ktoré súvisia s tzv. európskou Zelenou dohodou.

Protest pôdohospodárov začal pred pražským Kongresovým centrom, kde sa na neformálnom rokovaní stretnú ministri pôdohospodárstva celej Únie. Organizátori protestu rozdávali ľuďom české jablká a zemiaky. Chcú upozorniť na možné zníženie produkcie.

Zástupcovia organizácií uviedli, že Green Deal nechcú zrušiť. ,,My proti nemu nie sme. Ale žiadame prerobenie celého Green Dealu a päťročný odklad tak, aby sa stabilizovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré boli narušené nielen covidom, ale aj tým, že EÚ dovolila, že sa môžu obchodovať emisné povolenky," povedal predseda Asociácie samostatných odborov ČR Bohumír Dufek.

Na protest prišiel aj výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Andrej Gajdoš. ,,Aj my poľnohospodári chceme zelenú planétu. Chceme čistú vodu, čistú úrodnú pôdu, čisté ovzdušie pre nás, pre svoje deti, pre vás, pre budúcnosť," povedal Gajdoš. Nie je však podľa neho zodpovedné zavádzať ďalšie ekologické opatrenia.

Organizátori tiež na štvrtok ohlásili protestné jazdy. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchu má ísť o tisíce kusov strojov, ktoré budú v kolónach prechádzať vo všetkých krajoch. Za možné dopravné komplikácie sa ľuďom ospravedlnil. Dodal však, že bojujú o možnosť vyrábať potraviny za dostupné ceny pre všetkých.

Spoločné memorandum podpísali zástupcovia pôdohospodárskych organizácií krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Litvy a Rumunska.

Voči akcii sa ohradila Asociácia súkromného pôdohospodárstva, ktorá združuje malých farmárov. Protest je podľa nich na objednávku úzkej skupiny majiteľov najväčších agropodnikov. Ministerstvo pôdohospodárstva na protest podľa informácií Českej televízie reagovalo vyhlásením, že nie je možné rezignovať na environmentálne ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd v Rusku verdiktom zrušil spravodajskú stránku denníka Nová gazeta

Rusko zrušilo najprominentnejšiemu denníku v krajine Novaja gazeta právo na internetovú publikačnú činnosť. Uštedrilo tým ďalší úder už aj tak okliešteným médiám, ktorým v súčasnosti dominuje štátom kontrolovaná tlač. Píše o tom agentúra AFP.

,,Najvyšší súd Ruskej federácie nariadil, aby webová stránka Novej gazety zastavila svoju činnosť ako masmédium," oznámili redaktori novín na sociálnej sieti.

Novinári vysvetlili, že toto súdne rozhodnutie prišlo po tom, čo oň požiadala Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor). Podľa Roskomnadzoru totiž web Novej gazety porušoval zákon o zahraničných agentoch.

Táto kontroverzná právna norma označuje skupiny osôb alebo jednotlivcov za zahraničných agentov, ak zo zahraničia dostávajú finančné prostriedky na činnosť, ktorá je podľa ruského vedenia politická a protištátna.

,,Máme právo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať a určite toto právo aj využijeme," uviedli ďalej editori na sociálnej sieti.

Súdne zrušenie spravodajskej stránky prišlo len krátko potom, čo minulý pondelok súd moskovského Basmanského obvodu odobral licenciu tlačenej verzii Novej gazety.

Ruský investigatívny denník Novaja gazeta už v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú ,,špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo im zakážu činnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko: Premiérka Anderssonová podala po volebnom neúspechu demisiu

Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová vo štvrtok oficiálne podala demisiu. Urobila tak po voľbách, v ktorých získal tesnú parlamentnú väčšinu opozičný blok pravicových strán. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.

Anderssonová oznámila, že rezignáciu predložila predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Ten by podľa očakávaní mal poveriť zostavením novej vlády lídra konzervatívnej Umiernenej strany Ulfa Kristerssona, ktorý je kandidátom pravicového tábora na premiéra.

Odchádzajúca predsedníčka vlády novinárom tiež povedala, že je otvorená spolupráci s Kristerssonom, ak by zmenil názor a rozhodol sa spojiť s jej sociálnymi demokratmi namiesto krajne pravicovej populistickej strany Švédski demokrati.

Konečné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v nedeľňajších parlamentných voľbách ešte volebná komisia neoznámila. Podľa sčítania 99,9 percenta hlasov by však štvorica pravicových strán pod vedením Kristerssona mala obsadiť 176 a Anderssonovej stredoľavý blok 173 kresiel. Na väčšinu v 349-člennom parlamente je potrebných 175 poslancov.

Norlén uviedol, že v rámci procesu tvorby novej vlády sa po víkende stretne s predstaviteľmi ôsmich parlamentných strán. Zdôraznil, že je náležité čakať, pretože výsledky budú veľmi tesné, pričom ešte oficiálne neboli oznámené.

Do zostavenia novej vlády zostane Anderssonová na čele dočasného kabinetu. Ako prvá žena viedla švédsku vládu len od novembra minulého roka.

Zástupcovia štyroch strán pravicového bloku sa už vo štvrtok stretli na prvých rokovaniach, informoval denník Aftonbladet. Ich cieľom je dohodnúť sa na základných otázkach spoločnej vlády do desiatich dní.

Po predošlých parlamentných voľbách vo Švédsku v roku 2018 trvalo 134 dní, kým vznikla vláda vtedajšieho premiéra Stefana Löfvena, Anderssonovej straníckeho predchodcu, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament schválil kritickú správu o dodržiavaní princípov právneho štátu v Maďarsku

Európsky parlament (EP) v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Podľa servera Index.hu správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.

Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.

Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.

Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus.

Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.

Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.