Preskočiť na obsah
  |  

Rusko: V Irkutskej oblasti postrelili predsedu odvodovej komisie

Ruská polícia v sibírskej Irkutskej oblasti zadržala v pondelok 25-ročného muža, ktorý postrelil predsedu miestnej odvodovej komisie. Na platforme Telegram o tom informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

K incidentu došlo v meste Usť-Ilimsk. Postreleného predsedu miestnej odvodovej komisie Alexandra Jelisejeva hospitalizovali vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Jelisejev tesne pred útokom robil inštruktáž pre osoby odvedené v rámci mobilizácie vyhlásenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Inštruktáž prebiehala pred oficiálnou registráciou odvedencov. Miestna polícia sa k incidentu nateraz nevyjadrila, informovalo rádio RFE/RL.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev v reakcii na streľbu vydal pokyn na posilnenie bezpečnostných opatrení. Podľa neho "je hanba", že k takémuto činu došlo v čase, "keď by ľudia mali byť jednotní." "Musíme bojovať nie medzi sebou, ale proti skutočným hrozbám," apeloval.

(tasr)

  |  

Iránci napriek varovaniam úradov protestovali už desiaty deň po sebe

Iránci napriek varovaniam tamojších úradov vyšli v noci na pondelok do ulíc už desiatykrát po sebe, aby vyjadrili protest v súvislosti s úmrtím mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe iránskej mravnostnej polície.

Iránsky minister spravodlivosti Gholám Hosejn Mohsení Ežeí v nedeľu zopakoval varovanie tamojšieho prezidenta Ebráhíma Raisího a "zdôraznil potrebu rozhodného konania bez zhovievavosti" voči hlavným podnecovateľom "nepokojov", uviedla webová stránka iránskej justície Mizan Online (mizan.news).

Od vypuknutia demonštrácií zahynulo už najmenej 41 ľudí. V prípade obetí ide predovšetkým o protestujúcich civilistov, sú však medzi nimi aj členovia iránskych bezpečnostných síl, vyplýva z oficiálnej bilancie. Iné zdroje uvádzajú, že skutočný počet obetí je vyšší.

Ide o najväčšie protesty v Iráne za uplynulé takmer tri roky. Podľa ľudskoprávnych organizácií používajú iránske bezpečnostné sily na ich potlačenie ostrú muníciu. Demonštranti, naopak, do nich hádzali kamene a podpaľovali policajné vozidlá či štátne budovy.

(tasr)

  |  

Euro a libra ďalej oslabujú a dosahujú nové minimá

Britská libra dosiahla v pondelok ráno nové rekordné minimum a euro kleslo na najnižšiu úroveň za 22 rokov, keďže rastúce obavy zo zhoršujúcich sa ekonomických podmienok v Európe spôsobili ďalšie posilnenie dolára.

Libra v pondelok klesla na historické minimum 1,0350 USD počas ranného obchodovania v Ázii, pričom niektorí analytici varovali, že by sa mohla dostať na paritu s dolárom. Prispeli k tomu narastajúce pochybnosti o fiškálnej stabilite Spojeného kráľovstva po tom, ako nový britský minister financií Kwasi Kwarteng oznámil rozsiahle zníženie daní tvárou v tvár hroziacej recesii.

Kwarteng minulý týždeň predstavil najväčší balík daňových škrtov za 50 rokov na podporu spomaľujúceho hospodárstva. To vyvolalo obavy, že fiškálna politika nového ministra spôsobí prudký nárast inflácie a vládneho dlhu.

Aj euro v pondelok ráno v Ázii kleslo na nové 22-ročné minimum 0,09643 USD. Množstvo slabých ekonomických údajov v eurozóne minulý týždeň zvýšilo pravdepodobnosť recesie v menovom bloku a zároveň hroziaca energetická kríza a potenciálna eskalácia rusko-ukrajinskej vojny narušili dôveru voči spoločnej európskej mene.

Vysoká inflácia je najväčším protivetrom pre ekonomiky Spojeného kráľovstva a eurozóny v tomto roku, keďže obchodné aj spotrebiteľské výdavky "vädnú" pod zvýšenými cenovými tlakmi.

(tasr)

  |  

V Dagestane zvolávajú nové protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine

Na akciách, ktoré sa na protest proti takzvanej čiastočnej mobilizácii v Rusku konali v metropole Dagestanu Machačkala, zadržala polícia viac ako sto demonštrantov. Na popoludnie sú v republike zvolané ďalšie protesty.

Ich organizátori vyzývajú na účasť najmä ľudí z obcí a miest, cez ktoré prechádza železnica, a vyhrážajú sa prehradením tratí, ak polícia neprepustí ľudí zadržaných počas uplynulého víkendu.

Protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine pokračovali v nedeľu aj v iných mestách Ruskej federácie, informovala v pondelok britská stanica BBC, monitorovaná agentúrou TASR. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) bolo na protestoch proti mobilizácii do nedele večera zadržaných v celom Rusku dovedna takmer 2 500 ľudí.

BBC spresnila, že v Dagestane ľudia počas víkendu blokovali cesty a schádzali sa na zhromaždeniach, na ktorých skandovali "Nie vojne". Na mnohých miestach polícia voči demonštrantom použila násilie a na rozohnanie davu i streľbu do vzduchu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v reakcii na protesty v Dagestane povedal, že títo ľudia "bojujú o svoje životy a životy svojich detí", a vyzval všetkých Rusov, aby nasledovali ich príklad.

"Pretože ak prídete vziať život našim deťom, živého vás nepustíme,“ dodal prezident Ukrajiny. V predchádzajúcom videopríhovore v sobotu Zelenskyj prisľúbil humánne zaobchádzanie so všetkými ruskými vojakmi, ktorí sa na Ukrajine vzdajú do zajatia.

Veľkú publicitu na internetových platformách mala aj úradmi nepovolená akcia, ktorá sa v nedeľu konala v Jakutsku, kde sa na jednom z hlavných námestí na protest proti mobilizácii zišli ženy a tancovali tradičný kolový tanec osuochaj. Polícia sa najprv snažila zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, neskôr ich začala zatýkať, napísal jakutský spravodajský server SakhaDay.

(tasr)

  |  

Severná Kórea a Čína obnovili nákladnú železničnú dopravu

Severná Kórea a Čína v pondelok po päťmesačnej prestávke obnovili nákladnú železničnú dopravu. Informovali o tom juhokórejskí predstavitelia. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) sa snaží oživiť ekonomiku zmietanú pandémiou, sankciami OSN a ďalšími faktormi.

Obnovenie nákladnej vlakovej dopravy prišlo po tom, čo severokórejský vodca Kim Čong-un minulý mesiac pochybne tvrdil, že KĽDR prekonala pandémiu ochorenia COVID-19, a nariadil zmiernenie obmedzení chrániacich pred šírením koronavírusu.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie, ktoré má na starosti vzťahy so Severnou Kóreou, uviedlo, že vyhodnotilo, že nákladná železničná doprava medzi Severnou Kóreou a Čínou bola obnovená v pondelok, hoci to nepotvrdili ani Peking, ani Pchjongjang.

Čína, ktorá zdieľa hranicu so Severnou Kóreou, je posledným hlavným diplomatickým spojencom KĽDR, ktorá viac ako 90 percent zahraničného obchodu uskutočňuje s Čínou.

(sita)

  |  

Kórea a USA začali prvé námorné cvičenie od roku 2017

Južná Kórea a Spojené štáty začali v pondelok v Japonskom mori neďaleko Kórejského polostrova svoje prvé kombinované námorné cvičenie od roku 2017. Stalo sa tak deň po tom, ako Severná Kórea zrejme v reakcii na manévre skúšobne odpálila balistickú strelu krátkeho doletu. Informovali o tom agentúry Jonhap a AP.

Cieľom štvordňových cvičení je demonštrovať „silné odhodlanie spojencov reagovať na severokórejské provokácie“ a zlepšiť ich schopnosť vykonávať spoločné námorné operácie, uviedlo vo vyhlásení juhokórejské námorníctvo.

Na manévroch sa zúčastňuje viac ako 20 amerických a juhokórejských námorných lodí vrátane lietadlovej lode USS Ronald Reagan s jadrovým pohonom, jadrovej ponorky USS Annapolis, amerického krížnika, juhokórejských a amerických torpédoborcov, ako aj stíhačky (F/A-18E Super Hornet, F-15K, KF-16) a vrtuľníky (AH-64E Apache).

Armády oboch krajín budú nacvičovať rôzne protilodné a protiponorkové bojové operácie, taktické manévre a iné námorné operácie.

Podľa AP nie je vylúčené, že Severná Kórea by mohla v najbližších dňoch vykonať ďalšie skúšky rakiet, keďže kórejsko-americké manévre považuje za nácvik invázie.

Severná Kórea tento rok vykonala rekordný počet skúšok rakiet a vytrvalo odmieta výzvy USA a Južnej Kórey na obnovenie rokovaní o svojom jadrovom programe. Pchjongjang nemieni svoj postoj zmeniť dovtedy, kým Spojené štáty neupustia od svojej nepriateľskej politiky, čo je zjavná narážka na americko-juhokórejské vojenské cvičenia a ekonomické sankcie uvalené zo strany USA.

(tasr)