Preskočiť na obsah
  |  

Kazachstan referendá v okupovaných častiach Ukrajiny neuzná

Kazachstan neuzná výsledky referend ani prípadnú anexiu okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku. Oznámilo to v pondelok ministerstvo zahraničných vecí tejto postsovietskej stredoázijskej krajiny, ktorá je považovaná za jedného z blízkych spojencov Ruska.

"Čo sa týka konania týchto referend… Kazachstan vychádza z princípov územnej celistvosti štátov, ako aj ich zvrchovanej rovnocennosti a mierového spolunažívania," uviedol hovorca kažašského rezortu diplomacie Ajbek Smadijarov. Reuters pripomína, že kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev už viackrát vyzval na vyriešenie vojny na Ukrajine v súlade s Chartou OSN.

"Opätovne potvrdzujme našu pripravenosť poskytnúť všetku možnú pomoc pri nadviazaní politického dialógu," povedal v pondelok Smadijarov. "Naša krajina popritom zároveň verí, že udržanie stability na regionálnej alebo celosvetovej úrovni je tým najdôležitejším cieľom," dodal.

Ukrajina, západní lídri i Organizácia Spojených národov prebiehajúce referendá odsúdili, označili ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie a zároveň avizovali, že ich výsledky neuznajú.

(tasr)

  |  

Výkonnosť nákladnej dopravy sa v júli 2022 výrazne prepadla

Výkonnosť nákladnej dopravy sa v júli 2022 výrazne prepadla, osobná doprava medziročne vzrástla o takmer 13 percent. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Objem nákladnej prepravy v júli 2022 medziročne výraznejšie poklesol. Celkovo sa previezlo 16,8 milióna ton tovaru, čo bolo medziročne menej o 13,3 percenta. Z pohľadu objemu prepraveného tovaru bol júl zatiaľ najslabším mesiacom tohto roku a bol na úrovni 63,6 percenta objemov dosahovaných pred pandémiou (júl 2019).

Všetky druhy nákladnej dopravy zaznamenali oproti vlaňajšku pokles. Železničnou dopravou sa prepravilo o 6,5 percenta menej tovaru (3,1 milióna ton), cestnou dopravou o 9,6 percenta (11 miliónov ton) a ostatnými druhmi dopravy menej až o 30,2 percenta (2,8 milióna ton).

(tasr)

  |  

Rusko: V Irkutskej oblasti postrelili predsedu odvodovej komisie

Ruská polícia v sibírskej Irkutskej oblasti zadržala v pondelok 25-ročného muža, ktorý postrelil predsedu miestnej odvodovej komisie. Na platforme Telegram o tom informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

K incidentu došlo v meste Usť-Ilimsk. Postreleného predsedu miestnej odvodovej komisie Alexandra Jelisejeva hospitalizovali vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Jelisejev tesne pred útokom robil inštruktáž pre osoby odvedené v rámci mobilizácie vyhlásenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Inštruktáž prebiehala pred oficiálnou registráciou odvedencov. Miestna polícia sa k incidentu nateraz nevyjadrila, informovalo rádio RFE/RL.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev v reakcii na streľbu vydal pokyn na posilnenie bezpečnostných opatrení. Podľa neho "je hanba", že k takémuto činu došlo v čase, "keď by ľudia mali byť jednotní." "Musíme bojovať nie medzi sebou, ale proti skutočným hrozbám," apeloval.

(tasr)

  |  

Iránci napriek varovaniam úradov protestovali už desiaty deň po sebe

Iránci napriek varovaniam tamojších úradov vyšli v noci na pondelok do ulíc už desiatykrát po sebe, aby vyjadrili protest v súvislosti s úmrtím mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe iránskej mravnostnej polície.

Iránsky minister spravodlivosti Gholám Hosejn Mohsení Ežeí v nedeľu zopakoval varovanie tamojšieho prezidenta Ebráhíma Raisího a "zdôraznil potrebu rozhodného konania bez zhovievavosti" voči hlavným podnecovateľom "nepokojov", uviedla webová stránka iránskej justície Mizan Online (mizan.news).

Od vypuknutia demonštrácií zahynulo už najmenej 41 ľudí. V prípade obetí ide predovšetkým o protestujúcich civilistov, sú však medzi nimi aj členovia iránskych bezpečnostných síl, vyplýva z oficiálnej bilancie. Iné zdroje uvádzajú, že skutočný počet obetí je vyšší.

Ide o najväčšie protesty v Iráne za uplynulé takmer tri roky. Podľa ľudskoprávnych organizácií používajú iránske bezpečnostné sily na ich potlačenie ostrú muníciu. Demonštranti, naopak, do nich hádzali kamene a podpaľovali policajné vozidlá či štátne budovy.

(tasr)

  |  

Euro a libra ďalej oslabujú a dosahujú nové minimá

Britská libra dosiahla v pondelok ráno nové rekordné minimum a euro kleslo na najnižšiu úroveň za 22 rokov, keďže rastúce obavy zo zhoršujúcich sa ekonomických podmienok v Európe spôsobili ďalšie posilnenie dolára.

Libra v pondelok klesla na historické minimum 1,0350 USD počas ranného obchodovania v Ázii, pričom niektorí analytici varovali, že by sa mohla dostať na paritu s dolárom. Prispeli k tomu narastajúce pochybnosti o fiškálnej stabilite Spojeného kráľovstva po tom, ako nový britský minister financií Kwasi Kwarteng oznámil rozsiahle zníženie daní tvárou v tvár hroziacej recesii.

Kwarteng minulý týždeň predstavil najväčší balík daňových škrtov za 50 rokov na podporu spomaľujúceho hospodárstva. To vyvolalo obavy, že fiškálna politika nového ministra spôsobí prudký nárast inflácie a vládneho dlhu.

Aj euro v pondelok ráno v Ázii kleslo na nové 22-ročné minimum 0,09643 USD. Množstvo slabých ekonomických údajov v eurozóne minulý týždeň zvýšilo pravdepodobnosť recesie v menovom bloku a zároveň hroziaca energetická kríza a potenciálna eskalácia rusko-ukrajinskej vojny narušili dôveru voči spoločnej európskej mene.

Vysoká inflácia je najväčším protivetrom pre ekonomiky Spojeného kráľovstva a eurozóny v tomto roku, keďže obchodné aj spotrebiteľské výdavky "vädnú" pod zvýšenými cenovými tlakmi.

(tasr)

  |  

V Dagestane zvolávajú nové protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine

Na akciách, ktoré sa na protest proti takzvanej čiastočnej mobilizácii v Rusku konali v metropole Dagestanu Machačkala, zadržala polícia viac ako sto demonštrantov. Na popoludnie sú v republike zvolané ďalšie protesty.

Ich organizátori vyzývajú na účasť najmä ľudí z obcí a miest, cez ktoré prechádza železnica, a vyhrážajú sa prehradením tratí, ak polícia neprepustí ľudí zadržaných počas uplynulého víkendu.

Protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine pokračovali v nedeľu aj v iných mestách Ruskej federácie, informovala v pondelok britská stanica BBC, monitorovaná agentúrou TASR. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) bolo na protestoch proti mobilizácii do nedele večera zadržaných v celom Rusku dovedna takmer 2 500 ľudí.

BBC spresnila, že v Dagestane ľudia počas víkendu blokovali cesty a schádzali sa na zhromaždeniach, na ktorých skandovali "Nie vojne". Na mnohých miestach polícia voči demonštrantom použila násilie a na rozohnanie davu i streľbu do vzduchu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v reakcii na protesty v Dagestane povedal, že títo ľudia "bojujú o svoje životy a životy svojich detí", a vyzval všetkých Rusov, aby nasledovali ich príklad.

"Pretože ak prídete vziať život našim deťom, živého vás nepustíme,“ dodal prezident Ukrajiny. V predchádzajúcom videopríhovore v sobotu Zelenskyj prisľúbil humánne zaobchádzanie so všetkými ruskými vojakmi, ktorí sa na Ukrajine vzdajú do zajatia.

Veľkú publicitu na internetových platformách mala aj úradmi nepovolená akcia, ktorá sa v nedeľu konala v Jakutsku, kde sa na jednom z hlavných námestí na protest proti mobilizácii zišli ženy a tancovali tradičný kolový tanec osuochaj. Polícia sa najprv snažila zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, neskôr ich začala zatýkať, napísal jakutský spravodajský server SakhaDay.

(tasr)