Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) chce po jesenných voľbách do orgánov miestnych a krajských samospráv posilniť svoje postavenie v regiónoch. Uviedol po sobotňajšom zasadnutí Rady KDH v Poprade predseda Milan Majerský, nechcel však definovať presný volebný výsledok, ktorý by považovali za úspech, prípadne neúspech.
"Našich 7-tisíc členov je etablovaných v mestských, obecných či regionálnych zastupiteľstvách. Máme vyše 200 starostov a viac ako 3-tisíc poslancov, to je sila, na ktorej sa dá stavať a, samozrejme, každého z nás by tešilo, keby sme tieto pozície posilnili. Nechceme byť zahľadení do seba, nám ide o to, aby sme pomohli regiónom i celému Slovensku," skonštatoval s tým, že až na celoslovenskej Rade KDH po voľbách výsledky zhodnotia.
Pre TASR tiež uviedol, že už komunikoval o novom politickom projekte s Mikulášom Dzurindom, zatiaľ sa však na konkrétnych krokoch nedohodli. "O KDH je záujem, či už zo strany viacerých politických osobností a strán, vládnych či mimovládnych. Teraz sa sústredíme na regionálne a komunálne voľby, do toho času nebudeme robiť žiadne zásadné rozhodnutia," skonštatoval predseda. Dodal, že KDH je viazané stanovami, ktoré hovoria jednoznačne, že o takýchto predvolebných, volebných alebo povolebných spoluprácach rozhoduje celoslovenská Rada KDH.
"Každý jeden projekt, ktorý smeruje na pomoc Slovensku a jeho ľuďom a je postavený na poctivých základoch, má zmysel. S pánom Dzurindom sme hovorili o základných kontúrach jeho projektu, ale nepredstavil nám konkrétne strany ani osobnosti, ktoré by mali byť jeho súčasťou. Nebránim sa o ňom ďalej komunikovať, ale v tejto dobe je to predčasné," zdôraznil Majerský.
Budúcoročný rozpočet štátu bude v nejakej podobe schválený. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak v diskusii s podpredsedom Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Jánom Richterom (Smer-SD).
Krajniak predpokladá, že rozpočet parlament schváli. "Keby ho neschválil, tak celá inflačná pomoc, energetické šeky a ďalšia pomoc domácnostiam by nemohla byť budúci rok vyplácaná, lebo by sa išlo podľa rozpočtu z tohto roka. V rozpočte tie výdavky, ktoré budeme potrebovať na inflačnú pomoc, nemáme. Som si na sto percent istý, že v nejakej podobe štátny rozpočet bude schválený. Nikto si nevezme na svedomie, že by sme povedali ľuďom – nebudete mať vyššie dôchodky, nebudete mať vyššiu pomoc, lebo je rozpočtové provizórium. To si podľa mňa nemôže dovoliť nikto," povedal Krajniak.
"Štátny rozpočet je zákon roka. Kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby si vedel takýto dôležitý zákon schváliť. Koalícia snáď nemôže očakávať, že opozícia podporí štátny rozpočet, lebo to je politický zákon. Teraz je však situácia taká, že nová opozícia, vrátane strany SaS, zablokuje parlament, kedy chce. To takto ďalej nemôže fungovať. Niečo sa musí zmeniť. Buď koalícia uzatvorí nejaké dohody so SaS, alebo s niekým, aby sa parlament odblokoval, lebo takto sa ďalej fungovať nebude. V konečnom dôsledku sa za štátny rozpočet ani hlasovať nebude, lebo parlament nebude uznášaniaschopný," uviedol Richter.
Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Informovala o tom v sobotu z Tbilisi dopisovateľka televízie BBC.
Zvýšený počet ruských občanov sa stále snaží opustiť Rusko po tom, čo tamojší prezident Vladmir Putin vyhlásil v stredu čiastočnú mobilizáciu. Podľa dopisovateľsky BBC čakajú niektorí ľudia na rusko-gruzínskych hraniciach aj 20 hodín.
Premávka sa okrem toho zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach. Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraju Južná Karélia Satu Sikanenová.
"Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí," uviedla Sikanenová.
V reakcii na zvýšený počet Rusov snažiacich sa prekročiť fínske hranice oznámilo Fínsko v piatok, že "výrazne obmedzí" vstup ruských občanov na svoje územie a zakáže vstup Rusom s turistickými vízami.
Fungovanie súčasnej vlády i parlamentu má zmysel dovtedy, kým dokážu pomáhať ľuďom. Ak akýmikoľvek obštrukciami táto schopnosť zmizne, nemá význam pokračovať. V rozhlasovej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol na otázku, či koalícia dovládne do riadnych volieb.
Fungovanie súčasnej vlády i parlamentu má zmysel dovtedy, kým dokážu pomáhať ľuďom. Ak akýmikoľvek obštrukciami táto schopnosť zmizne, nemá význam pokračovať. V rozhlasovej diskusnej relácii RTVS, Sobotné dialógy, to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Milan Krajniak (Sme rodina), uviedol na otázku, či koalícia dovládne do riadnych volieb.
Exminister práce, podpredseda Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Ján Richter (Smer-SD) si myslí, že najlepším riešením pre Slovensko sú v súčasnej situácii predčasné voľby.
„Naše fungovanie, vlády i parlamentu bez ohľadu na to, či sme koalícia alebo opozícia, je zmysluplné dovtedy, kým dokážeme pomáhať ľuďom. Keď to prestane fungovať, tak to treba rozpustiť," povedal. Uviedol tiež, že pri moci by mali byť ľudia, ktorí vedia riadiť štát. „Koalícia je veľmi oklieštená, strana Za ľudí už ani nie je strana," doplnil Krajniak, v súvislosti so situáciou, do ktorej sa dostala menšinová vláda pri prijímaní zákonov v parlamente.
Krajniak verí, že rozpočet schvália
Budúcoročný rozpočet štátu bude v nejakej podobe schválený, uviedol Krajniak. "Keby ho neschválil, tak celá inflačná pomoc, energetické šeky a ďalšia pomoc domácnostiam by nemohla byť budúci rok vyplácaná, lebo by sa išlo podľa rozpočtu z tohto roka. V rozpočte tie výdavky, ktoré budeme potrebovať na inflačnú pomoc, nemáme. Som si na 100 percent istý, že v nejakej podobe štátny rozpočet bude schválený. Nikto si nevezme na svedomie, že by sme povedali ľuďom - nebudete mať vyššie dôchodky, nebudete mať vyššiu pomoc, lebo je rozpočtové provizórium. To si podľa mňa nemôže dovoliť nikto," povedal Krajniak.
"Štátny rozpočet je zákon roka. Kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby si vedel takýto dôležitý zákon schváliť. Koalícia snáď nemôže očakávať, že opozícia podporí štátny rozpočet, lebo to je politický zákon. Teraz je však situácia taká, že nová opozícia, vrátane strany SaS, zablokuje parlament, kedy chce. To takto ďalej nemôže fungovať. Niečo sa musí zmeniť. Buď koalícia uzatvorí nejaké dohody so SaS, alebo s niekým, aby sa parlament odblokoval, lebo takto sa ďalej fungovať nebude. V konečnom dôsledku sa za štátny rozpočet ani hlasovať nebude, lebo parlament nebude uznášaniaschopný," uviedol Richter.
Ján Richter. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Exminister práce poukázal na to, že „kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby sa rozpočet schválil." S prihliadnutím na to, čo sa momentálne v zákonodarnom zbore deje, to však vidí ako veľkú otázku. „Dostali sme sa do stavu, keď takzvaná nová koalícia zablokuje parlament kedykoľvek, keď chce, takto to ale nemôže pokračovať," zdôraznil Richter.
Mieni, že súčasná situácia je odrazom vojny medzi OĽaNO a SaS, ktorá sa z vlády presunula do Národnej rady SR. „Matovič padne ako minister, príde do parlamentu a tým sa nič nevyrieši," dodal.
„Za týchto okolností by bolo najlepšie, nie pre opozíciu, ale Slovensko ako také, ak by boli predčasné voľby a moci sa ujali tí, čo to vedia robiť a sú ochotní do toho ísť, bez ohľadu na to, či sú z koalície alebo opozície," povedal Richter.
Domácnosti sa do konca roka nemusia obávať zvýšenia cien energií
Krajniak pripomenul, že slovenské domácnosti sa do konca roka nemusia obávať zvýšenia cien energií. "A v novembri, dostatočne dlho vopred, budú vedieť, koľko budú platiť (za energie), aká bude finančná pomoc od štátu a koľko bude predstavovať ´zrazenie´ ceny energií, aby ich výdavky boli čo najnižšie. O domácnosti bude postarané tak, aby si každý účty za energie mohol dovoliť zaplatiť," ubezpečil minister práce. Domácnosti s najnižšími príjmami (dôchodcovia, rodiny s deťmi) aj napriek ´zrazeniu´ cien energií dostanú podľa jeho slov finančnú pomoc od štátu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa Krajniakových slov nastaví ceny energií tak, aby si ich každá domácnosť mohla dovoliť. "Neviem garantovať, že v tejto situácii sa ceny nezdvihnú. To čo viem garantovať, že sa zdvihnú takým spôsobom, aby to bolo únosné," podčiarkol minister práce s tým, že elektriny a plynu bude dostatok. Bude však podľa neho potrebné, aby sa s energiami aj viac šetrilo.
Podľa Richtera protiinflačná a energetická pomoc domácnostiam nie je systémová. "Tu treba hľadať systémové riešenia. Priemerná, respektíve nízkopríjmová domácnosť potrebuje jednorazovo pomoc minimálne tisíc eur, aby sa vedela pohnúť zo súčasného stavu. Kde sa pohnete, všetko dražie," dodal Richter.
Vyše 1 400 vakcín účinných proti opičím kiahňam má na Slovensko prísť v nadchádzajúcich týždňoch. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Slovensko má vakcíny dostať od Európskej komisie (EK).
"V súčasnosti prebieha finalizácia zmluvnej dokumentácie pre prijatie daru pod gesciou Správy štátnych hmotných rezerv SR. Dodanie vakcín v počte 1 440 prebehne po podpísaní darovacej zmluvy," ozrejmil rezort.
EK organizuje spoločnú dodávku vakcín, pričom členské krajiny majú dostať podiel podľa počtu obyvateľov. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková v júli avizovala, že pôjde o vakcínu Jynneos.
Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Na Slovensku sa celkovo potvrdilo 14 prípadov. Inkubačný čas ochorenia je zvyčajne šesť až 13 dní, kolísať môže aj od piatich do 21 dní. Príznaky sa na začiatku podobajú chrípke. Infikované osoby pociťujú horúčku, únavu, bolesti svalov či zimnicu, neskôr sa pridá vyrážka typická pre opičie kiahne.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom júla informovala, že 98 percent prípadov tvoria muži, ktorí mali pohlavný styk s inými mužmi.
Účasť na referendách o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami dosiahla v piatok okolo 20 percent.
Referendá o pripojení k Rusku začali v piatok v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily - v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Hlasovanie bude prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra.
V Doneckej oblasti dosiahla účasť na referendách 23,6 percenta, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na tamojších proruských predstaviteľov. Vyše 20,5 percenta voličov hlasovalo v piatok v Záporožskej oblasti a v Chersonskej oblasti dosiahla účasť asi 15 percent, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na tamojšie volebné úrady.
"Podľa nášho názoru je to na prvý deň hlasovania dosť," uviedla vedúca Ruskom dosadenej volebnej komisie v Chersonskej oblasti Marina Zacharovová.
Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.
Vláda musí okamžite začať rokovania s Európskou komisiou (EK) o možnosti operatívne využiť nevyčerpané eurofondy na boj s drahými energiami. Po zasadnutí celoslovenskej Rady Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v Poprade to uviedol jeho predseda Milan Majerský.
"Európska únia (EÚ) sa už dávno dohodla na diverzifikácii energetických zdrojov, ale dlhodobo to zanedbáva. A zvlášť Slovensko, ktoré na to dopláca spomedzi dotknutých členských krajín najviac, práve teraz bytostne potrebuje, aby bola EÚ solidárnejšia," vyhlásil Majerský. Upozornil, že na Slovensku začínajú v dôsledku drahých energií firmy masovo prepúšťať a vládny kabinet koná nedostatočne.
"Inšpirovať sa pri tvorbe jednoznačného plánu, ako ľuďom pomôcť, môže v Česku, kde tamojšia vláda jasne vyčíslila výšku pomoci. Slovenské firmy, ktoré sa pre drahé energie prepadajú do straty, by tak mali dostať pomoc v hodnote jednej miliardy eur," skonštatoval ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
Pripraviť tiež treba podľa neho scenár, ako zabezpečiť chod škôl, nemocníc či sociálnych zariadení, ktorým hrozí obmedzenie alebo zastavenie činnosti. Odhaduje, že rovnako miliardu eur bude treba investovať aj do pomoci domácnostiam a sociálnym subjektom.
Upozornil, že Slovensko aktuálne nemá vyčerpaných z eurofondov 6,7 miliardy eur. Práve z týchto peňazí, ktoré je potrebné do 14 mesiacov minúť, by mohla vláda pomôcť zvládnuť energetickú krízu jednotlivým segmentom.
Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny niekoľkým desiatkam Rusov. Pre agentúru PAP to v sobotu uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.
Od pondelka do štvrtka bol zamietnutý vstup do krajiny 54 ruským občanom, spresnila Michalská. Podľa televízie TVN24 tiež poznamenala, že na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj. Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.
Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili.
Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru.
Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, "ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie", uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.
"Príslušníci ruských okupačných síl naďalej páchajú nezákonné akcie proti civilnému obyvateľstvu a zapájajú sa do rabovania," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. K obyvateľom Ruskom okupovaných oblastí sa v noci na sobotu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj.
"Schovajte sa pred ruskou mobilizáciou akokoľvek, ako viete. Vyhnite sa povolávacím rozkazom. Pokúste sa dostať na územie slobodnej Ukrajiny," cituje Zelenského agentúra Reuters. Zároveň vyzval tých, ktorí sa aj tak stanú súčasťou ruskej armády, aby "sabotovali" a "narúšali" jej činnosť a posúvali informácie ukrajinskej tajnej službe.
Ruské banky prišli v dôsledku sankcií uvalených na sektor po invázii Ruska na Ukrajinu o viac než 26 miliárd eur. Uviedol to koncom tohto týždňa zástupca ruskej centrálnej banky.
Ako povedal Maxim Ljubomudrov, ktorý vedie v Národnej banke Ruska oddelenie dohľadu nad najväčšími bankami, straty ruských bánk dosiahli v dôsledku konfliktu na Ukrajine približne 1,5 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 25,5 miliardy dolárov (26,14 miliardy eur). Dodal však, že táto úroveň strát "je prijateľná" a vláda má pripravené plány na podporu bankového sektora v období krízy.
Aj bývalý viceguvernér ruskej centrálnej banky Oleg Vjugin uviedol, že situácia v Rusku stále "nie je katastrofálna," sankcie však majú na ekonomiku vplyv. Ruské hospodárstvo totiž smeruje tento rok k poklesu, zatiaľ čo bez uvalenia sankcií by mohlo zaznamenať rast až o 6 percent.
"Nie je to katastrofa," povedal v rozhovore pre agentúru Reuters začiatkom týždňa Vjugin, ktorý v minulosti pôsobil aj ako námestník ministra financií. Dodal, že ruskej vláde sa podarilo mnohé sankcie uvalené za útok na Ukrajinu kompenzovať a v porovnaní s očakávaniami sú tak účinné zhruba na 30 až 40 percent, avšak svoj efekt majú."
Bez nich by ruská ekonomika mohla zaznamenať v tomto roku rast o 5 až 6 percent, teraz však namiesto toho klesla (v 2. kvartáli) o vyše 4 percentá. Navyše, povedal Vjugin, sankcie zastavili proces ekonomického rastu Ruska na niekoľko rokov dopredu.
Chýbajúce čipy prinesú európskemu automobilovému sektoru stratu 100 miliárd eur. Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel.
Automobilový sektor bude potrebovať podporu, aby sa zabránilo väčším stratám v budúcnosti. Podporiť by sa mali najmä segmenty, kde je Európa výrobňou aj konečným trhom. Vyplýva to z aktuálnej analýzy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.
Automobilový sektor sa podľa nej stal obeťou číslo jeden globálneho nedostatku polovodičov. Na ťažký začiatok pandémie koronavírusu reagovali výrobcovia automobilov a dodávatelia automobilového priemyslu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok.
A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici 2020 zotavil rýchlejšie ako sa očakávalo, výrobcovia čipov prerozdelili svoje výrobné kapacity na koncové trhy s rastúcim dopytom, ako sú počítačové a dátové centrá, čím zostala len malá kapacita pre automobilový sektor, priblížil Allianz.
Kalkulácie Allianzu ukazujú, že v roku 2021 sa pre nedostatok čipov stratilo v produkcii automobilov v Európe viac ako 50 miliárd eur, čo je asi 0,4 percenta HDP. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie jedno percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkový výpadok 98 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko.
Americký akciový trh v piatok prudko klesol. Dôvodom boli obavy, že spomaľujúca sa ekonomika by mohla upadnúť do recesie, keďže centrálna banka USA zvyšuje úrokové sadzby.
„Finančné trhy teraz plne absorbujú ostrý odkaz Federálneho rezervného systému, že v boji proti inflácii nebude ustupovať," uviedol hlavný ekonóm spoločnosti BMO Capital Markets Douglas Porter.
K firmám, ktorých akcie si pohoršili najviac, patrili technologické spoločnosti, maloobchodné reťazce a banky. Priemyselný index Dow Jones klesol o 1,6 percenta na 29 590,41 bodu. Uzavrel tak na najnižšej úrovni od konca roku 2020.
Index S&P 500 oslabil o 1,7 percenta na 3 639,23 bodu. Technologický Nasdaq stratil 1,8 percenta a jeho hodnota sa znížila na 10 867,93 bodu. Akcie malých firiem zamierili nadol ešte výraznejšie. Index menších spoločností Russell 2000 klesol o 2,5 percenta na 1 679,59 bodu.
Rusko pravdepodobne v najbližších mesiacoch dodá viac palív do Ázie a na Blízky východ, keďže Európa sprísňuje sankcie proti Moskve, aby zintenzívnila svoju reakciu na jej inváziu na Ukrajinu.
Podľa údajov S&P Global Commodities tieto dva regióny už od vypuknutia vojny získavajú väčší podiel na ruskom exporte, čo poukazuje na rekonfiguráciu globálnych energetických tokov.
Európska únia (EÚ) sa pripravuje na zákaz väčšiny dovozu ruskej ropy od 5. decembra, po ktorom bude nasledovať zákaz ropných produktov od februára 2023. To zvyšuje tlak na Moskvu, aby presmerovala viac svojej energetickej produkcie do iných regiónov.
India a Čína podľa Morgan Stanley minulý mesiac odobrali denne spolu 2,7 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy a ropných produktov. To bolo o 54 percent viac ako pred rokom. Menšie krajiny zvýšili dovoz na 926-tisíc barelov denne z 561-tisíc barelov/deň.
Zatiaľ čo kupci v niektorých krajinách, ako je Mjanmarsko alebo Srí Lanka, sa priznali, že berú ruskú ropu, iní sa vykrúcali vzhľadom na sankcie a postoj Západu.
Ruskí predajcovia využívajú rôzne taktiky na rozvoj už existujúcich trhov, ako aj na hľadanie nových odbytísk, vrátane reexportu a transferu z lode na loď. Nárast týchto tokov môže poháňať hospodársku súťaž, poškodiť ceny a podkopať rafinérske marže.
Akadémia vzdušných síl Spojených štátov amerických v Colorade zorganizovala školenie zemerané na rozmanitosť a inklúziu.
Vojenskí kadeti si na ňom vypočuli inštrukcie, podľa ktorých sa majú zdržať používania slov ako mama a otec. Okrem iného kadetom zazneli výzvy, aby neboli "farboslepí", ale "farebne uvedomelí".
Školenie akadémie vzdušných síl si kládlo za cieľ, aby kadeti používali rodovo neutrálny jazyk ladený podľa politicky korektných progresívnych predstáv. Tieto informácie vychádzajú z prezentácie, ktorou disponuje americký spravodajský portál Fox News.
„Na čele niektorých rodín stoja osamelí rodičia, starí rodičia, pestúni, dve mamy či dvaja otcovia," znie časť textu prezentácie. "Zvážte používanie výrazov rodič alebo opatrovateľ namiesto výrazov mama a otec,“ dozvedeli sa na kontroverznom školení kadeti.
Prezentácia takisto obsahuje priame výzvy na používanie slov, ktoré zahŕňajú všetky pohlavia. Kadeti ich majú hovoriť namiesto výrazov "chlapi, partner, priateľ či priateľka".
Na najmenej 35 mŕtvych stúpol počet obetí vlny protestov, ktoré už viac ako týždeň prebiehajú v Iráne v dôsledku smrti 22-ročnej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe v Teheráne. Informovali o tom iránske štátne médiá.
Počet ľudí, ktorí zomreli pri nedávnych nepokojoch v krajine, stúpol na 35," uviedla v piatok neskoro večer s odvolaním sa na štátnu televíziu tlačová agentúra Borna, ktorá je pridružená k iránskemu ministerstvu športu. Irán predtým uvádzal 17 mŕtvych vrátane piatich príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili príslušníkmi mravnostnej polície do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.
Mahsá Amíníová zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť úrady oznámili minulý piatok. Okrem vlny kritiky zo zahraničia to vyvolalo aj pouličné protesty v Teheráne a ďalších iránskych mestách.
Drahé energie netrápia len továrne, ale aj pestovateľov zeleniny v celej severnej a západnej Európe. Mnohí farmári uvažujú o zastavení svojich aktivít pre obrovské účty za energie, čo ešte ohrozuje dodávky potravín.
Emmanuel Lefebvre vyprodukuje na svojej farme v severnom Francúzsku tisíce ton čakanky ročne, no tento rok zvažuje, či vôbec zvládne ochromujúce náklady na energiu.
Prudký nárast cien elektriny a plynu ovplyvní plodiny pestované cez zimu vo vyhrievaných skleníkoch, ako sú paradajky, papriky a uhorky, aj tie, ktoré je potrebné umiestniť do chladiarní, ako sú jablká, cibuľa či čakanka.
Európski farmári preto varujú pred nedostatkom niektorých druhov zeleniny. To spolu so skokom v cenách môže viesť k tomu, že supermarkety prejdú na odber väčšieho množstva tovaru z teplejších krajín, ako sú Maroko, Tunisko, Egypt a Turecko.
Rastúce ceny plynu a elektriny sú podľa farmárov najväčšími nákladmi, ktorým čelia pestovatelia zeleniny v skleníkoch. "V najbližších týždňoch by som mal plánovať sezónu, ale neviem, čo robiť," povedal Benjamin Simonot-De Vos, ktorý pestuje uhorky, paradajky a jahody južne od Paríža. Dodal, že dvaja farmári, ktorí už dostali zmluvu na cenu elektriny pre budúci rok, sa posťažovali, že je 10-krát vyššia ako v roku 2021.
"Ak to bude takto, nemá zmysel začínať ďalší rok. Nie je to udržateľné," skonštatoval. Poľnohospodári nebojujú len so špirálovito stúpajúcimi cenami energií. Rastú im aj náklady na hnojivá, balenie a dopravu, čo ohrozuje ich marže.
"Čelíme zvýšeniu celkových výrobných nákladov," povedal Johannes Gross, zástupca manažéra predaja v nemeckom družstve Reichenau-Gemüse, ktorého skleníky pokrývajú približne 60 hektárov. Energia podľa neho predstavuje polovicu až dve tretiny dodatočných nákladov. "Niektorí kolegovia uvažujú o tom, že nechajú svoje skleníky prázdne. Nikto nevie, čo bude na budúci rok," dodal.
Holandská skupina zo "skleníkového priemyslu" Glastuinbouw Nederland tvrdí, že až 40 percent z jej tritisíc členov je vo finančnej tiesni.
Dokonca aj v krajinách zaliatych slnkom, ako je Španielsko, pestovatelia ovocia a zeleniny zápasia s 25-% nárastom nákladov na hnojivá.
Podľa Jacka Warda, riaditeľa britskej asociácie pestovateľov, produkcia ovocia a zeleniny sa tak začne presúvať do teplejších oblastí. "Výroba sa bude presúvať stále ďalej na juh, dole cez Španielsko do Maroka a Afriky," upozornil Ward.
Nebezpečné počasie usmrtilo na severe Indie za posledných 24 hodín najmenej 36 ľudí, pričom 12 osôb zahynulo po zásahu bleskom. Informovala o tom v sobotu agentúra AP s odvolaním sa na miestne úrady, ktoré varovali pred ďalšími silnými lejakmi v najbližších dňoch.
Komisár pre pomoc Ranvir Prasad uviedol, že v celom severoindickom štáte Uttarpradéš zahynulo približne 24 ľudí po tom, čo sa ich domy zrútili v dôsledku neutíchajúcich dažďov. Úrady uviedli, že za posledných päť dní prišlo v Uttarpradéši v dôsledku zásahu bleskom o život 39 ľudí, čo prinútilo miestnu vládu vydať nové príslušné usmernenia.
Zásahy bleskom sú v Indii v čase monzúnových dažďov, ktoré pretrvávajú od júna do septembra, časté. V roku 2016 zahynulo v dôsledku zásahu bleskom v Indii 1 489 ľudí, v roku 2021 tento počet vzrástol na 2 869.
Nemecké letectvo ukončilo niekoľkotýždňové cvičenia v Austrálii, prvé tohto druhu. Veliteľ vzdušných síl Nemecka Ingo Gerhartz uviedol, že spoločné cvičenie s inými krajinami bolo signálom pre "vážených" partnerov v regióne.
Nemecká armáda (Bundeswehr) do regiónu poslala aj šesť viacúčelových stíhacích lietadiel Eurofighter, ako aj prepravné a tankovacie lietadlá. Gerhartz v tejto súvislosti dodal, že podľa usmernenia vlády z roku 2020 sa Nemecko "jednoducho musí viac zamerať na tento región pre jeho veľký hospodársky význam".
Predseda Európskej rady Charles Michel poukázal v piatok vo svojom prejave v New Yorku na to, že Bezpečnostná rada OSN umožňuje Rusku ďalej sa zúčastňovať na jej činnosti a rozhodovaní, hoci Moskva vedie na Ukrajine útočnú vojnu.
"Keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN začne nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu, vojnu odsúdenú Valným zhromaždením OSN, vylúčenie takého člena z bezpečnostnej rady by malo byť automatické," povedal Michel vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Michel dodal, že Kremeľ sa snaží "zmobilizovať celý svet proti vymyslenému nepriateľovi".
"Sme tu v Organizácii Spojených národov, v sídle, kde sa spoločne schádzajú národy sveta. A všetci vieme, že taký mohutný mnohostranný systém si vyžaduje vzájomnú dôveru… Použitie veta by malo byť výnimkou, ale stáva sa pravidlom," upozornil Michel.
Predseda Európskej rady vyzval na reformu bezpečnostnej rady, ktorá je podľa neho "nutná a naliehavá".
Podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek bude v parlamente hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Ani vláda ako taká sa nemôže automaticky spoliehať na podporu PS. V diskusii TASR TV to povedal predseda PS a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka.
Ak by bol v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi a tým aj celému kabinetu, PS by zvažovalo okolnosti toho, kto a z akých dôvodov takýto návrh podal. "Ale nebudeme dávať vláde bianko šek a garantovať, že by sme ju podporili určite," povedal Šimečka.
Blinken sa s Wang Im stretol na 90 minút počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Podľa amerických predstaviteľov bol ich rozhovor "nenútený" a týkal sa najmä Taiwanu.
Americký minister zahraničných vecí zdôraznil, že "zachovanie mieru a stability v Taiwanskom prielive je dôležité pre bezpečnosť a prosperitu tohto regiónu, ale aj celého sveta", uviedol vo vyhlásení rezort diplomacie.
Blinken a Wang I tiež diskutovali o "potrebe udržiavania otvorenej komunikácie a zodpovedných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou, a to najmä v napätých časoch".
Ministerstvo zahraničných vecí USA opísalo rozhovor Blinkena a Wanga ako "priamy a úprimný". Blinken počas stretnutie tiež vyzval Čínu, aby nepodporovala ruskú inváziu na Ukrajinu.
Spojené štáty oficiálne uznávajú takzvanú politiku jednej Číny, ktorú dlhodobo presadzuje Peking, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám o násilné ovládnutie Taiwanu Čínou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom príhovore odsúdil "pseudoreferendá", ktoré proruské úrady organizujú na okupovaných ukrajinských územiach s cieľom pripojiť tieto oblasti k Rusku. Zelenskyj vyjadril nádej, že referendá odsúdi aj svet.
"Svet bude na tieto pseudoreferendá reagovať podľa práva. Jednoznačne ich odsúdi," povedal s dôverou Zelenskyj. "Tieto hlasovania nie sú len zločinmi proti medzinárodnému právu a ukrajinským zákonom, sú to zločiny proti určitým ľuďom, proti národu," uviedol ukrajinský prezident.
Za zbabelcov a zradcov označil v piatok čečenský vodca Ramzan Kadyrov Rusov, ktorí sa napriek mobilizácii nechcú podieľať na vojne proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.
"Ty nie si nič viac než zbabelec, zradca a človek druhej kategórie," oslovil Kadyrov na svojom kanáli na platforme Telegram tých Rusov, ktorí odmietajú narukovať do vojny na Ukrajine. Dôvody, ako je odmietnutie vojny, násilia alebo politického vedenia Ruska sú len výhovorky, vyhlásil čečenský prezident.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, pripomína DPA. Množstvo Rusov v bojaschopnom veku vzápätí opustilo krajinu.
Do vojny Ruska proti Ukrajine majú nasadiť dovedna 300-tisíc záložníkov. Samotný Kadyrov vo štvrtok zdôraznil, že Čečensko sa na mobilizácii podieľať nebude. Z tejto ruskej republiky totiž už predtým odišlo na front viacero dobrovoľníckych jednotiek.
Putin vydal rozkaz napadnúť susednú Ukrajinu 24. februára. Kým ruské jednotky spočiatku dobýjali rozsiahlejšie územie, ich postup počas uplynulých mesiacov stále väčšmi viazne, konštatuje DPA.
Jednotkám Kyjeva sa navyše v rámci rozsiahlejšej ofenzívy podarilo takmer úplne vytlačiť ruskú armádu z Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Odpoveďou Kremľa na tento neúspech má byť čiastočná mobilizácia a referendá o pričlenení sa Moskvou okupovaných oblastí k Rusku.
Spojené štáty v piatok oznámili, že s cieľom uľahčiť v Iráne prístup k nezávislému spravodajstvu prostredníctvom internetu dovolia americkým firmám zo sektoru IT rozšíriť svoje aktivity v tejto krajine. V Iráne tak budú mať možnosť ponúkať viac internetových služieb než doteraz. Týkať sa to má sociálnych médií, videokonferenčného softwaru či cloudových služieb. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.
Po demonštráciách, ktoré nasledovali po úmrtí 22-ročnej Mahsá Amíníovej vo väzbe iránskej mravnostnej polície, pristúpil Teherán k zablokovaniu prístupu na internet. Spojené štáty uviedli, že Irán sa tak snažil "zabrániť svetu, aby videl násilné zásahy voči mierumilovným demonštrantom".
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok vysvetlil, že najnovšie rozhodnutie Washingtonu má "pôsobiť proti úsiliu iránskej vlády vykonávať dozor nad svojimi občanmi a cenzurovať ich".
Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili príslušníkmi mravnostnej polície do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.
Mahsá Amíníová zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť úrady oznámili minulý piatok. Okrem vlny kritiky zo zahraničia to vyvolalo aj pouličné protesty v Teheráne a ďalších iránskych mestách. Pri zásahoch bezpečnostných zložiek zahynuli podľa aktivistov už desiatky ľudí.
Poľsko neotvorí svoje hranice pre Rusov utekajúcich pred čiastočnou mobilizáciou, ktorú v stredu vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin. Uviedol to v piatok námestník poľského ministra vnútra, informuje agentúra DPA.
"Nedáme plošné povolenie na to, aby skupiny Rusov vstupovali do Poľska; a to ani tým, ktorí tvrdia, že utekajú pred mobilizáciou," povedal pre poľský verejnoprávny rozhlas viceminister vnútra Maciej Wasik.
Zdôraznil, že s ohľadom na národnú bezpečnosť Poľska nemožno otvoriť hranice krajiny pre všetkých Rusov, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu do armády a vyslaniu do bojov na Ukrajine. Podľa Wasika totiž nemožno vylúčiť riziko, že by sa takýmto spôsobom mohli dostať do Poľska osoby pracujúce pre ruské tajné služby. Podľa neho neexistujú spôsoby na rýchle odhalenie takýchto osôb.
Poľsko bude preto azylové žiadosti Rusov posudzovať len na individuálnej báze. Právo na udelenie azylu budú mať len tí ruskí občania, ktorí budú môcť dokázať, že im vo vlasti hrozí pre ich politické názory prenasledovanie alebo mučenie.
Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko už avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí odchádzajú do zahraničia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Európska únia ako celok sa zatiaľ na spoločnom prístupe k utekajúcim Rusom nezhodla. V pondelok (26.9.) budú o tom na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli rokovať veľvyslanci 27 členských krajín EÚ.
EÚ zdôraznila, že žiadosti Rusov o udelenie azylu by sa mali posudzovať individuálne. Mali by sa pri tom brať do úvahy nielen základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu, ale aj geopolitické faktory a bezpečnostné riziká, píše agentúra DPA.
Ak by sa parlamentné voľby konali v septembri 2022, zvíťazila by strana Hlas-SD. Získala by 18,3 percenta hlasov. Ako druhý by skončil Smer-SD, podporilo by ho 15,5 percenta voličov. Na treťom mieste by sa umiestnilo Progresívne Slovensko so ziskom 11,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý zverejnil Denník N.
Strana Sloboda a solidarita (SaS) Richarda Sulíka po odchode z vládnej koalície stratila tri percentuálne body. Ukazuje to porovnanie prieskumu preferencií agentúry Ipsos z augusta a septembra tohto roku. Kým na prelome júla a augusta by SaS volilo vyše 12 percent ľudí, v polovici septembra by to bolo niečo vyše deviatich percent, píše Denník N.
SaS sa tak v rebríčku strán zaradila na štvrté miesto. Podpora ostatných strán zostáva skôr stabilná. Podpora hnutia OĽaNO Igora Matoviča sa nezmenila (7,8 percenta).
Do parlamentu by sa dostalo ďalej aj hnutie Sme rodina (7,5 percenta), hnutie Republika (7 percent) a Kresťanskodemokratické hnutie (6,5 percenta).
Agentúra uskutočnila prieskum medzi 14. a 20. septembrom na vzorke 1 003 respondentov, formou internetového dotazníka. Okrem modelu volebnej podpory politických strán merala aj volebný potenciál, teda množinu voličov, ktorí by za istých okolností boli ochotní stranu voliť.
Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v piatok odsúdila referendá o pripojení sa k Rusku v štyroch oblastiach na Ukrajine ako "fingované" a "bez akéhokoľvek právneho účinku či legitímnosti". Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters, ktoré citujú z vyhlásenia lídrov krajín G7.
Podľa zoskupenia ide zo strany Ruska o "falošnú zámienku", aby mohlo Ukrajine uchvátiť časť územia. "Nikdy neuznáme tieto referendá… a nikdy neuznáme takúto anexiu, ak k nej dôjde," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré médiám zaslalo nemecké predsedníctvo G7.
Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii. Referendá, ktoré neuznáva Ukrajina ani západné krajiny, potrvajú do utorka.
Fínsko v piatok oznámilo, že zakáže vstup Rusom s turistickými vízami. Podľa Helsínk sa to bude týkať víz vydaných Fínskom alebo ktoroukoľvek inou krajinou schengenského priestoru, informovala agentúra AFP.
"Zakážeme vstup tým, ktorí prekračujú hranicu len za účelom turizmu," povedal v piatok novinárom fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.
Toto rozhodnutie, ktoré výrazne obmedzí počet ruských občanov vstupujúcich do Fínska, bude podľa jeho slov sfinalizované "v priebehu najbližších dní" a následne by malo byť "veľmi rýchlo" uvedené do praxe.
K tomuto kroku pristúpili Helsinki po tom, ako sa po stredajšom vyhlásení čiastočnej mobilizácie šéfom Kremľa Vladimirom Putinom viac ako zdvojnásobil počet Rusov vstupujúcich do Fínska.
Výrazné obmedzenie počtu Rusov vstupujúcich do Fínska odporučil výbor ministrov fínskej vlády pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Podľa ministrov by sa malo súčasne obmedziť aj vydávanie nových turistických víz pre ruských občanov.
Fínsko pri avizovanom zavedení reštrikcií voči Rusom využije jedno z ustanovení schengenského systému, ktoré umožňuje zakázať vstup do krajiny z dôvodov "ohrozenia medzinárodných vzťahov".
Súčasný nápor Rusov totiž "vážne poškodzuje medzinárodné postavenie Fínska," uvádza sa v piatkovom vyhlásení fínskej vlády.
Fínske pozemné hraničné priechody sú pritom pre Rusov poslednými vstupnými bodmi do EÚ. Väčšina európskych krajín už v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine uzatvorila pre ruských občanov hranice alebo vzdušný priestor.
Nemeckí predstavitelia naznačujú, že ich krajina je otvorená prijímaniu ruských utečencov. „Mnohí Rusi, ktorých teraz povolávajú, sa nechcú zúčastniť na tejto vojne. To je dobrý znak," povedal novinárom na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit. „Musí zostať otvorená cesta pre Rusov na príchod do Európy a tiež do Nemecka," konštatoval. Informuje o tom portál cnn.com.
Hovorca kancelára konštatoval, že členské štáty Európskej únie musia nájsť „životaschopné riešenie", ako sa zaoberať tými, ktorí majú výhrady svedomia voči „čiastočnej mobilizácii" ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa jeho slov pred udelením azylu sa musia preskúmať motívy týchto ľudí.
Vo štvrtok nemecké rezorty zahraničia a vnútra naznačili, že utekajúci občania Ruska by mohli v Nemecku požiadať o azyl. „Dezertéri, ktorým hrozia vážne represie, spravidla môžu dostať v Nemecku ochranu," povedala pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vymenoval nového veľvyslanca v Nemecku, kariérneho diplomata Olexija Makejeva, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Príslušný dekrét bol v piatok zverejnený na stránke ukrajinskej hlavy štátu. Štyridsaťšesťročný diplomat Makejev je nástupcom doterajšieho ukrajinského ambasádora v Nemecku Andrija Melnyka.
Makejev od roku 2020 pôsobil ako osobitný predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pre sprísnenie sankcií voči Rusku, pripomína DPA.
Nomináciu Makejeva schválil nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Doterajší ambasádor Andrij Melnyk ostane podľa informácií nemeckých médií v Berlíne do polovice októbra a následne prevezme novú funkciu na ministerstve zahraničných vecí v Kyjeve. Pravdepodobne sa stane jedným z niekoľkých námestníkov šéfa diplomacie.
Obyvatelia Ruskom okupovaných území na Ukrajine ignorujú referendá organizované miestnymi samosprávami dosadenými Moskvou, uviedli v piatok ukrajinskí predstavitelia. Ako však zároveň pripustili, v niektorých prípadoch sú obyvatelia týchto oblastí nútení hlasovať. TASR správu prevzala od americkej televíznej stanice CNN.
Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii. Referendá, ktoré neuznáva Ukrajina ani západné krajiny, potrvajú do utorka.
"Tu nie je referendum v pravom slova zmysle. Toto je imitácia. Miestni obyvatelia to ignorujú. Niektorí ľudia sú jednoducho prinútení hlasovať. Boli tu autobusy s ľuďmi privezenými z Krymu, aby odovzdali hlasovacie lístky," povedal pre CNN predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.
Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) podľa vlastných vyjadrení odhalila dokumenty preukazujúce, že Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR) plánovala rozšíriť elektorát zapojením občanov mladších než 18 rokov. S cieľom posilniť kontrolu nad volebnou účasťou predstavitelia DĽR rozhodli, že neplnoletých by mali do referendových miestností sprevádzať ich rodičia, opatrovníci alebo zástupcovia detských domovov, dodala SBU.
Proruskí predstavitelia v okupovaných oblastiach Ukrajiny nadšene presadzujú referendá ako historickú zmenu, konštatuje CNN. Predseda Moskvou dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo po hlasovaní v referende vyjadril presvedčenie, že ako súčasť Ruskej federácie bude oblasť "chránená v každom smere".
"Cítim úctu a dôveru, že to, o čo sme tak dlho bojovali, sa konečne napĺňa. Toto je návrat domov. Návrat do veľkého Ruska. Dnes sa tvoria dejiny," povedal po odovzdaní svojho hlasu v referende líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin.
Maďarsko a Mexiko budú spolupracovať v oblastiach vzdelávania a výskumu kozmu. Príslušnú dohodu podpísali v piatok v New Yorku minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó a mexický minister zahraničných vecí Marcel Ebrard, oznámila agentúra MTI.
Ministri, ktorí sa predtým v New Yorku zúčastnili na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN, sa na pracovnej schôdzke dohodli, že Maďarsko a Mexiko budú spolupracovať na "mierových vesmírnych aktivitách", budú si vzájomne vymieňať informácie z vesmírneho výskumu a budú sa podieľať na spoločnom technologickom vývoji.
V rámci programu Stipendium Hungaricum podľa tejto dohody poskytne Maďarsko štipendium ročne 40 mexickým študentom, ktorí budú študovať na maďarských univerzitách.
Izrael úmyselne bráni pokroku k dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskej otázky a nemôže sa viac považovať za spoľahlivého partnera v mierovom procese. Povedal to v piatok v prejave na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku palestínsky prezident Mahmúd Abbás, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Izrael podľa jeho "prostredníctvom svojej vopred premyslenej a zámernej politiky ničí dvojštátne riešenie". "To jednoznačne dokazuje, že Izrael neverí v mier," dodal. "A preto už nemáme izraelského partnera, s ktorým by sme mohli rokovať," povedal v prejave Abbás.
Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi sú na mŕtvom bode od roku 2014, píše AFP. Vláda izraelského premiéra Jaira Lapida sa v súčasnosti usiluje podporovať palestínske hospodárstvo, avšak mierový proces s palestínskym prezidentom Abbásom nezačala.
Izrael od roku 1967 okupuje východný Jeruzalem a územia na Západnom brehu Jordánu. V roku 2007 Izrael uvalil blokádu na pásmo Gazy po tom, ako sa tam dostalo k moci militantné hnutie Hamas. Palestínčania požadujú, aby sa tieto územia stali súčasťou ich budúceho nezávislého štátu.
Lapid v štvrtkovom prejave na pôde VZ OSN vyhlásil, že dvojštátne riešenie podporuje značná väčšina Izraelčanov. Jedinou podmienkou Izraela je podľa Lapida to, aby bol budúci palestínsky štát mierový.
Ak niekto tvrdí, že v Maďarsku sú porušované princípy právneho štátu, ako to robí v tomto prípade Európska komisia, tak je to smiešne, vyhlásil v rozhovore pre maďarskú komerčnú televíziu HírTV bývalý predseda slovenskej vlády Robert Fico..
Z rozsiahleho rozhovoru s expremiérom, ktorý má byť odvysielaný v sobotu večer v relácii Globál, citovali v piatok viaceré maďarské médiá. Fico porovnal kritiku Európskej komisie voči Maďarsku so situáciou s právnym štátom na Slovensku.
"Čo je potom to, čo sa deje na Slovensku? Niektorí ľudia tam zomierajú vo väzniciach a na Slovensku sme svedkami toho, ako sa ministerstvo spravodlivosti ospravedlňuje ľuďom, ktorí boli neprávoplatne odsúdení," formuloval Fico.
Slovenský opozičný politik v rozhovore obhajoval kroky maďarského premiéra Viktora Orbána. Bruselský návrh, aby Maďarsku nebola vyplatená podpora Európskej únie vo výške 7,5 miliardy eur, označil za trest za to, že Orbán a jeho kabinet dôrazne presadzujú svoje predstavy, napríklad o vojne na Ukrajine.
Expremiér v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že zdieľa Orbánove postoje, pričom poznamenal, že veľká časť sveta vníma tento konflikt inak ako EÚ a Spojené štáty. "Ako predseda vlády by som na Ukrajinu neposlal žiadnu muníciu. Pretože kto pošle zbrane na Ukrajinu, hlasuje za pokračovanie vojny. Nikto nemôže jednou vetou povedať, že je za mier a zároveň že dodáva zbrane Ukrajine," podčiarkol Fico, ktorý rovnako ako Orbán označil sankcie voči Rusku za kontraproduktívne.
Fínsko "výrazne obmedzí" vstup ruských občanov na svoje územie. K tomuto kroku pristúpilo po tom, ako sa po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku zdvojnásobil počet Rusov vstupujúcich do Fínska, informovala agentúra AFP.
Rozhodnutie o výraznom obmedzení počtu ruských občanov vstupujúcich na územie Fínska prijal výbor ministrov pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Súčasne odporučil, aby sa obmedzilo vydávanie nových víz pre ruských občanov.
Súčasný nápor Rusov totiž "vážne poškodzuje medzinárodné postavenie Fínska," uvádza sa v piatkovom vyhlásení fínskej vlády. Bližšie podrobnosti o chystaných reštrikciách vláda bezprostredne neoznámila.
Zvýšený nápor na fínsko-ruských hraniciach zaznamenávajú od stredajšieho prejavu šéfa Kremľa Vladimira Putina, v ktorom po sérii porážok ruskej armády na Ukrajine nariadil čiastočnú mobilizáciu. Územie Ruska sa snažia opustiť predovšetkým muži, ktorým hrozí povolanie do armády.
Len vo štvrtok pozemné hranice Fínska prekročilo 6470 ruských občanov. Oproti začiatku tohto týždňa to predstavuje vyše stopercentný nárast. Fínsko už od septembra znížilo počet udeľovaných víz pre ruských občanov na desatinu z bežného množstva. Ešte pred vyhlásením čiastočnej mobilizácie v Rusku zvažovalo, že vzhľadom na pokračujúcu inváziu na Ukrajine zakáže vstup do krajiny väčšine Rusov.
Fínske pozemné hraničné priechody sú pritom pre Rusov poslednými vstupnými bodmi do Európy. Väčšina európskych krajín už v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine uzatvorila pre ruských občanov hranice alebo vzdušný priestor. Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí z vlasti utekajú po vyhlásení čiastočnej mobilizácie.
Rusi utekajú pred mobilizáciou aj do iných krajín susediacich s Ruskom vrátane Kazachstanu, Arménska či Gruzínska, kam sa snažia dostať letecky alebo aj autami. Po vyhlásení mobilizácie hlásili vypredané lety z Moskvy do Istanbulu, Belehradu a ďalších zahraničných destinácií a ceny leteniek do nich raketovo stúpli.
V Bratislave sa 11. októbra uskutoční prezidentský samit krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Na stretnutí, ktoré organizuje Slovensko, sa osobne zúčastní aj český prezident Miloš Zeman. TASR o tom informoval vedúci zahraničného odboru českej Kancelárie prezidenta republiky (KPR) Rudolf Jindrák, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Samit bude tematicky rozdelený na dva bloky. V jednom z nich sa budú hlavy štátov zaoberať bezpečnostnou situáciou na Ukrajine a s tým súvisiacou zahraničnou politikou. V druhom bloku budú diskutovať o energetike a energetickej sebestačnosti. "To sú dve témy, ktoré pani prezidentka (Zuzana) Čaputová navrhla, a my s tým, samozrejme, súhlasíme," spresnil šéf zahraničného odboru KPR.
Hoci je postoj Maďarska na aktuálny vojnový konflikt v niektorých aspektoch odlišný než postoj zvyšných štátov zoskupenia, Jindrák nepredpokladá, že by medzi prezidentmi malo dôjsť k sporom.
"Nepredpokladám, že tam bude nejaká hádka alebo spor, ale môže tam byť trochu iný pohľad Maďarska. Ale sme demokrati a táto diskusia je na to, aby sme si prípadné rozdielne veci medzi sebou povedali," dodal Jindrák.
Pre Zemana to bude pravdepodobne posledné stretnutie s maďarskou a poľskou hlavou štátu vo funkcii českého prezidenta. "Čo sa týka slovenskej pani prezidentky, tak dúfam, že tradícia bude splnená tým, že jeho posledná cesta vo funkcii bude na Slovensko," povedal šéf zahraničného odboru KPR.
Ako doplnil, prezidenti krajín V4 sa v tomto formáte stretnú po šiesty raz. Od 1. júla 2022 predsedá Vyšehradskej štvorke Slovensko. Od 1. júla 2023 ho vystrieda Česká republika.
