Hodí elektrina krízovú iskru?

Fínsky minister hospodárstva Mika Lintila na tlačovej konferencii v Helsinkách povedal: “V istom zmysle to má predpoklady na to, aby sa v energetickom priemysle zrodil ďalší Lehman Brothers.” Švédsky minister financií Mikael Damberg predtým v nedeľu varoval, že nečinnosť “by mohla mať vplyv na zvyšok finančného trhu”, aj keď “problém je v súčasnosti izolovaný na výrobcov energie”. Švédsko je domovom spoločnosti Nasdaq Clearing AB, ktorá je centrom severského trhu s energiou.

Jedno zo základných pravidiel „krízonómie“ je, že nevstúpiš dvakrát do tej istej krízy. Každá sa končí rovnako (bail-outom zlými peniazmi), no začína sa trochu inak. Ľudia nie sú hlúpi, majú pamäť a učia sa.

V polovici septembra sme si pripomenuli výročie krachu investičnej banky Lehman Brothers z roku 2008, ktorý odštartoval najintenzívnejšiu fázu ostatnej finančnej krízy. Najviac potenciálu na rozbehnutie krízového požiaru v ekonomike s nakumulovaným suchým drevom v podobe množstva predlžených zombie spoločností závislých od nízkych úrokov tiež momentálne vidím práve v európskej energetike.

Sledovať ceny elektriny v Nemecku a Francúzsku bolo v posledných týždňoch napínavejšie než graf bitcoinu. Cena dodávky nemeckej silovej elektriny v januári 2023 sa postupne vyšplhali na vyše 1 400 eur za megawatthodinu (MWh). Bol to nárast o 2 700 percent za necelé dva roky. Maximálny výnos bitcoinu za rovnaké obdobie bol 1 200 percent, dnes je na +287 percent.

Nie, nemyslím si, že MWh bude v januári na budúci rok stáť 1 400 eur. Za extrémne ceny nakupovali firmy, ktoré si nemôžu dovoliť výpadok, pričom cenu vyhnal do výšky aj nízky objem obchodov na burze a margin cally. Aká bude cena v januári, zatiaľ nik nevie. Veľa záleží od hĺbky prichádzajúcej recesie, strategického umu úradníkov EÚ a ďalších ťahov „Vladára“.

Takmer celý európsky kontinent je ale aj dnes, po poklese z nedávnych maxím, na mnohonásobkoch priemerných nákladov na elektrickú energiu za posledné dekády. Kde sú tie časy, keď sa priemerná cena pohybovala v rozmedzí 20 až 30 eur za MWh. Ťažko sa mi hľadajú dôvody, prečo by energie nemali stáť v nasledujúce roky dvoj- alebo trojnásobok toho, za čo sme ich nakupovali doteraz. Máme za sebou zásadné chyby v energetickej politike a potenciálnych investorov plašíme regulačnou a daňovou smršťou. Putinova vojna efekty týchto chýb znásobila.

Nerovnováha medzi dopytom a ponukou sa musí riešiť deštrukciou časti dopytu vyššími cenami a novými investíciami motivovanými „nečakanými“ ziskami v sektore. Všimnite si, že momentálne populárne stropovanie cien a zdaňovanie „nadmerných“ ziskov pôsobí presne proti týmto riešeniam. Preto to bude zrejme trvať dlhšie, než je nutné.

Bude zaujímavé pozorovať, čo všetko ekonomika vydrží a či sa takýto radikálny rast dôležitých výrobných nákladov neprejaví nielen v recesii, ale rovno v kríze. Bail-outy sa už rozbiehajú. V Taliansku sa práve schvaľujú štátne garancie na úvery pre podniky, ktoré sa dostali do problémov s likviditou pre rastúce ceny energií.

Ak budú pokračovať, skôr či neskôr narazia na obmedzenia schopnosti štátov požičať si na ne. Potom by došlo k ešte rýchlejšiemu rastu úrokov na štátnych dlhoch a problémom finančných inštitúcií. V minulosti sa v takýchto prípadoch využila tragédia spoločnej pastviny v podobe Európskej centrálnej banky a našej spoločnej meny. Táto špajza je už ale dnes, pri cválajúcej inflácii, takmer dokonale vyplienená.