Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Sudkyňa vymenovala nezávislého vyšetrovateľa dokumentov z Trumpovho sídla

Americká sudkyňa Aileen Cannonová vo štvrtok vymenovala nezávislého vyšetrovateľa, ktorý preskúma tisíce dokumentov zabavených počas augustovej domovej prehliadky v sídle bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na Floride.

Vyšetrovateľ má zároveň určiť, či sú niektoré z dokumentov chránené exekutívou. Nezávislým vyšetrovateľom sa stal sudca Raymond Dearie. Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň schválilo výber tohto kandidáta, ktorého navrhol Trump.

Cannonová vydala minulý týždeň súdny príkaz, ktorý zakázal americkému rezortu spravodlivosti použiť ktorýkoľvek z dokumentov z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago na Floride pri vyšetrovaní, kým ich nepreskúma nezávislý vyšetrovateľ.

Ministerstvo tvrdilo, že približne 100 označených dokumentov, ktoré boli zabavené počas domovej prehliadky u Trumpa, by malo byť odovzdaných trestnej prokuratúre skôr, ako sa dostanú k nezávislému vyšetrovateľovi. Rezort spravodlivosti podal aj žalobu, aby k dokumentom opätovne získal prístup.

Cannonová však vo štvrtok uviedla, že svoj súdny príkaz nezruší. Zároveň odmietla tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že jej príkaz na zastavenie vyšetrovania ohrozil národnú bezpečnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 600 miliónov dolárov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov dolárov. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom.

Vojenská pomoc pozostáva z vybavenia a služieb, ako aj z tréningu ukrajinských vojakov, píše sa vo vyhlásení. Ďalšie podrobnosti vrátane typu poskytnutých zbraní však Biely dom nešpecifikoval.

Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov, píše AFP. Predmetné oznámenie o novom balíku pomoci prichádza v čase, keď ukrajinská armáda začala viesť masívnu protiofenzívu proti ruským inváznym silám.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko varuje USA pred dodaním rakiet dlhšieho doletu na Ukrajinu

Spojené štáty prekročia "červenú čiaru" v prípade, ak Ukrajine dodajú rakety s dlhším doletom, akými Kyjev v súčasnosti disponuje. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej by sa Washington takýmto krokom stal priamym účastníkom konfliktu.

"Ak Washington prijme rozhodnutie o doručení rakiet väčšieho doletu do Kyjeva, prekročí červenú čiaru… V takomto prípade budeme nútení adekvátne reagovať," povedala Zacharovová. Dodala, že Moskva sa bude brániť "všetkými možnými prostriedkami".

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie uviedla, že dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu predlžujú konflikt a spôsobujú civilné obete. Podľa jej slov to smeruje k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Zacharovová zároveň obvinila NATO z účasti na páchaní vojnových zločinoch.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina eviduje prvý prípad nákazy opičími kiahňami

Ukrajina vo štvrtok zaznamenala prvý prípad nákazy opičími kiahňami. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo zdravotníctva.

Rezort zdravotníctva uviedol, že infekciu u pacienta potvrdil vo štvrtok PCR test. Dodal, že pacient, ktorý je hospitalizovaný s príznakmi ochorenia, sa pravdepodobne nakazil "v jednom z veľkých ukrajinských miest".

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo doposiaľ zaznamenaných viac ako 50-tisíc prípadov opičích kiahní v 125 krajinách. WHO uviedla, že šírenie súčasnej epidémie v Európe a Spojených štátoch sa spomaľuje.

Medzi typické príznaky nákazy týmto ochorením patria vyrážky. Nakazení môžu mať aj teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná lehota ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: V meste Izium sme našli masový hrob. Rusko musí niesť zodpovednosť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že v meste Izium na východe Ukrajiny objavili vyšetrovatelia masový hrob. Ukrajinská armáda len nedávno oslobodila toto mesto spod ruskej okupácie.

"Chceme, aby svet vedel, čo spôsobila ruská okupácia," povedal Zelenskyj. Počet nájdených tiel či príčinu ich smrti však nešpecifikoval.

Predstaviteľ miestnej polície Serhij Bolvinov pre britskú televíziu Sky News povedal, že v Iziume našli hromadné pohrebisko so 440 hrobmi. "Môžem povedať, že tu (v Iziume) je jedno z najväčších pohrebísk, na ktorom sa nachádza viac ako 440 hrobov," uviedol.

Bolvinov dodal, že všetky telá z masového hrobu budú exhumované a prevezené na forenznú expertízu v rámci úsilia ukrajinskej prokuratúry zhromaždiť dôkazy o podozreniach z páchania vojnových zločinov. Príčina smrti ľudí pochovaných na tomto pohrebisku bude podľa neho stanovená počas vyšetrovania.

Zelenskyj prirovnal Izium k mestám Buča a Mariupol, ktoré sa stali symbolmi zverstiev spáchaných počas ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko musí podľa jeho slov niesť zodpovednosť za túto vojnu. "Urobíme pre to všetko," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament inzultoval Maďarov, vyhlásil šéf diplomacie Szijjártó

Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za "inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku".

Minister vo videu zverejnenom vo štvrtok na Facebooku Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému – viac pol roka po začatí vojny na Ukrajine – sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.

"Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.

Podľa správy francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“. V dokumente sa žiada, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.

Správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.