Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina chce vstúpiť na jednotný trh Európskej únie, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že jeho krajina chce vstúpiť na jednotný trh EÚ. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Otázka vstupu Ukrajiny na jednotný trh je pre nás naliehavá záležitosť počas našej cesty k štatútu členskej krajiny EÚ," povedal Zelenskyj v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Prezident vyjadril presvedčenie, že sa tak stane a bude to "jedno z najdôležitejších víťazstiev jeho krajiny".

Zelenskyj požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie 28. februára, v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP. EÚ Ukrajine v júni udelila štatút kandidátskej krajiny.
Von der Leyenová na štvrtkovej tlačovej konferencii povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je "na dobrej ceste".

"Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. "Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.

Šéfka EK súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských krajín.

Zelenskyj sa von der Leyenovej poďakoval za podporu. Rokovali spolu aj o ukrajinských zariadeniach na výrobu energie, na ktoré opakovane útočia ruské sily, i o energetickej kríze v Európe, píše AFP. "Musíme si navzájom pomáhať v oblasti energie," povedal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Inflácia v Poľsku sa zrýchlila v auguste na 26-ročné maximum, potvrdili štatistici

Spotrebiteľské ceny v Poľsku vzrástli v auguste medziročne o viac než 16 percent, čo predstavuje najvyššie tempo rastu za 26 rokov. Uviedol to vo štvrtok poľský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil predbežné údaje.

Spotrebiteľské ceny sa minulý mesiac zvýšili medziročne o 16,1 percenta. V júli ich rast dosiahol 15,6 percenta. Údaje sú tak v súlade s predbežným odhadom z 31. augusta. TASR o tom informuje na základe správ agentúry PAP a serveru RTTNews.

Pod zrýchlenie inflácie sa podpísali najmä náklady spojené s bývaním. Tie sa zvýšili o 27,4 percenta. Výrazne rástli aj náklady na dopravu, ako aj ceny potravín. V prvom prípade vzrástli o 19,5 percenta a v druhom o 17,5 percenta. O dvojciferné hodnoty vzrástli aj náklady na kultúru a rekreáciu, konkrétne o 12,6 percenta.

Na medzimesačnej báze sa spotrebiteľské ceny v Poľsku zvýšili v auguste o 0,8 percenta. Tempo rastu sa tak zrýchlilo, keď v júli medzimesačná inflácia dosiahla 0,5 percenta. Aj v tomto prípade spresnené údaje potvrdili predbežný odhad.

(tasr, min)

Minúta  |  

Takmer 90 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Približne 87 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený vo štvrtok.

Ako ukázal prieskum, ktorého výsledky priniesla agentúra Reuters, absolútna väčšina Ukrajincov vo všetkých regiónoch krajiny odmieta odstúpenie akejkoľvek časti svojho územia Ruskej federácii, a to aj v prípade, že by to znamenalo predĺženie vojny. Tá trvá už takmer sedem mesiacov.

Aktuálne údaje naznačujú v porovnaní s predošlými prieskumami nárast počtu Ukrajincov, ktorí sa stavajú proti teritoriálnym ústupkom voči Rusku - v prieskume z júla bolo proti 84 percent respondentov a v máji 82 percent.

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že ústupky Moskve odmieta 57 percent ukrajinských etnických Rusov a 85 percent rusky hovoriacich etnických Ukrajincov. Len 24 percent etnických Rusov podporuje vzdanie sa území s cieľom dosiahnutia mieru.

Prieskum prebiehal na vzorke 2000 ľudí od 7. do 13. septembra a konal sa v čase, keď sa ukrajinským silám v rámci úspešnej protiofenzívy na severovýchode krajiny podarilo znovu dobyť mnohé mestá a dediny v Charkovskej oblasti, pripomína Reuters.

Táto skutočnosť vzbudila nádeje mnohých Ukrajincov ohľadom ďalších možných územných ziskov pred začiatkom zimy. Napriek ukrajinskej postupujúcej protiofenzíve ovládajú ruské jednotky naďalej zhruba 20 percent územia Ukrajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európsky parlament tvrdí, že Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili ,,úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády" o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Túto výzvu podporujú viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: ,,Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť ,,varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.

Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. ,,Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.

Robert Hajšel (Smer-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. ,,Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.

Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova ,,demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. "Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.

,,Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. ,,Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.

Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.

Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. "Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.

(tasr)

Minúta  |  

Von der Leyenová v Kyjeve: EÚ bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba

Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala vo štvrtok na návšteve Kyjeva. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a DPA.

,,Nikdy sa nebudeme môcť vyrovnať obetiam, ktoré prinášajú Ukrajinci... ale môžeme vám povedať, že vaši európski priatelia budú po vašom boku tak dlho, ako to bude treba," uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéfka EK tiež povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je ,,na dobrej ceste".

,,Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. ,,Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.

Von der Leyenová súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských štátov.

Tieto financie by mali byť použité na bežnú prevádzku štátu, vysvetľuje DPA. Pôžičky sú kryté zárukami členských štátov, pretože v rozpočte EÚ podľa eurokomisie už nie sú k dispozícii dostatočné zdroje.

Predsedníčka EK ocenila okrem toho nedávne vojenské úspechy Ukrajiny vo vojne proti Rusku, hoci si podľa vlastných slov uvedomuje, že tento pokrok je potrebné upevniť. V tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť podpory vo forme vojenskej techniky, ktorú Ukrajina potrebuje na svoju obranu.

Von der Leyenová pricestovala vo štvrtok na Ukrajinu po tretí raz od začiatku vojny. V Kyjeve viedla rozhovory okrem iných so Zelenským a ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety Mars a 50 obrnených vozidiel

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety typu Mars II s 200 raketami a 50 obrnených pechotných vozidiel Dingo. Vo štvrtok to v Berlíne oznámila ministerka obrany Christine Lambrechtová na úvod dvojdňovej konferencie nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr).

Ako píše agentúra DPA, tento krok prichádza v čase, keď Nemecko opakovane čelí kritike za to, že ukrajinským silám dodáva zbrane pomaly a v nedostatočnom množstve.

Lambrechtová tiež uviedla, že Nemecko v rámci výmeny čoskoro dodá Grécku 40 bojových vozidiel pechoty Mardery a Grécko následne poskytne Ukrajine 40 svojich bojových vozidiel pechoty BMP-1.

Kyjev na Berlín tlačí aj ohľadom dodávok bojových tankov Leopard, čo však  Lambrechtová v pondelok opäť odmietla. Zdôvodnila to slovami, že žiadna krajina nedodala na Ukrajinu bojové vozidlá pechoty ani hlavné bojové tanky západnej výroby.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že neexistuje ,,nijaký racionálny argument, prečo by tieto zbrane nemali byť dodané".

Kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že Nemecko dodalo zbrane, ktoré sú na bojisku rozhodujúce, avšak ohľadom ďalších dodávok chce Berlín podľa jeho slov postupovať koordinovane. Minister hospodárstva Robert Habeck na štvrtkovej tlačovej konferencii poznamenal, že na Ukrajinu bude dodaných viac zbraní.

Nemecko už Ukrajine poskytlo desiatky rakiet, húfnic a protilietadlových tankov.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnený vo štvrtok vyzvala na urýchlené prijatie rozhodnutia čo sa týka dodávky bojových tankov Ukrajine.

,,V rozhodujúcom období, v akom sa Ukrajina nachádza, toto nie podľa môjho názoru rozhodnutie, ktoré môžete dlho odďaľovať," konštatovala šéfka nemeckej diplomacie. Toto rozhodnutie je však podľa jej slov nutné prijať jedine ,,spoločne v koalícii a medzinárodne".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.