Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko by malo podľa Zemana prijať Rusov, ktorí utekajú pred mobilizáciou

Rusom, ktorí v uplynulých dňoch húfne utekajú zo svojej domoviny pred mobilizáciou, by podľa českého prezidenta Miloša Zemana mala Česká republika vydávať víza. Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský však už skôr uviedol, že Česko by ruských utečencov prijímať nemalo.

"Nesúhlasím s pánom ministrom Lipavským, ktorý vyhlásil, že by sme týmto utečencom nemali dávať humanitárne víza. On hovoril o ľuďoch, ktorí utekajú pred povolávacím rozkazom," vyhlásil Zeman v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN Prima News.

Na otázku, či by Česko malo prijímať ruských utečencov, ktorí sa útekom zo svojej krajiny snažia vyhnúť nútenému narukovaniu do armády, Zeman zareagoval slovami: "Určite áno." "Myslím si, že by sme týmto ľuďom, podobne ako ukrajinským utečencom, víza dávať mali," doplnil prezident s tým, že pre Česko títo ľudia podľa neho nepredstavujú bezpečnostné riziko.

Čiastočnú mobilizáciu, ktorá by sa mala podľa oficiálnych vyhlásení ruských úradov týkať približne 300-tisíc Rusov s vojenskou prípravou, vyhlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Špekuluje sa však, že povolaných by mohlo byť až milión občanov. Putin k danému kroku pristúpil z dôvodu nepriaznivého vývoja okupačnej vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal vo februári.

"Táto mobilizácia zahŕňa viac ako milión vojakov, celkom jasne ide o potravu pre delá so všetkými dôsledkami," uviedol Zeman s tým, že zmena vedenia v Rusku je možná, pričom úlohu v tom môže zohrať buď armáda alebo "biznis".

"Armáda však predviedla takú obrovskú neschopnosť, že nebude iniciátorom žiadnej zmeny. Možnosti obchodu sú sankciami obmedzené. Ak by došlo k politickým zmenám, videl by som to skôr ako tlak z ekonomických kruhov," uviedol Zeman.

(tasr, min)

Minúta  |  

Osud Bieloruska je prepletený s osudom Ukrajiny, tvrdí Cichanovská

Rusko nepovažuje Bielorusko ani Ukrajinu za nezávislé suverénne štáty a tieto dve krajiny by mali spoločne bojovať za zachovanie svojej existencie. V rozhovore pre tlačovú agentúru AP to uviedla líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.

"Bez slobodnej Ukrajiny nebude slobodné ani Bielorusko," vyhlásila Cichanovská (40), ktorá sa presťahovala do susednej Litvy po tom, ako bol bieloruský vodca Alexandr Lukašenko v auguste 2020 vyhlásený za víťaza prezidentských volieb. Tie podľa mnohých vyhrala práve ona.

Lukašenko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a podporuje nevyprovokovanú inváziu Moskvy na Ukrajinu.

Pokiaľ bude Putin pri moci, budú pre Ukrajinu, ako aj západné hranice Bieloruska neustále existovať bezpečnostné hrozby, povedala Cichanovská popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Podľa nej ani jedna z týchto krajín nechce byť súčasťou "ruského impéria".

Rusko od začiatku invázie využíva územie Bieloruska ako základňu na vysielanie svojich vojsk na Ukrajinu, pričom Moskva a Minsk si udržiavajú úzke vojenské vzťahy. Cichanovská ďalej uviedla, že vypuknutie vojny na Ukrajine bolo "mimoriadne nečakané" a niektorí Bielorusi sú obzvlášť proti tomuto konfliktu namierenému "proti Ukrajincom - našim bratom a sestrám".

Cichanovská zároveň vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby pokračovalo v nátlaku na Lukašenka a pomáhalo bieloruskej občianskej spoločnosti vrátane ochrancov ľudských práv. Navrhla i nové sankcie na vývoz dreva, potaše a ocele z Bieloruska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Irán si pre prebiehajúce protesty predvolal britského a nórskeho veľvyslanca

Iránske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo v nedeľu, že si predvolalo britského veľvyslanca Simona Shercliffa pre "vyzývanie k verejným nepokojom", ktorého sa podľa rezortu dopúšťajú médiá píšuce v perzštine so sídlom v Londýne. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, AFP a Reuters.

Irán uviedol, že spomínané perskojazyčné médiá sídliace v Británii zasahujú do vnútorných záležitostí Iránu a konajú proti jeho suverenite.

Rezort si okrem toho predvolal i nórskeho veľvyslanca pre "nekonštruktívne" komentáre, ktorých sa dopustil predseda nórskeho parlamentu pôvodom z Iránu Masud Gharahkhani, keď na Twiterri podporil prebiehajúce protesty. Tie vypukli v Teheráne a iných mestách po tom, čo v policajnej väzbe zomrela 22-ročná Iránky Mahsa Amíníová .

Podľa iránskej štátnej televízie zahynulo počas prebiehajúcich protestov, ktoré prerástli v nepokoje, už 41 ľudí. Medzi obeťami sú pritom demonštranti i príslušníci iránskych bezpečnostných zložiek. Oficiálne štatistiky o počte obetí má však ešte zverejniť iránske ministerstvo vnútra.

Kríza v Iráne vypukla po tom, čo verejnosť vyšla 17. septembra po smrti Amíníovej do ulíc. Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania.

Podľa aktivistov mladú ženu bili príslušníkmi mravnostnej polície do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Miestne úrady však tvrdia, že mladá žena zomrela na srdcový infarkt a odmietajú, že by s ňou polícia zaobchádzala zle. Jej smrť odsúdili mnohé západné štáty a aj Organizácia Spojených národov.

Iránsky prezident Ebráhím Raísí nariadil vyšetriť úmrtie mladej Iračanky a uviedol, že chaos, ktorý vypukol v iránskych uliciach, je neakceptovateľný a iránska polícia sa s ním musí "rázne" vysporiadať.

(tasr, min)

Minúta  |  

Srbský minister obhajuje dohodu s Ruskom, europoslanci to považujú za škandál

Srbský minister zahraničných vecí sa v nedeľu snažil bagatelizovať dôležitosť dohody s Ruskom, ktorú podpísal v piatok. Označil ju za "technickú" a netýka sa bezpečnostných otázok. TASR informuje podľa agentúry AP.

Nikola Selakovič podpísal dohodu s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v rámci zasadania Valného zhromaždenia OSN. Väčšina západných diplomatov sa dvojstranným rokovaniam s Ruskom vyhýba.

Európska únia (EÚ) pripravuje ďalšie sprísnenie sankcií voči Moskve v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Srbsko je pritom oficiálne kandidátom na členstvo v EÚ, ale udržiava aj dobré vzťahy s Moskvou. Konzultačný plán, na ktorý sa vzťahuje dohoda s Ruskom potrvá dva roky.

"Vláda mohla takýto plán odmietnuť, ale nie je v ňom nič sporné," povedal minister. "Kritizujú to tí, ktorí to nevideli," dodal. Postup vlády ostro kritizovala srbská proeurópska opozícia aj niektorí politici EÚ. Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík označil dohodu s Ruskom za "vážnu ranu" pre prístupový proces na západnom Balkáne.

"Toto je vážny škandál. Uprostred zúriacej vojny Srbsko podpisuje plán budúcej spolupráce s agresorom," uviedla nemecká europoslankyňa Viola von Cramonová na Twitteri. Dodala, že "možno je to pre nás len signál, aby sme (Srbsku) zmrazili prístupové rozhovory do EÚ, keďže vstup do EÚ neprebieha cez Moskvu".

(tasr, min)

Minúta  |  

Gazprom v nedeľu prepraví do Európy cez Ukrajinu 42,4 milióna metrov kubických plynu

Ruský štátny energetický gigant Gazprom oznámil, že v nedeľu prepraví do Európy potrubím cez Ukrajinu 42,4 milióna kubických metrov (m3) plynu, čo je rovnaký objem, aký uvádzal v predchádzajúcich dňoch. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Gazprom začiatkom septembra informoval, že neobnoví dodávky cez plynovod Nord Stream 1, svoju hlavnú zásobovaciu trasu do Európy, pretože počas údržby zistil únik motorového oleja z turbíny na kompresorovej stanici Portovaja, poslednej, ktorá bola v prevádzke. Nestanovil pritom žiadny časový rámec na vyriešenie problému, za ktorý môžu podľa Ruska sankcie Západu proti Moskve za inváziu na Ukrajinu.

A zároveň, Gazprom začiatkom septembra podpísal dohodu o zmene platieb za dodávky plynu do Číny na jüany a ruble namiesto dolárov. Tento posun je súčasťou snahy Moskvy znížiť závislosť od amerického dolára, eura a iných tvrdých mien vo svojom bankovom systéme po zavedení sankcií.

Európa po znížení ruských dodávok plynu čelí bezprecedentnej energetickej kríze. Krajiny na starom kontinente plnia zásobníky na plyn a prijímajú mimoriadne opatrenia pred vykurovacou sezónou, ktorá sa vo väčšine z nich začne na budúci mesiac.

Európsky trh s plynom tak citlivo reaguje na akékoľvek potenciálne narušenia dodávok po zastavení plynovodu Nord Stream 1 a obchodníci pozorne sledujú zásobovanie potrubím cez vojnou zničenú Ukrajinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Leteckú dopravu nad Kanárskymi ostrovmi prerušila tropická búrka Hermine

Španielsky štátny prevádzkovateľ letísk Aena v nedeľu zastavil väčšinu letov cez Kanárske ostrovy. Blíži sa k nim tropická búrka Hermine, ktorá do obľúbenej dovolenkovej destinácie priniesla silný vietor a výdatné dažde. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Na letiskách na ostrovoch Tenerife, La Palma, El Hierro, Lanzarote a La Gomera boli zrušené lety. Meteorologická agentúra Aemet až do nedeľnej polnoci vydala červené varovanie pre ostrovy Gran Canaria, La Palma a El Hierro.

Predseda regionálnej vlády Ángel Víctor Torres na tlačovej konferencii povedal, že búrka by sa mala priblížiť k ostrovom medzi 23.00 h v nedeľu a 11.00 h v pondelok. V pondelok budú preto preventívne zatvorené školy.

Očakávalo sa, že Hermine zasiahne Kanárske ostrovy ako tropická búrka, no v nedeľu ju americké Národné centrum pre hurikány preklasifikovala na tropickú tlakovú níž.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.