Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Dagestane zvolávajú nové protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine

Na akciách, ktoré sa na protest proti takzvanej čiastočnej mobilizácii v Rusku konali v metropole Dagestanu Machačkala, zadržala polícia viac ako sto demonštrantov. Na popoludnie sú v republike zvolané ďalšie protesty.

Ich organizátori vyzývajú na účasť najmä ľudí z obcí a miest, cez ktoré prechádza železnica, a vyhrážajú sa prehradením tratí, ak polícia neprepustí ľudí zadržaných počas uplynulého víkendu.

Protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine pokračovali v nedeľu aj v iných mestách Ruskej federácie, informovala v pondelok britská stanica BBC, monitorovaná agentúrou TASR. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) bolo na protestoch proti mobilizácii do nedele večera zadržaných v celom Rusku dovedna takmer 2 500 ľudí.

BBC spresnila, že v Dagestane ľudia počas víkendu blokovali cesty a schádzali sa na zhromaždeniach, na ktorých skandovali "Nie vojne". Na mnohých miestach polícia voči demonštrantom použila násilie a na rozohnanie davu i streľbu do vzduchu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v reakcii na protesty v Dagestane povedal, že títo ľudia "bojujú o svoje životy a životy svojich detí", a vyzval všetkých Rusov, aby nasledovali ich príklad.

"Pretože ak prídete vziať život našim deťom, živého vás nepustíme,“ dodal prezident Ukrajiny. V predchádzajúcom videopríhovore v sobotu Zelenskyj prisľúbil humánne zaobchádzanie so všetkými ruskými vojakmi, ktorí sa na Ukrajine vzdajú do zajatia.

Veľkú publicitu na internetových platformách mala aj úradmi nepovolená akcia, ktorá sa v nedeľu konala v Jakutsku, kde sa na jednom z hlavných námestí na protest proti mobilizácii zišli ženy a tancovali tradičný kolový tanec osuochaj. Polícia sa najprv snažila zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, neskôr ich začala zatýkať, napísal jakutský spravodajský server SakhaDay.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea a Čína obnovili nákladnú železničnú dopravu

Severná Kórea a Čína v pondelok po päťmesačnej prestávke obnovili nákladnú železničnú dopravu. Informovali o tom juhokórejskí predstavitelia. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) sa snaží oživiť ekonomiku zmietanú pandémiou, sankciami OSN a ďalšími faktormi.

Obnovenie nákladnej vlakovej dopravy prišlo po tom, čo severokórejský vodca Kim Čong-un minulý mesiac pochybne tvrdil, že KĽDR prekonala pandémiu ochorenia COVID-19, a nariadil zmiernenie obmedzení chrániacich pred šírením koronavírusu.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie, ktoré má na starosti vzťahy so Severnou Kóreou, uviedlo, že vyhodnotilo, že nákladná železničná doprava medzi Severnou Kóreou a Čínou bola obnovená v pondelok, hoci to nepotvrdili ani Peking, ani Pchjongjang.

Čína, ktorá zdieľa hranicu so Severnou Kóreou, je posledným hlavným diplomatickým spojencom KĽDR, ktorá viac ako 90 percent zahraničného obchodu uskutočňuje s Čínou.

(sita)

Minúta  |  

Kórea a USA začali prvé námorné cvičenie od roku 2017

Južná Kórea a Spojené štáty začali v pondelok v Japonskom mori neďaleko Kórejského polostrova svoje prvé kombinované námorné cvičenie od roku 2017. Stalo sa tak deň po tom, ako Severná Kórea zrejme v reakcii na manévre skúšobne odpálila balistickú strelu krátkeho doletu. Informovali o tom agentúry Jonhap a AP.

Cieľom štvordňových cvičení je demonštrovať „silné odhodlanie spojencov reagovať na severokórejské provokácie“ a zlepšiť ich schopnosť vykonávať spoločné námorné operácie, uviedlo vo vyhlásení juhokórejské námorníctvo.

Na manévroch sa zúčastňuje viac ako 20 amerických a juhokórejských námorných lodí vrátane lietadlovej lode USS Ronald Reagan s jadrovým pohonom, jadrovej ponorky USS Annapolis, amerického krížnika, juhokórejských a amerických torpédoborcov, ako aj stíhačky (F/A-18E Super Hornet, F-15K, KF-16) a vrtuľníky (AH-64E Apache).

Armády oboch krajín budú nacvičovať rôzne protilodné a protiponorkové bojové operácie, taktické manévre a iné námorné operácie.

Podľa AP nie je vylúčené, že Severná Kórea by mohla v najbližších dňoch vykonať ďalšie skúšky rakiet, keďže kórejsko-americké manévre považuje za nácvik invázie.

Severná Kórea tento rok vykonala rekordný počet skúšok rakiet a vytrvalo odmieta výzvy USA a Južnej Kórey na obnovenie rokovaní o svojom jadrovom programe. Pchjongjang nemieni svoj postoj zmeniť dovtedy, kým Spojené štáty neupustia od svojej nepriateľskej politiky, čo je zjavná narážka na americko-juhokórejské vojenské cvičenia a ekonomické sankcie uvalené zo strany USA.

(tasr)

Minúta  |  

Kubánci v referende rozhodovali aj o manželstvách osôb rovnakého pohlavia

Obyvatelia Kuby v nedeľu hlasovali v referende o novom zákone o rodine, ktorý okrem iného legalizuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia a náhradné materstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel počas odovzdávania hlasu vo volebnej miestnosti v Havane označil novelu za "spravodlivý, potrebný, aktualizovaný a moderný zákon, ktorý obsahuje práva a záruky pre každého".

"Očakávam, že väčšina obyvateľov bude hlasovať 'áno'," povedal Díaz-Canel. "Ale bez ohľadu na to, či zvíťazí 'áno' alebo 'nie'... diskusia, ktorá prebehla, našej spoločnosti prospela."

Nová úprava má nahradiť zákon o rodine platný od roku 1975. Manželstvo definuje ako zväzok "dvoch ľudí" bez ohľadu na ich pohlavie. Adopcia by mala byť umožnená aj homosexuálnym párom a malo by sa uzákoniť náhradné materstvo bez finančnej kompenzácie.

Ide o prvé referendum o zmene zákona na Kube. Predchádzalo mu takmer 80.000 stretnutí s občanmi, ktorí podali 300.000 pripomienok. Väčšina predchádzajúcich referend na Kube bola úspešná, no hospodárska kríza, ktorá viedla k nedostatku potravín, liekov a pohonných hmôt, by ho mohla zmeniť na protestné hlasovanie proti vláde, konštatuje AFP.

V referende mohlo hlasovať viac ako osem miliónov voličov vo veku od 16 rokov. Približne 24.000 volebných miestností bolo otvorených od 7.00 do 18.00 h miestneho času (13.00 h - polnoc SELČ).

Do 16.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) svoj hlas podľa volebnej komisie odovzdalo 54,8 percenta voličov. Referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní viac ako 50 percent oprávnených voličov.

Kubánska vláda sa už v roku 2019 pokúsila zakotviť právo na manželstvá osôb rovnakého pohlavia do novej ústavy krajiny, no po kritike zo strany cirkvi od toho ustúpila.

V prípade schválenia by bol nový zákon o rodine jedným z najprogresívnejších v Latinskej Amerike, kde sú manželstvá osôb rovnakého pohlavia legálne len v ôsmich ďalších krajinách. Podľa politológa Rafaela Hernándeza ide o "najdôležitejší zákon o ľudských právach" na Kube od revolúcie v roku 1959.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí v Moldavsku žiadali pre zdražovanie odstúpenie vlády

Niekoľko tisícok ľudí protestovalo v nedeľu v moldavskom hlavnom meste Kišiňov, požadujúc odstúpenie tamojšej prozápadnej vlády na pozadí narastajúceho hnevu nad prudkým rastom inflácie a zvyšovaním cien zemného plynu. Informuje o tom tlačová agentúra Reuters.

Moldavsko, malá východoeurópska krajina ležiaca medzi Ukrajinou a Rumunskom, v uplynulých mesiacoch čelí zvýšenému politickému napätiu následkom prudkého nárastu cien plynu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Tisíce obyvateľov demonštrovali pred oficiálnym sídlom moldavskej prezidentky Maie Sanduovej v centrálnej časti Kišiňova, pričom skandovali heslá ako "preč s Maiou Sanduovou" alebo "preč s vládou".

Sanduová opakovane odsúdila kroky Moskvy na Ukrajine a presadzuje členstvo svojej krajiny v Európskej únii. Kritici jej vyčítajú, že nevyjednala lepšiu dohodu o dodávkach plynu s Ruskom, ktoré je hlavným dodávateľom tejto komodity pre Moldavsko.

Moldavský regulačný úrad v piatok zvýšil ceny plynu pre domácnosti o 27 percent.

Po minulotýždňovom pokuse o vytvorenie protestného tábora pred budovou moldavského parlamentu postavili demonštranti pred prezidentským sídlom do popoludnia približne desať stanov.

Odkedy Moskva spustila na Ukrajine 24. februára nevyprovokovanú vojenskú ofenzívu, prijalo Moldavsko státisíce ukrajinských utečencov. Európska únia v júni udelila Moldavsku, ako aj Ukrajine štatút kandidátskych krajín.

Rusko má v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko umiestnených podľa odhadov 1500 vojakov, ktorých označuje za "mierový zbor" zameraný na zachovanie mieru a stability

Moldavský parlament 28. júla odhlasoval predĺženie výnimočného stavu o 60 dní. Tento krok nadobudol účinnosť 8. augusta a potrvá do 8. októbra. K opatreniu prišlo po tom, ako vláda uviedla, že naďalej potrebuje špeciálne právomoci v súvislosti s následkami ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Česko by malo podľa Zemana prijať Rusov, ktorí utekajú pred mobilizáciou

Rusom, ktorí v uplynulých dňoch húfne utekajú zo svojej domoviny pred mobilizáciou, by podľa českého prezidenta Miloša Zemana mala Česká republika vydávať víza. Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský však už skôr uviedol, že Česko by ruských utečencov prijímať nemalo.

"Nesúhlasím s pánom ministrom Lipavským, ktorý vyhlásil, že by sme týmto utečencom nemali dávať humanitárne víza. On hovoril o ľuďoch, ktorí utekajú pred povolávacím rozkazom," vyhlásil Zeman v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN Prima News.

Na otázku, či by Česko malo prijímať ruských utečencov, ktorí sa útekom zo svojej krajiny snažia vyhnúť nútenému narukovaniu do armády, Zeman zareagoval slovami: "Určite áno." "Myslím si, že by sme týmto ľuďom, podobne ako ukrajinským utečencom, víza dávať mali," doplnil prezident s tým, že pre Česko títo ľudia podľa neho nepredstavujú bezpečnostné riziko.

Čiastočnú mobilizáciu, ktorá by sa mala podľa oficiálnych vyhlásení ruských úradov týkať približne 300-tisíc Rusov s vojenskou prípravou, vyhlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Špekuluje sa však, že povolaných by mohlo byť až milión občanov. Putin k danému kroku pristúpil z dôvodu nepriaznivého vývoja okupačnej vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal vo februári.

"Táto mobilizácia zahŕňa viac ako milión vojakov, celkom jasne ide o potravu pre delá so všetkými dôsledkami," uviedol Zeman s tým, že zmena vedenia v Rusku je možná, pričom úlohu v tom môže zohrať buď armáda alebo "biznis".

"Armáda však predviedla takú obrovskú neschopnosť, že nebude iniciátorom žiadnej zmeny. Možnosti obchodu sú sankciami obmedzené. Ak by došlo k politickým zmenám, videl by som to skôr ako tlak z ekonomických kruhov," uviedol Zeman.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.