Nemecko je pripravené prevziať vedúcu rolu, čo sa týka zaistenia bezpečnosti Európy. V piatok to na konferencii nemeckej armády vyhlásil kancelár Olaf Scholz, ktorý prisľúbil, že tamojšie ozbrojené sily budú "najlepšie vyzbrojenými" v Európe.
Scholz povedal, že pre Severoatlantickú alianciu predstavuje Rusko prezidenta Vladimira Putina v súčasnosti "najväčšiu hrozbu" a Európa musí byť pripravená tejto výzve čeliť. Apeloval tiež na to, že Európa musí prevziať v rámci NATO omnoho viac zodpovednosti.
"Ako najľudnatejšia krajina s najväčšou ekonomickou silou a ako krajina v strede (európskeho) kontinentu sa naša armáda musí stať základným kameňom konvenčnej obrany v Európe, najlepšie vybavenou silou v Európe," zdôraznil šéf nemeckej vlády.
Scholz poznamenal, že nemecká armáda dlhý čas plnila množstvo rozličných úloh ako napríklad "vŕtanie studní, zabezpečovanie humanitárnej pomoci, zastavovanie záplav či pomoc pri očkovaní počas pandémie" covidu. "Toto však nie je vašou hlavnou misiou," povedal. "Hlavnou úlohou Bundeswehru je obrana slobody v Európe," vyhlásil.
Srbský prezident Aleksandar Vučič odovzdal v piatok v Belehrade maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi vysoké štátne vyznamenanie.
Server pripomína, že rovnaké vyznamenanie dostali v minulosti od Srbska aj šéf Kremľa Vladimir Putin a bieloruský líder Alexandr Lukašenko.
Orbána Vučič vyznamenal za zásluhy o rozvoj spolupráce a vzťahov medzi oboma krajinami. Maďarský premiér pri preberaní ocenenia povedal, že ho vníma ako povzbudenie do ďalšej činnosti v záujme upevňovania priateľských kontaktov medzi Budapešťou a Belehradom.
Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom opakovane vyzval Európsku úniu, aby neuplatňovala sankcie voči Rusku. Tieto sankcie podľa neho bolia krajiny strednej Európy viac ako samotné Rusko.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že do ukrajinského mesta Izium chce poslať monitorovací tím, aby preveril tvrdenia ukrajinských orgánov o nájdení masových hrobov po vytlačení ruských jednotiek z oblasti.
Na jednom z miest v Iziume bolo podľa ukrajinských orgánov pochovaných 450 ľudí. Reportéri agentúry AFP z Iziumu informovali, že stovky hrobov s krížmi a číselným označením sa nachádzajú v lesoch za mestom.
Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Elizabeth Throssellová označila správy o masových hroboch v Iziume za "šokujúce". "Je dôležité, aby sme zistili okolnosti smrti ľudí pochovaných v týchto kolektívnych hroboch," povedala s tým, že experti OSN chcú tiež zistiť, či išlo o vojakov alebo civilistov.
Európska únia urobí osudnú chybu, ak bude naďalej brzdiť európsku integráciu Srbska, vyhlásil v piatok v Belehrade šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po rokovaní so srbskou ministerkou pre európsku integráciu Jadrankou Joksimovičovou.
"Európska únia musí urobiť niečo pre zlepšenie európskej bezpečnosti. Čelíme bezpečnostným výzvam, ktoré tu v Európe spôsobili najvýznamnejšiu bezpečnostnú krízu za posledné desaťročia. Ak chce Únia zlepšiť svoju vlastnú bezpečnosť, musí expandovať a smer tejto expanzie je jednoznačne na západnom Balkáne," povedal Szijjártó s dôvetkom, že tí, ktorí žijú v susedstve západného Balkánu, vedia, aké vážne problémy môže spôsobiť nestabilita tohto regiónu.
Maďarský minister vyzval české predsedníctvo v Rade EÚ na otvorenie ôsmich nových prístupových kapitol počas tohto polročného predsedníctva, pretože podľa jeho slov by to znamenalo, že 30 z 35 negociačných kapitol by už bolo otvorených, takže by bolo možné dosiahnuť zmysluplný pokrok.
Európska komisia (EK) v piatok schválila návrh Európskeho zákona o slobode médií. Ide o nový súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ. Komisiou odsúhlasený návrh teraz preskúmajú Európsky parlament a Rada EÚ.
Schválený návrh okrem iného obsahuje záruky proti politickému zasahovaniu do rozhodnutí redakcií jednotlivých médií a tiež proti ich sledovaniu. Kladie tiež dôraz na stabilné financovanie verejnoprávnych médií, na transparentnosť vlastníctva mediálnych spoločností a prideľovania štátnej reklamy a na odhaľovanie konfliktov záujmov.
Na základe nového zákona by sa mala vytvoriť nezávislá Európska rada pre mediálne služby, ktorú budú tvoriť mediálne orgány jednotlivých krajín EÚ.
Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona má nový zákon zaručiť pluralitu mediálneho priestoru a to, aby médiá fungovali bez akýchkoľvek zásahov, či už súkromných alebo verejných. Európsky zákon o slobode médií by mal zabezpečiť aj jednoduchšie pôsobenie médií v rámci vnútorného trhu EÚ.
AKTUALIZOVANÉ Polícia upozorňuje na informácie o zničení cintorína vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, ktoré šíri ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Označila ich za hoax. Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce situácii preveriť, minister obrany Jaroslav Naď ho označuje za nástroj ruskej propagandy.
Tvrdenie o hroboch odmieta ako nepravdivé aj starosta. Generálny prokurátor Maroš Žilinka avizoval, že zásah do hrobových miest sa prešetrí.
"Veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov klame ohľadom situácie na cintoríne vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji. Vďaka absolútnym klamstvám vystavil starostu obce Ladomirová vyhrážkam, ako ho niekto zavraždí," uviedla polícia na sociálnej sieti.
Ruská ambasáda zverejnila, že hroby dal starosta bagrom zrovnať so zemou, a že preto posiela diplomatickú nótu slovenskému rezortu diplomacie.
"Ide o nepravdivú informáciu. Hroby naďalej zostali na svojich miestach. Podotýkame, že pri hroboch boli betónové obrubníky, ktoré sa rozpadávali a nebola možná ich údržba. Obec Ladomirová ako správca uvedeného cintorína robí všetko preto, aby tento cintorín skutočne vyzeral ako krásne pietne miesto pre zosnulých vojakov Ruskej federácie a návštevníkov, ktorí tento cintorín navštevujú," reagoval starosta Vladislav Cuper na webe obce s tým, že sa snažia aj o jeho obnovu.
Žilinka chce situáciu preveriť, Naď hovorí o ruskej propagande
Generálny prokurátor chce situáciu s cintorínom preveriť. "Po rozsiahlej generálnej rekonštrukcii vykonanej v roku 2014 bol vojnový cintorín obnovený, k starostlivosti o stav a udržiavanie hrobov vojakov však neznámy páchateľ pristúpil hanebným a neakceptovateľným spôsobom, ktorý nemôže zo strany orgánov činných v trestnom konaní ostať nepovšimnutý," napísal Žilinka na sociálnej sieti. Konanie označil za hodné morálneho odsúdenia.
"Po jeho dnešnom statuse však ja osobne už som úplne presvedčený, že náš generálny prokurátor je priamym nástrojom ruskej propagandy, ktorého kroky našej krajine veľmi ubližujú," reagoval na Žilinkove slová minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO)
Generálna prokuratúra sa voči tvrdeniam ministra obrany ostro ohradila. „Generálna prokuratúra dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona,“ uviedla v stanovisku jej hovorkyňa Jana Tökölyová.
Podotkla, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti. „Vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne, zdôrazňujeme objektívne, prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku,“ doplnila.
Rekonštrukcia hlavnej cesty v Ružomberku sa začne v pondelok 19. septembra. Práce potrvajú do konca októbra, v závislosti od klimatických podmienok. Pre TASR to v piatok potvrdil Martin Guzi z komunikačného odboru Slovenskej správy ciest (SSC). Motoristi sa musia pripraviť na obmedzenia.
Ako uviedol Guzi, poškodenú vozovku v úseku 2,65 kilometra vyfrézujú a po celej šírke cesty položia nový asfaltový koberec. Opravovať budú aj vozovku na svetelnej križovatke pri ružomberských papierňach. Guzi podotkol, že zrekonštruovaný úsek následne vyznačia novým vodorovným dopravným značením. Práce realizuje spoločnosť MBM v sume 797-tisíc eur.
Od budúceho pondelka vyznačia obchádzkovú trasu pre osobné motorové vozidlá do 3,5 tony. "Pre odľahčenie premávky na križovatke ciest I/18 a I/59 pri papierňach budú osobné vozidlá od Liptovského Mikuláša smerujúce na Banskú Bystricu odklonené na cesty III/2219 a III/2226 cez Štiavničku. Rovnako v opačnom smere," priblížil Guzi.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v policajnej akcii Iskra osobu, ktorej konaním na ministerstve hospodárstva mala štátu vzniknúť škoda prevyšujúca 8,5 milióna eur. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.
"Vyšetrovateľ NAKA vydal 12. septembra uznesenie o vznesení obvinenia voči osobe A. U., a to pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verenej dražbe, ktorých sa mal dopustiť ako vedúci pracovník Ministerstva hospodárstva SR," priblížila hovorkyňa.
Podľa Hospodárskych novín ide o bývalého šéfa Národného bezpečnostného úradu, ktorý neskôr riadil odbor krízového manažmentu v rezorte hospodárstva. Prípad sa má týkať informačného systému Iskra určeného na krízové riadenie.
Skutok sa podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) týka zmluvných vzťahov ministerstva hospodárstva a obchodných spoločností z obdobia rokov 2013 až 2017. "Mali byť uzavreté v rozpore s osobitnými zákonmi, v dôsledku čoho mala štátu vzniknúť škoda prevyšujúca 8,5 milióna eur," doplnila Tökölyová.
Inflácia v eurozóne sa v auguste zrýchlila v súlade s predpokladmi a dostala sa na nové rekordné maximum.
Index spotrebiteľských cien v auguste medziročne stúpol o 9,1 percenta po zvýšení o 8,9 percenta v júli, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil svoj rýchly odhad z konca augusta. Inflácia v celej EÚ sa zrýchlila na 10,1 percenta z 9,8 percenta. V júli 2021 medziročná miera inflácie v eurozóne dosiahla 3,2 percenta a v EÚ 3 percentá. Informuje o tom správa Eurostatu.
Najnižšiu medziročnú infláciu v auguste zaznamenali Francúzsko (6,6 percenta), Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak, najprudšie rástli spotrebiteľské ceny v pobaltských štátoch. V Estónsku (25,2 percenta), Lotyšsku (21,4 percenta) a v Litve (21,1 percenta). Na Slovensku sa inflácia zrýchlila na 13,4 percenta z 12,8 percenta v júli.
Motorom inflácie zostali aj v auguste ceny energií, ich príspevok predstavoval 3,95 percentuálneho bodu (p. b.). Za nimi nasledovali potraviny, alkohol a tabak (2,25 p. b.), služby (1,62 p. b.) a neenergetické priemyselné tovary (1,33 p. b.).
V priestoroch Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu natrvalo vystavia knihu o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Publikáciu s názvom Louise Weiss a Milan Štefánik od spisovateľa literatúry faktu Miroslava Musila "pokrstil" tento týždeň (14.9) v europarlamente pred zástupcami médií a členmi delegácie zo SR slovenský europoslanec Ivan Štefanec spolu s českou poslankyňou EP Michaelou Šojdrovou.
Kniha "Louise Weiss a Milan Štefánik – príbeh vzťahu dvoch úžasných Euroobčanov", ako aj obraz s prebalom knihy s podobizňami oboch týchto osobností, budú zdobiť niektorú z chodieb tejto inštitúcie. Pre TASR to potvrdila kvestorka EP, francúzska europoslankyňa Anne Sanderová.
"Nájdeme vhodné miesto. Veľa sme v europarlamente urobili preto, aby bolo viac spopularizované meno Weissovej, ktorá urobila veľa pre spoločné budovanie Európy a ktorá mala silný vzťah so Štefánikom," povedala Sanderová.
Kniha, ktorá sa zaoberá vzťahom Štefánika s francúzskou novinárkou a spisovateľkou Louise Weissovou, vyšla v náklade tisíc kusov. Poslanec Štefanec plánuje aj jej francúzsky preklad, aby mohla byť v štrasburskom sídle EP vystavená v slovenskej aj francúzskej verzii.
Britská libra sa voči doláru prepadla na 37-ročné minimum a voči euru na 17-mesačné minimum. Maloobchodné tržby boli totiž v auguste slabšie, než sa očakávalo, čo podporilo obavy týkajúce sa zdravia britskej ekonomiky.
Libra sa voči doláru v piatok oslabila o viac než jedno percento a jej kurz klesol až na 1,1351 USD/GBP, čo bolo najmenej od roku 1985. Euro sa voči libre posilnilo na 0,8766 GBP/EUR a dostalo sa najvyššie od februára 2021.
Arménsko v piatok oznámilo, že počet jeho vojakov zabitých počas tohtotýždňových bojov s azerbajdžanskými silami vzrástol zo 105 na najmenej 135.
"Počet mŕtvych je v súčasnosti 135," povedal na zasadnutí vlády arménsky premiér Nikol Pašinjan. "Nanešťastie to nie je konečné číslo, nakoľko sú mnohí (vojaci) zranení," dodal. Azerbajdžan vo štvrtok hlásil úmrtie 71 svojich vojakov.
Boje, ktoré vypukli v noci na utorok a ukončili sa vo štvrtok, ohrozili mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, krajinami, ktoré už desaťročia sužujú územné spory.
Najnovšie ťažké medzi medzi oboma postsovietskymi štátmi predstavovali najhoršiu vojenskú eskaláciu od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020, počas ktorej zahynulo viac ako 6 500 ľudí. Arménsko vtedy súhlasilo s odstúpením niektorých území, ktoré ovládalo niekoľko desaťročí. Na prímerie v oblasti odvtedy dohliada približne 2-tisíc ruských vojakov.
Na súd v dotačnej kauze Čapí hnízdo prišiel vypovedať Andrej Babiš junior, syn bývalého českého premiéra a predsedu hnutia ANO. Ani jeden z obžalovaných sa na piatkovom pojednávaní nezúčastňuje.
Svedok pred začiatkom pojednávania novinárom povedal, že s otcom nebol v kontakte a vypovedať bude. Andrej Babiš mladší v kauze dotačného podvodu figuroval pôvodne ako obvinený. Podľa dokumentov o prevode akcií firmy ZZN Agro Pelhřimov, ktorá patrila do holdingu Agrofert a neskôr sa premenovala na Farmu Čapí hnízdo, vlastnil časť akcií spolu so sestrou Adrianou a otcovou druhou manželkou Monikou.
Babiš junior však pri výsluchu z prípravného konania uviedol, že si na podpis takejto zmluvy nepamätá a zrejme ju niekto podpísal zaňho. V utorok na súde vypovedal písmoznalec Aleš Čulík, podľa ktorého je zhoda podpisov Andreja Babiša mladšieho a jeho otca pravdepodobná, nedá sa však jasne potvrdiť. Expremiér vylúčil, že by synov podpis na dokumente sfalšoval.
Syn tiež v minulosti otca obvinil, že ho nechal uniesť na Krym, aby proti nemu nemohol v kauze svedčiť. Na polostrov odišiel spolu s Petrom Protopopovom v roku 2017 krátko na to, ako bolo voči nemu vznesené obvinenie. Polícia však nenašla dôkazy, ktoré by potvrdili, že ho tam odviezol nedobrovoľne.
Ministerstvo vnútra (MV) SR v týchto dňoch dodáva na policajné útvary 60 nových vozidiel. Tie by mali nahradiť opotrebované autá vyradené z policajného autoparku, informovala hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová.
"Nové autá sú určené pre krajské a okresné policajné riaditeľstvá, kriminálnu políciu a úrad ochrany ústavných činiteľov," ozrejmil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Dodávateľom vozidiel je spoločnosť KIA Bratislava s. r. o. MV SR za nové autá zaplatilo 1,44 milióna eur, pričom súčasťou kontraktu sú aj pravidelné servisné prehliadky v trvaní päť rokov, respektíve do najazdenia 150-tisíc kilometrov.
"Ministerstvo vnútra napĺňa záväzok znížiť priemerný vek vozidiel vo flotile rezortu na 6,5 roka, v dôsledku čoho sa ušetria náklady na opravy," vysvetlil štátny tajomník MV SR Tomáš Oparty.
Podľa rezortu by malo v roku 2023 do autoparku ministerstva vnútra pribudnúť ďalších 705 vozidiel v kategóriách elektro a plug-in hybrid, ktoré budú obstarané a financované v rámci Plánu obnovy a odolnosti.
"Ide o jedného mladého lietajúceho a samostatne fungujúceho jedinca. Podľa jeho správania a absencie označenia usudzujeme, že sa nejedná o jedinca uniknutého zo zajatia," priblížila Zuzana Lackovičová z trnavskej pobočky SOS/BirdLife Slovensko.
Plameniak ružový bol na Slovensku pozorovaný v druhej polovici 20. storočia, vtedy však nebol zaradený do vtáčej fauny Slovenska. V tom čase bol jeho výskyt vyhodnotený ako pravdepodobný únik zo zajatia, a to pre nedostatok dokladov o výskyte a vzdialenosti, v ktorej sa plameniaky v Európe vyskytovali.
"Teraz je situácia iná. Z pozorovaní existuje viacero fotografií a videozáznamov a plameniaky k nám najbližšie hniezdia v severnom Taliansku, odkiaľ je zaletenie tohto jedinca pravdepodobné," poukázal Jozef Ridzoň z organizácie.
Doplnil, že najnovší záznam plameniaka prejde ešte schválením Faunistickou komisiou SOS/BirdLife Slovensko. Následne bude zaradený na zoznam vtákov, ktoré boli na Slovensku pozorované vo voľnej prírode.
Spotrebiteľské ceny na Slovensku, merané podľa jednotnej európskej metodiky (HICP), vzrástli v auguste medziročne o 13,4 percenta. V júli bola táto hodnota ešte 12,8 percenta, informoval v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Harmonizovaná inflácia tak podľa štatistikov rastie nepretržite už 19 mesiac za sebou. Priemerná ročná miera HICP predstavovala v auguste 8,8 percenta. Je to o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) viac, ako bola jej hodnota v predchádzajúcom mesiaci.
Počas augusta harmonizované ceny medzimesačne vzrástli o 0,7 percenta. "Tento výsledok najvýraznejšie ovplyvnil kladný príspevok odboru potraviny a nealkoholické nápoje o 0,37 p. b., kde rozhodujúci bol rast cien potravín. Bola to takmer polovica z celkovej medzimesačnej inflácie," priblížili štatistici.
Druhý najvýraznejší vplyv na rast cien v porovnaní s júlom mal odbor bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá (0,14 p. b.). Tretí bol s príspevkom 0,10 bodu odbor rozličné tovary a služby. Naopak, tlmiaci účinok na medzimesačnú infláciu mal vývoj cien v doprave (-0,06 p. b.).
Kirgizsko a Tadžikistan sa v piatok navzájom obviňovali z použitia ťažkých zbraní v eskalujúcom pohraničnom konflikte, ktorý si za dva dni vyžiadal najmenej tri obete na životoch a 27 zranených. Informuje o tom agentúra Reuters.
Kirgizská pohraničná stráž uviedla, že tadžické sily v piatok ráno spustili paľbu na ich vysunuté základne. Zrážky údajne prebiehali pozdĺž celej dĺžky spoločných hraníc a tadžické sily do nich nasadili tanky, obrnené transportéry a mínomety.
Tadžikistan zase obvinil kirgizské jednotky z ostreľovania jednej z jeho základní a siedmich dedín "ťažkými zbraňami". Predstavitelia v meste Isfara uviedli, že bol zabitý jeden civilista a traja utrpeli zranenia. Kirgizsko hlásilo v noci na piatok jedenásť zranených.
Vláda v Biškeku oznámila, že o aktuálnej eskalácii bojov už rokovali ministri zahraničných vecí oboch krajín, avšak kirgizská pohraničná stráž dodala, že zlyhali už dve dohody o prímerí. Reuters s odvolaním sa na kirgizskú pohraničnú stráž píše, že v rámci snáh o ukončenie konfrontácie sa majú stretnúť guvernéri provincií ležiacich v blízkosti hraníc.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a tadžický prezident Emomali Rachmon sa zúčastňujú na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Uzbekistane, ktorý sa začal vo štvrtok a prebieha do piatku. Zrážky na hraniciach týchto dvoch bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať, píše Reuters. Dodáva však, že vlani viedli takmer k totálnej vojne. V oboch krajinách, ktoré majú blízke vzťahy s Moskvou, sa nachádzajú ruské vojenské základne. Rusko tento týždeň vyzvalo Tadžikistan a Kirgizsko na ukončenie násilností.
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias vyjadril vo štvrtok znepokojenie v súvislosti so zhoršením vzťahov medzi Gréckom a Tureckom.
Dendias, ktorý mieri do New Yorku na blížiace sa zasadanie Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN), parlamentným spravodajcom v Aténach povedal, že turecké vedenie "urobilo rozhodnutia, ktoré nenechali priestor na rokovania".
Tieto rozhodnutia podľa Dendiasa vedú Turecko "nebezpečnou cestou". "Je to dôvod na obavy," dodal. Šéf gréckej diplomacie tiež podotkol, že skutočnosť, že Grécko i Turecko čakajú v roku 2023 voľby, tiež "nie je dobrá", citovalo internetové vydanie gréckeho denníka Kathimerini v angličtine.
Na druhej strane však podľa neho eskalácia napätia medzi Tureckom a Gréckom vyvolala aj istú "úroveň medzinárodnej reakcie, ktorá je konštantná". Dendias pritom poukázal na nedávne obranné dohody, ktoré Grécko podpísalo so svojimi spojencami, spresňuje Kathimerini.
Európsky parlament organizuje v sobotu 17. septembra na česko-slovenskom pomedzí cezhraničnú jazdu na bicykloch, plavbu loďou a diskusiu o ochrane životného prostredia a podpore udržateľnej mobility. Informoval o tom tlačový atašé europarlamentu na Slovensku Ján Jakubov.
Súčasťou celodenného programu je aj plavba loďou po Baťovom kanáli. "Bude aj debata na rozhľadni Skalica. V prípade záujmu o účasť na cyklojazde, plavbe loďou alebo na programe v Strážnici je nutné vopred sa zaregistrovať na webovej stránke spolocne.eu," uviedol Jakubov.
Akciu organizujú v rámci Európskeho týždňa mobility kancelárie Európskeho parlamentu v Česku a na Slovensku v spolupráci s centrami Europe Direct Senica, Brno a Kroměříž a Eurocentrom Brno. "Európsky parlament prerokuje na jeseň niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré súvisia so životným prostredím. Ich súčasťou budú aj opatrenia z balíka ´Fit for 55´, ktorý je zameraný na znižovanie emisií CO2 do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ v roku 2050," doplnil atašé.
Taiwan v piatok odsúdil narastajúce väzby medzi Ruskom a Čínou, ktoré podľa neho predstavujú hrozbou pre celosvetový mier a stabilitu.
Tchaj-pej sa tak vyjadril v nadväznosti na štvrtkové stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand na regionálnom summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO).
"(Rusko) nazýva tých, ktorí udržiavajú mier a status quo, provokatérmi, čo jasne poukazuje na škody spôsobované spojenectvom čínskych a ruských autoritárskych režimov, čo sa týka medzinárodného mieru, stability, demokracie a slobody," uviedlo vo vyhlásení taiwanské ministerstvo zahraničných vecí.
AFP pripomína, že Rusko a Čína – bývalí spojenci z čias studenej vojny – sa v posledných rokoch začali zbližovať v rámci vzťahu "bez limitov", ako ho sami nazývajú, ktorý má byť protiváhou ku globálnej dominancii Spojených štátov.
Šéf Kremľa vo štvrtok na stretnutí s čínskym prezidentom zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive," povedal.
Moskva sa podľa AFP usiluje summit SCO využiť na to, aby ukázala, že napriek ofenzíve na Ukrajine nie je medzinárodne izolovaná. Pre Si Ťin-pchinga je to zase pred kľúčovým októbrovým zjazdom vládnucej komunistickej strany, kde si podľa očakávaní zrejme zaistí už tretie funkčné obdobie, príležitosťou na posilnenie svojej pozície globálneho štátnika.
Nemecko na zabezpečenie prevádzky rafinérií vo Schwedte, Karlsruhe a Vohburgu prevzalo kontrolu nad dovozcami ropy Rosneft Deutschland (RDG) a RN Refining & Marketing, ako v piatok ráno informovalo spolkové ministerstvo hospodárstva.
Firmy sa dostanú pod správu Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA). BNetzA od piatka zatiaľ na 6 mesiacov prevezme kontrolu nad nemeckou divíziou Rosnefti, a tým aj nad jej podielmi v spomínaných troch rafinériách PCK Schwedt, MiRo (Karlsruhe) a Bayernoil (Vohburg), uviedlo ministerstvo.
Hlavným dôvodom je embargo na dovoz ropy z Ruska pre vojnu na Ukrajine, ktoré začne platiť 1. januára 2023. Rosnefť podľa spolkového ministerstva hospodárstva nemala záujem dovážať inú ako ruskú ropu. Na Rosneft Deutschland pripadá približne 12 percent nemeckých kapacít na spracovanie ropy a patrí k najväčší firmám v tomto odvetví v Nemecku.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa nezúčastnil na večeri 11 lídrov krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v uzbeckom meste Samarkand. Dôvodom je prísna politika čínskej delegácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z uzbeckej vlády.
Najvyšší čínsky predstaviteľ sa nezúčastnil ani na skupinových fotografiách, ktoré boli zverejnené vo štvrtok. Na večeri sa zúčastnil aj šéf Kremľa Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erogan.
Zdroj agentúry Reuters potvrdil, že čínska delegácia uviedla ako dôvod absencie svoje protipandemické pravidlá. Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k tejto udalosti bezprostredne nevyjadrilo.
Čínsky prezident vo štvrtok absolvoval v Samarkande stretnutie s Putinom. Šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role "veľmocí" s cieľom priniesť "stabilitu a pozitívnu energiu do sveta zmietajúceho sa v spoločenskom chaose".
Predseda vlády Eduard Heger dúfa, že predčasné parlamentné voľby nebudú. Uviedol to počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane.
Heger poukázal na viaceré reformy, ktoré sa jeho vláde podarilo zrealizovať. Ide napríklad o reformy v oblasti školstva, zdravotníctva či justície. Upriamil pozornosť aj na investície, ktoré majú smerovať na Slovensko z plánu obnovy.
Podľa jeho slov sa Slovensko nachádza v dobe, kedy ľudia potrebujú vidieť, že sú jednotní, podobne ako to bolo počas pandémie. Opätovne potvrdil, že sú v menšinovej vláde a odmietol vládnutie s fašistami. Verí, že Richard Sulík (SaS) dodrží svoj sľub a schôdza parlamentu bude budúci týždeň otvorená.
"My sme sa so SaS nerozišli v zlom, nevyháňali sme ich," povedal premiér s tým, že pre odchod sa rozhodla SaS. Príde mu však absurdné, že odišli práve vo chvíli, keď Slovensko trápi energetická kríza.
"Občania nepotrebujú vedieť, aký status napísal politik. Potrebujú vedieť, čo táto vláda pre nich urobila," povedal Heger. Zároveň uviedol, že počas ich vlády sa majú zvýšiť platy napríklad zdravotníkom či v školstve
Heger sa považuje za silného lídra a myslí si, že vie "ukočírovať" aj ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča. Povedal, že už od svojho nástupu na premiérsku stoličku počúval o tom, že je "Matovičova bábka" alebo to, že im neprejde reforma vysokých škôl, súdnictva či národných parkov.
S novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom je premiér spokojný. Nemá pochybnosti ani o šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Podľa neho je to odborník, ktorý prichádza na ministerstvo spravodlivosti pripravený. Konkretizovať, kto by mohol byť novým šéfom ministerstva školstva, nechcel.
Počas diskusnej relácie sa vyjadril aj k téme cien energií či k inflácii. "Ceny elektriny na Slovensku pre domácnosti sú zastropované do konca roka. Z hľadiska cien elektriny občania platia stále rovnako na úrovni roku 2021 a výrazne menej ako okolité krajiny," povedal. Ako dodal, v nasledujúcom období chcú predstaviť aj ďalšie opatrenia na pomoc ľuďom.
Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom septembra, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15 percentami a SaS s 12,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre TV Joj.
Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom desiatich percent. Nasleduje OĽANO so 7,9 percenta, Sme rodina so 7,6 percenta a KDH so ziskom 6,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 5,2 percenta.
Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,2 percenta, Aliancia 2,7 percenta, Maďarské fórum 2,5 percenta, ĽSNS a Za ľudí zhodne po 2,3 percenta. Nasleduje Dobrá voľba a Umiernení, ktorí by získali jedno percento hlasov. Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Domov národná strana (0,3 percenta), Slovenské hnutie obrody, Národná koalícia a Život národná strana (zhodne po 0,2 percenta).
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Smer-SD 27 a SaS 23. Progresívne Slovensko by malo 18 kresiel, OĽANO a Sme rodina zhodne po 14. S 11 poslancami by bolo v parlamente KDH, Republika by ich mala deväť.
Z druhého prieskumu agentúry Ako pre TV Joj na otázku, či by chceli občania do budúcnosti silného a rázneho autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov, vyplýva, že takéhoto lídra krajina určite potrebuje podľa 32,9 percenta opýtaných. Odpoveď skôr potrebuje zvolilo 25,5 percenta respondentov. Podľa 13,4 percenta ľudí Slovensko autoritárskeho lídra skôr nepotrebuje, 21,9 percenta respondentov si myslí, že krajina ho určite nepotrebuje. Nevedelo alebo nechcelo sa vyjadriť 6,3 percenta.
K názoru, že Slovensko potrebuje autoritárskeho lídra, inklinujú nadpriemerne často ženy, starší opýtaní a menej vzdelaní respondenti. Ide tiež aj o obyvateľov Nitrianskeho, Banskobystrického, Žilinského, Košického a Prešovského kraja, obyvateľov maďarskej národnosti a voličov strán SNS, Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky a Sme rodina.
Obidva prieskumy sa realizovali na vzorke 1000 respondentov od 8. do 14. septembra.
Slovinsko odstúpi od dohody o nákupe 45 kusov obrnených vozidiel Boxer v hodnote 281 miliónov eur prostredníctvom Organizácie pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR) po tom, ako bol uskutočnený audit tohto nákupu. Oznámil to vo štvrtok slovinský minister obrany Marjan Šarec.
Audit podľa Šareca odhalil, že cena nezahŕňala špeciálny komunikačný systém C4I, ktorý podľa odhadov stojí 13,5 milióna eur. Audítori zároveň nevedeli určiť, či je nákup ekonomicky výhodný, pretože neboli poskytnuté ceny porovnateľných vozidiel, či možnosť alternatívneho nákupu.
Šarec povedal, že zmluvná pokuta je vo výške 20 percent hodnoty nákupu. Podľa svojich slov však nedokáže predpovedať, či bude pokuta podliehať postupu vyplývajúcemu zo zmluvy.
OCCAR je medzinárodná organizácia, ktorá má na starosti programy spolupráce v oblasti obranného vybavenia. Členskými krajinami tohto zoskupenia sú sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.
Americká sudkyňa Aileen Cannonová vo štvrtok vymenovala nezávislého vyšetrovateľa, ktorý preskúma tisíce dokumentov zabavených počas augustovej domovej prehliadky v sídle bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Floride.
Vyšetrovateľ má zároveň určiť, či sú niektoré z dokumentov chránené exekutívou. Nezávislým vyšetrovateľom sa stal sudca Raymond Dearie. Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň schválilo výber tohto kandidáta, ktorého navrhol Trump.
Cannonová vydala minulý týždeň súdny príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago na Floride pri vyšetrovaní, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.
Ministerstvo tvrdilo, že približne 100 označených dokumentov, ktoré boli zabavené počas domovej prehliadky u Trumpa, by malo byť odovzdaných trestnej prokuratúre skôr, ako sa dostanú k nezávislému vyšetrovateľovi. Rezort spravodlivosti podal aj žalobu, aby k dokumentom opätovne získal prístup.
Cannonová však vo štvrtok uviedla, že svoj súdny príkaz nezruší. Zároveň odmietla tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že jej príkaz na zastavenie vyšetrovania ohrozil národnú bezpečnosť.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov dolárov. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom.
Vojenská pomoc pozostáva z vybavenia a služieb, ako aj z tréningu ukrajinských vojakov, píše sa vo vyhlásení. Ďalšie podrobnosti vrátane typu poskytnutých zbraní však Biely dom nešpecifikoval.
Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov, píše AFP. Predmetné oznámenie o novom balíku pomoci prichádza v čase, keď ukrajinská armáda začala viesť masívnu protiofenzívu proti ruským inváznym silám.
Spojené štáty prekročia "červenú čiaru" v prípade, ak Ukrajine dodajú rakety s dlhším doletom, akými Kyjev v súčasnosti disponuje. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej by sa Washington takýmto krokom stal priamym účastníkom konfliktu.
"Ak Washington prijme rozhodnutie o doručení rakiet väčšieho doletu do Kyjeva, prekročí červenú čiaru… V takomto prípade budeme nútení adekvátne reagovať," povedala Zacharovová. Dodala, že Moskva sa bude brániť "všetkými možnými prostriedkami".
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie uviedla, že dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu predlžujú konflikt a spôsobujú civilné obete. Podľa jej slov to smeruje k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Zacharovová zároveň obvinila NATO z účasti na páchaní vojnových zločinoch.
Ukrajina vo štvrtok zaznamenala prvý prípad nákazy opičími kiahňami. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo zdravotníctva.
Rezort zdravotníctva uviedol, že infekciu u pacienta potvrdil vo štvrtok PCR test. Dodal, že pacient, ktorý je hospitalizovaný s príznakmi ochorenia, sa pravdepodobne nakazil "v jednom z veľkých ukrajinských miest".
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo doposiaľ zaznamenaných viac ako 50-tisíc prípadov opičích kiahní v 125 krajinách. WHO uviedla, že šírenie súčasnej epidémie v Európe a Spojených štátoch sa spomaľuje.
Medzi typické príznaky nákazy týmto ochorením patria vyrážky. Nakazení môžu mať aj teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná lehota ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že v meste Izium na východe Ukrajiny objavili vyšetrovatelia masový hrob. Ukrajinská armáda len nedávno oslobodila toto mesto spod ruskej okupácie.
"Chceme, aby svet vedel, čo spôsobila ruská okupácia," povedal Zelenskyj. Počet nájdených tiel či príčinu ich smrti však nešpecifikoval.
Predstaviteľ miestnej polície Serhij Bolvinov pre britskú televíziu Sky News povedal, že v Iziume našli hromadné pohrebisko so 440 hrobmi. "Môžem povedať, že tu (v Iziume) je jedno z najväčších pohrebísk, na ktorom sa nachádza viac ako 440 hrobov," uviedol.
Bolvinov dodal, že všetky telá z masového hrobu budú exhumované a prevezené na forenznú expertízu v rámci úsilia ukrajinskej prokuratúry zhromaždiť dôkazy o podozreniach z páchania vojnových zločinov. Príčina smrti ľudí pochovaných na tomto pohrebisku bude podľa neho stanovená počas vyšetrovania.
Zelenskyj prirovnal Izium k mestám Buča a Mariupol, ktoré sa stali symbolmi zverstiev spáchaných počas ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko musí podľa jeho slov niesť zodpovednosť za túto vojnu. "Urobíme pre to všetko," dodal.
Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za "inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku".
Minister vo videu zverejnenom vo štvrtok na Facebooku Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému – viac pol roka po začatí vojny na Ukrajine – sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.
"Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.
Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
Podľa správy francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“. V dokumente sa žiada, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
AKTUALIZOVANÉ Európsky parlament (EP) v závere plenárneho zasadnutia vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Poslanci v nej odsúdili "úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády" o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: „Maďarsko už nie je demokraciou." Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť „varovným signálom" pre Radu EÚ a Európsku komisiu.
Server Index.hu pripomína, že v júli Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil správu francúzskej europoslankyne, zo Strany zelených, Delbosovej-Corfieldovej a žiadal, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.
Vzďaľovanie sa od základných hodnôt Únie
Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“, cituje zo správy server Telex.hu.
Zo schváleného dokumentu ďalej vyplýva, že situáciu sťažuje aj nečinnosť Európskej únie, navyše Európska rada združujúca hlavy štátov a predsedov vlád krajín EÚ porušuje zásady právneho štátu tým, že nepostupuje primeraným tempom v rámci procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Delegácia monitorovacej skupiny LIBE absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku. Neprijali ju vtedy na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.
Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus. Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.
Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.
Szijjártó: EP spochybnil funkčnosť maďarskej demokracie, čím inzultoval Maďarov
Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za „inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku". Minister vo videu, zverejnenom vo štvrtok na Facebooku, Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému - viac ako pol roka po začatí vojny na Ukrajine - sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.
„Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.
Péter Szijjártó. Foto: FB/Péter Szijjártó
Čo si myslia slovenskí europoslanci
Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti. „Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak, útočí na euroinštitúcie a na Úniu," vysvetlil. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.
Vladimír Bilčík, Foto: TASR/Jaroslav Novák
Robert Hajšel (nominant Smeru-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. „Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru," uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.
Robert Hajšel. Foto: TASR/Martin Baumann
Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova „demontáž demokracie" a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. „Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu," pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.
„Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať," odkázal.
Michal Šimečka. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť. „Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva," uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.
Eugen Jurzyca. Foto: TASR/Martin Baumann
Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.
Peter Pollák. Foto: TASR/Pavol Zachar
Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. „Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti," vysvetlila.
Kanadský parlament si vo štvrtok uctil zosnulú britskú kráľovnú Alžbetu II. Premiér Justin Trudeau povedal, že Kanaďania sa cítia, "ako keby stratili člena rodiny, ktorý vyrastal spolu s nimi". TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC. Alžbeta II. podľa Trudeauových slov "prijímala svoju úlohu monarchu Kanady" a cítila sa v tejto krajine ako doma.
"V roku 1964 povedala, že je s radosťou zistila, že v britskom Spoločenstve národov (Commonwealth) existuje miesto, kde sa od nej očakáva, že bude oficiálne hovoriť vo francúzštine," povedal premiér, ktorého vyjadrenia sprostredkovala BBC. Trudeau pripomenul, že kráľovná mala tento jazyk veľmi rada a ovládala ho "bezchybne".
Dolná snemovňa kanadského parlamentu vo štvrtok zasadla, aby vyjadrila úctu zosnulej kráľovnej Alžbete II., ktorá zomrela vo štvrtok 8. septembra vo veku 96 rokov.
Kanada patrí do Spoločenstva národov a britský panovník je tam oficiálnou hlavou štátu. Panovníkom sa po Alžbetinej smrti stal jej najstarší syn princ Charles. Ako Karol III. bol v sobotu vyhlásený za kráľa a hlavu Commonwealthu.
Dolná komora ruského parlamentu zváži, či si predvolá ministra obrany Sergeja Šojgua na vypočutie na neverejnom zasadnutí. Uviedol to popredný poslanec Sergej Mironov, ktorého vo štvrtok citovali noviny Kommersant. Informácie priniesla agentúra Reuters.
Nie je známe, že by si Štátna duma niekedy predvolala ministra obrany, aby jej vysvetlil činnosť rezortu. Ruské ozbrojené sily však tento týždeň otvorene kritizovali vojenskí komentátori po tom, ako po rýchlom postupe ukrajinských síl stratili kontrolu nad veľkými časťami Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
Mironov je dôrazným zástancom ruskej invázie na Ukrajinu a predsedom menšej prokremeľskej strany Spravodlivé Rusko. Kommersant citoval jeho vyjadrenie, podľa ktorého Rada Štátnej dumy bude o tejto záležitosti rokovať v pondelok.
Mironov v stredu na sociálnej sieti uviedol, že jeho strana navrhla zasadnutie s účasťou Šojgua, "aby s ním poslanci mohli hovoriť za zatvorenými dverami a položiť mu všetky otázky, ktoré zaujímajú nás a občanov".
Londýnske letisko Heathrow oznámilo, že v pondelok 19. septembra bude jeho prevádzka v určitých časoch počas dňa obmedzená. Dôvodom je zabrániť narušeniu priebehu pohrebu kráľovnej Alžbety II. TASR správu prevzala z webových stránok stanice Sky News a letiska Heathrow.
Zmeny zasiahnu 180 letov, z ktorých 100 bude zrušených, píše Sky News. Heathrow pozastaví všetky lety v čase od 11.40 h do 12.10 h miestneho času (12.40 h až 13.10 h SELČ). Uprostred tohto 30-minútového intervalu budú držať v celom Spojenom kráľovstve dve minúty ticha na počesť kráľovnej Alžbety II.
Prílety budú podľa Sky News pozastavené popoludní medzi 13.45 h a 14.20 h miestneho času (14.45 h - 15.20 h SELČ), a odlety sa nebudú uskutočňovať medzi 15.03 h až 16.45 h miestneho času. Dôvodom je zabezpečenie nerušivých podmienok pre sprievod vozidla s kráľovninými pozostatkami.
Odlety lietadiel budú obmedzené aj medzi 16.45 h a 21.00 h miestneho času s cieľom minimalizovať hluk počas súkromného pohrebu za účasti Alžbetinej rodiny na hrade Windsor.
Zmeny letového poriadku sú podľa hovorcu letiska "prejavom úcty ku kráľovskej rodine a Jej Veličenstvu kráľovnej". Alžbeta II. zomrela vo štvrtok 8. septembra vo veku 96 rokov vo svojom letnom sídle Balmoral v Škótsku. Na tróne bola 70 rokov.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu, v ktorej vyzýva Rusko, aby sa stiahlo zo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. TASR informácie prevzala od televízie Sky News a agentúry Reuters.
Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je vzhľadom na obavy o bezpečnosť počas vojny na Ukrajine predmetom značnej pozornosti. Predstavitelia MAAE nedávno konštatovali, že pri týždňoch bojov v oblasti bola "narušená fyzická integrita" tohto závodu.
Záporožskú jadrovú elektráreň kontrolujú ruské sily, jej prevádzku však naďalej zabezpečujú ukrajinskí pracovníci, ktorí podľa tvrdenia šéfa ukrajinskej jadrovej spoločnosti boli vystavení aj väzneniu a mučeniu.
Rada guvernérov MAAE schválila na zasadnutí rezolúciu s výzvou, aby Moskva "okamžite zastavila všetky akcie proti a v Záporožskej jadrovej elektrárni a všetkých ďalších nukleárnych zariadeniach na Ukrajine".
Za uznesenie v 35-člennej rade dozornej agentúry OSN sídliacej vo Viedni hlasovalo 26 krajín, dve boli proti a sedem sa zdržalo hlasovania, uviedli diplomati. Proti podľa nich hlasovali Rusko a Čína.
