Mesto, ktoré nemá obdoby: Konštantínopol

Mesto mnohých mien a pohnutých osudov. Mesto, kde sa tvorili dejiny a kde sa žilo civilizovane. Tisícpäťsto rokov vládlo východnému Stredomoriu a Balkánu a jeho vplyv cítime aj u nás. To všetko sa snúbi v genofonde jedného mesta, ktoré volali Nový Rím, Druhý Rím, Konštantínopol, Carihrad, kráľovná miest a miestni ho jednoducho volali mesto. Po grécky hovorili, že boli „v meste“ (stin poli) alebo išli „do mesta“ (is tin polin), z čoho Arméni a moslimovia urobili Stinbul a neskôr Istanbul. Keďže jedinečné genius loci má svoju moc, priblížime si jeho počiatky a vývoj do 7. storočia.

Za všetkým hľadaj komplikované dejiny a geografiu

Rímska ríša prešla hlbokou krízou v 3. storočí, ktorá sa najviditeľnejšie prejavila rýchlym striedaním cisárov na tróne. Za necelé polstoročie ich bolo až 25 a minimálne tucet ďalších adeptov, ktorí nezískali uznanie svojho nároku. Takmer všetci cisári z čias krízy boli kovaní bojovníci z Balkánu, ktorí ovládali ríšu z koňa a poľného stanu a hynuli v bojoch, bodnutí dýkami, otrávení jedmi, prípadne neskôr v zajatí. Prirodzená smrť postretla len nemnohých. A to ešte mala neraz podobu moru alebo Jupiterovho blesku. Umrieť na starobu vtedy jednoducho nebolo zvykom ani v móde.

V tak hektickom tempe nezostával čas ani na luxusný a slávny Rím, najmä Západ ekonomicky a demograficky upadal. Ako tak sa úpadok podarilo zastaviť až Diokleciánovi (284 – 305) vďaka jeho systému tetrarchie, ale negatívne trendy silneli aj neskôr, počas 4. storočia. Tetrarchia, doslova vláda štyroch, bola v rímskom svete novinkou. O moc sa podelili dvaja augusti (hlavní cisári) a na pomoc si pribrali dvoch cézarov (pomocní cisári). Každý mal na starosti jednu časť ríše, pravidelne komunikovali a stretávali sa. Ich sídelné mestá boli v Malej Ázii v Nikomédii (dnešný Izmit v Turecku), na Balkáne v Sirmiu (dnes Sriemska Mitrovica v Srbsku) a v Thessalonike (dnes Solún v Grécku), v Itálii v Aquileii a Mediolane (dnešné Miláno) a v Galii v Auguste Treverorum (teraz Trevír v Nemecku). Často cestovali a najmä často bojovali.

Ťažisko ríše sa presunulo na bohatý Východ, ktorý bol o niečo pokojnejší a žilo tam viac ľudí. Preto si cisár Dioklecián vybral za svoje sídlo Nikomédiu (dnešný Izmit v Turecku), mesto v hlbokom zálive na východnom pobreží Marmarského mora, asi sto kilometrov od budúceho Konštantínopolu, oblasť s príjemnou klímou a krásnou prírodou naokolo. Hoci Rím zostal formálne hlavným mestom, sídlil v ňom Senát, vysokí úradníci a stále požíval svoju slávu, nevýhodou starého Ríma bola jeho poloha. Ríša mu prerástla cez hlavu a komunikácia z Itálie bola zložitá, lebo po zemi trvala dlho a po mori sa nedalo plaviť počas zimných mesiacov. Navyše, viacero horských hrebeňov na sever od Ríma sťažovalo poslom a úradníkom ich presuny. Viedlo to k decentralizácii. Dioklecián sa nachádzal na Východe, ale relatívne blízko k Západu. Stačilo sa preplaviť loďou na druhý breh Marmarského mora a už ste boli na Balkáne a odtiaľ ste sa vybrali buď na sever k Dunaju, alebo na severozápad do Itálie hasiť, čo práve pálilo. Ideálna pozícia viac-menej v polovici ríše a cisár mal lepšiu kontrolu nad najbohatšími provinciami.