Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbský minister obhajuje dohodu s Ruskom, europoslanci to považujú za škandál

Srbský minister zahraničných vecí sa v nedeľu snažil bagatelizovať dôležitosť dohody s Ruskom, ktorú podpísal v piatok. Označil ju za "technickú" a netýka sa bezpečnostných otázok. TASR informuje podľa agentúry AP.

Nikola Selakovič podpísal dohodu s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v rámci zasadania Valného zhromaždenia OSN. Väčšina západných diplomatov sa dvojstranným rokovaniam s Ruskom vyhýba.

Európska únia (EÚ) pripravuje ďalšie sprísnenie sankcií voči Moskve v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Srbsko je pritom oficiálne kandidátom na členstvo v EÚ, ale udržiava aj dobré vzťahy s Moskvou. Konzultačný plán, na ktorý sa vzťahuje dohoda s Ruskom potrvá dva roky.

"Vláda mohla takýto plán odmietnuť, ale nie je v ňom nič sporné," povedal minister. "Kritizujú to tí, ktorí to nevideli," dodal. Postup vlády ostro kritizovala srbská proeurópska opozícia aj niektorí politici EÚ. Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík označil dohodu s Ruskom za "vážnu ranu" pre prístupový proces na západnom Balkáne.

"Toto je vážny škandál. Uprostred zúriacej vojny Srbsko podpisuje plán budúcej spolupráce s agresorom," uviedla nemecká europoslankyňa Viola von Cramonová na Twitteri. Dodala, že "možno je to pre nás len signál, aby sme (Srbsku) zmrazili prístupové rozhovory do EÚ, keďže vstup do EÚ neprebieha cez Moskvu".

(tasr, min)

Minúta  |  

Gazprom v nedeľu prepraví do Európy cez Ukrajinu 42,4 milióna metrov kubických plynu

Ruský štátny energetický gigant Gazprom oznámil, že v nedeľu prepraví do Európy potrubím cez Ukrajinu 42,4 milióna kubických metrov (m3) plynu, čo je rovnaký objem, aký uvádzal v predchádzajúcich dňoch. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Gazprom začiatkom septembra informoval, že neobnoví dodávky cez plynovod Nord Stream 1, svoju hlavnú zásobovaciu trasu do Európy, pretože počas údržby zistil únik motorového oleja z turbíny na kompresorovej stanici Portovaja, poslednej, ktorá bola v prevádzke. Nestanovil pritom žiadny časový rámec na vyriešenie problému, za ktorý môžu podľa Ruska sankcie Západu proti Moskve za inváziu na Ukrajinu.

A zároveň, Gazprom začiatkom septembra podpísal dohodu o zmene platieb za dodávky plynu do Číny na jüany a ruble namiesto dolárov. Tento posun je súčasťou snahy Moskvy znížiť závislosť od amerického dolára, eura a iných tvrdých mien vo svojom bankovom systéme po zavedení sankcií.

Európa po znížení ruských dodávok plynu čelí bezprecedentnej energetickej kríze. Krajiny na starom kontinente plnia zásobníky na plyn a prijímajú mimoriadne opatrenia pred vykurovacou sezónou, ktorá sa vo väčšine z nich začne na budúci mesiac.

Európsky trh s plynom tak citlivo reaguje na akékoľvek potenciálne narušenia dodávok po zastavení plynovodu Nord Stream 1 a obchodníci pozorne sledujú zásobovanie potrubím cez vojnou zničenú Ukrajinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Leteckú dopravu nad Kanárskymi ostrovmi prerušila tropická búrka Hermine

Španielsky štátny prevádzkovateľ letísk Aena v nedeľu zastavil väčšinu letov cez Kanárske ostrovy. Blíži sa k nim tropická búrka Hermine, ktorá do obľúbenej dovolenkovej destinácie priniesla silný vietor a výdatné dažde. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Na letiskách na ostrovoch Tenerife, La Palma, El Hierro, Lanzarote a La Gomera boli zrušené lety. Meteorologická agentúra Aemet až do nedeľnej polnoci vydala červené varovanie pre ostrovy Gran Canaria, La Palma a El Hierro.

Predseda regionálnej vlády Ángel Víctor Torres na tlačovej konferencii povedal, že búrka by sa mala priblížiť k ostrovom medzi 23.00 h v nedeľu a 11.00 h v pondelok. V pondelok budú preto preventívne zatvorené školy.

Očakávalo sa, že Hermine zasiahne Kanárske ostrovy ako tropická búrka, no v nedeľu ju americké Národné centrum pre hurikány preklasifikovala na tropickú tlakovú níž.

(tasr, min)

Minúta  |  

Premiérka Trussová zrejme plánuje upraviť britský vízový systém, dôvodom je nedostatok pracujúcich

Britská premiérka Liz Trussová pravdepodobne zaháji rozsiahlu revíziu britského vízového systému v snahe vyriešiť problémy spojené s nedostatkom pracovnej sily v kľúčových odvetviach krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters podľa nedeľnej správy britského denníka The Financial Times (FT).

Nová britská premiérka sa zrejme postaví proti členom vládneho kabinetu, ktorí vyjadrili antiimigračný postoj, aby mohla vykonať zmeny v zozname, ktorý povoľuje určitým priemyselným odvetviam obsadzovať niektoré pozície ľuďmi zo zámoria.

V rámci revízie pritom možno príde i k uvoľneniu podmienok týkajúcich sa ovládania anglického jazyka v niektorých ekonomických odvetviach, aby do Británie mohlo prísť viac zahraničných pracovníkov, uvádza FT s odolávaním sa na zdroj z kancelárie britskej premiérky.

Na otázku o uvoľnení imigračných zákonov odpovedal v nedeľu pre BBC aj britský minister financií Kwasi Kwarteng: "Nie je to o uvoľňovaní pravidiel… migráciu musíme riadiť takým spôsobom, ktorý pre Britániu funguje," uviedol Kwarteng.

Na otázku, či bude rozšírený zoznam ľudí, ktorí môžu prísť do Británie, Kwarteng odpovedal, že o tom bude v nasledujúcich týždňoch informovať britské ministerstvo vnútra. FT okrem toho uvádza, že britská vláda plánuje zrušiť aj obmedzenia týkajúce sa počtu sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve.

Trussová, ktorá sa stala premiérkou začiatkom septembra len niekoľko dní pred smrťou britskej kráľovnej Alžbety II., mala zatiaľ len málo príležitostí na objasnenie svojej vízie o Británii. Počas tohtotýždňovej návštevy New Yorku, kde sa zúčastnila na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, však povedala, že je pripravená v rámci snáh o stimuláciu ekonomického rastu prijímať aj nepopulárne rozhodnutia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Brusel chce elektrinu zdaniť mimo Slovenska. Chceme dostať tieto peniaze domov, uviedol minister Hirman

Znárodnenie elektriny vyrobenej na Slovensku je krajné riešenie energetickej krízy. Momentálne SR pracuje na spoločnom európskom riešení, aby bola dosiahnutá dohoda výhodná aj pre nás. V nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedol minister hospodárstva Karel Hirman.

Doterajšie návrhy Európskej komisie (EK) na dodatočné zdanenie nadpríjmov z drahej elektriny nie sú pre Slovensko výhodné. "Brusel navrhuje, že sa vyššia cena má zdaniť. Problém je, že sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo," upozornil Hirman. Týkalo by sa to pritom aj elektriny vyrobenej v SR, ale obchodovanej na zahraničných trhoch.

"Našou základnou požiadavkou, ktorú vysvetľujeme našim európskym partnerom a bijeme sa za našu krajinu je, aby sme tie peniaze dostali späť na územie Slovenska," zdôraznil minister. Z takto získaných peňazí by potom vláda mohla podľa neho kompenzovať nárast cien energií pre domácnosti, veľké podniky aj verejný sektor.

Podpredseda opozičného Smeru-SD Ladislav Kamenický je za to, aby sa nečakalo na európske riešenie. "Väčšina krajín si už prijala opatrenia, okolo 350 miliárd eur sa už vydalo na rôzne pomoci firmám, domácnostiam v celej Európe. Slovenská republika neurobila nič," myslí si. Aj keď sa pripravujú programy pomoci pre podnikateľov, podľa neho to trvá veľmi dlho a schválené budú možno v októbri či novembri.

S ministrom sa zhoduje na kritike návrhov EK. "Väčšina zisku sa netvorí na Slovensku. Naši výrobcovia elektriny vyrábajú elektrinu za menej ako 180 eur. Sú tam distribučky, rôzni obchodníci, ktorí na tom zarábajú obrovské peniaze," zdôraznil Kamenický. Na tých by sa opatrenia mali zamerať.

Pripomenul, že komisia plánuje vybrať na dodatočnom zdanení 140 miliárd eur. Slovensko predstavuje približne percento z celej EÚ, mali by sme mať teda nárok na približne 1,4 miliardy eur a momentálne to vychádza na možno 100 miliónov eur, kritizoval opozičný poslanec. "Treba dohodnúť jasný kľúč, ako sa tých 140 miliárd eur má deliť," vyzval vládu.

Hirman potvrdil svoje skoršie vyjadrenia, že náklady na energetickú krízu môžu prekonať aj náklady na pandémiu koronavírusu. Tie predstavovali odhadom 10 miliárd eur. "Ak by sme neprijali opatrenia, ak by sme sa nedohodli na úrovni Bruselu na zmene návrhu, ako teraz je, hrozí nám, že by sme mali výdavky v takejto výške," konštatoval minister s tým, že ide o krajný prípad.

Nový minister hospodárstva je vo funkcii len krátko, odkedy z vlády odišli ministri za SaS. Nevylúčil však, že ak by v parlamente neprešli kľúčové zákony na riešenie energetickej krízy, odišiel by z funkcie. "Určite to budem vážne zvažovať," avizoval. Jeho prvý návrh o posilnení kompetencií štátu v čase energetickej núdze prešiel zatiaľ v parlamente do druhého čítania bez problémov, definitívne sa o ňom bude rozhodovať budúci týždeň.

(tasr, min)

Minúta  |  

Fínsko stále hlási zhustenú premávku na hraniciach s Ruskom

Fínska pohraničná stráž hlási aj v nedeľu zhustenú premávku na fínsko-ruských hraniciach po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin počas týždňa nariadil prvú mobilizáciu od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Na najvyťaženejšom hraničnom priechode Vaalimaa sa začali v nedeľu na ruskej strane tvoriť kolóny okolo 8.00 h miestneho času (7.00 SELČ), uviedol vedúci oddelenia medzinárodných záležitostí Fínskej pohraničnej stráže Matti Pitkäniitty na Twitteri.

V sobotu prekročilo pozemné hranice z Ruska do Fínska 8572 ľudí, čo je viac ako pred týždňom, keď hranice prekročilo v sobotu 5286 ľudí, uviedol Pitkäniitty. Opačným smerom - z Fínska do Ruska - odišlo približne 4199 Rusov.

"Malý počet prípadov falšovania dokumentov a (nulové) nelegálne prechádzanie cez zelené hranice (zalesnené oblasti) svedčí o tom, že legálne cesty sú v súčasnosti dostačujúce… To sa však môže zmeniť," napísal Pitkäniitty ešte v sobotu na Twitteri.

Hraničný priechod Vaalimaa sa používa pri priamej ceste do fínskej metropoly Helsinki, odkiaľ mnohí cestujú ďalej do iných krajín schengenského priestoru. Mnoho Rusov vstupuje do Fínska s vízami, ktoré im vydali iné krajiny schengenského priestoru, a cez Fínsko len prechádzajú, uviedol Pitkäniitty.

Fínsko zdieľa s Ruskom 1340 kilometrov dlhú hranicu, ide tak o najdlhšiu hranicu, ktorú Rusko má s členskou krajinou EÚ. Ruskí turisti doposiaľ môžu vstupovať do schengenského priestoru autobusmi alebo autami, a to aj napriek vojne, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine. Helsinki však nedávno oznámili, že plánujú obmedziť Rusom vstup na fínske územie a týkať sa to bude aj turistov s platnými schengenskými vízami, píše DPA.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.