Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko je otvorené prijímaniu ruských utečencov

Nemeckí predstavitelia naznačujú, že ich krajina je otvorená prijímaniu ruských utečencov. „Mnohí Rusi, ktorých teraz povolávajú, sa nechcú zúčastniť na tejto vojne. To je dobrý znak," povedal novinárom na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit. „Musí zostať otvorená cesta pre Rusov na príchod do Európy a tiež do Nemecka," konštatoval. Informuje o tom portál cnn.com.

Hovorca kancelára konštatoval, že členské štáty Európskej únie musia nájsť „životaschopné riešenie", ako sa zaoberať tými, ktorí majú výhrady svedomia voči „čiastočnej mobilizácii" ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa jeho slov pred udelením azylu sa musia preskúmať motívy týchto ľudí.

Vo štvrtok nemecké rezorty zahraničia a vnútra naznačili, že utekajúci občania Ruska by mohli v Nemecku požiadať o azyl. „Dezertéri, ktorým hrozia vážne represie, spravidla môžu dostať v Nemecku ochranu," povedala pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.

(sita, min)

  |  

Zelenskyj vymenoval nového veľvyslanca Ukrajiny v Nemecku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vymenoval nového veľvyslanca v Nemecku, kariérneho diplomata Olexija Makejeva, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Príslušný dekrét bol v piatok zverejnený na stránke ukrajinskej hlavy štátu. Štyridsaťšesťročný diplomat Makejev je nástupcom doterajšieho ukrajinského ambasádora v Nemecku Andrija Melnyka.

Makejev od roku 2020 pôsobil ako osobitný predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pre sprísnenie sankcií voči Rusku, pripomína DPA.

Nomináciu Makejeva schválil nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Doterajší ambasádor Andrij Melnyk ostane podľa informácií nemeckých médií v Berlíne do polovice októbra a následne prevezme novú funkciu na ministerstve zahraničných vecí v Kyjeve. Pravdepodobne sa stane jedným z niekoľkých námestníkov šéfa diplomacie.

(tasr, min)

  |  

Obyvatelia okupovaných oblastí ignorujú referendá, tvrdia ukrajinskí predstavitelia

Obyvatelia Ruskom okupovaných území na Ukrajine ignorujú referendá organizované miestnymi samosprávami dosadenými Moskvou, uviedli v piatok ukrajinskí predstavitelia. Ako však zároveň pripustili, v niektorých prípadoch sú obyvatelia týchto oblastí nútení hlasovať. TASR správu prevzala od americkej televíznej stanice CNN.

Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii. Referendá, ktoré neuznáva Ukrajina ani západné krajiny, potrvajú do utorka.

"Tu nie je referendum v pravom slova zmysle. Toto je imitácia. Miestni obyvatelia to ignorujú. Niektorí ľudia sú jednoducho prinútení hlasovať. Boli tu autobusy s ľuďmi privezenými z Krymu, aby odovzdali hlasovacie lístky," povedal pre CNN predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) podľa vlastných vyjadrení odhalila dokumenty preukazujúce, že Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR) plánovala rozšíriť elektorát zapojením občanov mladších než 18 rokov. S cieľom posilniť kontrolu nad volebnou účasťou predstavitelia DĽR rozhodli, že neplnoletých by mali do referendových miestností sprevádzať ich rodičia, opatrovníci alebo zástupcovia detských domovov, dodala SBU.

Proruskí predstavitelia v okupovaných oblastiach Ukrajiny nadšene presadzujú referendá ako historickú zmenu, konštatuje CNN. Predseda Moskvou dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo po hlasovaní v referende vyjadril presvedčenie, že ako súčasť Ruskej federácie bude oblasť "chránená v každom smere".

"Cítim úctu a dôveru, že to, o čo sme tak dlho bojovali, sa konečne napĺňa. Toto je návrat domov. Návrat do veľkého Ruska. Dnes sa tvoria dejiny," povedal po odovzdaní svojho hlasu v referende líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin.

(tasr, min)

  |  

Maďarsko a Mexiko sa dohodli na spolupráci vo vzdelávaní a výskume kozmu

Maďarsko a Mexiko budú spolupracovať v oblastiach vzdelávania a výskumu kozmu. Príslušnú dohodu podpísali v piatok v New Yorku minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó a mexický minister zahraničných vecí Marcel Ebrard, oznámila agentúra MTI.

Ministri, ktorí sa predtým v New Yorku zúčastnili na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN, sa na pracovnej schôdzke dohodli, že Maďarsko a Mexiko budú spolupracovať na "mierových vesmírnych aktivitách", budú si vzájomne vymieňať informácie z vesmírneho výskumu a budú sa podieľať na spoločnom technologickom vývoji.

V rámci programu Stipendium Hungaricum podľa tejto dohody poskytne Maďarsko štipendium ročne 40 mexickým študentom, ktorí budú študovať na maďarských univerzitách.

(tasr, min)

  |  

Izrael už nie je naším partnerom pre mier, vyhlásil palestínsky prezident na pôde OSN

Izrael úmyselne bráni pokroku k dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskej otázky a nemôže sa viac považovať za spoľahlivého partnera v mierovom procese. Povedal to v piatok v prejave na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku palestínsky prezident Mahmúd Abbás, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Izrael podľa jeho "prostredníctvom svojej vopred premyslenej a zámernej politiky ničí dvojštátne riešenie". "To jednoznačne dokazuje, že Izrael neverí v mier," dodal. "A preto už nemáme izraelského partnera, s ktorým by sme mohli rokovať," povedal v prejave Abbás.

Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi sú na mŕtvom bode od roku 2014, píše AFP. Vláda izraelského premiéra Jaira Lapida sa v súčasnosti usiluje podporovať palestínske hospodárstvo, avšak mierový proces s palestínskym prezidentom Abbásom nezačala.

Izrael od roku 1967 okupuje východný Jeruzalem a územia na Západnom brehu Jordánu. V roku 2007 Izrael uvalil blokádu na pásmo Gazy po tom, ako sa tam dostalo k moci militantné hnutie Hamas. Palestínčania požadujú, aby sa tieto územia stali súčasťou ich budúceho nezávislého štátu.

Lapid v štvrtkovom prejave na pôde VZ OSN vyhlásil, že dvojštátne riešenie podporuje značná väčšina Izraelčanov. Jedinou podmienkou Izraela je podľa Lapida to, aby bol budúci palestínsky štát mierový.

(tasr, min)

  |  

Je smiešne tvrdiť, že v Maďarsku je porušovaný právny štát, vyhlásil Fico pre maďarskú televíziu

Ak niekto tvrdí, že v Maďarsku sú porušované princípy právneho štátu, ako to robí v tomto prípade Európska komisia, tak je to smiešne, vyhlásil v rozhovore pre maďarskú komerčnú televíziu HírTV bývalý predseda slovenskej vlády Robert Fico..

Z rozsiahleho rozhovoru s expremiérom, ktorý má byť odvysielaný v sobotu večer v relácii Globál, citovali v piatok viaceré maďarské médiá. Fico porovnal kritiku Európskej komisie voči Maďarsku so situáciou s právnym štátom na Slovensku.

"Čo je potom to, čo sa deje na Slovensku? Niektorí ľudia tam zomierajú vo väzniciach a na Slovensku sme svedkami toho, ako sa ministerstvo spravodlivosti ospravedlňuje ľuďom, ktorí boli neprávoplatne odsúdení," formuloval Fico.

Slovenský opozičný politik v rozhovore obhajoval kroky maďarského premiéra Viktora Orbána. Bruselský návrh, aby Maďarsku nebola vyplatená podpora Európskej únie vo výške 7,5 miliardy eur, označil za trest za to, že Orbán a jeho kabinet dôrazne presadzujú svoje predstavy, napríklad o vojne na Ukrajine.

Expremiér v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že zdieľa Orbánove postoje, pričom poznamenal, že veľká časť sveta vníma tento konflikt inak ako EÚ a Spojené štáty. "Ako predseda vlády by som na Ukrajinu neposlal žiadnu muníciu. Pretože kto pošle zbrane na Ukrajinu, hlasuje za pokračovanie vojny. Nikto nemôže jednou vetou povedať, že je za mier a zároveň že dodáva zbrane Ukrajine," podčiarkol Fico, ktorý rovnako ako Orbán označil sankcie voči Rusku za kontraproduktívne.

(tasr, min)