Európska únia zavedie sankcie voči organizátorom nelegálnych, Moskvou podporovaných referend o pripojení k Ruskej federácii, ktoré do utorka prebiehajú v okupovaných oblastiach Ukrajiny. Novinárom to povedal hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella Peter Stano, informuje agentúra AFP.
"Všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na nelegálnych, nelegitímnych referendách (o anexii), budú čeliť následkom," povedal Stano. Bezprostredne nebolo jasné, akú podobu budú mať tieto opatrenia.
EÚ už minulý týždeň avizovala, že takéto referendá nanútené ruskými okupantmi bude považovať za nelegálne a bude ich vnímať ako ďalšie kroky v podkopávaní suverenity a nezávislosti Ukrajiny.
Armády krajín V4 od začiatku vojny na Ukrajine ešte zintenzívnili svoju spoluprácu. Netýka sa to len priamej vojenskej pomoci tejto krajine, ale aj spolupráce v oblasti spoločných cvičení, zbrojárskej výroby a tiež mierových misií, na ktorých sa krajiny V4 zúčastňujú na Balkáne a v Afrike. Na tlačovej konferencii po spoločnom rokovaní v Banskej Štiavnici o tom informovali ministri obrany V4.
Podľa ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽaNO) na Ukrajine ide okrem priamej vojenskej pomoci aj o spoluprácu v oblasti humanitárnej pomoci, v oblasti hybridných hrozieb, o pomoc zdravotníkom či pri výcviku vojakov. Pripravuje sa aj pomoc v oblasti odmínovania území, v ktorej majú vojaci V4 skúsenosti. "Na ďalšej pomoci Ukrajine sa zhodli všetky štyri krajiny V4," zdôraznil.
Ministri obrany V4 hovorili aj o spolupráci v súvislosti so vznikom ďalšej bojovej skupiny EÚ, ktorá bude v pohotovosti už v prvej polovici budúceho roku.
Podľa ministerky obrany ČR Jany Černochovej zhoda je nielen v oblasti posilňovania mierových misií, ale aj v oblasti modernizácie armád. "Vo všetkých krajinách V4 bola doteraz modernizácia armád takpovediac na chvoste. Teraz musíme doháňať to, čo sa v predchádzajúcom období neuskutočnilo," konštatovala.
Krajiny V4 sa v tejto súvislosti dohodli aj na spolupráci v oblasti zbrojárskeho priemyslu. "Časť vojenskej techniky máme totiž spoločnú," pripomenula.
Podľa Naďa sa už dnes v tomto smere realizujú projekty na bilaterálnej úrovni, ale do budúcnosti sa plánuje aj spolupráca v zbrojárskej výrobe viacerých krajín V4.
Maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky v súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že jeho krajina bude podporovať také riešenia, ktoré umožnia dosiahnuť čo najskôr mier.
Naď ocenil aj aktuálnu leteckú pomoc pri ochrane hraníc SR zo strany Poľska a ČR. "Dnes sme mali diskusiu o tom, že by sa do ochrany hraníc zapojilo aj Maďarsko," podotkol.
Stíhačky MiG-29 z výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, ktoré doteraz chránili slovenský vzdušný priestor a ktorých využitie armáda ukončila, chce minister obrany potom, ako za ne bude adekvátna náhrada, poskytnúť Ukrajine.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová privíta v piatok (30. 9.) v Prezidentskom paláci maďarskú prezidentku Katalin Novákovú, ktorá pricestuje na prvú oficiálnu návštevu Slovenska. Diskutovať budú aj o energetickej kríze. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Prezidentky budú diskutovať najmä o rozvoji vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, aktuálnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickej kríze, ako aj o ďalšej spolupráci v rámci EÚ a NATO," priblížil hovorca.
V dosledku pandémie sa nezmenila iba situácia na pracovnom trhu, ale aj vnímanie pracoviska zamestnancami. Analytici predpokladajú, že práve aktuálna situácia, rastúca inflácia a zvýšená flexibilita zamestnávateľov môžu povzbudiť ľudí k návratu do práce. Zhruba 60 % Slovákov by chcelo pracovať na hybridný model, teda kombináciou práce z domu a v kancelárii. Informoval o tom pracovný portál Kariéra.sk na základe prieskumu.
Nezamestnanosť neustále klesá a situácia na trhu práce je pre ľudí, ktorí hľadajú nové zamestnanie podľa portálu priaznivá. Mnohí slovenskí zamestnávatelia totiž hlásia nedostatok zamestnancov.
Polovica opýtaných ľudí v prieskume uvádza, že pandémia nezmenila ich prístup k práci. Zhruba tretina opýtaných má iný názor a tvrdia, že ich prístup sa zmenil. "Podľa ostatných má ochorenie COVID-19 len čiastočný vplyv na zmenu," uviedla manažérka komunikácie a PR portálu Katarína Tešla.
Najvačšia zmena, keď ľudia zostali pracovať z domu, nastala v prístupe, akým sa Slováci pozerajú na jednotlivé formy práce. Hybridný model, ktorý má kombinované miesto výkonu práce, z kancelárie aj z domu, by si zvolilo 59 percent respondentov. Necelá tretina Slovákov by v súčasnosti uprednostnila prácu z domu. Prácu výlučne v priestoroch firmy by si zvolilo 11 percent opýtaných, vyčíslil portál.
Prieskum tiež ukázal, že 70 percent Slovákov v práci zažíva stres. Dovodov pritom može byť niekoľko, a to nedostatočné finančné ohodnotenie, nezhody so zamestnávateľom, dusná atmosféra alebo vlastné zlyhanie. "Príčina stresu spočíva vo veľkej miere v nadmernej záťaži v práci súvisiacej s tlakom na splnenie termínov a plánov," vysvetlila Tešla.
Rusko nevylučuje sabotáž ako dôvod poškodenia ruskej siete plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. Vyhlásil to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas konferenčného hovoru s novinármi.
Spoločnosť Nord Stream AG, prevádzkovateľ siete potrubí, v utorok informovala, že na troch častiach systému plynovodov Nord Stream zaznamenala počas jedného dňa "bezprecedentné" škody.
Už v pondelok (26. 9.) popoludní oznámila prudký pokles tlaku v nepoužívanom potrubí Nord Stream 2. Príčinou bol únik plynu juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. V utorok boli zaznamenané úniky plynu aj na potrubí Nord Stream 1 v dánskych a vo švédskych vodách.
"Momentálne nie je možné vylúčiť žiadnu možnosť," povedal Peskov novinárom, keď sa ho pýtali, či bola príčinou škôd sabotáž.
Vyhlásil, že Kremeľ je veľmi znepokojený situáciou, ktorá si vyžaduje rýchle vyšetrenie, keďže ide o otázku energetickej bezpečnosti pre "celý kontinent". "Toto je veľmi znepokojujúca správa. V skutočnosti hovoríme o škodách nejasného charakteru na plynovode v dánskej ekonomickej zóne," povedal. "Ide o problém súvisiaci s energetickou bezpečnosťou celého kontinentu," dodal.
Spoločnosť Nord Stream AG informovala, že nie je možné odhadnúť, kedy bude obnovená prevádzková kapacita plynárenskej siete.
Nemecký kancelár Olaf Scholz počas svojej dvojdňovej cesty po Perzskom zálive zabezpečil len jednu zásielku skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených arabských emirátov (SAE) s nezáväznou dohodou o ďalších dodávkach. Najväčšia európska ekonomika sa pritom snaží nahradiť dodávky plynu z Ruska.
Náklad s objemom 137-tisíc metrov kubických (m3) dodá Abu Dhabi National Oil Co. (ADNOC) nemeckej spoločnosti RWE na prelome rokov. ADNOC podpísal tiež memorandum o porozumení, na základe ktorého v budúcom roku uskutoční ďalšie dodávky. Ale návšteva Kataru nepriniesla Nemecku žiadne okamžité ponuky.
Podľa podmienok dohody s ADNOC bude LNG dodaný do plávajúceho terminálu RWE v Brunsbütteli neďaleko Hamburgu už koncom decembra. Nemecko zriaďuje plávajúce terminály na dovoz LNG a očakáva sa, že niektoré budú pripravené už túto zimu.
Zabezpečenie ďalších dodávok plynu je pre Nemecko kľúčové po tom, čo Rusko odstavilo svoj hlavný plynovod do Európy, Nord Stream 1. Predstavitelia Nemecka sa čoraz viac obávajú výpadkov a prídelu túto zimu. A ekonomika sa rúti do recesie. Dohoda so SAE ohlásená v nedeľu (25. 9.) ukazuje, aké ťažké bude pre Berlín získať v blízkej dobe viac plynu.
Moskovská polícia zbila a údajne aj znásilnila protivojnového aktivistu a básnika Arťoma Kamardina, informovalo v utorok na svojom webe Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré vo svojej správe na sieti Telegram dodalo, že polícia si znásilnenie Kamardina, spáchané činkou, nakrútila a prinútila aktivistovu priateľku Alexandru Popovovú, aby si tento záznam pozrela.
Kamardin sa 25. septembra v Moskve zúčastnil na poetickom večere, ktorý sa koná na Majakovského námestí vždy v poslednú nedeľu v mesiaci, pričom toto stretnutie bolo venované protestu proti mobilizácii v Rusku.
Práve tam sa Kamardin vo svojom vystúpení údajne hanlivo vyjadril o samozvaných republikách vyhlásených proruskými separatistami na Ukrajine a musel sa za svoje slová neskôr na polícii ospravedlniť.
Kamardin je teraz vyšetrovaný na základe podozrenia z podnecovania nenávisti s hrozbou použitia násilia. Momentálne je údajne v nemocnici, kam ho previezli z vyšetrovacej väzby, v ktorej mal stráviť predbežne 48 hodín. Polícia v Kamardinovom byte zasahovala v pondelok, pričom tam zadržala a na výsluch predviedla aj jeho dvoch spolubývajúcich.
Web OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje zásahy polície a zatýkania, v pondelok informoval, že Kamardinova priateľka Alexandra Popovová po prepustení z policajnej väzby uviedla, že policajti jej počas výsluchu trhali vlasy, na ústa a tvár jej naniesli sekundové lepidlo, vyhrážali sa jej znásilnením a nútili ju pozrieť si videozáznam, ako znásilňovali Kamardina.
Popovová po prepustení z polície vyhľadala lekársku pomoc. Lekári jej diagnostikovali otras mozgu, pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy, bokov, nôh a poškodenie kože na zápästí ľavej ruky.
Bývalý ruský premiér a exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý je blízkym spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina, sa opätovne vyhrážal Západu použitím jadrových zbraní.
Americký prezident Joe Biden minulý týždeň na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku obvinil Putina, že sa otvorene vyhráža Európe a svetu použitím jadrových zbraní. Putin podľa Bidena svojím počínaním ignoruje medzinárodné záväzky Ruska.
"Rusko má právo použiť jadrové zbrane, ak to bude nutné, vo vopred stanovených prípadoch, v prísnom súlade so zásadami štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania," napísal na sociálnej platforme Telegram Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Podľa pozorovateľov však už veľký vplyv v rámci vládnucej kremeľskej garnitúry nemá.
Rusko by podľa Medvedeva mohlo pristúpiť k použitiu prostriedkov jadrového odstrašenia, "ak budeme my alebo naši spojenci napadnutí týmto typom zbraní" alebo "ak bude agresia s použitím konvenčných zbraní ohrozovať existenciu nášho štátu".
Medvedev sa pritom domnieva, že ak by aj Rusko skutočne pristúpilo k použitiu jadrových zbraní, Západ a NATO by ani v takomto prípade do konfliktu na Ukrajine priamo nezasiahli a na pomoc Kyjevu by neprišli.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok vyhlásil, že ľuďom utekajúcim z Ruska po vyhlásení mobilizácie treba pomáhať. Súčasne avizoval, že Kazachstan bude o náraste počtu migrantov rokovať s ruskou stranou a riešiť daný problém v súlade so záujmami Kazachstanu, informovala agentúra AFP.
Tokajev podľa svojej tlačovej služby skonštatoval, že o ruských občanov, ktorí utekajú pred "beznádejnou situáciou" vo svojej krajine, sa "treba postarať a zaistiť im bezpečnosť". Zdôraznil, že ide o politickú a humanitárnu otázku.
Kazašský prezident dal preto pokyn vláde, aby prijala potrebné opatrenia. "V tejto neľahkej situácii musíme v prvom rade ukázať ľudskosť, trpezlivosť a organizovanosť," deklaroval Tokajev. Ubezpečil, že v súvislosti so vzniknutou situáciou v Kazachstane nevypukla žiadna krízová situácia ani panika.
Podľa kazašského ministerstva vnútra od vyhlásenia mobilizácie v Rusku 21. septembra vstúpilo na územie Kazachstanu približne 98-tisíc Rusov. Za rovnaký čas z Kazachstanu do Ruska vycestovalo len niečo vyše 64-tisíc osôb, uviedla tlačová agentúra RIA Novosti citovaná agentúrou AFP.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ponúkol v pondelok (26. 9.) popoludní prezidentke SR Zuzane Čaputovej na uvoľnený post ministra školstva, vedy, výskumu a športu nového nominanta. Pre TASR to potvrdil hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Termín vymenovania nového ministra školstva ešte nie je stanovený," priblížil Strižinec. TASR v tejto súvislosti oslovila aj Úrad vlády SR, ten zatiaľ na otázky nereagoval.
Po odchode SaS z vlády zostal post ministra školstva neobsadený. Riadením rezortu je nateraz dočasne poverený premiér.
Dopyt po miestach v súkromných lietadlách v Rusku prudko vzrástol po vyhlásení čiastočnej mobilizácie šéfom Kremľa Vladimírom Putinom, , informoval denník Guardian.
Bohatí Rusi hľadajú spôsob, ako odísť z krajiny. Obavy vyvolali aj správy, podľa ktorých sa úrady chystajú zatvoriť hranice pre mužov v bojaschopnom veku. Pasažieri tohto druhu mieria prevažne do Arménska, Turecka a Azerbajdžanu, ktoré Rusom umožňujú vstup bez víz.
Za sedadlo v súkromnom lietadle pritom zaplatia v prepočte od 22- do 28-tisíc eur. Cena za prenájom osemmiestneho stroja sa pritom pohybuje zhruba od 90- do 150-tisíc libier, čo je niekoľkonásobne viac než zvyčajne, konštatuje britský denník.
"Situácia je v tejto chvíli absolútne šialená," uviedol riaditeľ sprostredkovateľskej spoločnosti Your Charter Jevgenij Bikov. "Zvyčajne máme 50 žiadostí (o lety súkromnými lietadlami) za deň; dnes je to približne 5-tisíc," dodal.
Väčšina jednosmerných leteniek na komerčné lety z Ruska je pritom vypredaná na niekoľko dní dopredu. Dlhé rady čakajúcich áut sa aktuálne tvoria aj na pozemných hraničných priechodoch z Ruska do okolitých krajín.
Ruská spoločnosť FlightWay, ktorá ponúka lety súkromnými lietadlami, uvádza, že dopyt po jednosmerných letoch do Arménska, Turecka, Kazachstanu a Dubaja vzrástol až 50-násobne.
"Všetky európske súkromné letecké spoločnosti opustili (ruský) trh. Dopyt v súčasnosti prevyšuje ponuku a ceny sú v porovnaní s obdobím pred šiestimi mesiacmi vysoké," uviedol riaditeľ spoločnosti FlightWay Eduard Simonov.
Súkromné lietadlá však nechcú využívať len tí najbohatší Rusi, konštatuje Guardian. Niektoré spoločnosti si prenajímajú lietadlá, aby umožnili odlet svojich mužských zamestnancov do cudziny. Podľa ruského obchodného portálu Kommersant si jedna moskovská spoločnosť zaoberajúca sa vývojom videohier prenajala celý let, aby dostala svojich zamestnancov z krajiny.
"Získavame úplne novú klientskú základňu, spoločnosti, ako aj ľudí, ktorí nikdy predtým nelietali súkromne," povedal Simonov. "Mnohí majú nejaké peniaze navyše a chcú sa dostať preč," dodal.
Guardian získal dôkazy, že syn jedného z popredných členov ruskej Štátnej dumy, ktorý často zverejňuje protizápadné a vlastenecké vyjadrenia, v sobotu opustil krajinu letom do Istanbulu. Podľa textových správ, ktoré má britský denník k dispozícii, tento nemenovaný poslanec osobne priviezol svojho syna na letisko v Moskve, aby zabezpečil jeho odchod z krajiny. "Veľký útek," písalo sa v jednom z príbehov, ktoré poslancov syn následne zdieľal v súkromnej skupine na platforme Snapchat.
Na pozemnej hranici medzi Ruskom a Gruzínskom bude pracovisko vojenskej správy, ktoré bude plniť úlohy vyplývajúce z mobilizácie vyhlásenej minulý týždeň šéfom Kremľa Vladimírom Putinom.
Podľa britskej stanice BBC o tom informovala ruská štátna agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvolala na ruské ministerstvo vnútra. Takéto pracovisko má vzniknúť na pohraničnom kontrolnom stanovišti Verchnij Lars na hranici medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruské ministerstvo vnútra neoznámilo, kedy dôjde k jeho otvoreniu.
Verchnij Lars je v podstate hlavným hraničným priechodom, cez ktorý je možné dostať sa z Ruska do Gruzínska. Od vyhlásenia mobilizácie sa na ruskej strane tejto hranice tvoria kolóny áut s ľuďmi opúšťajúcimi Rusko. Podľa BBC tam zaznamenali aj 25 kilometrov dlhú kolónu tiahnucu sa až do severoosetského mesta Vladikavkaz.
V pondelok dorazil na ruskú stranu hranice obrnený transportér s ruskými vojakmi, ktorí majú podľa ruských úradov zabrániť neoprávnenému prekročeniu hranice. Kvôli návalu ľudí, ktorí sa chcú dostať do Gruzínska, im gruzínski pohraničníci umožňujú prejsť hranicu pešo alebo na bicykli.
Za posledný týždeň prešlo cez priechod Verchnij Lars v oboch smeroch 37 500 vozidiel a 115-tisíc ľudí, čo je takmer o štvrtinu viac ako týždeň predtým, dodala BBC.
Uvedenie do života prvých volebných novín primátora Richarda Rybníčka, predstavenie priorít 2022-26, informácia o aktuálnej situácii v meste, príprava a riešenie energetickej krízy.
Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii "referend" o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia
V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. "Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend)," uviedol Podoľak.
"Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov," povedal Zelenského poradca. Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.
Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente.
Zavádzanie hraničných kontrol je potrebné prerokovať na úrovni Európskej únie. Hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová to uviedla v reakcii na informácie, že Česká republika z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie dočasne obnoví kontroly na štátnych hraniciach so Slovenskom. Rezort vnútra podľa jej slov toto rozhodnutie rešpektuje.
Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) o dočasnom zavedení hraničných kontrol informoval český rezortný kolega Vít Rakušan. "Ide o vážnu tému, ktorú je potrebné prerokovať na úrovni Európskej únie, Slovensko bude presadzovať, aby sa takéto rokovania uskutočnili," zdôraznila hovorkyňa.
Krok Česka má podľa ministerstva vplyv aj na ostatné európske krajiny. "Dôležitú úlohu v otázke migrantov totiž zohráva existencia schengenského priestoru. Faktom je, že Slovensko, Česko, ale aj ďalšie krajiny Európy trpia takzvanou sekundárnou migráciou. Ľudia, ktorí prichádzajú, nechcú v daných krajinách zostať, len sú pre nich migračnou trasou," podotkla.
V súvislosti s hranicami s Maďarskom platí podľa jej slov dohoda hlavných hraničných splnomocnencov Slovenska a Maďarska, že sa bude vykonávať zvýšený počet hraničných hliadok na slovenskom aj maďarskom území.
Polícia Českej republiky začne od štvrtka (29. 9.) vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch. Tie zahŕňajú 17 cestných priechodov, sedem železničných a tri riečne. Dočasné kontroly sa zatiaľ zavedú na desať dní.
Memorandum o spolupráci podpísali v pondelok (26. 9.) občianske združenia Diaľnica na Zemplín a Náš Prešov spolu s Košickým samosprávnym krajom (KSK) a Prešovským samosprávnym krajom (PSK). Slúžiť má na koordináciu aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou a dostavbe rýchlostnej cesty R4 po hranicu s Poľskom. TASR o tom informoval predseda občianskeho združenia (OZ) Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.
Memorandum o spolupráci podpísali v pondelok (26. 9.) občianske združenia Diaľnica na Zemplín a Náš Prešov spolu s Košickým samosprávnym krajom (KSK) a Prešovským samosprávnym krajom (PSK).
Slúžiť má na koordináciu aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou a dostavbe rýchlostnej cesty R4 po hranicu s Poľskom. TASR o tom informoval predseda občianskeho združenia (OZ) Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.
Spolupráca sa týka aj vypracovávania návrhov na legislatívne zmeny podporujúce proces príprav výstavby cestnej infraštruktúry. "Takto chceme odkázať kompetentným predstaviteľom nášho štátu, že celý východ sa spája, a že budeme bojovať spoločne za diaľnice na východ," uviedol Báthory.
Aj predseda KSK Rastislav Trnka a podpredseda PSK Jozef Lukáč pri podpise memoranda v Kaluži poukázali na potrebu spájania sa aktivistov a samospráv s cieľom dobudovania chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest na východe.
Na pracovnom stretnutí taktiež menovali Radu samosprávy pri OZ Diaľnica na Zemplín, ktorá bude novým poradným orgánom občianskeho združenia. Jej členmi sa stali primátori okresných miest a vybraní starostovia obcí z dotknutého regiónu, ktorí majú plniť úlohu regionálnych lídrov a zabezpečiť tak lepšiu koordináciu činností a aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice na Zemplín.
Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh. Podľa statusu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na platforme Telegram o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informoval ruský denník Vedomosti.
Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie - Krymského federálneho okruhu - má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie.
Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.
Na územiach Ukrajiny okupovaných momentálne Ruskom sa v utorok končia takzvané referendá, po ktorých Kremeľ pravdepodobne oznámi pripojenie týchto regiónov k Rusku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 25. septembra avizoval, že po skončení týchto pseudoreferend bude považovať za nemožné "pokračovať v akýchkoľvek diplomatických rokovaniach" s Ruskom.
everná Kórea a Čína obnovili cezhraničnú nákladnú vlakovú dopravu, ktorá bola v súvislosti s pandémiou choroby COVID-19 pozastavená päť mesiacov. Podľa agentúry AFP o tom v utorok informovali úrady v Soule.
Cezhraničná nákladná vlaková doprava bola pozastavená koncom apríla po tom, ako v čínskom pohraničnom meste Tan-tung vypukla epidémia covidu. Krátko na to - v máji - potvrdili výskyt omikronového variantu koronavírusu SARS-CoV-2 na svojom území aj Pchjongjang.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že po "priateľských konzultáciách" sa susedné krajiny rozhodli obnoviť železničnú nákladnú dopravu.
"Obe strany budú naďalej posilňovať koordináciu a spoluprácu (a) aktívne zabezpečovať bezpečnú a stabilnú prevádzku nákladnej železničnej dopravy," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin.
Ako informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap, v pondelok prešla cez pohraničný most z Číny na sever lokomotíva ťahajúca približne desať vagónov.
Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente.
Šéf Kremľa Putin má mať v piatok prejav v oboch komorách ruského parlamentu. "Existuje reálna možnosť, že svoj prejav využije na to, aby oficiálne oznámil pripojenie okupovaných oblastí Ukrajiny k Ruskej federácii," tvrdí rezort obrany v Londýne.
"Ruskí lídri takmer určite dúfajú, že prípadné vyhlásenie o pričlenení (ukrajinských území) bude vnímané ako ospravedlnenie (takzvanej) špeciálnej vojenskej operácie a prispeje k posilneniu vlasteneckých nálad na podporu konfliktu," uviedlo ministerstvo.
Zároveň dodalo, že tieto ambície Moskvy zrejme oslabí narastajúce povedomie Rusov o neúspechoch vojenskej invázie na Ukrajine a tiež nespokojnosť s vyhlásením čiastočnej mobilizácie z minulého týždňa, ktorá sa bude týkať státisícov ruských mužov.
Takzvané "referendá" v ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti o pričlenení k Rusku, ktoré sa začali minulý piatok, sa v utorok končia. Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.
Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa v utorok končí hlasovanie v tzv. referendách, po ktorých Kremeľ zrejme oznámi pripojenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, a to v ich administratívnych hraniciach, sumarizuje britská stanica BBC.
Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.
Prvé štyri dni sa referendá v samozvaných proruských republikách – Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR) – ako aj v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, konali aj tak, že volebné komisie – často aj s ozbrojeným sprievodom – chodili za voličmi s prenosnými volebnými urnami.
V posledný deň referenda budú otvorené aj "klasické" volebné miestnosti. BBC v tejto súvislosti píše, že je to tak kvôli televíznym kamerám.
V japonskom hlavnom meste Tokio sa v utorok začal štátny pohreb expremiéra Šinzóa Abeho, ktorý zomrel po útoku atentátnika 8. júla tohto roka.
Na poslednej rozlúčke s Abem sa zúčastňuje približne 4 300 smútočných hostí vrátane japonských politikov a predstaviteľov iných krajín.
Expremiér bol spopolnený po súkromnom pohrebe už niekoľko dní po svojej smrti, pripomína AFP. V Tokiu sú v utorok v platnosti prísne bezpečnostné opatrenia a v okolí haly Nippon Budókan, kde sa posledná rozlúčka koná, bolo rozmiestnených mnoho policajtov v uniformách. Cesty v okolí tejto haly, postavenej pri príležitosti Letných olympijských hier v roku 1964, boli uzavreté.
Hlavná opozičná strana i japonskí komunisti pohreb bojkotujú. Súčasný japonský premiér Fumio Kišida čelí kritike za to, že presadzoval štátny pohreb pre Abeho. Kišida však tvrdí, že najdlhšie slúžiaci premiér v moderných dejinách Japonska si takúto poctu zaslúži.
Abeho zastrelil bývalý vojak 8. júla počas predvolebného mítingu v meste Nara. Atentátnik uviedol, že Abeho zabil z nenávisti ku kontroverznej Cirkvi zjednotenia, známej aj ako Munova sekta. Tvrdil, že jeho matka doviedla jeho rodinu na mizinu finančnými darmi tejto sekte, s ktorou bol Abe prepojený.
Satelitné zábery americkej spoločnosti Maxar Technologies zachytávajú dlhý rad nákladných vozidiel a osobných áut čakajúcich na prekročenie hraníc z Ruska do susedného Gruzínska cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars.
Putinovo oznámenie "čiastočnej mobilizácie" z minulého týždňa spustilo protesty, masový odchod mužov z Ruska a vlnu násilia po celej krajine. Kremeľ poprel informácie, že utajená klauzula v Putinovom príkaze umožňuje povolať do bojov na Ukrajine až milión záložníkov.
Satelitné zábery, zverejnené spoločnosťou Maxar, vznikli v nedeľu 25. septembra. Rad čakajúcich vozidiel siahal do vzdialenosti približne 16 kilometrov na sever od hraničného priechodu Verchnyj Lars a spoločnosť Maxar uviedla, že rad pravdepodobne pokračoval ešte ďalej na sever.
Maxar zverejnil aj satelitné zábery z ďalšieho priechodu medzi Ruskom a Mongolskom, konkrétne z kontrolného stanovišťa Chjágta. Prvý záber je z pondelka 15. augusta a tri neskoršie z piatka 23. septembra, na ktorých je už na ceste vidieť veľké množstvo nákladných aj osobných áut.
Británia zverejnila monogram kráľa Karola III., ktorý sa bude používať na vládnych budovách, štátnych dokumentoch a poštových schránkach.
Karol III. si tento monogram sám vybral z radu návrhov inštitúcie, ktorá má na starosti aj heraldiku (College of Arms). Na monograme je zobrazená kráľovská koruna a pod ňou písmená C, ktoré predstavuje začiatočné písmeno kráľovho mena; R ako Rex, čo je latinský výraz pre slovo kráľ; a číslica III. Táto šifra nahradí monogram zosnulej kráľovnej Alžbety II. pozostávajúci z písmen E, II a R.
Princ Charles, najstarší syn zosnulej kráľovnej, sa po jej smrti 8. septembra stal automaticky novým panovníkom a zvolil si meno Karol III. (v angličtine Charles III.).
Škótska verzia Karolovho monogramu zahŕňa zobrazenie škótskej koruny.
Moldavsko sa už viac nemôže spoliehať na svoj neutrálny štatút a musí posilniť svoju obrannú vojenskú silu, uviedol v pondelok poradca prozápadnej moldavskej prezidentky Maie Sanduovej pre bezpečnosť Dorin Recean.
"Moldavsko sa už viac nemôžu spoliehať výlučne len na nástroje zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí jeho neutrálny štatút, aby zaistilo štátnu stabilitu," uviedol Recean.
"Moldavsko musí začať pracovať na zvýšení svojho obranného potenciálu... Úrady musia získať vedomú podporu občanov, ktorí by mali pochopiť, že je to rozhodujúce pre prežitie krajiny," dodal Recean. Zároveň vyzval na pridelenie financií pre túto záležitosť.
Bývalá krajina Sovietskeho zväzu Moldavsko je jednou z najchudobnejších európskych krajín, píše Reuters. Tento rok vyčlenila na výdavky spojené s obranou len niečo vyše jednej miliardy moldavských lei (asi 5,3 milióna eur), čo predstavuje len 0,45 percenta moldavského HDP.
Moldavsko požiadalo tento rok o členstvo v Európskej únii a ostro odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu. V moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko sú však rozmiestnení ruskí vojaci a krajina je tiež z veľkej časti závislá na ruských energiách.
Nemecko prišlo počas leta vplyvom mimoriadne teplého počasia o jeden zo svojich ľadovcov. V pondelok to oznámila Bavorská akadémia vied. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Južný Schneeferner stratil štatút ľadovca pre rýchle topenie kedysi rozľahlej ľadovej pokrývky. "Hrúbka ľadu (ľadovca) Schneeferner sa výrazne zmenšila... na väčšine miest už nedosahuje ani dva metre," dodala Bavorská akadémia vied vo vyhlásení.
Najhrubšie miesto ľadovca sa podľa najnovších zistení zúžilo na menej ako šesť metrov. V roku 2018 namerali na rovnakom mieste približne 10 metrov. Plocha ľadovca sa zmenšila o polovicu na približne jeden hektár, píše sa vo vyhlásení.
"To nás vedie k záveru, že zostávajúci ľad sa úplne roztopí v priebehu jedného až dvoch rokov," uviedla akadémia. Merania na ľadovci vykonávané od roku 1892 preto pozastavia.
V Nemecku sú v súčasnosti už iba štyri ľadovce – Severný Schneeferner a Höllentalferner na najvyššom vrchu Nemecka Zugspitze a ľadovce Blaueis a Watzmann v Berchtesgadenských Alpách.
Rýchle topenie ľadovcov v Alpách a v iných oblastiach je podľa odborníkov spôsobené klimatickými zmenami. Od začiatku 21. storočia je preto sledované čoraz pozornejšie.
Bavorské ministerstvo životného prostredia minulý rok upozornilo, že Nemecko by mohlo prísť o posledné ľadovce v priebehu desaťročia, pripomína AFP. Vedci pôvodne odhadovali, že ľadovce vydržia približne do polovice storočia.
Podľa medzinárodnej štúdie z apríla 2021 sa takmer všetky svetové ľadovce topia čoraz rýchlejšie, čo prispelo k viac než pätinovému nárastu hladín morí v tomto storočí.
23:19 Aj Donecká oblasť rozhodla o pripojení k Rusku, uvádzajú proruské úrady
Proruskí predstavitelia v Doneckej oblasti na východe Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú, informujú agentúry AP a AFP.
22:22 Luhanská oblasť rozhodla o pripojení k Rusku, tvrdia proruské úrady
Proruskí predstavitelia v Luhanskej oblasti na východe Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.
Podľa Ruskom dosadených volebných úradov v Luhanskej oblasti sa po sčítaní všetkých hlasov za pripojenie k Rusku vyslovilo viac ako 98 percent hlasujúcich. Úrady však upozorňujú, že ide o predbežné výsledky.
Líder Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik. Foto: TASR/AP
22:00 Dve ukrajinské oblasti rozhodli o pripojení k Rusku, tvrdia proruské úrady
Proruskí predstavitelia v Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oboch oblastí k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
Podľa Ruskom dosadených volebných úradov v Záporožskej oblasti sa po sčítaní všetkých hlasov za pripojenie k Rusku vyslovilo 93,11 percenta hlasujúcich. V Chersonskej oblasti to bolo 87,05 percenta. Úrady však upozorňujú, že ide o predbežné výsledky.
21:45 Sikorski za zničenie Nord Streamu ďakuje USA
"Vďaka, USA." Týmito slovami pravdepodobnú sabotáž plynovodu Nord Stream 1 a Nord Stream 2 okomentoval bývalý minister zahraničných vecí Poľska a súčasný europoslanec za stranu Občianska platforma Radek Sikorski. Europoslanec je tiež manželom známej americkej publicistky Anne Applebaumovej.
Pôvodca útoku však zatiaľ známy nie je. Ohľadne možných vykonávateľov sa diskutuje o dvoch možnostiach: buď za útokom stojí Ukrajina, prípadne s ňou spriaznené sily, napríklad USA. Alebo ide o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom je šíriť neistotu a tlačiť na vyššie ceny plynu.
21:21 V Charkove bolo počuť výbuchy, vypadla aj elektrina
Tri výbuchy bolo počuť v utorok večer v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a následne vypadla elektrina, hlásil svedok tlačovej agentúre Reuters. "V niektorých častiach mesta nesvietia svetlá. Overujeme informácie o obetiach," napísal na svojom účte na sociálnej sieti Telegram starosta Charkova Ihor Terechov. Oznámil aj štvrtý útok.
Podľa neho bolo zasiahnuté zariadenie infraštruktúry a už sa pracuje na čo najskoršom obnovení dodávok elektriny.
21:10 Francúzsko: Ukrajinské referendá o pripojení k Rusku sú maškarádou
Referendá o pripojení k Rusku v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch sú "maškarádou" a vyvolajú zavedenie ďalších protiruských sankcií. Vyhlásila to v utorok francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. Správu publikovala agentúra AFP. "Je to maškaráda... Tie hlasy nie sú úprimné... Nie je to legitímne, nemá to žiadnu cenu. Neuznáme ich a vyvolajú len viac sankcií zo strany Francúzska, Európy a iných štátov medzinárodného spoločenstva," uviedla Colonnová.
"Európska únia je v procese konzultácie ôsmeho kola sankcií," uviedla ministerka. Dodala, že sa pripravuje prijatie protiruskej rezolúcie v OSN. "Ak Rusko použije svoje právo veta, bude v tom samé a opäť sa ukáže ako veľmi je na medzinárodnej scéne izolované," povedala Colonnová.
21:04 Lotyšsko vyhlásilo núdzový stav v oblasti hranice s Ruskom
Lotyšsko zaviedlo v utorok núdzový stav v oblasti na hranici s Ruskom. Reaguje tak na snahu mnohých Rusov odísť z vlasti po čiastočnej mobilizácii, informuje agentúra DPA. Lotyšské nariadenie umožňuje nasadiť dodatočné zdroje na ochranu hranice v prípade, ak sa do pobaltskej krajine bude snažiť dostať viac ľudí z ruskej strany. Osobitný režim bude v platnosti od stredy 28. septembra. Vyhlásili ho na tri mesiace vo viacerých okresoch na východe krajiny vrátane hraničných priechodov a vstupných bodov do krajiny, ako sú letiská a železničné stanice.
20:54 Biely dom: USA budú vítať Rusov žiadajúcich o azyl
Spojené štáty budú vítať Rusov žiadajúcich azyl pred "nepopulárnou" vojnou prezidenta Vladimira Putina, vyhlásila v utorok tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. Informuje o tom agentúra Reuters. "Sme presvedčení, že môžu požiadať o azyl v Spojených štátoch, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, a ich žiadosti budú posudzované jednotlivo, od prípadu k prípadu," vysvetlila Jean-Pierrová.
19:42 Blinken: Západ nikdy neuzná referendá o pripojení ukrajinského územia k Rusku
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok dôrazne vyhlásil, že Západ nikdy neuzná pripojenie ukrajinského územia k Rusku. Reagoval tak na informácie o výsledkoch referend o pričlenení k Ruskej federácii na okupovanej časti Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Blinken označil tieto ľudové hlasovania za súčasť "diabolského plánu" Moskvy.
"My a mnohé ďalšie krajiny to už dali veľmi jasne najavo. Neuznáme - naozaj nikdy neuznáme - anektovanie ukrajinského územia Ruskom," povedal Blinken novinárom. Zopakoval slová prezidenta Joea Bidena, že Spojené štáty "spôsobia ďalšie rýchle a ťažké straty Rusku" za usporiadanie referend. "Je dôležité si pripomenúť, čo sa tu deje. Rusko napadlo Ukrajinu, obsadilo jej územie a rozohráva diabolský plán na časti územia, ktoré dobylo a z ktorého vysťahovalo miestnych obyvateľov," uviedol. Niektorých deportovalo a ďalší "jednoducho zmizli", upozornil šéf americkej diplomacie.
"Potom autobusmi priviezli Rusov, dosadili bábkové samosprávy, zapojili ich do referenda a pre každý prípad zmanipulovali výsledok, aby potom mohli vyhlásiť, že územie patrí Rusku," zosumarizoval Blinken.
19:25 Počet Rusov prichádzajúcich do EÚ vzrástol po ohlásení mobilizácie o 30 percent
Počet ruských občanov vstupujúcich do Európskej únie vzrástol po ohlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku o 30 percent. Uviedla to v utorok Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a televízie Sky News.
"Počas uplynulého týždňa prišlo do EÚ takmer 66-tisíc ruských občanov, čo je o 30 percent viac ako týždeň predtým. Väčšina z nich prišla do Fínska a Estónska," uviedla agentúra Frontex vo vyhlásení.
18:50 Stoltenberg v rozhovore so Zelenským zopakoval, že NATO neuzná falošné referendá
Referendá zorganizované v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine o pripojení k Rusku sú "podvodom" a "bezohľadným porušením medzinárodného práva". V utorok to uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrovi Zelenskému.
Podľa agentúry AFP dal Stoltenberg Zelenskému jasne najavo, že "spojenci NATO neochvejne podporujú suverenitu Ukrajiny a právo na sebaobranu", napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter. "Falošné referendá usporiadané Ruskom nemajú žiadnu legitimitu a sú očividným porušením medzinárodného práva. Tieto územia sú ukrajinské," dodal Stoltenberg.
18:09 Ruský parlament bude zrejme posudzovať pripojenie nových oblastí 4. októbra
Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková, ktorú citovala americká spravodajská televízia CNN. K takzvaným referendám, ktoré sa od piatka do utorka konali v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných Ruskom, Matvijenková povedala: "Rešpektujeme vôľu obyvateľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej aj Cheronskej oblasti. Ak je takáto vôľa z ich strany, určite podporíme ich pripojenie k Rusku."
Riadne zasadnutie Rady federácie je naplánované na 4. októbra. Matvijenková uviedla, že vo veci referend nie je potrebné zvolať mimoriadne zasadnutie- "Som presvedčená, že 4. októbra, ak sa všetko potvrdí, budeme pripravení posudzovať (zákony o vstupe nových oblastí do Ruskej federácie)," dodala Valentina Matvijenková.
17:30 Referendá o pripojení k Rusku nebudú mať žiaden vplyv na bojisko, tvrdí Kyjev
Kyjev v utorok oznámil, že hlasovania o pripojení k Ruskej federácii v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach nebudú mať vplyv na vojenské ciele Ukrajiny. Invázia Moskvy tam trvá už siedmy mesiac, uviedla agentúra AFP. "Hlavné je, že tieto kroky, toto rozhodnutie (ruského prezidenta Vladimira) Putina nebudú mať žiaden vplyv na politiku, diplomaciu a konanie Ukrajiny na bojisku," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na tlačovej konferencii s francúzskou kolegyňou Catherine Colonnovou, ktorá v utorok navštívila Kyjev.
Z prvých čiastočných výsledkov referend vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. Informovali o tom agentúra Reuters a denník Guardian.
17:20 Poslanci súhlasia s pristúpením Fínska a Švédska do NATO
Poslanci Národnej rady SR schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Slovenská vláda deklarovala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatovala v predloženom materiáli, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky.
Otázky Turecka k záväzku Fínska a Švédska bojovať s terorizmom ako s jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým čelí aj Aliancia, boli podľa materiálu dostatočne zodpovedané po vzájomných konzultáciách.
16:59 Za pripojenie k Rusku je drvivá väčšina hlasujúcich, tvrdia ruské médiá
Z prvých čiastočných výsledkov referend, ktoré v uplynulých dňoch prebiehali v štyroch ukrajinských regiónoch okupovaných ruskou armádou, vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. Správu publikovali agentúra Reuters a denník Guardian. Referendá sa konali od piatka v štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré obsadila ruská armáda – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.
Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky uvedených pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku z roku 2014. Tak ako sa predpokladalo, proruské úrady v okupovaných ukrajinských oblastiach po prvom čiastočnom sčítaní hlasov uvádzajú, že prevažná väčšina hlasujúcich sa vyjadrila za pripojenie k Rusku.
Počiatočné výsledky naznačujú, že pripojenie k Rusku podporilo od 96,97 percenta ľudí v Chersonskej oblasti, kde je sčítaných 14 percent hlasov, po 98,19 percenta v Záporožskej oblasti, kde sčítali 18 percent hlasov, uvádza ruská agentúra RIA Novosti.
16:29 Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia
Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku, informuje agentúra AFP. "Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Kazachstan v utorok uviedol, že od minulej stredy jeho hranice z Ruska prekročilo približne 98-tisíc ruských občanov. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok prisľúbil ochranu ruským občanom utekajúcim z "beznádejnej situácie". Mnoho Rusov tiež zamierilo do Gruzínska, ktoré po ohlásení mobilizácie zaznamenalo zdvojnásobenie počtu príchodov z Ruska. "Pred štyrmi až piatimi dňami prichádzalo do Gruzínska denne 5- až 6-tisíc Rusov. Teraz ten počet vzrástol na približne 10-tisíc denne," uviedol v utorok gruzínsky minister vnútra Vachtang Gomelauri.
16:15 Maďarského vicepremiéra Semjéna vyznamenali na návrh ruského patriarchu Kirilla
Ruská pravoslávna cirkev na návrh patriarchu Kirilla udelila maďarskému vicepremiérovi Zsoltovi Semjénovi vysoké cirkevné vyznamenanie - Rad slávy a cti druhého stupňa. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na utorňajšiu správu servera Hvg.hu.
Vicepremiér je zodpovedný za národnú, národnostnú a cirkevnú politiku, ako aj za cirkevnú diplomaciu. Server podotýka, že o vyznamenaní neinformovala vláda, správu zverejnila Maďarská pravoslávna diecéza na svojej webovej stránke. Podľa nej Budapeštiansko-maďarský metropolita Hilarion odovzdal Semjénovi ocenenie 13. septembra v bližšie nešpecifikovaných priestoroch úradu maďarskej vlády. Kirill, patriarcha Moskvy a celého Ruska, ocenil maďarského politika pri príležitosti jeho šesťdesiatych narodenín za pomoc Budapeštiansko-maďarskej diecéze.
15:42 Estónsko nepovoľuje vstup Rusom, ktorí majú aj izraelské občianstvo
Estónsko nepovoľuje vstup na svoje územie Rusom, ktorí majú aj izraelské občianstvo. Informuje o tom v utorok denník Guardian odvolávajúci sa na izraelské médiá. Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku (21.9.), sa cez spoločné hranice do susedného Estónska pokúsili dostať desiatky mužov s dvojakým rusko-izraelským občianstvom. Estónska pohraničná stráž ich však do krajiny nevpustila. V utorňajšom rozhovore pre izraelský denník Haarec to povedal estónsky veľvyslanec v Izraeli Veikko Kala.
Išlo však o prípady, keď o zámere svojej cesty "zavádzajú" pohraničné úrady. "Ak majú izraelskí občania, ktorí chcú ísť domov cez Estónsko alebo chcú navštíviť Estónsko, požadované doklady, nič im nebráni vo vstupe do Estónska, keďže neposkytujú zavádzajúce informácie o svojej návšteve," povedal veľvyslanec.
15:14 Šéf nemeckej CDU sa ospravedlnil za kritiku utečencov z Ukrajiny
Líder nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok ospravedlnil za to, že utečencov z Ukrajiny obvinil zo "sociálneho turizmu". Informuje o tom agentúra AFP. "V súčasnosti zažívame sociálny turizmus týchto utečencov: do Nemecka, naspäť na Ukrajinu, do Nemecka, späť na Ukrajinu," povedal Merz v pondelok večer v televízii Bild TV. Naznačil, že "vysoký počet (utečencov) využíva systém" podpory v Nemecku.
Po rozsiahlej kritike však v utorok svoje vyjadrenie oľutoval. Neprináleží mi "kritizovať utečencov z Ukrajiny, ktorí sú konfrontovaní s ťažkým osudom," uviedol na sociálnej sieti Twitter. "Ak bol môj výber slov vnímaný zraňujúco, potom prosím o ospravedlnenie," dodal. Merz obviňoval nemeckú vládu za utečeneckú politiku, ktorou rozdúchava v spoločnosti "sociálne napätie". Kritizoval tiež plány zaistiť azyl Rusom vyhýbajúcim sa mobilizácii.
Friedrich Merz. Foto: TASR/DPA
Merzove slová odsúdila aj ministerka vnútra Nancy Faeserová. "Využívanie ukrajinských žien a detí, ktorí utiekli pred Putinovými bombami a tankmi, na robenie politiky je hanebné," uviedla na Twitteri. Aj dosluhujúci ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk obvinil Merza z populizmu.
14:20 Nemecká polícia prehľadala jachtu ruského oligarchu Usmanova
Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali v utorok jachtu patriacu ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovovi, ktorý je podozrivý z daňových únikov, prania špinavých peňazí a porušovania sankcií EÚ. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP odvolávajúce sa na vyhlásenie frankfurtskej prokuratúry. Samotná prokuratúra však oligarchu, ktorého jachtu prehľadalo vyše 60 policajtov, nemenovala. Uviedla len, že ide o "69-ročného ruského podnikateľa", ktorý sa už minulý týždeň stal terčom obdobného zásahu. Reuters aj AFP tak jednoznačne uvádzajú, že ide o Usmanova, ktorému minulý týždeň prehľadali vilu ležiacu pri jazere Tegernsee.
Usmanovovi právni zástupcovia sa k razii bezprostredne nevyjadrili. V pondelok však vydali vyhlásenie, v ktorom obvinenia voči jeho osobe označili za "nepodložené a hanlivé", pripomína Reuters. Ališer Usmanov, bývalý predseda Medzinárodnej šermiarskej federácie, má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Podľa utorňajšieho vyhlásenia nemeckej prokuratúry je podozrivý z toho, že v rokoch 2017-2022 vykonal rozsiahle finančné transakcie v hodnote miliónov eur, aby tak zatajil pôvod prostriedkov pochádzajúcich z trestných činov, najmä daňových únikov. Utorňajší zásah na jachte sa podľa prokuratúry uskutočnil aj s cieľom vyhovieť v tomto smere žiadosti ministerstva spravodlivosti USA, ktoré nemeckú stranu požiadalo o pomoc v rámci svojho vlastného vyšetrovania tohto podnikateľa.
13:51 Putin: Záchrana ľudí na územiach, kde sa konajú referendá, je našou prioritou
Rusko chce "zachrániť ľudí" v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine, v ktorých sa konajú referendá o pripojení k Rusku. V utorok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala v televízia. Uviedla to agentúra AFP. "Záchrana ľudí na územiach, kde sa toto referendum koná... je stredobodom pozornosti celej našej spoločnosti a celej krajiny," povedal Putin.
Hlasovanie v referendách v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok. Ich obyvatelia sa do utorka môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu k Rusku. Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.
Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky uvedených pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.
11:31 Za chyby pri mobilizácii v Rusku odvolali prvého vojenského komisára
Náčelníka vojenskej správy Magadanskej oblasti na ruskom Ďalekom východe odvolali z funkcie pre chyby pri realizácii plánov tzv. čiastočnej mobilizácie, ktorá bola prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásená 21. septembra. Informovalo o tom v utorok Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré dodalo, že ide o prvý takýto prípad od vyhlásenia mobilizácie. Akých chýb sa odvolaný vojenský komisár dopustil, štátne tlačové agentúry v Rusku neinformovali, dodala RFE/RL.
V súvislosti s chaosom pri mobilizácii a mnohými excesmi, ktoré ju sprevádzajú, zdroje z prezidentskej administratívy podľa RFE/RL uviedli, že zodpovednosť za to budú niesť "vojenskí komisári regiónov". Stanica dodala, že prokremeľskí novinári a propagandisti útočia aj na vojenských komisárov za to, že doručujú predvolania aj ľuďom, ktorí sú do armády mobilizovaní napriek nedostatku vojenských skúseností či svojmu zdravotnému stavu. Na ruských sociálnych sieťach možno nájsť viacero príbehov o invalidoch, ťažko chorých mužoch, senioroch či otcoch viacerých detí, ktorí dostali v rámci mobilizácie predvolanie, aby sa dostavili na vojenskú správu.
10:49 Medvedev znova hrozil použitím jadrových zbraní
Bývalý ruský premiér a exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý je blízkym spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina, sa opätovne vyhrážal Západu použitím jadrových zbraní. Informuje o tom denník Guardian. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku obvinil Putina, že sa otvorene vyhráža Európe a svetu použitím jadrových zbraní. Putin podľa Bidena svojím počínaním ignoruje medzinárodné záväzky Ruska.
"Rusko má právo použiť jadrové zbrane, ak to bude nutné, vo vopred stanovených prípadoch, v prísnom súlade so zásadami štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania," napísal na sociálnej platforme Telegram Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Podľa pozorovateľov však už veľký vplyv v rámci vládnucej kremeľskej garnitúry nemá.
09:37 Podoľak: Ukrajinci zapojení do referend o anexii budú stíhaní za vlastizradu
Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii "referend" o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia. V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
"Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend)," uviedol Podoľak. "Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov," povedal Zelenského poradca. Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.
Snímka z referenda o pripojení samozvanej Luhanskej republiky k Rusku. Foto: TASR/AP
09:06 V Rusku má údajne po referendách na Ukrajine vzniknúť Krymský federálny okruh
Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh. Podľa statusu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na platforme Telegram o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informoval ruský denník Vedomosti.
Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie - Krymského federálneho okruhu - má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie. Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Na územiach Ukrajiny okupovaných momentálne Ruskom sa v utorok končia takzvané referendá, po ktorých Kremeľ pravdepodobne oznámi pripojenie týchto regiónov k Rusku.
08:59 Putin zrejme v piatok ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Rusku
Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente, informuje agentúra Reuters. Šéf Kremľa Putin má mať v piatok prejav v oboch komorách ruského parlamentu. "Existuje reálna možnosť, že svoj prejav využije na to, aby oficiálne oznámil pripojenie okupovaných oblastí Ukrajiny k Ruskej federácii," tvrdí rezort obrany v Londýne.
"Ruskí lídri takmer určite dúfajú, že prípadné vyhlásenie o pričlenení (ukrajinských území) bude vnímané ako ospravedlnenie (tzv.) špeciálnej vojenskej operácie a prispeje k posilneniu vlasteneckých nálad na podporu konfliktu," uviedlo ministerstvo. Zároveň dodalo, že tieto ambície Moskvy zrejme oslabí narastajúce povedomie Rusov o neúspechoch vojenskej invázie na Ukrajine a tiež nespokojnosť s vyhlásením čiastočnej mobilizácie z minulého týždňa, ktorá sa bude týkať státisícov ruských mužov.
08:26 Rus nechcel ísť na front, pokúsil sa upáliť
Nezávislý ruský denník Novaja gazeta informoval o prípade muža, ktorý sa pokúsil upáliť, keďže mu hrozilo povolanie do vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Novaja gazeta zverejnila v pondelok videozáznam z bezpečnostnej kamery zachytávajúci priebeh incidentu. Na videu vidno osobu, ktorá sa poliala neznámou tekutinou a následne vzbĺkla.
Podľa očitých svedkov sa muž pokúsil upáliť na autobusovej stanici v meste Riazaň, nachádzajúcom zhruba 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, pričom kričal, že nechce ísť na front. Plamene uhasili policajti a zraneného muža previezli do nemocnice. O jeho zdravotnom stave kolujú protichodné správy. Oficiálne informácie o udalosti, ku ktorej došlo ešte v nedeľu, ruské úrady doposiaľ nezverejnili, píše DPA.
05:39 Zelenskyj: Rusko sa svojimi krokmi usiluje oddialiť svoju porážku
Rusko sa prostredníctvom prebiehajúcej čiastočnej mobilizácie ozbrojených síl snaží oddialiť moment svojej porážky. Povedal to v noci na utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rusi podľa Zelenského slov "cítili", že prehrajú. "Jednoducho sa snažia túto chvíľu oddialiť, aby si zabezpečili aspoň nejakú činnosť na fronte," povedal Zelenskyj vo videopríhovore.
Situácia je podľa Zelenského obzvlášť náročná v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. "Robíme všetko s cieľom obmedziť činnosť nepriateľa," povedal prezident a dodal, že Doneck je stále cieľom číslo jeden pre okupantov.
"Ruská spoločnosť si nanešťastie ešte neuvedomuje všetku brutalitu ruskej vlády voči svojim vlastným obyvateľom," uviedol Zelenskyj.
"Musíme však urobiť všetko pre to, aby každý obyvateľ Ruska zistil, že jeho vlastná krajina ho pripravuje o tú najdôležitejšiu vec - právo na život," povedal ukrajinský prezident.
03:52 Maďarsko nesúhlasí so sankciami EÚ na ruský jadrový priemysel
Maďarsko v pondelok oznámilo, že je neochvejne proti sankciám Európskej únie, zavedeným voči ruskému jadrovému priemyslu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sankcie na investície v oblasti jadrového priemyslu označil za "červenú čiaru" pre Maďarsko a za "porušenie európskych smerníc".
"Nikdy by sme nepodporili žiadne sankcie, ktoré by ohrozili bezpečnosť našich dodávok energie," povedal Szijjártó na generálnej konferencii Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá sa začala v pondelok vo Viedni.
Maďarsko podľa vyjadrení ministra zahraničných vecí považuje za útoky voči svojej zvrchovanosti všetky kroky, ktoré bránia výstavbe jadrových elektrární na jeho území. Táto krajina (Maďarsko) by mala čoskoro začať s výstavbou dvoch nových jadrových reaktorov v spolupráci s ruskou korporáciou pre jadrovú energetiku Rosatom, píše AFP.
Maďarsko, ktoré je do značnej miery závislé od ruskej ropy a plynu, odmieta akékoľvek sankcie EÚ na ruský plyn, pripomína AFP. Zabezpečilo si tiež výnimku zo sankcií EÚ na dovoz ruskej ropy prostredníctvom ropovodov.
Péter Szijjártó. Foto: Facebook
01:23 Pakt slobodných miest prijal do svojich radov šesť nových členov vrátane Kyjeva
Pakt slobodných miest prijal na summite v Prahe do svojich radov šesť nových členov vrátane ukrajinského Kyjeva.
Pakt slobodných miest okrem Kyjeva doplnili Berlín, Riga, Vilnius, Brusel a Hamburg, ktorých primátori podpísali deklaráciu o pristúpení, píše sa vo vyhlásení.
"Ukrajina sa snaží o to, aby sa stala plnohodnotnou súčasťou Európy a pripojenie Kyjeva k Paktu slobodných miest je ďalším z krokov, ktorým sa k tomuto cieľu približujeme," uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko. Dodal, že spolupráca je v súčasnej situácii nesmierne dôležitá, "nie len v otázke obrany Ukrajiny, ale aj obrany demokratických hodnôt a ďalších demokratických krajín".
PONDELOK
20:37 "Nech si utekajú", Lukašenko odsúdil unikajúcich pred povolaním do ruskej armády
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok odsúdil ľudí, ktorí sa snažia vyhnúť službe v ruskej armáde v rámci čiastočnej mobilizácie. "Nech si utekajú," povedal Vladimirovi Putinovi počas stretnutia v juhoruskom Soči.
"Pozri, Rusko má mobilizačnú základňu 25 miliónov ľudí. Dobre, povedzme, že ušlo 30.000 alebo dokonca 50.000. Ale boli by to naši ľudia, keby ostali? Nech si utekajú!" povedal Lukašenko ruskému prezidentovi v Soči na pobreží Čierneho mora.
"Neviem, ako sa cítiš, ale mňa nijako zvlášť netrápilo, keď v roku 2020 odišlo z Bieloruska niekoľko tisíc ľudí. Teraz nás prosia, aby sme ich vzali späť. Väčšina z nich prosí: vezmite nás naspäť. A títo ľudia sa tiež vrátia (do Ruska)," tvrdil Lukašenko.
Na snímke sprava ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský prezident Alexander Lukašenko pózujú počas stretnutia v rezidencii Bočarov Ručei v čiernomorskom letovisku Soči 26. septembra 2022. Foto: TASR/AP
19:00 Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na 92 Rusov a ruských subjektov
Britská vláda v pondelok uvalila sankcie na 92 Rusov a ruských subjektov. Ide o reakciu na referendá o pripojení k Rusku v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Falošné referendá, ktoré sa konajú pod hlavňou zbrane, nemôžu byť slobodné ani spravodlivé a nikdy neuznáme ich výsledky," uviedol vo vyhlásení britský minister zahraničných vecí James Cleverly. Dodal, že sankcie budú zamerané na tých, ktorí stoja za falošnými referendami, a na jednotlivcov, ktorí podporujú ruskú vojnu na Ukrajine.
Na britskom sankčnom zozname sa ocitol Sergej Jelisejev, predseda regionálnej vlády v okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Sú na ňom aj proruskí lídri v Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti.
Britská vláda uvalila sankcie aj na firmu IMA Consulting, ktorú označila ako "Putinovu obľúbenú PR agentúru" a na spoločnosť Goznak, ktorá má monopol na výrobu ruských štátnych dokumentov na anektovaných územiach, píše sa vo vyhlásení.
17:57 Ukrajinci v okupovanom Melitopole sa boja povolania do ruskej armády
Ukrajinci v okupovanom meste Melitopol sa obávajú, že ich Moskva po referende o pripojení k Rusku povolá do vojny. Niektorí obyvatelia mesta museli hlasovať v referende, pretože sa im vyhrážali zbraňou, vyhlásil v pondelok exilový starosta mesta Ivan Fiodorov.
Starosta tiež informoval o zatvorení poslednej oficiálnej cesty z Melitopola na územie kontrolované Ukrajinou.
"Naši obyvatelia sú vystrašení, sú v panike. Nevedia, čo sa zajtra stane a keď ľudí začnú povolávať (do ruskej armády)," povedal Fiodorov na tlačovom brífingu cez videospojenie.
Melitopol v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny ako jedno z prvých miest padlo do ruských rúk po spustení invázie vo februári. Tamojšie ľudové hlasovanie o pripojení k Ruskej federácii Kyjev označil za podvod.
16:18 USA venujú ďalších 457,5 milióna dolárov ukrajinskej polícii
Spojené štáty v pondelok oznámili, že Ukrajine poskytnú ďalších 457,5 milióna dolárov. Najnovšia finančná pomoc je určená pre ukrajinskú políciu a pohraničnú stráž, ako aj na vyšetrenie údajných zverstiev ruských vojakov. Informuje o tom AFP.
"Nami poskytnuté osobné ochranné vybavenie, zdravotnícky materiál a obrnené vozidlá výrazne znížili straty na životoch na strane ukrajinských civilistov aj ich obrancov," uviedol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. "Spojené štáty stoja po boku ukrajinského ľudu a sú naďalej odhodlané podporovať demokratickú, nezávislú a suverénnu Ukrajinu," dodal vo vyhlásení.
16:12 Moskva komunikuje s Washingtonom o probléme jadrových zbraní sporadicky
Kremeľ v pondelok uviedol, že komunikuje s Washingtonom o jadrových zbraniach len "sporadicky". Vyjadrenie prišlo po tom, ako Spojené štáty počas víkendu oznámili, že varovali Moskvu pred "katastrofálnymi následkami" použitia nukleárnych zbraní na Ukrajine, uviedol Reuters. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval v nedeľu Rusko pred použitím jadrových zbraní. Nešpecifikoval, ako plánujú Spojené štáty na prípadné nasadenie takýchto zbraní reagovať, no uviedol, že Washington s Moskvou pravidelne komunikuje a súkromne jej "ozrejmil", čo by takáto reakcia znamenala.
"Existujú kanály pre dialóg na náležitej úrovni, no používajú sa len sporadicky. No aspoň nám dovolia vymeniť si niektoré mimoriadne správy týkajúce sa našich pozícií," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na Sullivanove vyjadrenie. Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň povedal, že Moskva je pripravená použiť jadrové zbrane na obranu svojho územia, a zároveň vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Tento jeho krok vyvolal obavy z ďalšej eskalácie vojny na Ukrajine, ktorá trvá už sedem mesiacov.
13:55 Zelenskyj s vojenskými veliteľmi hovoril o ďalšej deokupácii Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretol so svojím najvyšším bezpečnostným a vojenským štábom a prediskutoval plány na „ďalšiu deokupáciu“ ukrajinského územia. Referuje o tom spravodajský web CNN. „Účastníci si vypočuli informácie o operačnej situácii v prvej línii. Boli prijaté rozhodnutia o aktívnej činnosti obranných síl s cieľom ďalšej deokupácie územia Ukrajiny,“ uviedla vo vyhlásení Zelenského kancelária. Medzi prítomnými boli minister obrany Oleksij Reznikov a hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.
Olexij Reznikov. Foto: TASR/AP
Vývoj vojny sa začiatok tohto mesiaca obrátil v prospech Kyjiva po tom, čo ukrajinská armáda vyhnala ruské sily z Charkivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a oslobodila obrovské územia. Zároveň ďalej postupuje do Donbasu i na juhu v Chersonskej oblasti. Ukrajinská úspešná ofenzíva znamenala problémy pre ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý minulý týždeň oznámil „čiastočnú mobilizáciu“, aby podporil inváziu Moskvy. Táto stratégia sa u mnohých občanov Ruska stretla s kritikou. Počas protestov naprieč celou krajinou dosiaľ zadržali viac ako 2000 demonštrantov.
13:08 Kremeľ tvrdí, že neplánuje zatvorenie ruských hraníc
Kremeľ neprijal žiadne rozhodnutia o uzavretí hraníc Ruskej federácie, vyhlásil v pondelok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra AFP. Peskov nemá informácie o tom, že by sa v ruských regiónoch chystalo vyhlásenie stanného práva s následným uzavretím hraníc, uviedol v reakcii na otázky novinárov uviedol.
Po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra takzvanú čiastočnú mobilizáciu, už z Ruska odcestovali desaťtisíce ľudí najmä však mužov, ktorých by sa mohla týkať mobilizácia. V médiách sa v súvislosti s tým objavili špekulácie, že ruské úrady plánujú mužom v mobilizačnom veku zakázať opustenie krajiny. Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) na svojom webe v pondelok informovala, že len hranicu do Fínska prekročilo cez víkend takmer 17-tisíc ruských občanov, čo je o 80 percent viac ako týždeň predtým.
12:38 Zelenskyj: V Iziume objavili ďalšie dva masové hroby
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v meste Izium na severovýchode Ukrajiny boli objavené ďalšie dva masové hroby so stovkami obetí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a denníka The Guardian.
"Dnes som dostal viac informácií. Našli ďalšie dva masové hroby, veľké hroby so stovkami ľudí. Hovoríme o malom meste Izium," povedal Zelenskyj v rozhovore odvysielanom v noci na pondelok americkou stanicou CBS.
Ukrajinské úrady pritom len minulý týždeň ukončili exhumáciu tiel dovedna 436 ľudí z masového pohrebiska v Iziume. Tamojší predstavitelia uviedli, že väčšina z exhumovaných tiel niesla známky násilnej smrti. Podľa predbežných náznakov bolo 30 nájdených obetí vystavených mučeniu.
11:17 BBC: Po vyhlásení mobilizácie čakajú Rusko problémy
Britská vojenská rozviedka predpokladá, že po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie bude teraz Rusko zápasiť s administratívnymi a logistickými problémami súvisiacimi s výcvikom takto sformovaných jednotiek. Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC, ktorá dodala, že na vojenské základne v Rusku začali prichádzať prvé skupiny ľudí povolaných v rámci mobilizácie.
BBC upozorňuje, že mnohí z týchto brancov za posledné roky nezískali nové a ani si neoživili svoje doterajšie vojenské zručnosti. Britská vojenská rozviedka predpokladá, že mnohí z odvedených mužov pôjdu do predných línií frontu s minimálnym výcvikom, pretože ruská armáda má momentálne nedostatok vojenských inštruktorov. Svoju rolu zohrá aj náhlivosť, s akou sa v Rusku začalo mobilizovať.
10:43 Putinov "kuchár" Prigožin priznal, že založil Vagnerovu skupinu
Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, v pondelok potvrdil, že založil ruskú súkromnú polovojenskú organizáciu známu pod názvom Vagnerova skupina. Prigožin tiež potvrdil prítomnosť tejto skupiny, v zahraničí známej pod názvom Wagner group, v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky.
Ruský oligarcha vo vyhlásení svojej spoločnosti spresnil, že Vagnerovu skupinu založil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. "Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov", povedal.
Prigožin, ktorého v súvislosti s cateringovými zmluvami pre Kremeľ prezývajú "Putinov kuchár", doposiaľ väzby na Vagnerovu skupinu oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na tzv. vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňujú už roky.
Vagnerovci na Ukrajine. Foto: Twitter
09:45 Ruská armáda zaútočila dronmi na vojenský objekt na juhu Ukrajiny
Dva drony vypustené ruskými jednotkami zasiahli v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny vojenské objekty a spôsobili v nich požiar a detonáciu munície. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedlo južné velenie ukrajinských ozbrojených síl s tým, že podľa dostupných informácií k obetiam na životoch nedošlo. "V dôsledku rozsiahleho požiaru a výbuchu munície bola zorganizovaná evakuácia civilného obyvateľstva," uviedlo velenie vo svojom vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.
Podľa britskej stanice BBC jedno bezpilotné lietadlo zničili sily ukrajinskej protivzdušnej obrany. Dva takzvané samovražedné drony zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry. BBC súčasne pripomenula, že v čase vojny nie je možné okamžite overovať informácie, ktoré médiám poskytujú bojujúce strany. Podľa BBC ruské ozbrojené sily použili drony iránskej výroby aj minulý týždeň v stredu a piatok pri útokoch na Odesu.
09:17 Kazachstan referendá v okupovaných častiach Ukrajiny neuzná
Kazachstan neuzná výsledky referend ani prípadnú anexiu okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku. Oznámilo to v pondelok ministerstvo zahraničných vecí tejto postsovietskej stredoázijskej krajiny, ktorá je považovaná za jedného z blízkych spojencov Ruska, informuje agentúra Reuters.
"Čo sa týka konania týchto referend... Kazachstan vychádza z princípov územnej celistvosti štátov, ako aj ich zvrchovanej rovnocennosti a mierového spolunažívania," uviedol hovorca kažašského rezortu diplomacie Ajbek Smadijarov. Reuters pripomína, že kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev už viackrát vyzval na vyriešenie vojny na Ukrajine v súlade s Chartou OSN.
"Opätovne potvrdzujme našu pripravenosť poskytnúť všetku možnú pomoc pri nadviazaní politického dialógu," povedal v pondelok Smadijarov. "Naša krajina popritom zároveň verí, že udržanie stability na regionálnej alebo celosvetovej úrovni je tým najdôležitejším cieľom," dodal.
Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP
09:01 V Irkutskej oblasti postrelili predsedu odvodovej komisie
Ruská polícia v sibírskej Irkutskej oblasti zadržala v pondelok 25-ročného muža, ktorý postrelil predsedu miestnej odvodovej komisie. Na platforme Telegram o tom informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
K incidentu došlo v meste Usť-Ilimsk. Postreleného predsedu miestnej odvodovej komisie Alexandra Jelisejeva hospitalizovali vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jelisejev tesne pred útokom robil inštruktáž pre osoby odvedené v rámci mobilizácie vyhlásenej šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Inštruktáž prebiehala pred oficiálnou registráciou odvedencov. Miestna polícia sa k incidentu nateraz nevyjadrila, informovalo rádio RFE/RL.
Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev v reakcii na streľbu vydal pokyn na posilnenie bezpečnostných opatrení. Podľa neho "je hanba", že k takémuto činu došlo v čase, "keď by ľudia mali byť jednotní." "Musíme bojovať nie medzi sebou, ale proti skutočným hrozbám," apeloval.
08:22 V Dagestane zvolávajú nové protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine
Na akciách, ktoré sa na protest proti tzv. čiastočnej mobilizácii v Rusku konali v metropole Dagestanu Machačkala, zadržala polícia viac ako 100 demonštrantov. Na popoludnie sú v republike zvolané ďalšie protesty.
Ich organizátori vyzývajú na účasť najmä ľudí z obcí a miest, cez ktoré prechádza železnica, a vyhrážajú sa prehradením tratí, ak polícia neprepustí ľudí zadržaných počas uplynulého víkendu. Protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine pokračovali v nedeľu aj v iných mestách Ruskej federácie, informovala v pondelok britská stanica BBC, monitorovaná agentúrou TASR. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) bolo na protestoch proti mobilizácii do nedele večera zadržaných v celom Rusku dovedna takmer 2500 ľudí.
BBC spresnila, že v Dagestane ľudia počas víkendu blokovali cesty a schádzali sa na zhromaždeniach, na ktorých skandovali "Nie vojne". Na mnohých miestach polícia voči demonštrantom použila násilie a na rozohnanie davu i streľbu do vzduchu.
23:18 Do mesta Umaň napriek vojne prišli desaťtisíce židovských pútnikov
Desaťtisíce chasidských židov sa zišlo v nedeľu v ukrajinskom meste Umaň na svojej každoročnej púti, a to napriek tomu, že ich úrady žiadali, aby cestu z dôvodu prebiehajúcej vojny tohto roku vynechali.
Každý rok prichádzajú do Umaňu chasidskí židovskí pútnici z celého sveta, aby na Roš ha-šana - židovský Nový rok - navštívili hrobku jednej z hlavných postáv chasidského judaizmu, ukrajinského rabína Nachmana z Braclavi.
Nachman, zakladateľ ultraortodoxného židovského hnutia, zomrel v meste Umaň v roku 1810. Sľúbil, že "veriacich zachráni pred peklom", ak na Roš ha-šana prídu navštíviť jeho hrob.
Umaň sa nachádza v strednej časti Ukrajiny a je relatívne ďaleko od frontovej línie, ale ukrajinské aj izraelské úrady vyzvali veriacich, aby si účasť na oslavách tohto sviatku, ktorý sa koná od 25. do 27. septembra, dobre premysleli.
Chasidskí židia sa modlia pri hrobke ukrajinského rabína Nachmana z Braclavi, jednej z hlavných postáv chasidského judaizmu počas každoročnej púte v stredoukrajinskom meste Umaň v nedeľu 25. septembra 2022. Foto: TASR/AP
20:00 Zeman: Česko by malo prijať Rusov, ktorí utekajú pred mobilizáciou
Rusom, ktorí v uplynulých dňoch húfne utekajú zo svojej domoviny pred mobilizáciou, by podľa českého prezidenta Miloša Zemana mala Česká republika vydávať víza. Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský však už skôr uviedol, že Česko by ruských utečencov prijímať nemalo.
"Nesúhlasím s pánom ministrom Lipavským, ktorý vyhlásil, že by sme týmto utečencom nemali dávať humanitárne víza. On hovoril o ľuďoch, ktorí utekajú pred povolávacím rozkazom," vyhlásil Zeman v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN Prima News. Na otázku, či by Česko malo prijímať ruských utečencov, ktorí sa útekom zo svojej krajiny snažia vyhnúť nútenému narukovaniu do armády, Zeman zareagoval slovami: "Určite áno."
"Myslím si, že by sme týmto ľuďom, podobne ako ukrajinským utečencom, víza dávať mali," doplnil prezident s tým, že pre Česko títo ľudia podľa neho nepredstavujú bezpečnostné riziko.
19:10 USA varovali Rusko pred "katastrofálnymi následkami", ak použije jadrové zbrane
Spojené štáty budú reagovať "rázne" na akékoľvek použitie jadrových zbraní na Ukrajine zo strany Ruska. Vyhlásil to v nedeľu poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan, ktorý varoval Moskvu pred "katastrofálnymi následkami" v prípade takéhoto konania. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Ak Rusko prekročí medze, bude to pre neho mať katastrofálne následky. Spojené štáty odpovedia rázne," uviedol Sullivan pre televíziu NBC. Sullivan pre NBC presne nešpecifikoval, ako plánujú Spojené štáty reagovať, no uviedol, že Washington Moskve súkromne "ozrejmil", čo by takáto reakcia znamenala. Podľa poradcu amerického prezidenta sú totiž Spojené štáty často v priamom kontakte s Ruskom a v posledných dňoch s ním hovorili aj o situácii na Ukrajine a krokoch a vyhrážkach ruského prezidenta Vladimira Putina.
Toto Sullivanovo vyhlásenie je najnovšou reakciou USA na Putinov stredajší prejav, v ktorom vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o pripojení k Rusku. Šéf Kremľa tiež avizoval, že Rusko — ktoré je jadrovou veľmocou — je na ochranu svojho územia odhodlané použiť "všetky dostupné prostriedky".
Jake Sullivan. Foto: TASR/AP
18:10 Ruské úrady napravia povolávanie ľudí nespôsobilých pre službu v armáde
Ruské úrady prisľúbili v nedeľu, že odstránia chyby, ku ktorým prišlo pri mobilizácii po tom, čo boli do armády omylom povolaní aj študenti či postarší a chorí ľudia. Informuje o tom agentúra AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin pri ohlasovaní čiastočnej mobilizácie uviedol, že do armády budú povolaní iba ľudia s vojenskými skúsenosťami alebo s príslušnými schopnosťami. Ruskú verejnosť však rozhorčili niektoré prípady, keď boli do armády povolaní aj študenti a ľudia, ktorí nie sú spôsobilí pre službu v armáde.
Úrady vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska napríklad poslali na vojenský výcvik aj 63 ročného bývalého zamestnanca armády, ktorý trpí cukrovkou, a to aj napriek jeho zdravotnému stavu. Podľa agentúry RIA Novosti bolo tomuto mužovi neskôr povolené odísť a v piatok sa vrátil domov. Úrady vo Volgogradskej oblasti okrem toho poslali povolávací rozkaz aj 58-ročnému riaditeľovi školy Alexandrovi Faltinovi, ktorý nemá žiadne vojenské skúsenosti. Jeho dcéra o tom zverejnila na sociálnych sieťach video, ktoré sa stalo virálne. Po preskúmaní dokumentov bolo Faltinovi neskôr povolené vrátiť sa domov, píšu ruské médiá.
"Chybné prípady mobilizácie... vyvolávajú v spoločnosti právom prudké reakcie," uviedla predsedníčka Rady federácie - hornej komory ruského parlamentu - Valentina Matvijenková. Zároveň vyzvala úrady, aby zaistili, že k takýmto chybám nebude dochádzať. Ruského ministra obrany Sergeja Šojgua vyzval na nápravu aj predseda ruskej vládnej Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Valerij Fadejev. Ten spomenul napríklad povolanie 70 otcov mnohopočetných rodín v Buriatsku na ruskom Ďalekom východe.
Ruskí branci kráčajú okolo vojenského náborového centra v ruskom Volgograde
17:00 Srbský minister obhajuje dohodu s Ruskom, europoslanci to považujú za škandál
Srbský minister zahraničných vecí sa v nedeľu snažil bagatelizovať dôležitosť dohody s Ruskom, ktorú podpísal v piatok. Označil ju za "technickú" a netýka sa bezpečnostných otázok. Informuje o tom agentúra AP.
Nikola Selakovič podpísal dohodu s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v rámci zasadania Valného zhromaždenia OSN. Väčšina západných diplomatov sa dvojstranným rokovaniam s Ruskom vyhýba. Európska únia (EÚ) pripravuje ďalšie sprísnenie sankcií voči Moskve v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Srbsko je pritom oficiálne kandidátom na členstvo v EÚ, ale udržiava aj dobré vzťahy s Moskvou. Konzultačný plán, na ktorý sa vzťahuje dohoda s Ruskom potrvá dva roky.
"Vláda mohla takýto plán odmietnuť, ale nie je v ňom nič sporné," povedal minister. "Kritizujú to tí, ktorí to nevideli," dodal.
16:07 V ruskom Dagestane sa šíria protesty proti mobilizácii
Viaceré zábery zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú, že na mnohých miestach ruskej multietnickej republiky Dagestan sa rozpútali protesty proti mobilizácii. "Nie vojne!" kričia na jednom z videí miestne ženy.
Počas protestov pri dagestanskej obci Endirej dokonca bezpečnostné zložky strieľali do vzduchu.
Dagestan je najjužnejšia autonómna republika Ruskej federácie. Leží na pobreží Kaspického mora, susedí s Azerbajdžanom a v minulosti bola poznamenaná vojnou v susednom Čečensku. Žije v nej asi 2 milióny obyvateľov 30 národností, z toho približne 9 percent Rusov.
15:33 Fínsko stále hlási zhustenú premávku na hraniciach s Ruskom
Fínska pohraničná stráž hlási aj v nedeľu zhustenú premávku na fínsko-ruských hraniciach po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin počas týždňa nariadil prvú mobilizáciu od druhej svetovej vojny. Informuje o tom agentúra DPA.
Na najvyťaženejšom hraničnom priechode Vaalimaa sa začali v nedeľu na ruskej strane tvoriť kolóny okolo 8.00 h miestneho času (7.00 SELČ), uviedol vedúci oddelenia medzinárodných záležitostí Fínskej pohraničnej stráže Matti Pitkäniitty na Twitteri.
V sobotu prekročilo pozemné hranice z Ruska do Fínska 8 572 ľudí, čo je viac ako pred týždňom, keď hranice prekročilo v sobotu 5 286 ľudí, uviedol Pitkäniitty. Opačným smerom – z Fínska do Ruska – odišlo približne 4 199 Rusov. "Malý počet prípadov falšovania dokumentov a (nulové) nelegálne prechádzanie cez zelené hranice (zalesnené oblasti) svedčí o tom, že legálne cesty sú v súčasnosti dostačujúce... To sa však môže zmeniť," napísal Pitkäniitty ešte v sobotu na Twitteri.
14:44 Proruská samospráva tvrdí, že pri útoku v Chersone zahynuli dvaja ľudia
Proruské úrady v okupovanom juhoukrajinskom meste Cherson obvinili ukrajinské jednotky z raketového útoku na miestny hotel a zo zabitia dvoch ľudí vrátane bývalého poslanca. Kyjev sa k tomu bezprostredne nevyjadril. Informuje o tom agentúra AFP.
"Dnes okolo 05.30 h miestneho času ukrajinské ozbrojené sily odpálili raketu na hotel Play by Ribas" v Chersone, uviedla vo vyhlásení Ruskom dosadená samospráva s tým, že podľa predbežných údajov prišli o život dvaja ľudia.
Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov uviedol, že medzi mŕtvymi je aj proruský bývalý ukrajinský poslanec Oleksij Žuravko. Podľa miestnych úradov sa v hoteli v čase útoku nachádzali novinári z ruských médií.
12:24 Roger Waters ruší koncerty v Poľsku. Nechcú ho tam pre jeho kritiku Ukrajiny
Spoluzakladateľ Pink Floyd Roger Waters zrušil plánovené koncerty v Krakove. Informuje o tom agentúra PAP.
Dva koncerty v rámci turné This Is Not A Drill mali byť v krakovskej Tauron Arene 21. a 22. apríla. Hudobníkov manažér však bez udania dôvodu informoval, že sa neuskutočnia, povedal zástupca Tauron Areny Lukasz Pytko pre PAP.
Mestské zastupiteľstvo v Krakove pripravovalo na stredu (28.9) hlasovanie, v ktorom mali hudobníka označiť za neželanú osobu pre výroky na adresu Ukrajiny. "S vedomím ruského zločinného útoku na Ukrajinu a vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi..., vyjadrujú poslanci v Krakove rozhorčenie nad vyhláseniami pána Rogera Watersa o ruskej invázii," píše sa v návrhu.
Roger Waters. Foto: FB/Roger Waters
"Takáto akcia by bola pre naše mesto hanbou. Nech spieva v Moskve a hrá sa na Putinovho priateľa,“ vysvetlil poslanec Lukasz Wantuch pre poľské médiá.
Waters začiatkom septembra napísal otvorený list manželke ukrajinského prezidenta Zelenského, v ktorom obvinil "extrémnych nacionalistov", že priviedli Ukrajinu do "zničujúcej vojny". Vyzval ju, aby "hľadala inú cestu" s cieľom "zastaviť zabíjanie".
10:13 Ukrajina a Rusko sa obvinili z ostreľovania viacerých oblastí
Ukrajina a Rusko sa v nedeľu navzájom obvinili z raketových útokov a ostreľovania v rôznych oblastiach na juhu a východe Ukrajiny, informuje agentúra Reuters.
Ukrajinská armáda skoro ráno uviedla, že ruské jednotky podnikli za posledných 24 hodín desiatky raketových útokov a náletov na vojenské a civilné ciele vrátane 35 "osád". Rusko tiež podľa ukrajinskej armády zaútočilo pomocou dronov na centrum mesta Odesa. Obete na životoch či zranených dosiaľ nehlásili.
Rusko popiera, že by jeho jednotky zámerne útočili na civilistov. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na neznáme zdroje už skôr uviedla, že ukrajinské sily ostreľovali sýpku a sklady hnojív.
06:30 Rusko: Parlament by mohol o anexii okupovaných častí Ukrajiny rokovať vo štvrtok
Poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) budú podľa agentúry TASS o právnom rámci pripojenia anektovaných území k Rusku rokovať vo štvrtok – len dva dni po skončení hlasovania v referendách, ktoré je naplánované na 27. septembra. Agentúra Interfax predpokladá, že o návrhu zákona by mohla vo štvrtok rokovať aj horná komora parlamentu.
02:30 Wang I: Čína podporuje riešenie konfliktu na Ukrajine mierovou cestou
Čína požiadala Rusko a Ukrajinu, aby zaistili, že dôsledky ich konfliktu nezasiahnu iné krajiny. Zároveň vyzvala na ukončenie vojny diplomatickou cestou. V sobotu to na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I. Informuje o tom agentúra AFP.
"Vyzývame všetky zainteresované krajiny, aby zabránili rozšíreniu tejto krízy a aby chránili legitímne práva a záujmy rozvojových krajín," uviedol Wang I. Dodal, že "Čína podporuje všetky riešenia zamerané na ukončenie ukrajinskej krízy mierovou cestou". Hlavnou prioritou je podľa neho sprostredkovanie mierových rokovaní.
01:50 Zelenskyj: Vladimir Putin vedome posiela obyvateľov Ruska na smrť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nariadenie Kremľa o čiastočnej mobilizácii ruského obyvateľstva vo vojne proti Ukrajine za "zločin". Ruských vojakov zároveň vyzval, aby zložili zbrane. Uviedol to v noci na nedeľu vo videopríhovore v ruskom jazyku. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
"Je lepšie odmietnuť povolanie do vojenskej služby, než zomrieť na cudzom území ako vojnový zločinec," vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že ak sa ruské jednotky vzdajú, Ukrajina s nimi bude zaobchádzať "civilizovaným spôsobom, pričom sa nikto nedozvie, za akých okolností sa vzdali".
Ide o už o druhý príhovor v ruštine, ktorý v priebehu tohto týždňa ukrajinský prezident adresoval obyvateľom Ruska. Na svojom Facebooku ho zverejnil len niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmeny v trestnom zákonníku, ktoré sprísňujú postih za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať. Zelenskyj Rusov tiež upozornil, že Putin ich "vedome posiela na smrť". Dodal, že je lepšie "vyhnúť sa zločinnej mobilizácii, než sa nechať zmrzačiť a následne sa ešte aj zodpovedať za svoju účasť vo vojne pred súdom".
Ruský dôstojník meria telesnú teplotu brancov počas registrácie vo vojenskom náborovom centre v ruskom Volgograde v sobotu 24. septembra 2022. Foto: TASR/AP
00:47 Lavrov na VZ OSN: Rusofóbia na Západe nadobudla groteskné rozmery
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov skritizoval krajiny Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine a vyhlásil, že Spojené štáty sa so svojimi spojencami snažia Rusko "zničiť". Uviedol to v sobotu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Informuje o tom agentúra AFP.
"Rusofóbia na Západe je bezprecedentná a nadobudla až groteskné rozmery," vyhlásil Lavrov. Dodal, že západné krajiny "sa neštítia otvorene deklarovať svoj úmysel nielen vojensky poraziť Rusko, ale ho aj zničiť a rozdrobiť".
Podľa šéfa ruského rezortu diplomacie sa Spojené štáty od víťazstva v studenej vojne "považujú za Božieho vyslanca na Zemi – nemajú žiadne povinnosti, len posvätné právo beztrestne konať, ako sa im zachce".
Lavrov v rámci svojho prejavu tiež obhajoval referendá o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami, pričom uviedol, že ich obyvatelia si len nárokujú na územia, "na ktorých ich predkovia žili celé stáročia".
SOBOTA
20:05 Borrell: Putin v súvislosti s možným použitím jadrových zbraní nezavádza
Európska únia musí brať vážne hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, že v rámci konfliktu na Ukrajine môže použiť i jadrové zbrane. Vyhlásil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Podľa jeho slov táto vojna dosiahla "nebezpečný moment". Borrellovo vyjadrenie prichádza v čase, keď Rusko začína čiastočnú mobilizáciu a podniká kroky na pripojenie štyroch oblastí Ukrajiny. Putin však na bojisku čelí neúspechom, keďže ruské sily sú vytláčané ukrajinskou protiofenzívou.
"Určite je to nebezpečný moment, pretože ruská armáda je zatlačená do kúta a Putinova reakcia - hrozba použitím jadrových zbraní - je veľmi zlá," povedal Borrell, ktorého v sobotu citovala spravodajská stanica BBC News. Sedem mesiacov od ruskej invázie na Ukrajinu sa analytici zhodujú, že Putinove vojenské sily sú na ústupe. Borrell tvrdí, že je potrebné dosiahnuť "diplomatické riešenie", ktoré "zachová zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny". "V opačnom prípade môžeme ukončiť vojnu, ale nebudeme mať mier a budeme mať ďalšiu vojnu," povedal Borrell.
Putin v zriedkavom prejave k národu počas tohto týždňa povedal, že jeho krajina má "rôzne zbrane na ničenie" a "použije všetky dostupné prostriedky", pričom dodal: "Nežartujem." "Ak niekto v takomto kontexte povie, že nezavádza, musíte ho brať vážne," zdôraznil Borrell
19:09 Počas protestov proti mobilizácii zadržali v Rusku najmenej 700 ľudí
Ruské úrady v sobotu zadržali viac ako 700 ľudí na protestoch proti mobilizácii, ktorú tento týždeň nariadil prezident Vladimir Putin. Informujú o tom správy AP a AFP. Údaje o počte zadržaných zverejnila nezávislá monitorovacia skupina OVD-Info, ktorá napočítala najmenej 707 ľudí zadržaných v 32 mestách po celom Rusku. Takmer polovica z nich bola v Moskve a takmer 150 v Petrohrade. Niektorí zo zatknutých boli maloletí.
V sobotu bola polícia rozmiestnená v mestách, kde plánovali protesty opozičná skupina Vesna a stúpenci väzneného Alexeja Navaľného. Demonštrantov, väčšinou mladých ľudí, rýchlo zatkli ešte predtým, ako stihli protestovať. V centre Moskvy sa pohyboval silný policajný tím a kontroloval doklady okoloidúcich. Podozrivých zadržali. Mladá žena sa postavila na lavičku a kričala "Nie sme potrava pre delá!". Potom ju odviedla polícia. V Novosibirsku na východnej Sibíri bolo zadržaných viac ako 70 ľudí, pretože spievali pieseň zo sovietskej éry oslavujúcu mier. V Irkutsku polícia mužom na demonštrácii odovzdala predvolanie na vojenské odvodové úrady.
18:50 Rusko sprísnilo tresty za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v sobotu zmeny v trestnom zákonníku, ktoré sprísňujú postih za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Putin k týmto zmenám prikročil len niekoľko dní po nariadení čiastočnej mobilizácie. Stredajšie oznámenie o mobilizácii 300-tisíc záložníkov však vyvolalo protesty v celom Rusku a novú vlnu hromadného odchodu obyvateľov z krajiny.
Ruský parlament deň predtým schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré sprísňujú tresty za vojenské zločiny v čase mobilizácie. Po podpísaní týchto zákonov hrozí vojakom, ktorí dezertujú, vzdajú sa "bez povolenia", odmietnu bojovať alebo neuposlúchnu rozkaz, až desať rokov odňatia slobody. Za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu bude hroziť trest odňatia slobody na 15 rokov.
Samostatný zákon, ktorý bol tiež podpísaný v sobotu, uľahčuje prístup k ruskému občianstvu pre cudzincov, ktorí narukovali do ruskej armády. Cudzinci, ktorí strávia v ruskej armáde aspoň rok, budú môcť požiadať o ruské občianstvo, čím sa obíde bežná požiadavka päťročného pobytu v krajine.
15:37 Rusko nahradilo popredného generála zodpovedného za logistiku armády
Rusko oznámilo v sobotu, že nahradilo najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. Rusko k tejto zmene pristúpilo po tom, čo tamojší prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu, ktorá odhalila rozsiahle logistické nedostatky, píše agentúra AFP.
"Armádny generál Dmitrij Bulgakov bol uvoľnený z funkcie námestníka ministra obrany" a nahradí ho generálplukovník Michail Mizincev, uviedlo na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany. Spojené kráľovstvo uvalilo na Mizinceva (60) sankcie za jeho úlohu pri obliehaní ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré ruská armáda dobyla v máji.
13:24 Ruské bombardovanie Charkovskej oblasti zranilo päť ľudí
Ruské bombardovanie Charkovskej oblasti v piatok zasiahlo obce pri hraniciach s Ruskou federáciou. „Najviac bombardovaním trpí okres Kupiansk," uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Dodal, že za uplynulých 24 hodín bolo v okrese zranených päť ľudí, vrátane dvoch sestier vo veku 10 a 17 rokov. Informuje o tom portál news.sky.com.
13:04 Poľské úrady nevpustili do krajiny desiatky ruských občanov
Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny niekoľkým desiatkam Rusov. Pre agentúru PAP to v sobotu uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská. Od pondelka do štvrtka bol zamietnutý vstup do krajiny 54 ruským občanom, spresnila Michalská. Podľa televízie TVN24 tiež poznamenala, že na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj. Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.
Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili. Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru.
12:15 Rusko mobilizuje mužov aj v Záporoží a Chersone, tvrdí ukrajinské ministerstvo
Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, "ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie", uvádza ukrajinské ministerstvo obrany. Ide napríklad o ukrajinské mestá Záporožie alebo Cherson. Správu publikoval denníka Guardian. Príslušníci ruských okupačných síl naďalej páchajú nezákonné akcie proti civilnému obyvateľstvu a zapájajú sa do rabovania," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
K obyvateľom Ruskom okupovaných oblastí sa v noci na sobotu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj. "Schovajte sa pred ruskou mobilizáciou akokoľvek, ako viete. Vyhnite sa povolávacím rozkazom. Pokúste sa dostať na územie slobodnej Ukrajiny," cituje Zelenského agentúra Reuters. Zároveň vyzval tých, ktorí sa aj tak stanú súčasťou ruskej armády, aby "sabotovali" a "narúšali" jej činnosť a posúvali informácie ukrajinskej tajnej službe.
10:30 Rusko sa chystá zaplaviť Áziu palivami, keďže Európa sprísňuje sankcie
Rusko pravdepodobne v najbližších mesiacoch dodá viac palív do Ázie a na Blízky východ, keďže Európa sprísňuje sankcie proti Moskve, aby zintenzívnila svoju reakciu na jej inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa údajov S&P Global Commodities tieto dva regióny už od vypuknutia vojny získavajú väčší podiel na ruskom exporte, čo poukazuje na rekonfiguráciu globálnych energetických tokov. Európska únia sa pripravuje na zákaz väčšiny dovozu ruskej ropy od 5. decembra, po ktorom bude nasledovať zákaz ropných produktov od februára 2023. To zvyšuje tlak na Moskvu, aby presmerovala viac svojej energetickej produkcie do iných regiónov.
India a Čína podľa Morgan Stanley minulý mesiac odobrali denne spolu 2,7 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy a ropných produktov. To bolo o 54 percent viac ako pred rokom. Menšie krajiny zvýšili dovoz na 926-tisíc barelov denne z 561-tisíc barelov denne. Zatiaľ čo kupci v niektorých krajinách, ako je Mjanmarsko alebo Srí Lanka, sa priznali, že berú ruskú ropu, iní sa vykrúcali vzhľadom na sankcie a postoj Západu.
02:33 Predseda Európskej rady Michel: Rusko by malo byť vylúčené z BR OSN
Predseda Európskej rady Charles Michel poukázal v piatok vo svojom prejave v New Yorku na to, že Bezpečnostná rada OSN umožňuje Rusku ďalej sa zúčastňovať na jej činnosti a rozhodovaní, hoci Moskva vedie na Ukrajine útočnú vojnu. Informoval o tom portál americkej televízie CNN. "Keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN začne nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu, vojnu odsúdenú Valným zhromaždením OSN, vylúčenie takého člena z bezpečnostnej rady by malo byť automatické," povedal
Michel vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Michel dodal, že Kremeľ sa snaží "zmobilizovať celý svet proti vymyslenému nepriateľovi". "Sme tu v Organizácii Spojených národov, v sídle, kde sa spoločne schádzajú národy sveta. A všetci vieme, že taký mohutný mnohostranný systém si vyžaduje vzájomnú dôveru... Použitie veta by malo byť výnimkou, ale stáva sa pravidlom," upozornil Michel. Predseda Európskej rady vyzval na reformu bezpečnostnej rady, ktorá je podľa neho "nutná a naliehavá".
00:53 Zelenskyj dúfa, že svet odsúdi ruské "pseudoreferendá" na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom príhovore odsúdil "pseudoreferendá", ktoré proruské úrady organizujú na okupovaných ukrajinských územiach s cieľom pripojiť tieto oblasti k Rusku. Zelenskyj vyjadril nádej, že referendá odsúdi aj svet. Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a Reuters. "Svet bude na tieto pseudoreferendá reagovať podľa práva - jednoznačne ich odsúdi," povedal s dôverou Zelenskyj.
"Tieto hlasovania nie sú len zločinmi proti medzinárodnému právu a ukrajinským zákonom, sú to zločiny proti určitým ľuďom, proti národu," uviedol ukrajinský prezident. Ľudové hlasovania o pripojení k Ruskej federácii sa konajú od piatka do utorka v štyroch oblastiach Ukrajiny - v Doneckej a Luhanskej na východe, ako aj v častiach Chersonskej a Záporožskej na juhovýchode. Referendá organizované Moskvou na Ukrajine označili za "podvod" Kyjev aj jeho západní spojenci.
00:03 Biden: Rusko postihnú "rýchle a ťažké straty", ak anektuje ukrajinské územia
Prezident USA Joe Biden v piatok varoval Rusko, že ak využije "podvodné" referendá na pripojenie ďalších ukrajinských území, nasledovať budú "rýchle a ťažké" straty pre ruskú ekonomiku. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Ruskom organizované referendá sú podvod - falošná zámienka pre pokus nasilu pripojiť časti Ukrajiny, čo bude do očí bijúce porušenie medzinárodného práva," uviedol Biden vo vyhlásení. "Budeme so svojimi spojencami a partnermi pracovať na tom, aby sme Rusku spôsobili ďalšie rýchle a ťažké ekonomické straty," dodal. Moskva naplánovala v častiach východnej a juhovýchodnej Ukrajiny referendá o pripojení k Rusku. "Vieme, že tieto referendá budú zmanipulované," uviedla predtým aj tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.
PIATOK
21:50 Rusi vyhýbajúci sa mobilizácii sú zradcovia a zbabelci, vyhlásil čečenský vodca Kadyrov
Za zbabelcov a zradcov označil v piatok čečenský vodca Ramzan Kadyrov Rusov, ktorí sa napriek mobilizácii nechcú podieľať na vojne proti Ukrajine.
„Ty nie si nič viac než zbabelec, zradca a človek druhej kategórie,“ oslovil Kadyrov na svojom kanáli na platforme Telegram tých Rusov, ktorí odmietajú narukovať do vojny na Ukrajine. Dôvody, ako je odmietnutie vojny, násilia alebo politického vedenia Ruska sú len výhovorky, vyhlásil čečenský prezident.
20:25 Poľsko neposkytne útočisko Rusom utekajúcim pred mobilizáciou
Poľsko neotvorí svoje hranice pre Rusov utekajúcich pred čiastočnou mobilizáciou, ktorú v stredu vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin. Uviedol to v piatok námestník poľského ministra vnútra, informuje agentúra DPA.
„Nedáme plošné povolenie na to, aby skupiny Rusov vstupovali do Poľska; a to ani tým, ktorí tvrdia, že utekajú pred mobilizáciou,“ povedal pre poľský verejnoprávny rozhlas viceminister vnútra Maciej Wasik.
Zdôraznil, že s ohľadom na národnú bezpečnosť Poľska nemožno otvoriť hranice krajiny pre všetkých Rusov, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu do armády a vyslaniu do bojov na Ukrajine. Podľa Wasika totiž nemožno vylúčiť riziko, že by sa takýmto spôsobom mohli dostať do Poľska osoby pracujúce pre ruské tajné služby. Podľa neho neexistujú spôsoby na rýchle odhalenie takýchto osôb.
20:20 Nikdy neuznáme fingované referendá na Ukrajine, znie zo skupiny G7
Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v piatok odsúdila referendá o pripojení sa k Rusku v štyroch oblastiach na Ukrajine ako „fingované“ a „bez akéhokoľvek právneho účinku či legitímnosti“.
Podľa zoskupenia ide zo strany Ruska o „falošnú zámienku“, aby mohlo Ukrajine uchvátiť časť územia. „Nikdy neuznáme tieto referendá… a nikdy neuznáme takúto anexiu, ak k nej dôjde,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré médiám zaslalo nemecké predsedníctvo G7.
20:15 Fínsko zakáže vstup Rusom so schengenskými turistickými vízami
Fínsko v piatok oznámilo, že zakáže vstup Rusom s turistickými vízami. Podľa Helsínk sa to bude týkať víz vydaných Fínskom alebo ktoroukoľvek inou krajinou schengenského priestoru, informovala agentúra AFP.
„Zakážeme vstup tým, ktorí prekračujú hranicu len za účelom turizmu,“ povedal v piatok novinárom fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.
19:20 Nemecko je otvorené prijímaniu ruských utečencov
„Mnohí Rusi, ktorých teraz povolávajú, sa nechcú zúčastniť na tejto vojne. To je dobrý znak,“ povedal novinárom na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit. „Musí zostať otvorená cesta pre Rusov na príchod do Európy a tiež do Nemecka,“ konštatoval.
Vo štvrtok nemecké rezorty zahraničia a vnútra naznačili, že utekajúci občania Ruska by mohli v Nemecku požiadať o azyl. „Dezertéri, ktorým hrozia vážne represie, spravidla môžu dostať v Nemecku ochranu,“ povedala pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.
19:10 Zelenskyj vymenoval nového veľvyslanca Ukrajiny v Nemecku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vymenoval nového veľvyslanca v Nemecku, kariérneho diplomata Olexija Makejeva.
Štyridsaťšesťročný diplomat Makejev je nástupcom doterajšieho ukrajinského ambasádora v Nemecku Andrija Melnyka.
Makejev od roku 2020 pôsobil ako osobitný predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pre sprísnenie sankcií voči Rusku.
17:40 Fínsko výrazne obmedzí vstup ruských občanov na svoje územie
Fínsko „výrazne obmedzí“ vstup ruských občanov na svoje územie. K tomuto kroku pristúpilo po tom, ako sa po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku zdvojnásobil počet Rusov vstupujúcich do Fínska, informovala agentúra AFP.
Rozhodnutie o výraznom obmedzení počtu ruských občanov vstupujúcich na územie Fínska prijal výbor ministrov pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Súčasne odporučil, aby sa obmedzilo vydávanie nových víz pre ruských občanov.
Súčasný nápor Rusov totiž „vážne poškodzuje medzinárodné postavenie Fínska,“ uvádza sa v piatkovom vyhlásení fínskej vlády. Bližšie podrobnosti o chystaných reštrikciách vláda bezprostredne neoznámila.
17:00Uzbekistan pozastavil ruský platobný systém Mir
Uzbekistan v piatok pozastavil ruský alternatívny platobný systém Mir. Dôvodom je tlak USA na krajiny, ktoré túto službu využívajú, aby od toho upustili.
Rusko vyvinulo Mir v roku 2015, aby obišlo západné sankcie po anexii Krymu. Mir je pre Rusko náhradou za platobné systémy, ako Visa či Mastercard. Tento systém je pod drobnohľadom USA, odkedy Moskva vyslala svojich vojakov na Ukrajinu.
16:29 Ukrajinskí vojaci znovudobyli ďalšie časti Doneckej oblasti
Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že znovudobyla dedinu Jackivka a viacero pozícií ruských síl južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, o ktoré celé týždne viedli intenzívne boje. Informovala o tom agentúra AFP.
Došlo k tomu v deň, keď sa v separatistických republikách v Doneckej a Luhanskej oblasti, a tiež v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré okupuje Rusko, začali tzv. referendá o ich pripojení k Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že Rusko chce po skončení prebiehajúcich "referend", ktoré potrvajú do utorka, uvedené štyri oblasti Ukrajiny čo najskôr anektovať. Súčasne zdôraznil, že pokusy zo strany Ukrajiny o opätovné ovládnutie týchto oblastí budú považované za útok na Ruskú federáciu.
16:18 NATO neuzná výsledok falošných referend na okupovaných územiach Ukrajiny
Severoatlantická aliancia v piatkovom oficiálnom oznámení dôrazne odsúdila plán uskutočniť falošné referendá o vstupe do Ruskej federácie v ukrajinských oblastiach čiastočne kontrolovaných ruskou armádou. NATO v tejto súvislosti pripomenulo rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 s názvom "Agresia proti Ukrajine", v ktorej sa uvádza, že žiadne nadobudnutie územia vyplývajúce z použitia hrozby alebo sily nemožno uznať za zákonné.
"Spojenci neuznávajú a nikdy neuznajú nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskom. Falošné referendá v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Ukrajiny nemajú žiadnu legitimitu a budú očividným porušením Charty OSN. Spojenci NATO neuznajú ich nezákonnú anexiu. Tieto oblasti sú Ukrajina. Vyzývame všetky štáty, aby odmietli očividné pokusy Ruska o územné zisky," uvádza sa v oficiálnom vyhlásení.
Podľa stanoviska Aliancie ruské rozhodnutia o referendách na Ukrajine vrátane čiastočnej vojenskej mobilizácie sú ďalšou eskaláciou nezákonnej vojny vedenej proti Ukrajine. NATO zároveň zdôraznilo, že odmieta nezodpovednú "jadrovú rétoriku" Ruska.
15:48 VIDEO Ruský dôstojník na videu hovorí mobilizovaným mužom, že ich čaká dvojtýždňový výcvik
Ukazuje to video z neznámeho náborového strediska v Rusku. Armádny dôstojník v ňom prehovára k očividne nespokojným mobilizovaným mužom. Vyzýva ich, aby sa stíšili. "Dohrali ste sa. Teraz ste všetci vojaci," hovorí dôstojník s tým, že muži pobudnú na danom mieste tri dni a potom sa letecky presunú do iného výcvikového strediska. Tam ich má čakať dvojtýždňový výcvik.
15:03 Peskov: Kremeľ chce po referendách rýchlo anektovať ukrajinské územia
Rusko chce anektovať okupované ukrajinské územia po referendách v štyroch oblastiach čo najrýchlejšie. Procedúra pre začlenenie oblastí by mohla byť rýchla, uviedol v piatok podľa ruských médií hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra DPA.
Peskov súčasne zdôraznil, že pokusy zo strany Ukrajiny o opätovné ovládnutie týchto oblastí budú interpretované ako útok na Ruskú federáciu (RF). Ruský prezident Vladimir Putin už deklaroval, že na obranu tohto územia využije všetky prostriedky. Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii.
14:14 Z masového pohrebiska pri Iziume exhumovali 436 tiel
Z masového pohrebiska pri meste Izium na východe Ukrajiny bolo exhumovaných 436 tiel. Tridsať z nich malo viditeľné známky mučenia. V piatok to oznámili gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov a šéf polície Volodymyr Tymoško, uviedla agentúra AP. Synehubov a Tymoško novinárom povedali, že v oblastiach, ktoré nedávno v rámci protiofenzívy oslobodili ukrajinské sily, našli ďalšie tri pohrebiská.
Šéf vyšetrovacej komisie OSN Erik Möse na Ukrajine v piatok Rade OSN pre ľudské práva (OHCHR) povedal, že na Ukrajine boli spáchané vojnové zločiny. Nešpecifikoval však, či ide o vojnové zločiny spáchané Ukrajinou alebo Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok poprel tvrdenia Kyjeva, že príslušníci ruskej armády páchali v Charkovskej oblasti vojnové zločiny. Obvinenia označil za "klamstvo".
14:02 Kazachstan hlási zvýšenie počtu ľudí prechádzajúcich hranice z Ruska
Kazachstan zaznamenal zvýšený počet príchodov zo susedného Ruska po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil tento týždeň čiastočnú mobilizáciu, oznámili v piatok kazašské úrady, informovala agentúra Reuters. Štyri z 30 cestných hraničných priechodov na rusko-kazašských hraniciach, ktoré sú druhými najdlhšími hranicami na svete, sú obzvlášť preťažené. Uviedla to kazašská pohraničná stráž, ktorá zároveň nešpecifikovala presný počet ľudí, ktorí už prekročili hranice z Ruska.
Jeden zo svedkov, ktorý si neželal byť menovaný, pre Reuters uviedol, že čaká so svojimi spolucestujúcimi v rade na rusko-kazašských hraniciach už od štvrtkového ráno. Zároveň povedal, že videl nezvyčajne hustú premávku na ruskej strane hraníc, kde autá kontrolujú ruskí pohraničníci. Podľa svedka tvoria tiež väčšinu ľudí, ktorí sa snažia prekročiť kazašské hranice, muži v povolávacom veku, teda mladší než 35 rokov.
12:45 Rusko: Výnimku z čiastočnej mobilizácie budú mať pracovníci sektora IT
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ľudia pracujúcich na kľúčových pozíciách v ruskom sektore informačných technológii a telekomunikácie či vo finančnom sektore budú mať výnimku z čiastočnej mobilizácie, ktorú tento týždeň nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom denník podľa The Guardian.
"Aby sa zaistil chod istých technologických odvetví, ako aj finančného systému Ruskej federácie, rozhodlo sa, že nebudeme verbovať občanov, ktorí pracujú v akreditovaných organizáciách, ktoré patria do oblasti informačných technológií," uvádza ruský rezort obrany s tým, že pôjde predovšetkým o ľudí s vyšším vzdelaním alebo s odborným školením.
Podľa vyhlásenia ide predovšetkým o organizácie, ktoré sa zaoberajú vývojom, implementáciou, údržbou a zapracovávaním riešení v odbore informačných technológii alebo zaisťujú chod informačnej infraštruktúry. Na sociálnej sieti Telegram ministerstvo tiež uvádza, že právo na odklad majú aj zamestnanci registrovaných médií, teda tlače a televíznych a rozhlasových spoločností.
Rezort uvádza vo vyhlásení i ďalšie sektory, na ktorých zamestnancov sa vzťahuje výnimka, napríklad sektor telekomunikačný či finančný.
11:53 Na fínsko-ruských hraniciach je stále rušná premávka, tvrdí pohraničná stráž
Premávka na fínskych juhovýchodných hraniciach s Ruskom je aj v piatok rušná. Po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku sa vo štvrtok oproti minulému týždňu zdvojnásobil počet Rusov, ktorí prekročili hranice do Fínska. Pre agentúru Reuters to uviedla fínska pohraničná stráž. "Toto ráno je premávka naďalej rušná... možno sa oproti včerajšku aj trochu zvyšuje," uviedol hovorca pohraničnej stráže.
Vo štvrtok pozemné hranice prekročilo z Ruska asi 7-tisíc ľudí z toho asi 6-tisíc bolo ruských občanov. Oproti rovnakému dňu pred týždňom ide o nárast o 107 percent, uviedla pohraničná stráž. Vo štvrtok tiež požiadali o azyl vo Fínsku tri osoby, minulý týždeň nikto. Najdlhší rad áut - asi 500 metrov - bol v piatok na hraničnom priechode Vaalimaa. "Dlhší než je zvyčajné" bol aj na druhom najfrekventovanejšom hraničnom priechode Nuijamaa.
11:36 Berlusconi: Putin bol k spusteniu vojny na Ukrajine dotlačený
Ruský prezident Vladimir Putin bol dotlačený k tomu, aby na Ukrajine spustil vojenskú operáciu a nastolil v Kyjeve novú vládu. Vo štvrtok to uviedol bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v rozhovore pre taliansku televíziu RAI. Uviedol to Reuters. "Putin bol tlačený ruským ľudom, svojou stranou, svojimi ministrami, aby vymyslel túto špeciálnu operáciu," povedal Berlusconi. Pôvodný plán Moskvy bol podľa bývalého talianskeho premiéra dobyť Kyjev "za týždeň", nahradiť vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského "vládou slušných ľudí" a následne odísť.
"Nerozumel som dokonca ani tomu, prečo sa ruské jednotky rozptýlili po Ukrajine, zatiaľ čo som si myslel, že by sa mali držať len okolo Kyjeva," uviedol. Berlusconi tiež naznačil, že rozhodnutie Moskvy o napadnutí Ukrajiny bolo reakciou na výzvu separatistov na východe Ukrajiny. Dodal, že lídri separatistov prišli do Kremľa a Putinovi povedali: "Prosím, bráňte nás, pretože ak nás nebudete brániť, nevieme, kde by sme mohli skončiť."
10:24 Estónska premiérka: Rusko môže pobaltské štáty odpojiť od elektrickej siete
Estónska premiérka Kaja Kallasová vo štvrtok upozornila obyvateľov Estónska pred možnými výpadkami elektriny v prípade, ak Rusko odpojí pobaltské štáty od spoločnej elektrickej siete. Zároveň oznámila cvičenie pripravenosti estónskej obrany, informovala agentúra Reuters.
"Musíme byť pripravení aj na to, že Rusko môže odpojiť Estónsko, Lotyšsko a Litvu od elektrickej siete," povedala Kallasová v televíznom prejave. Dodala, že verejné orgány, spoločnosti aj všetci obyvatelia by sa na možné "dočasné" výpadky elektriny mali pripraviť. Takmer 3-tisíc záložníkov bolo vo štvrtok v Estónsku povolaných na každoročné manévre, ktoré budú trvať týždeň. Predsedníčka estónskej vlády však poznamenala, že Estónsko zatiaľ nikto neohrozuje. Kallasová zároveň vyzvala ruských občanov žijúcich v Estónsku, aby ignorovali akékoľvek predvolania do bojov na Ukrajine. "Nechoďte, lebo niet cesty späť," povedala.
09:29 Szijjártó rokoval v New Yorku s Lavrovom ako jediný z ministrov krajín EÚ
Na vojnovú infláciu a neúmerné ceny energií existuje len jediné riešenie, ktorým je mier. Maďarsko chce mier. Povedal to vo štvrtok večer po schôdzke Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. Szijjártó na sociálnej sieti v tejto súvislosti uviedol, že žiaľ, bol iba jediným ministrom zahraničných vecí krajín Európskej únie, ktorý tak urobil.
"Samozrejme, je možné, že teraz doma hlavne predstavitelia opozície, kritici alebo predstavitelia opozičnej tlače povedia, že tak načo som sa vlastne stretol s Lavrovom. Domnievam sa, že mier nevznikne bez dialógu. Ak v nasledujúcom období nedôjde k mierovým rokovaniam, svet čakajú ešte vážnejšie následky, ktorým by bolo dobré predísť," vyhlásil Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku.
Po schôdzke s Lavrovom Szijjártó podľa agentúry MTI upozornil na to, že maďarská ekonomika by nemohla fungovať bez ruských energií. Podčiarkol, že Gazprom naďalej bez prerušenia zásobuje Maďarsko a v súlade s dohodou dodáva denne 5,8 milióna kubických metrov plynu navyše oproti pôvodnému množstvu. Ministri hovorili aj o spolupráci v oblasti atómovej energie. "Uvedením nových reaktorových blokov v Paksi do prevádzky v roku 2030 sa Maďarsko bude môcť čiastočne osamostatniť od neistoty a zvyšovania cien, ktoré charakterizujú medzinárodný trh s energiou," dodal Szijjártó.
Peter Szijjártó. Foto: TASR/Martin Baumann
09:25 Analytik: Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá
Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Uviedol to Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe. Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. "Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny," konštatoval.
Dosah mobilizácie 300-tisíc ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka "záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie". "V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude," uviedol. Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. "Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie," dodal.
V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku. Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. "Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou," skonštatoval.
08:02 V okupovaných ukrajinských regiónoch sa začali referendá o pripojení k Rusku
V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa v piatok o 7.00 h SELČ začali referendá o ich pripojení k Rusku, informuje agentúra AFP. Prebiehať budú päť dní až do utorka 27. septembra. Konajú sa v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Uviedla to televízia CNN.
Podľa pozorovateľov je nepravdepodobné, že uponáhľané hlasovanie v oblastiach bojových operácií by mohlo byť úspešné a spravodlivé. Navyše kvôli rozsiahlemu vnútornému presídleniu od začiatku vojny sú databázy voličov neaktuálne. Napríklad z Chersonskej oblasti odišla od začiatku ruskej invázie zhruba polovica obyvateľov, tvrdia ukrajinské úrady. Referendá odsúdila Ukrajina aj jej západní spojenci a označili ich za "nelegitímne" a "podvodné". Európska únia ich výsledky neuzná a zároveň naznačila, že voči Rusku pripravuje nový balík sankcií.
V Doneckej oblasti je referendová otázka kladená výlučne v ruštine, približuje CNN, pretože tamojší proruskí predstavitelia ju nazývajú "štátnym jazykom". Otázka sa tiež líši podľa konkrétnej oblasti. Napríklad v Doneckej oblasti znie : "Ste za pripojenie DĽR (Doneckej ľudovej republiky) k Ruskej federácii na základe práv subjektu Ruskej federácie?" Rovnaké to bude aj v samozvanej Luhanskej ľudovej republike.
V okupovaných častiach Chersonskej oblasti otázka znie: "Ste za odtrhnutie Chersonskej oblasti od štátu Ukrajina, vytvorenie samostatného štátu z Chersonskej oblasti a jeho pripojenie k Ruskej federácii, ako subjektu Ruskej federácie?" Marina Zacharovová, členka tamojšej volebnej komisie, odhaduje účasť na 750.000 voličov. V okupovaných častiach Záporožskej oblasti je podobná otázka v ruštine aj ukrajinčine.
05:35 Správa OBSE: Represie voči občianskej spoločnosti v Rusku dosahujú nový vrchol
Otvorené prenasledovanie občianskej spoločnosti v Rusku zo strany tamojšieho režimu dosiahlo za posledné mesiace novú vrcholnú úroveň. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tam došlo k nárastu represií voči opozícii, médiám i nezávislým organizáciám. Vyplýva to podľa agentúry DPA z najnovšej správy, ktorú pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vypracovala nemecká právnička Angelika Nussbergerová.
"Hlavná stratégia ruských úradov je postavená na zastrašovaní," uviedla Nussbergerová vo svojej analýze, ktorej zistenia prezentovala vo štvrtok vo Viedni. Vypracovaním tejto správy o ľudských právach, právnom štáte a demokracii v Rusku ju v júli poverilo 38 z 57 členských štátov OBSE, približuje DPA. Moskva s ňou však spolupracovať odmietla, a nepovolila jej ani vycestovať do Ruska. Nussbergerovej analýza je založená na rozhovoroch s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ako aj bývalými či súčasnými ruskými činiteľmi, ktorí v nej pre ochranu ich bezpečnosti nie sú menovaní.
Nussbergerová vo svojej správe uvádza, že ruský prezident Vladimir Putin má priamu kontrolu nad všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Právnička dodáva, že od roku 2012, keď sa Putin po prestávke, počas ktorej bol premiérom, stal opätovne prezidentom, vzniklo v Rusku množstvo represívnych zákonov. Propaganda a násilie pritom medzičasom podľa jej správy vytvorili v tejto krajine "atmosféru strachu a zastrašovania".
Policajti zatýkajú demonštrantov poèas protestu proti mobilizácii v ruskom Jekaterinburgu. Foto: TASR/AP
ŠTVRTOK
21:49 Rusko tvrdí, že počas prvého dňa mobilizácie sa prihlásilo 10 000 dobrovoľníkov
Vedúci sekcie generálneho štábu ruskej armády pre mobilizáciu Vladimir Cimlianskij pre agentúru Interfax povedal, že okolo 10 000 ruských občanov sa dostavilo do odvodových stredísk z vlastnej vôle skôr, než im bol doručený povolávací rozkaz.
Dodal, že armáda zriadila call centrum, na ktoré sa jednotlivci a organizácie môžu obrátiť s otázkami ohľadom mobilizácie.
20:00 Synovi Peskova zavolali aktivisti, chcel sa vyhnúť mobilizácii
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok podporil svojho syna Nikolaja po tom, čo ho opoziční aktivisti obvinili, že sa vyhýba mobilizácii – odmietol sa totiž podrobiť rozkazu a dostaviť sa na príslušné úrady. Informovala o tom agentúra AFP.
Stúpenci väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného zatelefonovali Nikolajovi Peskovovi, vydávajúc sa za náborových pracovníkov, pričom mu nariadili hlásiť sa na mobilizáciu. Hlas, ktorý podľa blogerov patril 32-ročnému synovi hovorcu Kremľa, to však odmietol s tým, že on to "vyrieši na vyššej úrovni". Videozáznam z tohto telefonátu sa vo veľkom zdieľa na sociálnych sieťach v Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom vo štvrtok povedal, že jeho syn mu o tejto konverzácii povedal. Ako dodal, nebol zverejnený celý prepis rozhovoru, čím naznačil, že zverejnená nahrávka bola vytrhnutá z kontextu.
18:53 Guterres vyzval na vyšetrenie zločinov počas ruskej ofenzívy na Ukrajine
Generálny tajomník António Guterres vo štvrtok vyzval na vyšetrenie "katalógu krutostí" spáchaných počas ruskej ofenzívy na Ukrajine. Ten zahŕňa, ako priblížil, správy o hromadných popravách, sexuálnom násilí, mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní s civilistami a vojnovými zajatcami. Informovala o tom agentúra AFP.
"Všetky tieto obvinenia musia byť dôkladne vyšetrené, aby sa zaistilo vyvodenie zodpovednosti," povedal Guterres na úvod zasadnutia Bezpečnostnej Rady OSN v New Yorku. Páchatelia zverstiev na Ukrajine musia byť podľa slov šéfa OSN súdení spravodlivo v nezávislými súdmi. "Obete a ich rodiny majú právo na spravodlivosť, nápravu a odškodnenie," dodal.
Guterres zároveň vyjadril "hlboké znepokojenie" nad plánmi Ruska uskutočniť tzv. referendá v obsadených častiach Ukrajiny.
18:35 CNN: Dekrét o mobilizácii zahŕňa viac než len čiastočnú brannú povinnosť
Dekrét o čiastočnej mobilizácii, ktorý podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, by v skutočnosti mohol mať širší záber, než avizoval vo svojom príhovore. Pre stanicu CNN to vo štvrtok uviedli viacerí právni experti a politológovia.
Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Vojenská služba sa podľa neho bude vzťahovať len na "občanov, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, predovšetkým na tých, ktorí slúžili v ozbrojených silách, majú určité vojenské povolania a relevantné skúsenosti".
Príslušný dekrét, ktorý šéf Kremľa podpísal, však uvádza pojem "čiastočná mobilizácia" len v prvom odseku. Na rozdiel od Putinovho príhovoru sa v ňom píše, že branná povinnosť sa nevzťahuje len na tých, ktorí nie sú v stanovenom vekovom rozmedzí, alebo sú chorí či vo výkone väzenského trestu.
Hoci samotný dekrét opisuje mobilizáciu ako čiastočnú, podľa ruskej politologičky Jekateriny Šuľmanovej nevymedzuje žiadne presné kritériá. "Fakt, že sa čiastočná mobilizácia vzťahuje len na občanov v zálohe či tých, ktorí majú potrebné skúsenosti, odznel len v prejave, nie je v dekréte". Ruský právnik Pavel Čikov, ktorý sa zameriava najmä na oblasť ľudských práv, na Telegrame vyhlásil, že "dekrét povoľuje mobilizáciu v tom najširšom zmysle slova". "Rozhodnutie je v kompetencii (ruského) ministerstva obrany, ktoré určí, kto pôjde do vojny, odkiaľ a v akom počte," upozornil Čikov.
16:34 Česko neudelí víza Rusom, ktorí utekajú pred mobilizáciou
Česká republika neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou. Serveru Novinky.cz to vo štvrtok potvrdil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. "Rozumiem, že Rusi utekajú pred čím ďalej zúfalejšími rozhodnutiami Putina. Ale tí, ktorí z krajiny utekajú preto, lebo nechcú plniť povinnosť uloženú ich vlastným štátom, nespĺňajú podmienky na udelenie humanitárneho víza," uviedol Lipavský.
Rovnaký krok v stredu oznámili pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgar Rinkévičs na Twitteri napísal, že rozhodnutie neposkytovať útočisko padlo z obáv o bezpečnosť v jeho krajine.
15:42 Kremeľ označuje inváziu za špeciálnu operáciu aj napriek mobilizácii
Rusko aj napriek vyhláseniu čiastočnej mobilizácie stále označuje vojnu na Ukrajine za "špeciálnu vojenskú operáciu". Vo štvrtok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Správu priniesli agentúry DPA a stanice CNN. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. K tomuto kroku pristúpil pred avizovanými "referendami" v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o ich pripojení k Rusku.
15:34 Bojovú súčinnosť na Lešti zlaďovalo tisíc vojakov Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO
Približne tisíc vojakov z Českej republiky, Nemecka, Slovinska, Spojených štátov amerických a Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) so 110 kusmi vojenskej techniky sa v uplynulých dňoch zúčastnilo v Centre výcviku v Lešti na certifikačnom cvičení Strong Cohesion 2022. Jeho cieľom bolo preveriť pripravenosť Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO plniť stanovené úlohy.
"Vojaci na cvičení zúročili svoje skúsenosti získané na predchádzajúcom výcviku. Výsledkom bude hodnotenie ich pripravenosti," uviedol vo štvrtok, v záverečný deň cvičenia, náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. Vojaci viacerých krajín nacvičovali predovšetkým svoju súčinnosť pri bojových operáciách. Podľa Zmeka scenár cvičenia bol postavený aj na prvkoch obrany SR s vykonaním protiútoku na zachovanie celistvosti krajiny.
15:19 Únia bude potrebovať spoločný postoj ohľadom Rusov utekajúcich z vlasti
Európska únia bude musieť zaujať spoločný postoj ohľadom žiadostí Rusov utekajúcich z vlasti v súvislosti s vojnou na Ukrajine a ohlásenou čiastočnou mobilizáciou. Vo štvrtok to uviedla Európska komisia, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters. Komisia však zároveň poznamenala, že jednotlivé štáty EÚ budú musieť žiadosti ruských občanov posudzovať individuálne a brať do úvahy základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu.
Hovorca EK Peter Stano poznamenal, že z Ruska odišlo od začiatku invázie na Ukrajine už pol milióna ľudí. Poukázal tiež na správy o tom, že mnohí Rusi sa snažia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie odcestovať do zahraničia. Letenky z Ruska do okolitých krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Srbska a Turecka sa vypredali po tom, ako v stredu šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, píše Reuters. Na ruských hraniciach s Gruzínskom, Fínskom, Kazachstanom či Mongolskom boli hlásené dopravné kolóny.
15:08 Novaja Gazeta: Putin sa do vojny na Ukrajine chystá povolať až milión Rusov
Až jeden milión Rusov môže byť povolaných do vojny na Ukrajine v rámci čiastočnej mobilizácie, ktorú v stredu vyhlásil tamojší prezident Vladimir Putin, napísal nezávislý ruský denník Novaja Gazeta. Správu publikoval denník Guardian. Putin v stredajšom televíznom prejave národu povedal, že sa vojenská služba bude vzťahovať len na "občanov, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, predovšetkým na tých, ktorí slúžili v ozbrojených silách, majú určité vojenské povolania a relevantné skúsenosti".
Krátko po Putinovom vyhlásení ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ako súčasť mobilizácie, ktorá sa bude vzťahovať na občanov "s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami", povolajú do zbrane 300-tisíc Rusov, pripomína Guardian. "To nie sú ľudia, ktorí nikdy nevideli ani nepočuli nič o armáde," povedal Šojgu a dodal, že študentov ani novopovolaných brancov sa mobilizácia týkať nebude.
14:45 Putinova čiastočná mobilizácia je pokusom zachrániť si tvár, uviedol Duda
Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Vladimirom Putinom poukazuje na slabosť Ruska, povedal poľský prezident Andrzej Duda. Podľa jeho slov možno toto rozhodnutie vnímať ako pokus zachovať si tvár po tom, ako sa Rusku nepodarilo rýchlo dobyť celú Ukrajinu. Správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra PAP. Poľský prezident v rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS tiež uviedol, že Putinovo oznámenie o mobilizácii vyvolalo "hrôzu v ruskej spoločnosti, pretože na Ukrajine už zomreli tisíce ruských vojakov". Ďalšie tisíce budú nasledovať, vyhlásil Duda.
Situáciu v súvislosti s ekonomickými problémami a prichádzajúcou zimou označil poľský prezident za veľmi náročnú. Zdôraznil však, že Západ musí zvážiť, čo je najdôležitejšie: či "sa oplatí" dovoliť Rusku, aby okupovalo nezávislý štát, ktorý chce byť slobodný a demokratický, výmenou za pohodlnejší život a nižšie ceny. "Ak Rusko uspeje, nezastaví sa. Jeho ambície siahajú do pobaltských krajín, mojej krajiny Poľska, Bulharska, Českej republiky, Slovenska, všetkých krajín, ktoré boli kedysi pod jeho vplyvom," povedal Duda. "Buď chceme toto, alebo povieme Rusku 'nie' a prijmeme nepríjemnosti," dodal.
14:25 Peskov: Správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska sú veľmi prehnané
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok označil za zveličené správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska po vyhlásení čiastočnej mobilizácie, uviedol Reuters. "Informácie o rozruchu na letiskách a podobne sú veľmi prehnané... Existuje o tom veľa nepravdivých informácií. Musíme si dávať veľký pozor na to, aby sme sa nestali obeťou nepravdivých informácií v tejto veci," povedal Peskov novinárom.
Letenky z Ruska do okolitých krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Srbska a Turecka sa vypredali po tom, ako v stredu ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, píše Reuters. Na ruských hraniciach s Gruzínskom, Fínskom, Kazachstanom či Mongolskom boli hlásené dopravné kolóny.
Počas protestov proti čiastočnej mobilizácii zadržali v stredu v 38 ruských mestách viac ako 1 300 ľudí, uviedlo nezávislé združenia OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných. Podľa miestnych médií dostali povolávací rozkaz najmenej traja muži zadržaní v Moskve.
Hovorca nepoprel správy o tom, že niektorí demonštranti dostali povolávacie rozkazy. "Nie je to v rozpore so zákonom," dodal. "Špeciálna operácia začala plniť ciele na Ukrajine. Teraz sme fakticky konfrontovaní blokom NATO so všetkými jeho logistickými kapacitami. To viedlo k tomuto nevyhnutnému kroku," odpovedal Peskov na otázku o vývoji ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine. Odmietol však, že by sa konflikt na Ukrajine dal nazvať vojnou.
14:21 Putin chce rozštiepené Taliansko a Európu
Líder talianskej Demokratickej strany (PD) Enrico Letta vo štvrtok povedal, že ruský prezident Vladimir Putin chce rozštiepené Taliansko. Vyjadril sa tak tri dni pred parlamentnými voľbami vo svojej krajine a politické strany vyzval k súdržnosti. TASR správu prevzala z agentúr APA a ANSA. "Čo Putin chce, je rozštiepené Taliansko a rozštiepená Európa. Taliansko, ktoré sa usiluje o rozštiepenie Európy," povedal Letta, ktorý bol od apríla 2013 do februára 2014 talianskym premiérom.
Súčasnú situáciu označil za "dramatické obdobie" v dejinách Európy a Talianska. Krajina musí podľa jeho slov zostať súdržná a po voľbách musí prísť vláda, ktorá bude schopná zaujať jasné pozície. Líder PD kritizoval hlavnú favoritku volieb, predsedníčku krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) Giorgiu Meloniovú, ktorá sa chce stať prvou premiérkou krajiny v dejinách.
Enrico Letta. Foto: TASR/AP
13:45 Pri ukrajinskom útoku v Donecku zahynulo šesť ľudí, tvrdia Ruskom dosadené úrady
Najmenej šesť ľudí zahynulo pri ukrajinskom útoku na tržnicu v Rusmi okupovanom meste Doneck na východe Ukrajiny. Vo štvrtok to oznámili Ruskom dosadení predstavitelia tamojších úradov. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Podľa prvotných informácií pri ostreľovaní tržnice zahynulo šesť ľudí a ďalších šesť osôb utrpelo zranenia," uviedol vo vyhlásení predstaviteľ Donecka Alexej Kulemzin. Proruské médiá zverejnili zábery z miesta činu, zobrazujúce obhorené vozidlá a mŕtve telo, píše AFP.
13:19 Ruskom ovládané mesto Melitopol zasiahol výbuch, deň pred referendami
Výbuch otriasol vo štvrtok zaľudneným trhoviskom v meste Melitopol na juhovýchode Ukrajiny. K útoku došlo deň pred referendami, ktoré môžu viesť k pripojeniu štyroch ukrajinských oblastí k Rusku. Informácie o explózii poskytli ukrajinskí aj Ruskom dosadení predstavitelia Melitopola, píše tlačová agentúra Reuters.
Melitopol bol jedným z prvých miest, ktoré po spustení invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára padli do ruských rúk. Mesto sa nachádza v Záporožskej oblasti, jednej zo štyroch, kde sa bude konať referendum o pripojení k Rusku.
Zo štvrtkového výbuchu sa navzájom obviňujú ukrajinskí a Ruskom dosadení predstavitelia mesta. Exilový melitopolský starosta Ivan Fiodorov povedal, že útok zámerne podnikli ruské okupačné sily, aby mohli Ukrajinu obviniť z terorizmu. Fiodorov uviedol, že zahynuli traja vojaci, ale počet civilných obetí nie je zatiaľ jasný. Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť toto tvrdenie. Člen Ruskom dosadenej miestnej samosprávy Vladimir Rogov vyhlásil, že útok podnikli ukrajinské špeciálne služby, aby odstrašili civilistov od hlasovania v referendách.
12:31 Na úrad náboru do armády zaútočili zápalnou fľašou, horela aj samospráva
Úrad pre nábor do armády a budova samosprávy, dve rôzne lokality v Rusku, sa v noci na štvrtok stali terčom útokov počas protestov proti mobilizácii vyhlásenej prezidentom Vladimirom Putinom. Vo štvrtok ráno o tom informovali noviny Moscow Times, na ktoré sa odvolal webový portál britského denníka Guardian. Noviny s odvolaním sa na miestne spravodajské zdroje napísali, že v Nižnom Novgorode, meste ležiacom 440 kilometrov východne od ruskej metropoly Moskva, spôsobil útok Molotovovým koktailom malý požiar miestnej náborovej budovy. Informáciu priniesol pôvodne tamojší spravodajský portál nn.ru.
O čosi väčší požiar vypukol v budove miestnej samosprávy v meste Toľjatti, tisic kilometrov východne od Moskvy. Mesto na svojej webovej stránke nesluhi.info s odvolaním sa na predstaviteľov pohotovostných zložiek informovalo, že pri útoku Molotovovým koktailom (zápalnou fľašou) zhorel vchod do budovy samosprávy.
Noviny Moscow Times napísali, že nie je známe, či po týchto evidentných útokoch niekoho zatkli alebo či niekto utrpel zranenia. Internetová televízia mash.ru zverejnila na sociálnej sieti Telegram fotografie, ktoré podľa ich textu zachytávajú škody na budove v Nižnom Novgorode. Webová stránka Guardianu dodala, že britský denník nemohol tieto tvrdenia priamo overiť.
12:11 Ukrajina a jej spojenci sa musia Putinovmu vydieraniu pevne postaviť
Spojenci Ukrajiny sa musia pevne postaviť proti "vydieraniu" ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý naznačuje, že vo vojne proti Ukrajine by mohli byť použité jadrové zbrane. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu BFMTV, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. Informovala o tom agentúra AFP.
"Našou úlohou je držať sa našej línie, teda pomáhať Ukrajine tak, ako to robíme, chrániť jej územie a nikdy neútočiť na Rusko," povedal Macron. Dodal, že Rusko je jednoznačne pod tlakom. "Nebudem sa však podieľať na eskalácii" tohto konfliktu, uviedol francúzsky prezident.
11:59 Predseda dolnej komory ruského parlamentu vyzval poslancov, aby išli do vojny
Po nariadení čiastočnej mobilizácie v Rusku vyzval vo štvrtok predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin poslancov dolnej komory parlamentu, aby sa hlásili do vojny na Ukrajine. Správu publikovala agentúra DPA. "Tí, ktorí spĺňajú podmienky čiastočnej mobilizácie, musia pomôcť svojou účasťou na špeciálnej vojenskej operácii," uviedol Volodin na platforme Telegram. "Poslanci nemajú nijakú ochranu," zdôraznil.
Zároveň vyzdvihol fakt, že viacerí členovia parlamentu už sú nasadení v okupovanej oblasti Donbas na východe Ukrajiny. Podľa jeho slov budú povolávaní len záložníci s bojovými skúsenosťami a špeciálnym výcvikom. Volodin, blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina, tiež priznal, že "vyvstávajú otázky, ktoré znepokojujú občanov". V ruských mestách došlo k protestom proti mobilizácii a objavili sa správy o hromadnom odchode mladých Rusov z krajiny, pripomína DPA.
Predseda Štátnej dumy okrem toho vyhlásil, že ruské jednotky bojujú na Ukrajine aj proti silám Severoatlantickej aliancie. "Na Ukrajine sú inštruktori NATO, žoldnieri z krajín NATO, technológia, zbrane a munícia NATO," napísal. Dodal, že je potrebné brániť tisíc kilometrov frontovej línie.
11:27 Mykolajiv bol v noci terčom masívneho ruského raketového útoku
Ukrajinské mesto Mykolajiv na juhu krajiny sa podľa gubernátora oblasti Vitalija Kima v noci na štvrtok stalo terčom „masívneho raketového útoku, najmä prostredníctvom protileteckých raketových systémov S-300“. Útok nastal krátko po polnoci, uviedol Kim na komunikačnej platforme Telegram.
Kim dodal, že „poškodené boli viacposchodové budovy, rozvody plynu, vodovodné potrubia, nádvoria kina a divadla a administratívne budovy“. V dôsledku zásahu raketou vypukol požiar v sklade, konštatoval. Zatiaľ nehlásili žiadne obete. Informuje o tom portál news.sky.com.
11:14 Fínsko hlási zvýšenú dopravu na hraniciach s Ruskom
Po oznámení Ruska o čiastočnej mobilizácii 300 000 záložníkov z dôvodu vojny na Ukrajine zaznamenalo susedné Fínsko zvýšenú premávku na spoločných štátnych hraniciach. Podľa agentúr DPA a Reuters fínska pohraničná stráž vo štvrtok oznámila, že doprava z Ruska smerujúca k hraniciam na juhovýchode krajiny sa počas noci "zintenzívnila". Situácia je však podľa oznámenia pod kontrolou a príslušníci stráže na deviatich vstupných stanovištiach sú pripravení.
Do Fínska prišlo v stredu 4 824 ruských občanov, v rovnaký deň minulého týždňa ich bolo 3 133, uviedol vedúci oddelenia medzinárodných záležitostí Fínskej pohraničnej stráže Matti Pitkäniitty. Zdôraznil, že stredajšie čísla boli nižšie než počas bežného víkendu.
10:52 Ruská mobilizácia v tomto roku nezmení priebeh vojny, uvádza americký inštitút
Čiastočná mobilizácia v Rusku v najbližších mesiacoch pravdepodobne nezmení priebeh vojny na Ukrajine. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Putinov rozkaz zmobilizovať časť ruskej 'vycvičenej' zálohy, teda jednotlivcov, ktorí ukončili povinnú brannú povinnosť, nevygeneruje počas najbližších niekoľkých mesiacov významnú použiteľnú ruskú bojovú silu,“ uviedol ISW. Dodal, že záložníci by v budúcom roku mohli vykompenzovať doterajšie ruské straty, aj keď to nie je isté.
Podľa ISW mobilizácia nespôsobí náhly prílev ruských síl na Ukrajinu. „Čiastočná mobilizácia Ruska tak nezbaví Ukrajinu možnosti oslobodiť väčšiu časť svojho okupovaného územia do zimy a cez zimu,“ poznamenal inštitút.
09:50 Rusko nedokáže v dohľadnom čase zabezpečiť výcvik a vybavenie pre zmobilizovaných rezervistov, tvrdia Briti
Ruský vodca Vladimir Putin môže zmobilizovať do boja na Ukrajine akékoľvek množstvo záložníkov, ale Rusko nemá žiadny spôsob, ako týmto novým jednotkám v dohľadnom čase zabezpečiť výcvik a zbrane. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to britský špecialista z analytickej spoločnosti Sibylline Alex Lord. Po Putinovom stredajšom oznámení čiastočnej mobilizácie ruský minister obrany Sergej Šojgu v ruskej televízii uviedol, že krajina povolá 300-tisíc záložníkov. Ak budú čeliť ukrajinským zbraniam v prvej línii, pravdepodobne sa stanú ďalšími obeťami vojny, ktorú Putin rozpútal 24. februára.
„Ruská armáda v súčasnosti nie je vybavená na rýchle a efektívne rozmiestnenie 300-tisíc záložníkov,“ povedal Lord a pripomenul ťažké straty Ruska na Ukrajine, čo sa týka personálu i vojenského vybavenia. Aj vojenský analytik Jakub Janovský tvrdí, že Rusko nemá dostatok moderného vybavenia pre toľko vojakov a aj keby disponovalo týmto vybavením, zbraňami a motiváciou, je nemožné rýchlo vycvičiť toľko vojakov na boj.
09:26 Šéf MAAE: Prebiehajú reálne rokovania o zriadení ochrannej zóny okolo jadrovej elektrárne
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi v stredu v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN oznámil, že prebiehajú "reálne rozhovory" s Ruskom a Ukrajinou o zriadení ochrannej zóny okolo ohrozovanej ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Informáciu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra DPA.
Grossi mal v New Yorku okrem iných stretnutí aj rozhovory s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, informoval novinárov. "Kolesá sú v pohybe," vyhlásil generálny riaditeľ MAAE, organizácie patriacej do štruktúr OSN. Grossi má podľa svojich slov veľké obavy zo zhoršujúcej sa situácie v záporožskej elektrárni a upozornil, že treba rýchlo konať. "Musíme čo najskôr rozhodnúť," povedal novinárom v New Yorku. Dodal, že dúfa, že čoskoro bude môcť odcestovať na Ukrajinu a potom do Ruska, aby mohol pokračovať vo vyjednávaniach.
Rafael Mariano Grossi. Foto: TASR/AP
09:16 Káčer zdôraznil potrebu jednoty EÚ a NATO v reakcii na úmysly Ruska
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Rastislav Káčer v stredu zdôraznil potrebu jednoty členských krajín EÚ a NATO. TASR o tom informoval tlačový odbor MZVEZ SR.
"Oceňujem rýchle rozhodnutie zvolať mimoriadne zasadnutie šéfov diplomacií krajín EÚ krátko nato, ako sa ruský agresor rozhodol eskalovať napätie voči nášmu bezprostrednému susedovi," povedal Káčer. Krajiny EÚ musia byť pripravené, že Rusko bude svoje kroky ďalej stupňovať, a musia "hlasne a jednoznačne odsúdiť akékoľvek rozhodnutia začleniť okupované ukrajinské územia do Ruska".
"Takýto postup je aj proti slovenským záujmom, nakoľko zmena hraníc zorchestrovaná so zbraňami a na základe etnického princípu ide proti všetkým pravidlám medzinárodného práva," povedal šéf slovenskej diplomacie.
MZVEZ píše, že situácii na Ukrajine je potrebné aj naďalej venovať pozornosť, pretože má presah aj na ďalšie kľúčové oblasti vrátane potravinovej bezpečnosti.
"Za túto je výlučne zodpovedná Ruská federácia z dôvodu jej agresie voči Ukrajine v príkrom rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN. Nie je to EÚ a jej sankcie, ktoré nie sú namierené voči svetovému obchodu s potravinami, ale sú následkom jasnej vojenskej agresie," povedal Káčer. Záujmom SR je "udržať Ukrajinu v centre agendy OSN" a pokračovať v dialógu s partnermi, vrátane krajín afrického kontinentu.
08:46 Britské MO: Rusko bude mať so zhromaždením záložníkov logistické problémy
Rusko bude mať pravdepodobne problémy s logistikou a administratívou spojenou so zhromaždením 300-tisíc záložníkov. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany.
Rusko sa podľa britského rezortu obrany z väčšiny záložníkov pravdepodobne pokúsi vytvoriť nové bojové jednotky, ktoré však nebudú prvých niekoľko mesiacov účinné.
Britské ministerstvo napísalo, že vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku bude u časti ruského obyvateľstva veľmi nepopulárne. Dodalo, že ruský prezident Vladimir Putin v nádeji, že vytvorí potrebnú bojovú silu, prijíma značné politické riziko.
Rusko vyhlásením čiastočnej mobilizácie v podstate priznalo, že vyčerpalo zásoby dobrovoľníkov ochotných bojovať na Ukrajine, uzavrel britský rezort obrany.
08:12 Trudeau: Putinovo správanie ukazuje, že ruská invázia na Ukrajine zlyháva
Nariadenie vojenskej mobilizácie a vyhrážky o použití jadrových zbraní ukazujú, že invázia Ruska na Ukrajine zlyháva. V stredu to vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau.
"Kanada odsudzuje Putinovo nezodpovedné stupňovanie vojny; jeho čiastočná vojenská mobilizácia, jeho vyhrážky jadrovými zbraňami, ako aj urýchlené referendá pokúšajúce sa o pripojenie častí Ukrajiny (k Rusku) sú neprijateľné," povedal Trudeau novinárom v New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN.
"Putinovo správanie len ukazuje, že jeho invázia zlyháva," uviedol Trudeau.
Kanadský premiér Justin Trudeau počas tlačovej konferencie na záver 77. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v stredu 21. septembra 2022. Foto: TASR/AP
07:33 Trussová na VZ OSN prisľúbila vojenskú pomoc Ukrajine až do jej víťazstva
Premiérka Liz Trussová prisľúbila v noci na štvrtok na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN), že Spojené kráľovstvo bude poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc až do jej víťazstva proti Rusku.
Trussová sa pripojila k ďalším svetovým lídrom, ktorí sa na stretnutí OSN ohradili voči ruskému prezidentovi. Vladimir Putin totiž v stredu nariadil mobilizáciu záložníkov, čo svedčí o tom, že sa nechystá v blízkej budúcnosti ukončiť konflikt na Ukrajine.
Tento krok podľa Trussovej len upozorňuje na "katastrofické zlyhanie" ruskej invázie a posilní odhodlanie západných spojencov pomáhať Ukrajine. "Nenájdeme pokoj, kým Ukrajina nezvíťazí," uviedla Trussová.
"V tento kľúčový moment konfliktu sľubujem, že zachováme alebo navýšime našu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a budeme ju poskytovať tak dlho, ako bude treba," uviedla britská premiérka na zasadnutí VZ OSN. Ide o jej prvú zahraničnú cestu od nástupu do funkcie premiérky.
06:52 Turecko odsúdilo plánované "nelegitímne" referendá Ruska na Ukrajine
Turecko v stredu odsúdilo "nelegitímne" plány Ruska zorganizovať referendá o anexii v štyroch Moskvou kontrolovaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny.
Takéto nelegitímne referendá "medzinárodné spoločenstvo neuzná", uviedlo vo vyhlásení turecké ministerstvo zahraničných vecí.
Referendá o pričlenení sa k Rusku, v termíne od 23. do 27. septembra, ohlásili v utorok predstavitelia proruských separatistických republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej –, ako aj Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Kremeľ tieto snahy separatistov podporuje.
AFP pripomína, že Turecko nikdy neuznalo anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, ku ktorej došlo v prvých mesiacoch konfliktu, ktorý vypukol v roku 2014.
05:39 Biden a Trussová sa zhodli, že spojenci musia ďalej poskytovať pomoc Ukrajine
Americký prezident Joe Biden a britská premiérka Liz Trussová sa zhodli v stredu na ich vôbec prvom spoločnom stretnutí, že konanie ruského prezidenta Vladimira Putina len umocňuje potrebu, aby spojenci pokračovali v poskytovaní ekonomickej a vojenskej pomoci Ukrajine. Vo vyhlásení to uviedla kancelária britskej premiérky.
"Lídri odsúdili Putinove posledné útočné vyhlásenia týkajúce sa Ukrajiny," uviedol hovorca Trussovej, ktorá sa premiérkou stala len pred dvomi týždňami.
Kancelária britskej premiérky ďalej uviedla, že šéf Bieleho domu a Trussová počas stretnutia, ktoré sa konalo na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, zdôraznili, že je potrebné "ukončiť prílišné spoliehanie sa na autoritárske štáty v súvislosti s energiami a technológiami".
"Dohodli sa, že zdvojnásobia bilaterálne úsilie zamerané na zníženie závislosti na energiách z Ruska a zvýšenie objemu obnoviteľnej energie a iných foriem energií prúdiacich z demokratických štátov," uvádza sa vo vyhlásení.
Americký prezident Joe Biden a britská premiérka Liz Trussová počas stretnutia na 77. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v stredu 21. septembra 2022. Foto: TASR/AP
01:42 Severná Kórea tvrdí, že Rusku zbrane nikdy neposlala, ani neplánuje poslať
Severná Kórea vo štvrtok uviedla, že nikdy nedodávala Rusku zbrane alebo muníciu a ani to v budúcnosti neplánuje. Vyplýva to z vyhlásenia nemenovaného severokórejského vojenského predstaviteľa, ktoré zverejnila štátna agentúra KCNA.
"Prednedávnom Spojené štáty a iné nepriateľsky ladené sily hovorili o 'porušovaní rezolúcie' Bezpečnostnej rady OSN, keď šírili fámy o predaji zbraní medzi KĽDR a Ruskom... Nikdy sme do Ruska zbrane ani muníciu nevyvážali a neplánujeme ich vyvážať," cituje KCNA popredného predstaviteľa severokórejského úradu pre vybavenie ministerstva obrany bez toho, aby ho menovala.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel totiž začiatkom septembra uviedol, že Rusko je v "procese nákupu miliónov rakiet a delostreleckých granátov od Severnej Kórey", ktoré plánuje použiť na Ukrajine.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby to vtedy označil za "potencionálny nákup", pričom uviedol, že nič "nenaznačuje tomu, že nákup bol dokončený a už vôbec nie tomu, že takéto zbrane sa na Ukrajine používajú".
Severná Kórea vo štvrtok upozornila Spojené štáty, aby "držali zavreté ústa" a prestali šíriť takéto klebety. "Nie je isté, z čoho tieto fámy, ktoré USA šíria, pramenia, no sú zamerané na pošpinenie obrazu KĽDR," uvádza nemenovaný predstaviteľ.
STREDA
23:18 Kyjev pohrozil, že zničí všetkých, čo prídu na Ukrajinu so zbraňou v ruke
Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v stredu vyhlásil, že ukrajinská armáda bude "ničiť" ruských vojakov, a to bez ohľadu na to, či boli nasadení dobrovoľne alebo ako súčasť novej mobilizácie.
"Neexistuje vyhlásenie armády či politického vedenia agresorskej krajiny, ktoré dokáže ovplyvniť našu ochotu bojovať za našu slobodu," napísal Zalužnyj na sociálnej sieti Facebook. "Zničíme každého, kto príde do našej krajiny so zbraňami - či už dobrovoľne alebo v rámci mobilizácie," uviedol.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch oblastiach na Ukrajine o ich pričlenení sa k Rusku. Minister obrany Sergej Šojgu spresnil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov. Putin taktiež avizoval, že Rusko — ktoré je jadrovou veľmocou — je na ochranu svojho územia odhodlané použiť "všetky dostupné prostriedky".
Valerij Zalužnyj. Reprofoto: YouTube
21:35 Kirgizsko a Uzbekistan varovali občanov pred účasťou vo vojne na Ukrajine
Kirgizsko a Uzbekistan vystríhali svojich občanov pred účasťou vo vojne na Ukrajine po tom, ako Moskva schválila dekrét zaručujúci udelenie ruského občianstva cudzincom, ktorí budú bojovať na strane ruskej armády. Informuje o tom v stredu denník The Guardian.
Moskovský starosta Sergej Sobianin otvoril v utorok na predmestí Moskvy centrum pre nábor zahraničných vojakov, ktoré vzniklo v priestoroch strediska pre prijímanie migrantov.
Jeho zriadenie je vnímané ako pokus nalákať do bojov na Ukrajine na strane ruskej armády migrantov z krajín strednej Ázie, ktorí prišli do Ruska pracovať a vlastníctvo ruského pasu stále považujú za cenné, píše The Guardian.
20:20 Ministri zahraničia štátov EÚ sa v reakcii na Putina mimoriadne zídu v New Yorku
Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa v stredu (amerického času) mimoriadne zídu v New Yorku, aby prerokovali situáciu po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil vo svojej krajine čiastočnú mobilizáciu a nasadenie vojenských záloh na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na diplomatické zdroje.
Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sú momentálne v New Yorku na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN.
20:06 Rusko prepustilo desať cudzincov zajatých na Ukrajine
Rusko v stredu prepustilo desať cudzincov, ktorých zadržalo ako vojnových zajatcov, oznámilo saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí, píše server ceskenoviny.cz. Ich prepustenie údajne sprostredkoval korunný princ Muhammad bin Salmán. Podle britského zákonodárce Roberta Jenricka je mezi propuštěnými i Brit
Piati britskí občania zadržiavaní niekoľko mesiacov proruskými separatistami na Ukrajine boli prepustení a vracajú sa domov, oznámila v stredu britská premiérka Liz Trussová na sociálnej sieti Twitter. "Ďakujem ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému za jeho snahy o prepustenie zadržiavaných a tiež Saudskej Arábii za pomoc," napísala Trussová. Mal by medzi nimi byť aj Aiden Aslin, ktorého v júni súd v Donecku odsúdil na smrť.
19:50 Slovensko odsúdilo kroky Ruska smerujúce k anexii ďalších častí Ukrajiny
Slovensko odsúdilo avizované kroky Ruska smerujúce k anexii ďalších častí územia Ukrajiny a neuzná referendá, ktoré by mali tomuto procesu dodať legitimitu. Uviedlo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Takéto referendá "realizované nelegálnymi orgánmi v podmienkach vojenskej okupácie cudzou mocnosťou" by boli podľa rezortu diplomacie SR v rozpore so základnými demokratickými princípmi a ústavným poriadkom Ukrajiny a boli by tiež v priamom rozpore s medzinárodným právom. Podobne ako takzvané referendum na Kryme, zostanú aj tieto referendá podľa MZVEZ SR medzinárodne neuznané a "ich jediným dôsledkom" bude hrozba ďalšej eskalácie konfliktu".
K avizovaným referendám sa z New Yorku vyjadril aj samotný šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer. Vo videozázname, ktorý TASR zaslal hovorca jeho rezortu Juraj Tomaga, označil Káčer za paradoxné a tiež za "neuveriteľnú opovážlivosť", že prejav ruského prezidenta Vladimira Putina oznamujúceho "ďalšiu eskaláciu agresie voči susedovi", zaznel práve v Medzinárodný deň mieru.
Šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer v New Yorku. Foto: FB
19:34 Po Putinovom prejave zatkli na protestoch už stovky demonštrantov
Viac než 650 demonštrantov už zatkli v 30 mestách v Rusku na protestoch proti čiastočnej mobilizácii, ktorú v stredu vo svojom prejave oznámil prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe správy nezávislého združenia OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných.
Najviac zadržaných, minimálne 222, hlásilo OVD-Info k 19.30 h SELČ z Petrohradu, Moskvy (219) a Jekaterinurgu (40). Protesty sa tiež konali v mestách Perm, Ufa, Čeľabinsk, Krasnojarsk, Voronež, Irkutsk a ďalších.
19:27 Putin: Rusko sa nedá nikým zastrašovať ani vydierať
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa nenechá nikým "vydierať ani zastrašovať". Vyhlásil to v stredu krátko pred začiatkom prejavu amerického prezidenta Joea Bidena na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Na oslavách 1160. výročia štátnej suverenity Ruska Putin povedal, že jeho krajina sa "nevzdá svojej zvrchovanosti" a nepodvolí sa ani zastrašovaniu či vydieraniu.
Šéf Kremľa tiež pochválil aj ruskú armádu, ktorá podľa neho zachraňuje ľudí v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva totiž tvrdí, že občanov Ruska žijúci v tomto regióne sú prenasledovaní. Kyjev tieto obvinenia odmietol.
19:22 Macron vyzval svet, aby vyvinul na Putina "maximálny tlak"
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby na ruského prezidenta Vladimira Putina vyvinulo "maximálny tlak" a primälo ho tak ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá nemá žiaden zmysel.
Západné štáty by mali podľa slov Macrona použiť všetky dostupné prostriedky, aby prinútili Putina zlomiť jeho odhodlanie pokračovať vo vojenskej ofenzíve na Ukrajine. Putinove kroky vrátane vyhlásenia čiastočnej mobilizácie "poslúžia len na ďalšiu izoláciu Ruska".
"Rusko je čoraz viac izolované a zapája sa do vojny, ktorú nechce nikto iný okrem neho, a ktorá je nelegálna a nelegitímna," povedal Macron novinárom na okraj Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku. "Hlboko ľutujem rozhodnutie prezidenta Putina zatiahnuť jeho krajinu, najmä mladých ľudí, do vojny," dodal.
18:50 V Moskve a Petrohrade vyšli do ulíc davy ľudí, skandujú proti vojne
Po sibírskych a uralských mestách sa začali väčšie protesty v Moskve a Petrohrade. Davy v ruskej metropole vytvárajú živé reťaze a skandujú "nie vojne". Policajti sa snažia dav rozohnať a zatýkajú demonštrantov.
Podobné zábery sa na Twitteri objavujú z Petrohradu. Ľudia sa držia, aby ich polícia nezatkla. Protesty naprieč Ruskom vyvolalo vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, mnohí Rusi sa odvodu snažia vyhnúť.
18:30 Čaputová: Putinove výroky potvrdzujú, že Rusko mier nechráni, ale ohrozuje
Stredajšie vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina opätovne potvrdili, že Rusko sa nesnaží mier chrániť, ale ho priamo ohrozuje. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa v týchto dňoch zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
"(Putinovo) vyhlásenie nemá so snahou dosiahnuť mier nič spoločné – naopak, situáciu, ktorú ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, ešte viac eskaluje," zdôraznila Čaputová.
Zároveň odsúdila snahy zmeniť hranice iných štátov v rozpore s medzinárodným pravom. "Hlasovania majú vyjadrovať slobodnú vôľu ľudu – a nie vôľu okupantov," doplnila Čaputová. Referendá o pričlenení sa k Rusku v utorok ohlásili predstavitelia proruských separatistických republík na východe Ukrajiny a činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
18:00 Biden: Rusko vojnou na Ukrajine hanebne porušilo Chartu OSN
Rusko inváziou na Ukrajinu "hanebne porušilo" základné princípy Charty OSN, vyhlásil americký prezident Joe Biden v stredajšom prejave pred Valným zhromaždením OSN v New Yorku. Šéf Bieleho domu zároveň odsúdil stredajšie nepriame hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina o možnosti použitia jadrových zbraní na ochranu ruského územia.
"Hovorme otvorene. Stály člen Bezpečnostnej rady OSN napadol svojho suseda a pokúsil sa vymazať ho z mapy ako zvrchovaný štát," povedal Biden podľa televízie CNN s tým, že vojnu na Ukrajine si "zvolil jeden muž". Biden zdôraznil, že Rusko nikto neohrozoval a konflikt si Rusko zvolilo samo.
"Prezident Putin sa otvorene vyhrážal Európe jadrovými zbraňami, pričom bezohľadne ignoruje povinnosti (Ruska) ohľadne nešírenia zbraní. Rusko teraz povoláva do boja viac vojakov a Kremeľ organizuje zmanipulované referendá s cieľom anektovať časti Ukrajiny — čím hrubo porušuje Chartu OSN," vyhlásil Biden v reakcii na stredajšie nariadenie Putina o čiastočnej mobilizácii v Rusku.
17:50 Ruské aerolínie prestali predávať letenky mužom vo veku 18 až 65 rokov
Ruské letecké spoločnosti prestali predávať letenky ruským mužom vo veku od 18 do 65 rokov, pokiaľ nepredložia doklad o súhlase s cestou od ministerstva obrany. Informoval o tom portál airlive.net, ktorý citujú viaceré slovenské médiá.
Všetky lety z Ruska do dostupných zahraničných destinácií sa v stredu (21. 9.) vypredali, keď ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.
17:20Ruská polícia začala zatýkať na protestoch proti mobilizácii
Na východe Ruska sa začali menšie protesty proti čiastočnej vojenskej mobilizácii. Polícia rozohnala protesty v sibírskom Irkutsku a Tomsku, zadržala desiatky ľudí, informuje portál ceskenoviny.cz. Menšie demonštrácie hlásia aj z Chabarovska, Jakutsku a Ulan-Ude.
V Irkutsku bolo podľa svedkov zhruba 60 demonštrantov. Bola medzi nimi aj demonštrantka Alisa: "Mám kamaráta, na ktorého sa vzťahuje mobilizácia. Rozhodli sme sa, že sa jej pokúsime rôznymi spôsobmi vyhnúť. Ísť zabíjať ukrajinských civilistov je za hranou."
Večer sa však očakávajú väčšie protesty v európskej časti Ruska. Ruský parlament prijal v utorok sériu zákonov, ktoré tvrdo trestajú vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu a dezerciu. Rovnako Rusom hrozia vysoké tresty za demonštrácie a verejné prejavy proti vojne na Ukrajine. Moskovský prokurátor sa vyhráža demonštrantom 15-ročným väzením, informuje Nexta.
17:10 Navaľného spojenec vyzýva Rusov na protesty a podpálenie vojenských komisariátov
Spolupracovník uväzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného Ivan Ždanov vyzval Rusov, aby išli na pouličné zhromaždenia a na znak protestu podpálili vojenské komisariáty. Učinil tak po tom, ako ruský vodca Vladimir Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislú ruskú spravodajskú stránku Meduza sídliacu v Lotyšsku.
„Náš tím podporí akúkoľvek formu protestu proti tomuto. Ak utečiete pred povolávacím rozkazom, je to v poriadku, podporujeme vás a sme pripravení poskytnúť informačnú a právnu pomoc. Ak pôjdete na protest, podporíme ho a sme pripravení poskytnúť potrebnú koordinačnú pomoc,“ povedal Ždanov.
Navaľného tím tiež schvaľuje podpálenie vojenských výborov ruskými občanmi na znak protestu. Tvrdí, že i v takýchto prípadoch majú protestujúci prisľúbenú pomoc.
16:42 Šéf NATO odsúdil Putinovu nebezpečnú jadrovú rétoriku
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z "nebezpečnej" rétoriky po tom, čo šéf Kremľa pohrozil, že Moskva by mohla v súvislosti s vojnou na Ukrajine nasadiť jadrové zbrane, uviedla agentúra AFP.
"Je to nebezpečná a nerozvážna jadrová rétorika," povedal Stoltenberg na podujatí na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré organizovala agentúra Reuters. Stoltenberg poznamenal, že Putin sa takto vyhrážal už viackrát. "Veľmi dobre vie, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nie je možné v nej zvíťaziť, a mala by pre Rusko bezprecedentné následky," uviedol šéf NATO.
Stoltenberg povedal, že NATO zatiaľ nezaznamenalo žiadne zmeny v ruskom jadrovom postoji, "ale veľmi pozorne to sledujeme a sme v strehu". Uistil tiež, že Severoatlantická aliancia zabezpečí, aby "v Moskve nedošlo k nepochopeniu čo sa týka toho, ako zareagujeme". To bude závisieť od konkrétne situácie a typu zbraní, ktoré by Rusko použilo, priblížil.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
16:11 Michel: Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná
Európska únia bude aj naďalej neochvejne pomáhať Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením čiastočnej mobilizácie vystupňoval svoju agresiu voči Kyjevu, uviedol Reuters.
Michel, ktorý sa aktuálne nachádza na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, na sociálnej sieti Twitter napísal: "Kremeľ vyhlásil mobilizáciu, zatiaľ čo krajiny na Valnom zhromaždení OSN pracujú na spolupráci, bezpečnosti a prosperite. V tejto vojne je len jeden agresor - Rusko, a jedna napadnutá krajina - Ukrajina. Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná."
16:01 Ruská prokuratúra hrozí väzením za účasť na protestoch proti mobilizácii
Úrad moskovskej prokuratúry v stredu vyhlásil, že účasť na protestoch a nepovolených "hromadných podujatiach" predstavuje trestný čin, ktorý môže viesť k "odňatiu slobody až do 15 rokov". Ako uvádza na svojom webe stanica BBC, toto upozornenie zverejnené v príspevku na platforme Telegram, je zjavným varovaním, aby sa ľudia nezúčastnili na demonštráciách zvolaných na stredu večer, ktorých cieľom je protest proti vyhláseniu čiastočnej mobilizácie do vojny na Ukrajine.
Denník Guardian píše, že ruské protivojnové hnutie Vesna vyzvalo na konanie demonštrácií naprieč Ruskom, ktoré sa majú začať o 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ). "Vyzývame (členov) ruskej armády – v útvaroch aj na frontovej línii –, aby sa odmietli zúčastňovať na 'špeciálnej operácii' alebo aby sa čo najskôr vzdali," píše sa vo vyhlásení hnutia Vesna. "Nemusíte zomrieť pre Putina. V Rusku vás potrebujú tí, čo vás milujú. Pre úrady ste len potravou pre delá, kde budete zmárnení bez akéhokoľvek zmyslu a účelu," dodali organizátori protestov na svojej internetovej stránke. Medzičasom sa už začalo niekoľko protestov na ruskom Ďalekom východe, píše BBC s tým, že v meste Irkutsk údajne už bolo zadržaných desať osôb.
15:30 Zelenskyj si nemyslí, že Putin nasadí na Ukrajine jadrové zbrane
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v rozhovore pre televíznu stanicu nemeckých novín Bild povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin podľa jeho názoru nepristúpi k nasadeniu jadrových zbraní. "Nemyslím si, že svet dovolí, aby tieto zbrane nasadil," povedal Zelenskyj v spojitosti s Putinovými nepriamymi hrozbami. Podotkol však, že Putinovi nikto do hlavy nevidí a riziká sú stále prítomné. "Putin môže zajtra povedať: Okrem Ukrajiny chceme aj časť Poľska, inak použijeme jadrové zbrane," konštatoval Zelenskyj. Dodal, že tieto kompromisy nemožno akceptovať.
Zelenskyj vyzval Západ, aby sa nenechal vydierať Putinom. Poznamenal, že Putin "chce Ukrajinu utopiť v krvi, vrátane krvi jeho vlastných vojakov". Čiastočná mobilizácia v Rusku podľa Zelenského znamená, že Moskva má "problémy s dôstojníkmi a ďalším vojenským personálom". "Vieme, že mobilizovali kadetov, chlapcov, ktorí nevedeli bojovať. Títo kadeti padli... Prišli k nám a zomreli," povedal Zelenskyj. Dodal, že Rusko potrebuje na Ukrajinu poslať miliónovú armádu, pretože Putin podľa neho vidí, že veľká časť jednotiek jednoducho opúšťa bojisko.
15:21 USA: Putinove hrozby o použití jadrových zbraní berieme vážne
Spojené štáty berú vážne nepriame vyhrážky ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom použití jadrových zbraní a považujú ich za nezodpovedné. Vyplynulo to zo stredajšieho vyjadrenia hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu Johna Kirbyho.
"Je nezodpovedné, ak sa jadrová veľmoc takto vyjadruje. Nie je to však netypické vzhľadom na to, ako sa (Putin) vyjadroval počas uplynulých siedmich mesiacov. Berieme to vážne," povedal Kirby v americkej televízii ABC v reakcii na Putinovo ranné vyhlásenie, že na ochranu ruského územia je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". "Monitorujeme ich strategický postoj najlepšie, ako vieme. Takže ak bude treba, môžeme aj my zmeniť ten náš. Zatiaľ však nevidíme náznaky, že by to bolo v týchto chvíľach potrebné," cituje Kirbyho agentúra AFP.
Uväznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v stredu ostro odsúdil oznámenie Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii a vyhlásil, že ruský prezident posiela ďalších Rusov na smrť v neúspešnej vojne. Informoval o tom portál britskej televízie Sky News. Najpoprednejší opozičný líder v Rusku Navaľnyj vo videoodkaze z väzenia povedal: "Je jasné, že táto zločinecká vojna sa zhoršuje, prehlbuje a Putin sa snaží do nej vtiahnuť čo najviac ľudí. Chce touto krvou pošpiniť státisíce ľudí."
Medzitým protivojnové skupiny v Rusku zvolali ľudí na pouličné protesty proti príkazu na mobilizáciu. "Toto znamená, že tisíce ruských mužov – našich otcov, bratov a manželov – hodia do vojnového mlynčeka na mäso," uviedla protivojnová koalícia Vesna. "Teraz vojna prichádza do každého domu a do každej rodiny," dodala.
14:15 Scholz: Dôvodom na mobilizáciu v Rusku sú zlyhania Moskvy vo vojne na Ukrajine
Za rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať státisíce záložníkov vidí nemecký kancelár Olaf Scholz vojenské zlyhania Ruska vo vojne proti Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca nemeckej vlády, ktorý Scholza citoval, uviedla DPA.
"To všetko možno vysvetliť len skutočnosťou, že útok Ruska na Ukrajinu nie je úspešný," povedal hovorca. Dodal, že ruská armáda bola nútená preskupiť svoje rady po tom, ako sa stiahla z Kyjeva i po neúspešnom ťažení na východe Ukrajiny. "Je to viditeľný znak toho, že Ukrajina veľmi efektívne bráni svoju vlastnú integritu a suverenitu, v neposlednom rade vďaka veľkej podpore mnohých krajín, najmä Nemecka," uviedol hovorca.
13:58 Ruskí vojnoví reportéri spochybňujú počty mŕtvych, o ktorých hovoril Šojgu
Vojnoví reportéri z ruského spravodajsko-propagandistického projektu War Gonzo spochybňujú počty mŕtvych ruských vojakov, o ktorých pri vyhlásení mobilizácie hovoril ruský minister obrany Sergej Šojgu.
"Šojgu: Máme 5 937 padlých. Nevieme, ako sú na tom u Šojgua, ale my ich máme viac," zažartovali s trpkosťou reportéri War Gonzo na svojom telegramovom kanáli. Ukrajinské a západné zdroje hovoria, že na Ukrajine už prišli o život desaťtisíce ruských vojakov.
Za projektom War Gonzo stojí ruský novinár a propagandista Semjon Pegov, ktorý vo svojich reportážach z fronty otvorene podporuje inváziu na Ukrajinu.
13:52 EÚ: Mobilizácia svedčí o Putinovom zúfalstve
Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho "zúfalstva" z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu hovorca Európskej únie Peter Stano, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.
"Je to len ďalší dôkaz toho, že Putin nemá záujem o mier; že má záujem o eskaláciu svojej agresívnej vojny. Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho agresia voči Ukrajine," povedal Stano. Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku. Oznámil to vo svojom prvom príhovore k národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
12:31 Najlacnejšie letenky z Moskvy do Jerevanu zdraželi desaťnásobne
Najlacnejšie letenky z Moskvy do Jerevanu stáli ešte včera 150 dolárov, dnes už je to 1 400 dolárov. Upozornil na to novinár Neil Hauer.
12:25 Rusko sa pokúša zničiť Ukrajinu a zmeniť jej hranice, tvrdí poľský premiér
"S našimi spojencami urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby NATO ešte viac podporilo Ukrajinu v jej úsilí brániť sa," povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki počas vojenských cvičení poľskej, americkej a britskej armády na východe Poľska. Dodal, že Rusku nemožno dovoliť, aby sa mu podarilo Ukrajinu zničiť a získať časti jej územia.
Šéf poľskej prezidentskej kancelárie Pawel Szrot v stredu pre agentúru PAP uviedol, že ruská mobilizácia vojakov nie je ničím novým a iba potvrdzuje, čo sa v Rusku deje už mesiace. "Táto postupná skrytá mobilizácia teraz nadobúda oficiálnu podobu," dodal.
10:35 Premiér odsúdil ruské pseudoreferendá na okupovaných územiach
Premiér SR Eduard Heger dôrazne odsúdil ruské "pseudoreferendá" na okupovaných územiach Ukrajiny. Hovorí o nelegálnej anexii, ktorá nesmie byť akceptovaná. Zopakoval podporu zachovaniu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Uviedol to na sociálnej sieti.
09:02 Šojgu: V Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl.
Šojgu to uviedol po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred tým, ako sa v štyroch ukrajinských regiónoch uskutočnia referendá o pripojení k Rusku.
"Bude povolaných 300 000 záložníkov," povedal Šojgu v príhovore v ruskej štátnej televízii, z ktorého citovala agentúra AFP. Dodal, že ide len o zlomok ruských vojakov, ktorých je možné povolať.
Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že v bojoch na Ukrajine zahynulo od 24. februára 5937 ruských vojakov. Ruský minister obrany informoval, že ruské ozbrojené sily prišli na Ukrajine o 5 937 mužov. Straty Ukrajiny sú podľa Šojgua 61 207 mŕtvych a 49 368 zranených.
Západné a ukrajinské zdroje hovoria, že Rusi prišli na Ukrajine o desaťtisíce vojakov.
Šojgu dodal, že Rusko na Ukrajine "nebojuje ani tak proti Ukrajine, ako proti kolektívnemu Západu".
06:21 Zelenskyj spochybnil význam "pseudoreferend" v obsadených oblastiach Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spochybnil význam oznámení o organizovaní tzv. referend v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovládajú Moskvou podporovaní separatisti alebo sú okupované ruskými inváznymi vojskami.
Referendá o pričlenení sa k Rusku – v termíne od 23. do 27. septembra – ohlásili v utorok predstavitelia proruských separatistických "republík" na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
"Našu pozíciu nezmení žiaden hukot ani oznámenia. Bránime Ukrajinu, oslobodzujeme našu krajinu a hlavne neprejavujeme nijakú slabosť," uviedol Zelenskyj v utorok večer v pravidelnom večernom videopríhovore k národu.
Utorkové "mimoriadne správy" o pripravovaných pseudoreferendách podľa neho neprinášajú nič nové a Moskva a jej spojenci s nimi neprišli po prvý raz.
Zelenskyj zároveň poďakovať všetkým spojencom Ukrajiny, ktorí odsúdili plány na zinscenovanie referend na ukrajinských územiach ovládaných Ruskom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutuje prostredníctvom videokonferencie s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom na podujatí Clintonova globálna iniciatíva (CGI) v New Yorku v utorok 20. septembra 2022. Foto: TASR/AP
03:52 Biden nominoval za veľvyslankyňu v Rusku skúsenú diplomatku Lynne Tracyovú
Americký prezident Joe Biden v utorok oficiálne nominoval za novú veľvyslankyňu v Rusku Lynne Tracyovú. Ide o skúsenú kariérnu diplomatku, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam súvisiacim s Ruskom, informovala agentúra AP.
Tracyová v súčasnosti zastáva post veľvyslankyne USA v Arménsku. Ovláda aj ruštinu a v Moskve pôsobila už v rokoch 2014-17 ako zástupkyňa amerického ambasádora. Neskôr bola poradkyňou pre Rusko na ministerstve zahraničných vecí USA.
Neoficiálne správy o tom, že Biden nominuje za novú šéfku misie v Moskve Lynne Tracyovú, sa objavili už minulý týždeň.
UTOROK
22:53 Rusko vojnu na Ukrajine prehrá, naša pomoc bude pokračovať, vyhlásil Káčer
Šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer sa v utorok v New Yorku stretol s ministrami zahraničných vecí východného krídla NATO. Pri tejto príležitosti vyjadril presvedčenie, že Rusko vojnu na Ukrajine prehrá a ubezpečil, že pomoc západných spojencov Kyjevu bude naďalej pokračovať. Informoval o tom Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na utorkovom zasadnutí sa zúčastnila aj námestníčka ministerstva zahraničných vecí USA Wendy R. Shermanová, z iniciatívy ktorej sa neformálne stretnutie uskutočnilo.
"Chcem zdôrazniť našu vďaku spojencom, ktorí vyslali svojich vojakov a techniku do bojovej jednotky NATO na našom území a ktorí chránia náš vzdušný priestor: konkrétne Česku, Nemecku, Holandsku, USA, Poľsku a Slovinsku. Aliancia je silná a jednotná, pripravená brániť sa voči akémukoľvek agresorovi, a Slovensko je jej pevnou súčasťou,“ uviedol Káčer. Ministri z platformy, známej ako Bukureštská deviatka (B9), prediskutovali posilňovanie východného krídla Aliancie. Vyjadrili spokojnosť s budovaním predsunutej obrany NATO na východnej hranici postavenej na 8 bojových skupinách od Baltského po Čierne more – vrátane Slovenska. Hlavnou témou diskusie bola vojna na Ukrajine, jej súčasný vývoj a vyhliadky do budúcnosti.
"Naše stretnutie potvrdilo odhodlanie demokratických krajín, vrátane Slovenska, pokračovať s pomocou Ukrajine. Utrpenie ukrajinského ľudu, hrdinstvo ukrajinskej armády a rozvážnosť ukrajinského vedenia nás k tomu motivuje," uviedol slovenský minister.
22:03 Macron v OSN označil Ruskú inváziu na Ukrajinu za návrat do doby imperializmu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil v utorok ruskú inváziu na Ukrajinu za návrat do doby imperializmu. Macron sa takto vyjadril vo svojom prejave na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN, informuje agentúra AFP. "To, čoho sme svedkami od 24. februára, je návrat do doby imperializmu a kolónií. Francúzsko to odmieta a bude sa vytrvalo snažiť o mier," povedal francúzsky prezident na VZ OSN. "Kto je teraz hegemónom, ak nie Rusko?" dodal.
Macron vystúpil s prejavom na všeobecnej rozprave VZ OSN len niekoľko hodín po tom, ako proruské úrady avizovali konanie referend o anexii v okupovaných častiach Ukrajiny. Tento krok odsúdili západné krajiny vrátane Francúzska. "Tí, ktorí teraz mlčia o tomto novodobom imperializme, alebo sa na ňom tajne spolupodieľajú, prejavujú nový cynizmus, ktorý rúca svetový poriadok, bez ktorého nie je možný mier," povedal Macron. Európske krajiny aj Spojené štáty uvalili na Rusko za inváziu na Ukrajinu rozsiahle sankcie. Viacero rozvojových krajín sa však pokúša nájsť akúsi strednú cestu a vyjadruje aj obavy z toho, že ukrajinská kríza zatieňuje iné problémy, približuje AFP.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
21:10 Putin prijal vodcu bosnianskosrbských separatistov a vyzdvihol Srbsko
Separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik sa v utorok v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Prijatie sa uskutočnilo len deň po tom, ako Dodik v rozhovore pre ruskú agentúru TASS podporil ruskú agresiu voči Ukrajine. Agentúra AP napísala, že Dodik, srbský člen trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH), sa s Putinom stretáva často, najmä pred voľbami, keď chce silne prorusky orientovaným bosnianskosrbským voličom ukázať, že má Putinovu podporu. Naposledy sa Dodik s Putinom stretol v júni, teda niekoľko mesiacov po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu, sumarizovala AP.
Pripomenula, že najnovšej Dodikovej návšteve v Rusku predchádzala séria varovaní zo strany Bruselu, že Srbsko musí zosúladiť svoju zahraničnú politiku s Európskou úniou, ak sa chce skutočne stať jej členom. Hoci sa Srbsko oficiálne usiluje o členstvo v EÚ, počas desiatich rokov autokratickej vlády prezidenta Aleksandra Vučiča sa – pod Putinovým vedením – stále viac približovalo k Rusku, konštatovala AP a v tejto súvislosti informovala, že Putin v utorok v Moskve ocenil "strategické partnerstvo" svojej krajiny so Srbskom. Podľa AP Západ Moskvu často obviňuje, že sa prostredníctvom svojich spriaznencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu a zvyšok Balkánu.
20:47 Macron označil Ruskom plánované referendá na Ukrajine za vrchol cynizmu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil v utorok proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny, pričom uviedol, že medzinárodné spoločenstvo ich neuzná. Akékoľvek hlasovanie o anexii je podľa jeho slov právne bezvýznamné. Predmetné referendá zároveň označil za "výsmech" a "vrchol cynizmu", informujú agentúry AFP a Reuters.
"Myslím si, že to, čo Rusko ohlásilo, je výsmech," povedal novinárom v New Yorku pred svojím vystúpením na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN. Ohlásenie referend označil za "novú provokáciu", ktorá nijako neovplyvní pozíciu Francúzska.
"Samotná myšlienka zorganizovať referendá v oblastiach, ktoré sú svedkami vojny a sužujú ich bombové útoky, je vrcholom cynizmu," dodal Macron.
19:21 NATO: Ruskom plánované referendá na Ukrajine sú ďalšou eskaláciou vojny
Severoatlantická aliancia a Spojené štáty americké v utorok odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako "fiktívne" a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú. "Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
"Ak sa to naozaj stane, Spojené štáty nikdy neuznajú nároky Ruska na akékoľvek údajne anektované časti Ukrajiny," povedal. Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg - podobne ako USA - odsúdil plány Ruskom podporovaných úradov na usporiadanie referend na Ukrajine a varoval, že ide o ďalšiu eskaláciu vojny vyvolanú Kremľom. "Fiktívne referendá nemajú žiadnu legitimitu a nemenia podstatu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine. Ide o ďalšiu eskaláciu Putinovej vojny," napísal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na Twitteri.
18:25 EÚ neuzná referendá nanútené ruskými okupantmi na Ukrajine
Európska únia nikdy neuzná referendá nanútené ruskými okupantmi na Ukrajine. Uviedol to v utorok Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. "EU už v minulosti avizovala, že takéto referendá nanútené ruskými okupantmi budú ilegálne, budú považované za pokračovanie podkopávania suverenity a nezávislosti Ukrajiny, ich výsledky nebudú uznané a uvrhnú tieto územia do ešte väčšej izolácie s tým, že voči organizátorom budú vyvedené dôsledky, najčastejšie sankcie," uviedol Stano.
Reagoval na informácie, že predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti Twitter reagoval na avizované referendá slovami, že Kyjev bude pokračovať v ich oslobodzovaní území bez ohľadu na to, čo na to hovorí Moskva.
17:32 Slovinsko pošle Ukrajine 28 tankov a od Nemecka dostane modernejšiu techniku
Slovinsko poskytne Ukrajine 28 modernizovaných sovietskych tankov, výmenou za ktoré dostane od Nemecka 35 obrnených nákladných vozidiel a päť tankov. Informoval o tom slovinský premiér Robert Golob po telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Nemecká strana dosiaľ takúto dohodu oficiálne nepotvrdila, uvádza v utorok nemecká agentúra DPA.
Slovinsko podľa Goloba poskytne Ukrajine konkrétne 28 tankov typu M-55S. Ide o modernizované sovietske tanky typu T-55, aké ešte používa mnoho krajín vrátane Ukrajiny, približuje DPA.
16:56 Navaľného spolupracovníčke z Ufy hrozí za extrémizmus 18 rokov väzenia
Spolupracovníčke ruského opozičného politika Alexeja Navaľného v baškirskom meste Ufa, ležiacom na východe európskej časti Ruska, hrozí 18 rokov väzenia. Informovalo o tom v utorok Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že to vyplýva z konečnej verzie obvinenia predloženej Liliji Čanyševovej.
Podľa neho je Čanyševová obvinená z organizovania aktivít extrémistickej skupiny, na čo zneužila svoje služobné postavenie. Previniť sa mala aj tým, že údajne vyzývala na extrémizmus a založila organizáciu, ktorá porušuje práva občanov Ruskej federácie. Samotná Čanyševová všetky obvinenia odmieta. Ruské centrum na ochranu ľudských práv Memorial označilo vlani v decembri Čanyševovú za politickú väzenkyňu.
Čanyševová je vyšetrovaná v rámci trestného stíhania, ktoré je vedené voči Navaľnému a jeho najbližším spolupracovníkom. Polícia zatkla Čanyševovú 10. novembra 2021 v Ufe. Predtým sa v jej byte, ako aj u mnohých ďalších prívržencov Navaľného v Ufe a iných mestách uskutočnili policajné prehliadky. Čanyševová je od svojho zatknutia vo vyšetrovacej väzbe – spočiatku bola v Ufe, neskôr ju previezli do Moskvy.
16:40 Záporožská oblasť oznámila referendum o pričlenení k Rusku na 23. – 27. septembra
Záporožská oblasť na juhovýchode Ukrajiny usporiada referendum o pripojení sa k Rusku v rovnakom termíne (od 23. do 27. septembra), ako tri ďalšie oblasti okupované ruskými silami. V utorok to ohlásil promoskovský miestny predstaviteľ, informuje agentúra AFP.
"Dnes som podpísal nariadenie o konaní referenda o územnej príslušnosti (Záporožskej) oblasti" od 23. do 27. septembra, uviedol na sociálnej sieti Telegram predstaviteľ tamojšej Moskvou dosadenej samosprávy Jevhen Balyckyj.
14:25 V Donbase sa 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení k Rusku
Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v utorok oznámili, že v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) sa v termíne 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení sa k Ruskej federácii. Obdobné referendum – avšak bez konkrétneho dátumu – avizovali aj predstavitelia okupovanej juhoukrajinskej Chersonskej oblasti. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.
Parlament v Luhansku v utorok podľa vyhlásenia samozvanej LĽR na účte na sieti Telegram schválil zákon obsahujúci podrobnosti pripravovaného referenda. V prospech referenda hlasovali všetci 42 prítomní poslanci, uvádza stanica CNN. Ukrajina v súčasnosti ovláda len malú časť Luhanskej oblasti, ktorú ruské sily dobyli už dávnejšie, pričom boje naďalej prebiehajú v okolí mesta Lysyčansk. Ohlásené referendá sú podľa agentúry DPA reakciou na aktuálnu ukrajinskú protiofenzívu na východe krajiny.
Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť DĽR a LĽR krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v utorok vyhlásil, že podporuje pripojenie DĽR a LĽR k Rusku. Šéf Ruskom podporovanej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo na sociálnej platforme Telegram v utorok uviedol, že dúfa, že Chersonská oblasť "sa stane súčasťou Ruska, plnohodnotným subjektom zjednotenej krajiny". "Som si istý, že ruské vedenie bude výsledky referenda akceptovať," uviedol Saldo. Vyzval preto Kremeľ, aby tento krok čo najskôr schválil. Ruské sily ovládajú približne 95 percent Chersonskej oblasti, približuje Reuters.
13:57 Fidesz a KDNP budú rokovať o sankciách voči Rusku a o cenách energií
Sankcie Európskej únie voči Rusku a ceny energií budú hlavnou témou schôdze parlamentných frakcií strán maďarského vládneho bloku Fidesz-KDNP, ktorá sa uskutoční v stredu a vo štvrtok v meste Balatonalmádi vo Veszprémskej župe. Pre internetové vydanie denníka Magyar Nemzet to v utorok uviedol predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis.
V úvode výjazdového zasadnutia vystúpi tradične s prejavom premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán, povedal predseda frakcie. Kocsis pripomenul, že cena zemného plynu od júna 2022, keď Brusel schválil sankcie voči Rusku, sa za mesiac zdvojnásobila a o ďalší mesiac strojnásobila. "Sľubovali, že sankcie ukončia vojnu, ale nestalo sa tak. Európa sa stala chudobnejšou a Rusko bohatším," povedal politik vládneho Fideszu.
Členovia frakcií prerokujú podľa jeho slov aj návrhy zákonov, ktoré sú potrebné na rýchle ukončenie rokovaní medzi Budapešťou a Bruselom o osude fondu obnovy a kohéznych zdrojov EÚ. "Vládne frakcie si v tejto súvislosti vypočujú správy ministerky spravodlivosti Judit Vargovej, ministra riadiaceho úrad vlády Gergelya Gulyása a šéfa rezortu technológií a priemyslu Lászlóa Palkovicsa," dodal Kocsis.
13:25 Ruský parlament sprísnil tresty za zločiny počas mobilizácie
Ruský parlament v utorok schválil návrh zákona sprísňujúci tresty za viacero trestných činov spáchaných počas vojenskej mobilizácie či bojových operácií. Týka sa to okrem iného dezercie, poškodenia vojenského majetku či neuposlúchnutia rozkazu nadriadeného, uviedla agentúra Reuters. Návrh prijali poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) v utorok počas druhého a tretieho čítania.
Stalo sa tak v čase, keď sa v Rusku hovorí o prípadnej všeobecnej mobilizácii, ktorá by mohla viesť k značnej eskalácii konfliktu na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň novinárom povedal, že Moskva v súčasnosti o možnosti vyhlásenia celoštátnej mobilizácie neuvažuje.
13:17 Putin: Snahy USA o zachovanie dominancie vo svete sú odsúdené na neúspech
Ruský prezident Vladimir Putin odsúdil v utorok snahy Spojených štátov o zachovanie ich svetovej dominancie, ktoré sú podľa neho odsúdené na neúspech. Informuje o tom agentúra AP. Pri preberaní poverovacích listín od nových veľvyslancov v Rusku Putin povedal: "Objektívny vývoj smerom k multipolárnemu svetu sa stretáva s odporom tých, ktorí sa snažia zachovať si hegemóniu vo svetových záležitostiach a všetko ovládať – Latinskú Ameriku, Európu, Áziu a Afriku.""Hegemónovi sa toto dosť dlho darilo, avšak nemôže to pokračovať večne... Bez ohľadu na udalosti na Ukrajine," dodal šéf Kremľa.
Putin viackrát odôvodnil svoje rozhodnutie poslať vojská na Ukrajinu ako reakciu na údajné zasahovanie Západu do životne dôležitých bezpečnostných záujmov Ruska. Ruský prezident tiež opísal západné sankcie uvalené na Rusko pre jeho konanie na Ukrajine ako snahy Spojených štátov a ich spojencov o posilnenie ich pozície. Sankcie sa však podľa Putina nakoniec obrátili proti nim a poškodili tiež chudobné krajiny, píše AP.
12:56 Vjugin: Katastrofa pre ruskú ekonomiku nenastala, sankcie však fungujú
Západné sankcie síce nespôsobili ruskej ekonomike katastrofu, keďže Moskva našla spôsob, ako ich do určitej miery kompenzovať, svoj efekt však majú. Ruské hospodárstvo totiž smeruje tento rok k poklesu, zatiaľ čo bez sankcií by mohlo zaznamenať rast až o 6 percent. S ruským ekonómom Olegom Vjuginom sa rozprávala agentúra Reuters. "Nie je to katastrofa," povedal Vjugin, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra financií a viceguvernér centrálnej banky. Dodal, že ruskej vláde sa podarilo mnohé sankcie uvalené za útok na Ukrajinu kompenzovať a v porovnaní s očakávaniami sú tak účinné zhruba na 30 až 40 percent.
Svoj efekt však majú. "Bez nich by ruská ekonomika mohla zaznamenať rast až o 5 - 6 percent," povedal Vjugin pre agentúru Reuters. Teraz však namiesto rastu zaznamenala ekonomika pokles o 4 percentá, takže, ako dodal, sankcie fungujú.
Vjugin upozornil, že vyhliadky sú celkovo nepriaznivé, keďže koniec vojnového konfliktu je v nedohľadne. "Čísla (o vývoji ekonomiky) môžu byť rôzne, hlavným výsledkom sankcií však je, že proces hospodárskeho rastu Ruska sa na niekoľko rokov zastavil," povedal.
12:53 Na Lešti sa začalo certifikačné cvičenie mnohonárodnej bojovej skupiny NATO
Nástupom cvičiacich jednotiek z Českej republiky, Nemecka, Slovinska, Spojených štátov amerických a Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) sa v utorok začalo v Centre výcviku v Lešti certifikačné cvičenie Strong Cohesion 2022. Jeho cieľom je preveriť pripravenosť bojovej skupiny plniť stanovené úlohy. Informoval o tom hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
"Vojaci spojeneckých armád dislokovaní v Lešti doteraz zlaďovali svoje postupy. Začínajúce cvičenie Strong Cohesion komplexne preverí plnenie úloh spojených s obranou Slovenskej republiky, interoperabilitu medzinárodných jednotiek v bojovej skupine a precvičí procesy velenia a riadenia vo vzťahu k slovenskej 2. mechanizovanej brigáde, v zostave ktorej bojová skupina pôsobí," uviedol Zemanovič.
12:12 Erdogan: Švédsko je hniezdom terorizmu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v interview pre americkú verejnoprávnu stanicu PBS dôrazne vyhlásil, že jeho krajina je stále proti rozšíreniu Severoatlantickej aliancie (NATO) o Fínsko, ale predovšetkým o Švédsko. V utorok o tom informoval portál britského denníka Guardian. Erdogan v rozhovore zdôraznil, že najmä Švédsko je hniezdom terorizmu. A teroristi podľa jeho slov už úplne prenikli do tamojšieho parlamentu.
"V Štokholme vidíme, ako teroristi neustále demonštrujú. Pútače, plagáty vodcov teroristických organizácií sa tam len tak hemžia. Protestujú, vykrikujú heslá. A útočia na nevinných ľudí tureckého pôvodu v Štokholme. My sme našim švédskym partnerským orgánom k tomu dodali všetky dôkazy," kritizoval severskú krajinu turecký prezident. "Na druhej strane, Fínsko nie je také ako Švédsko. Fíni sú trochu pokojnejší a majú vývoj vo svojej krajine viac pod kontrolou. Ale Švédi nie. Stále majú nejaké výhovorky. Zakaždým rozprávajú o ústave a že si ako jej hlavnú zásadu vážia slobodu prejavu," pokračoval Erdogan.
11:08 Medvedev: Usporiadanie referend na Ukrajine je nevyhnutné
Je nevyhnutné, aby Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny usporiadali referendá o pripojení týchto regiónov k Rusku. Vyhlásil to v utorok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters. Pripojenie Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) k Rusku je podľa Medvedeva krokom k ochrane ich záujmov a k ďalšiemu odôvodnenie toho, aby Rusko mohlo použiť vojenskú silu.
"Referendá v Donbase majú obrovský význam nielen pre systém ochrany obyvateľov DĽR a LĽR a iných oslobodených území, no aj pre nastolenie historickej spravodlivosti," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. "Narušenie ruského územia je prečin, ktorého spáchanie nám povoľuje použiť všetky sily na sebaobranu... Práve preto sa týchto referend tak boja v Kyjeve a na Západe. Práve preto ich musíme usporiadať," dodal ruský exprezident.
Separatické regióny v Donbase hovoria o pripojení k Rusku už odvtedy, čo sa v roku 2014 prvýkrát pokúsili odtrhnúť od Ukrajiny. O usporiadaní referend o pripojení k Rusku hovoria aj Moskvou dosadení predstavitelia v ďalších okupovaných ukrajinských regiónoch, predovšetkým v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
10:57 Ukrajinská rmáda na juhu potopila ruskú loď s vojakmi a zbraňami
Ukrajinské ozbrojené sily na juhu Ukrajiny potopili ruské plavidlo s vojenským personálom a zbraňami. Na Facebooku o tom referovalo operačné velenie Juh.
„Pokusy o vytvorenie alternatívneho prechodu cez rieku Dnipro v oblasti Novej Kachovky a Kozackého boli neúspešné. Čln plný zbraní, vybavenia a personálu sa dostal pod paľbu a pripojil sa k podmorskej flotile okupantov,“ uviedlo velenie.
10:49 Pri útoku v Luhanskej oblasti zahynulo 7 ľudí, tvrdia separatisti
Sedem ľudí vrátane troch detí zahynulo v noci na utorok pri ukrajinskom útoku vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti. V utorok to oznámil Ruskom dosadený predstaviteľ Spoločného centra pre kontrolu a koordináciu (JCCC) v Donbase. Uviedla to agentúra Reuters.
"V dôsledku delostreleckého ostreľovania ukrajinskými ozbrojenými silami na obec Krasnoričenske bolo zabitých sedem civilistov vrátane troch detí (dvojčiat narodených v roku 2021 a dievčaťa narodeného v roku 2015)," uviedol vo vyhlásení predstaviteľ JCCC. Agentúra Reuters uviedla, že túto správu nedokáže nezávisle overiť.
09:45 Vagnerovci sa snažia naverbovať do vojny na Ukrajine1 500 zločincov
Ruská súkromná polovojenská organizácia skupina vagnerovcov sa snaží naverbovať odsúdených zločincov do vojny na Ukrajine, ale mnohí túto ponuku odmietajú. V pondelok to uviedol americký vysokopostavený predstaviteľ, uviedla agentúra Reuters. "Naše informácie naznačujú, že Vagnerova skupina utrpela na Ukrajine vysoké straty, predovšetkým a neprekvapujúco medzi mladými a neskúsenými bojovníkmi," povedal novinárom nemenovaný americký predstaviteľ.
Európska únia uvalila na Vagnerovu skupinu sankcie a obviňuje ju z utajovaných operácií v prospech Kremľa. Prezident Vladimir Putin vyhlásil, že táto skupina nereprezentuje ruský štát, ale že súkromné vojenské spoločnosti majú právo pracovať kdekoľvek na svete, ak neporušujú ruské zákony. Americký predstaviteľ poukázal na nedávne videá na sociálnych sieťach, ktoré pri verbovaní zachytávajú Jevgenija Prigožina, napojeného na Vagnerovu skupinu. Záujem má nielen o ruských väzňov, ale aj o Tadžikov, Bielorusov a Arménov. Agentúra Reuters pripomína, že videá nezávisle neoverila.
Organizácie na ochranu ľudských práv a ukrajinská vláda obviňujú bojovníkov Vagnerovej skupiny z páchania vojnových zločinov v Sýrii a na východe Ukrajiny už od roku 2014. Britská vojenská tajná služba v júli oznámila, že Rusko využíva Vagnerovcov na posilnenie svojich ozbrojených síl v ukrajinskom konflikte.
09:16 Ruská Čiernomorská flotila premiestňuje z Krymu svoje ponorky
Ruská Čiernomorská flotila premiestnila niektoré svoje ponorky z prístavu v Sevastopole na anektovanom polostrove Krym do Novorossijska na juhu Ruska. Uviedlo to v utorok britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe o situácii na Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters.
Podľa britského rezortu obrany premiestnilo Rusko ponorky triedy Kilo. "Stalo sa tak z dôvodu nedávnej zmeny súvisiacej s bezpečnostnými hrozbami a rastúcej ukrajinskej schopnosti podnikať útoky na väčšie vzdialenosti. V uplynulých dvoch mesiacoch bolo niekoľkokrát napadnuté ústredie flotily a hlavné letisko námorných síl," uvádza britský rezort. Ministerstvo zároveň predpokladá, že umiestnenie čiernomorskej flotily na základňu v Sevastopole bolo pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý Rusko v roku 2014 Krymský polostrov anektovalo. "Bezpečnosť základne je teraz priamo oslabovaná pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine," dodáva na záver rezort.
09:10 Spojené štáty by v budúcnosti mohli Ukrajine dodať tanky
Spojené štáty by v budúcnosti mohli Ukrajine poskytnúť tanky. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ americkej armády, okamžité dodanie tankov však podľa neho nie je možné pre problémy s ich údržbou a výcvikom posádky. Informovala o tom správa americkej televízie CNN. "Pozeráme sa na ukrajinské ozbrojené sily a do budúcnosti zvažujeme, aké spôsobilosti budú potrebovať a ako budú USA a naši spojenci schopní podporiť Ukrajinu pri budovaní týchto spôsobilostí," povedal nemenovaný predstaviteľ amerických ozbrojených síl v telefonáte s novinármi.
Spojené štáty zatiaľ neuvažujú nad dodávkami zbraňových systémov s dlhším doletom na Ukrajinu. Medzi ne napríklad patria presne navádzané rakety GMLRS pre raketomety HIMARS. Vojenský predstaviteľ nepovedal, či dodanie takýchto zbraní Kyjevu môže byť reálne v budúcnosti, píše CNN.
02:29 Líder separatistov v Donecku vyzval na referendum o pričlenení k Rusku
Najvyšší predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin vyzval v pondelok lídra separatistov v susednej Luhanskej oblasti, aby spojili úsilie zamerané na prípravu referenda o pričlenení k Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters.
Pušilin podľa videonahrávky zverejnenej na sociálnych sieťach lídrovi Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Leonidovi Pasečnikovi v telefonáte povedal, že "naše kroky by mali byť synchronizované". Výzva je podľa agentúry Reuters známkou nervozity Moskvou podporovaných predstaviteľov v Donbase z úspechu ukrajinskej protiofenzívy v regióne.
Ukrajina v pondelok posilnila svoje pozície na nedávno opätovne dobytom území. Jej jednotky postúpili ďalej na východ do oblastí opustených ruskými silami, čo pripravuje pôdu pre prípadný úder na okupačné sily v Donbase.
02:03 Alla Pugačovová je za svoje slová o vojne na Ukrajine vystavená kritike
Legendárna ruská popová speváčka Alla Pugačovová sa dostala v Rusku pod paľbu kritiky za svoje vyjadrenia o vojne, ktorú Kremeľ vedie proti Ukrajine. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA. Speváčku kritizoval okrem iných aj predseda Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Valerij Fadejev, ktorý na sociálnych sieťach napísal: "Títo grafomani, harlekýni (názov jednej z Pugačovovej piesní) a šašovia potrebujú len príležitosť spievať a tancovať, lacno a hlúpo mudrovať."
Podľa poslanca Štátnej dumy Piotra Tolstého "Pugačovová, bývalá najpopulárnejšia speváčka v krajine, natoľko stratila kontakt s realitou, že je solidárna s tými, ktorí dnes chcú, aby bolo Rusko porazené". Podľa Tolstého je Pugačovovej miesto teraz už len v múzeu dejín Sovietskeho zväzu. Aj prokremeľský ruský rapový spevák Timati sa pustil do Pugačovovej a obvinil ju, že je slabou vlastenkou. Moderátor prokremeľských televíznych diskusií Vladimir Soloviov, sám v seniorskom veku, na adresu 73-ročnej divy napísal: "Múdrosť nie vždy prichádza s vekom. Niekedy prichádza staroba sama."
PONDELOK
22:05 Nemecko dodá Ukrajine štyri ďalšie samohybné húfnice
Nemecko dodá Ukrajine ďalšie štyri samohybné húfnice a muníciu. Povedala to v pondelok nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová, informuje agentúra AP. Lambrechtová dodala, že "v boji sa osvedčilo" desať húfnic z Nemecka, ako aj osem ďalších, ktoré Kyjev dostal od Holandska.
"Ukrajina si tieto systémy veľmi pochvaľuje a vyjadrila želanie dostať ďalšie húfnice," povedala Lambrechtová. "V záujme pretrvávajúcej podpory Ukrajiny v jej odvážnom boji proti brutálnemu ruskému útoku Nemecko tejto žiadosti vyhovie," dodala. Ide o húfnice typu Panzerhaubitze 2000, ktoré podľa Lambrechtovej nedávno zmodernizovali.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pomoc od Nemecka privítal. "Vojenská pomoc od našich nemeckých priateľov je dôležitou súčasťou nášho spoločného víťazstva nad teroristami," napísal na Twitteri.
21:10 Z masového pohrebiska pri Iziume exhumovali už 146 tiel
Už 146 tiel, prevažne civilistov, exhumovali ukrajinskí forenzní experti z masového pohrebiska, ktoré bolo minulý týždeň objavené pri meste Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to v pondelok gubernátor tejto oblasti Oleh Synehubov.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa odhaduje, že v lesoch za mestom Izium, ktoré v rámci protiofenzívy nedávno opätovne získali ukrajinské sily, je pochovaných približne 450 tiel.
Gubernátor Synehubov teraz uviedol, že medzi exhumovanými telami objavili aj dve deti. Priblížil tiež, že telá viacerých obetí vykazovali známky násilnej smrti.
"Sú tam telá so zviazanými rukami či stopami po mučení. Na telách zosnulých sa tiež našli bodné rany či rany spôsobené výbušninami alebo šrapnelami," napísal Synehubov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram.
Vrecia s exhumovanými telami sú uložené vedľa seba v ukrajinskom meste Izium, ktoré ukrajinské sily nedávno oslobodili spod ruskej okupácie v piatok 16. septembra 2022. Foto: TASR/AP
20:32 Praha daruje Ukrajine vyradené električky a autobusy
Praha daruje Ukrajine 20 električiek a dva autobusy, ktoré už nepotrebuje vo svojej prevádzke. Príjemcom pomoci je charkovský mestský dopravný podnik. Uviedol to v pondelok Dopravný podnik hlavného mesta Prahy (DPP).
Darovanie vozidiel sprostredkovala kancelária pražského primátora, na ktorého sa so žiadosťou o pomoc obránil starosta Charkova Ihor Terechov.
"Vozy, ktoré už v Prahe nemôžu slúžiť cestujúcim, nájdu potrebné využitie inde. Na Ukrajine bolo mnoho električiek aj autobusov úplne zdevastovaných z dôvodu invázie nezvaného ruského diktátora. Podporujeme tak rekonštrukciu ukrajinských miest, aby sa vojnoví utečenci mohli čo najskôr vrátiť späť do svojich domovov," povedal pražský primátor Zdeněk Hřib.
Námestník primátora Adam Scheinherr doplnil, že Praha podporuje dopravné podniky na Ukrajine dlhodobo. Pred niekoľkými rokmi darovala električky do Mariupola.
20:00 Ruská invázia na Ukrajinu môže zvýšiť ceny obilia o 7 percent
Ruská invázia na Ukrajinu môže spôsobiť, že dlhodobé ceny obilia sa zvýšia o 7 percent. Tvrdí to najnovšia medzinárodná štúdia, publikovaná v Nature Food, podľa ktorej nárast produkcie inde vo svete na nahradenie obilia z Ukrajiny a Ruska povedie k vyšším emisiám skleníkových plynov.
Rusko a Ukrajina sú významnými globálnymi producentmi obilia. Spolu sa podieľajú zhruba 28 percentami na svetových dodávkach pšenice.
Ruská blokáda čiernomorských prístavov a sankcie voči Moskve za inváziu na Ukrajinu spôsobili krátkodobé zvýšenie cien obilia a vyvolali obavy z akútnej hladovej krízy.
Výskumníci v USA a v Uruguaji zostavili model pravdepodobného vplyvu konfliktu na ceny pšenice a kukurice v nasledujúcich 12 mesiacoch, pričom sledovali rôzne scenáre.
Podľa jedného z nich, ak by sa ruský export obilia znížil na polovicu a ukrajinský export by sa výrazne prepadol, pšenica by bola drahšia o 7,2 percenta a kukurica o 4,6 percenta. A to aj za predpokladu, že by iní exportéri mohli vyplniť tento deficit. A tvrdia tiež, že rast cien bude pretrvávať, kým bude vývoz obmedzený.
Štúdia ďalej zistila, že na preklenutie výpadku v ponuke budú musieť iní veľkí producenti výrazne rozšíriť pestovanie obilia.
Foto: TASR/AP
19:23 Poľsko daruje Ukrajine milión vakcín proti koronavírusu
Poľsko daruje Ukrajine milión dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 a ďalších 100-tisíc dávok takzvaných MMR vakcín, čo sú kombinované očkovacie látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Oznámilo to v pondelok na Twitteri poľské ministerstvo zdravotníctva, informuje agentúra PAP.
Rezort takúto právu zverejnil bezprostredne po rozhovoroch poľského ministra zdravotníctva Adama Niedzielského s ukrajinským veľvyslancom v Poľsku, Vasylom Zvarychom.
"Poľsko odovzdá Ukrajine milión (dávok) vakcín proti COVID-19 a 100-tisíc dávok MMR vakcín," uviedol rezort zdravotníctva.
Ministerstvo dodalo, že Niedzielski so Zvarychom spolu hovorili aj o starostlivosti poskytovanej ukrajinským pacientom v Poľsku, ako aj transportoch Ukrajincov, ktorí utrpeli zranenia počas ruskej invázie.
18:26 Česko chce na Ukrajine ďalší zastupiteľský úrad, otvorí ho zrejme v Dnipre
Česko plánuje otvoriť ďalší zastupiteľský úrad na Ukrajine. Dôvodom je povojnová obnova a zákazky pre české firmy. Pre server Seznam Zprávy potvrdil tento zámer český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Česi by podľa predbežného plánu mali mať pri povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny na starosti Dnepropetrovskú oblasť. Rezort zahraničných vecí chce preto zriadiť nový úrad vo východnej časti krajiny. Podľa spomínaného servera to má byť mesto Dnipro.
"V súvislosti s povojnovou rekonštrukciou Ukrajiny má ministerstvo zahraničných vecí záujem o rozšírenie diplomatickej prítomnosti v tejto krajine," potvrdil zámer rezortu Lipavský. Návrhy formy diplomatického zastúpenia sa podľa ministra v súčasnosti pripravujú.
"Česko si identifikovalo Dnepropetrovskú oblasť, ktorá je druhou najväčšou a najľudnatejšou z ukrajinských samosprávnych oblastí a má významný ekonomický potenciál a tradičné vzťahy s Českou republikou ako oblasť, v ktorej má zmysel sa aktívne angažovať," spresnil Lipavský. Záujem o účasť na povojnovej rekonštrukcii a danú oblasť má podľa neho aj český podnikateľský sektor.
České firmy by sa na Ukrajine mali zamerať najmä na energetiku, opravu škôl, dopravnú infraštruktúru, zdravotníctvo a likvidáciu ekologických škôd. O prvých kontraktoch sa podľa servera už rokuje.
18:02 Premiér a poľský predseda vlády sa zhodli na pretrvávajúcej podpore Ukrajiny
Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) a poľský premiér Mateusz Morawiecki sa na pondelkovom stretnutí v Bratislave zhodli na pretrvávajúcej podpore Ukrajiny v boji proti Rusku. TASR o tom informoval tlačový odbor Úradu vlády SR. Na stretnutí diskutovali tiež o energetike.
"Vzájomne sa informovali o opatreniach, ktoré ich vlády prijímajú na zmiernenie dopadov neúmerného rastu cien energií, ktorý trápi celú Európu," spresnil tlačový odbor.
Premiéri sa následne zúčastnili na druhom ročníku Konzervatívneho samitu.
Na snímke zľava predseda vlády SR Eduard Heger a predseda vlády Poľska Mateusz Morawiecki počas prehliadky plynovodu na slávnostnom otvorení prepojovacieho plynovodu Poľsko-Slovensko 26. augusta 2022 v Strachocine. Foto: Roman Hanc/TASR
16:10 Ruskému poslancovi odsúdenému za dezinformácie o armáde znížili trest o mesiac
Moskovský mestský súd v pondelok v odvolacom konaní znížil o jeden mesiac sedemročný trest väzenia nad komunálnym poslancom Alexejom Gorinovom, ktorý bol odsúdený za šírenie dezinformácie o ruskej armáde. Gorinov tak musí absolvovať trest väzenia v trvaní šesť rokov a 11 mesiacov.
Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC, ktorá doplnila, že Gorinov ako poslanec zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol nepodmienečne odsúdený za kritiku vojenskej invázie na Ukrajine. Zasadnutie moskovského mestského súdu sa v pondelok konalo za zatvorenými dverami - údajne kvôli vyhrážkam, ktoré súd dostal, doplnila BBC.
Gorinovovi advokáti informovali, že požiadali sudcu, aby prerušil trestné stíhanie a obrátil sa na Ústavný súd, keďže podľa ich názoru článok o dezinformáciách o armáde nie je v súlade s ústavou Ruskej federácie. Sudca ich podnet zamietol.
15:15 Ostreľovanie mesta Doneck si vyžiadalo najmenej 13 obetí
Najmenej 13 ľudí prišlo v pondelok o život v dôsledku delostreleckej paľby v meste Doneck na východe Ukrajiny, ktoré v súčasnosti ovládajú ruské sily. Správu publikovala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na tamojšie médiá. Dve strely podľa nich zasiahli autobusovú zastávku a obchod, ktorý sa nachádzal v jej blízkosti. Počet zranených nebol bezprostredne známy.
Moskvou dosadené miestne úrady z ostreľovania obvinili ukrajinskú armádu, tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť, upozornila DPA. Kyjev takého obvinenia pravidelne odmieta a naopak obviňuje Moskvu, že ostreľuje dobyté územia s cieľom vytvárať protiukrajinskú propagandu pre svoje vlastné médiá.
14:04 Pobaltské štáty uzavreli svoje hranice pre ruských občanov
Estónsko, Litva a Lotyšsko v uzavreli v pondelok svoje hranice pre väčšinu Rusov ako odpoveď na reakciu ruskej verejnosti na širokú podporu invázie Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP. Na dočasnom obmedzení vstupu ruských občanov, ktorým boli udelené víza niektorej z členských krajín Európskej únie, sa 8. septembra dohodli poľský premiér Mateusz Morawiecki, estónska premiérka Kaja Kallasová, predsedníčka litovskej vlády Ingrida Šimonyté a lotyšský premiér Arturs Krišjánis Kariňš.
"Rusko je nepredvídateľný a agresívny štát. Tri štvrtiny jeho občanov podporujú vojnu. Je neprijateľné, aby ľudia, ktorí podporujú vojnu, voľne cestovali po svete, do Litvy, do EÚ," povedala v pondelok litovská ministerka vnútra Agné Bilotaité. Podľa jej slov bolo predmetné obmedzenie prijaté aj z bezpečnostných dôvodov. Litovské ministerstvo vnútra oznámilo, že v noci na pondelok polícia zabránila vstúpiť do krajiny 11 ruským občanom. Dodalo, že väčšina z nich chcelo na litovské územie vstúpiť z ruskej exklávy Kaliningrad alebo zo Bieloruska.
Poľsko doposiaľ neoznámilo, že by v pondelok uzavrelo svoje hranice pre ruských občanov, všíma si AP. Predmetná dohoda medzi pobaltskými štátmi a Poľskom pritom hovorila o zavedení tohto opatrenia od pondelka 19. septembra.
13:52 Identifikovali päť prípadov sexuálneho násilia na deťoch zo strany ruských vojakov
Ukrajinskí vyšetrovatelia identifikovali päť detských obetí sexuálneho násilia zo strany vojakov ruskej armády. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uvedené deti sú vo veku od štyroch do 16 rokov. „Sú prípady zistené v trestnom konaní, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia na deťoch. Ako obete tejto kategórie vojnových zločinov bolo identifikovaných päť detí vo veku od 4 do 16 rokov. Všetci si však uvedomujeme, že takýchto zločinov je oveľa viac,“ povedal generálny prokurátor Andrij Kostin.
Vraví, že pri práci s deťmi využívajú i prítomnosť psychológov. Dodal, že v niektorých prípadoch existujú svedectvá, ktoré môžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Generálny prokurátor tiež potvrdil, že podľa oficiálnych údajov bolo z území, ktoré Ukrajina nekontroluje, deportovaných na územie Ruska a Bieloruska viac ako sedemtisíc detí. Doteraz bolo identifikovaných 5 327 detí.
13:22 V Poľsku sa začalo vojenské cvičenie s účasťou britských a amerických vojakov
Tisíce vojakov z Poľska, zo Spojených štátov a z Británie sa od pondelka účastnia na vojenskom cvičení Bear 22 na východe Poľska, informuje o tom agentúra PAP. Hovorca poľskej 18. mechanizovanej divízie major Przemyslaw Lipczyňski pre PAP povedal, že súčasťou cvičenia bude aj "ostrá paľba ozbrojených jednotiek" zložených z príslušníkov armád troch zúčastnených krajín. Paľbu spustia počas cvičenia aj poľské tanky Leopard, americké tanky Abrams a britské tanky Challenger s cieľom "posilniť interoperabilitu a spojeneckú spoluprácu".
Hlavným cieľom cvičenia Bear 22 je však podľa Lipczyňského "nadobudnutie certifikátu Severoatlantickej aliancie CREVAL pre 19. mechanizovanú brigádu v Lubline a 18. logistický regiment v Lomži". Formácia týchto dvoch jednotiek, ktoré sú obe súčasťou 18. mechanizovanej divízie, sa začala pred tromi rokmi. Certifikát CREVAL potvrdzuje, že jednotky sú schopné plniť operácie podľa štandardov bojovej pripravenosti NATO. Vojenské cvičenie Bear 22 sa skončí v piatok.
12:27 Rusko poprelo, že jeho armáda páchala v Charkovskej oblasti vojnové zločiny
Kremeľ poprel tvrdenia, že príslušníci ruskej armády páchali v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny vojnové zločiny, a označil ich za "klamstvo". Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. "Je to rovnaký scenár ako pri Buči. Je to klamstvo a, samozrejme, budeme v tomto príbehu brániť pravdu," uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tak na otázku novinárov týkajúcu sa vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že ruskí vojaci páchali v Charkovskej oblasti vojnové zločiny.
Moskva opakovane popiera, že ruskí vojaci páchajú na Ukrajine vojnové zločiny. Minulý týždeň bolo v lesoch pri ukrajinskom meste Izium, ktoré prednedávnom dobyla späť ukrajinská armáda, nájdené masové pohrebisko. Ukrajinskí predstaviteľa tvrdia, že 99 percent exhumovaných tiel nieslo známky násilnej smrti.
Príslušníci záchranných zložiek exhumujú telo civilistu v ukrajinskom meste Izium, ktoré ukrajinské sily nedávno oslobodili spod ruskej okupácie. Foto: TASR/AP
11:41 Zacharovová: Rusko je pripravené rokovať s USA o výmene väzňov
Rusko je pripravené na rozhovory o výmene väzňov so Spojenými štátmi, ale americké veľvyslanectvo v Moskve "si neplní svoju oficiálnu povinnosť" udržiavať dialóg. V pondelok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR prevzala správu z agentúry Reuters. "Mnohokrát sme už vyhlásili, že sme pripravení na rokovania o vyriešení osudu občanov USA odsúdených v Rusku a ruských občanov v USA," povedala Zacharovová.
Výmena väzňov by podľa Reutersu mohla zahŕňať bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana, americkú basketbalistku Brittney Grinerovú a ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta. Grinerovú, ktorá je dvojnásobnou zlatou olympijskou medailistkou, odsúdili v Rusku na deväť rokov odňatia slobody po tom, ako ju súd uznal za vinnú z pašovania a prechovávania drog. Whelana, ktorý má americký, britský, kanadský aj írsky pas, v júni 2020 odsúdili za špionáž na 16 rokov väzenia v nápravnom zariadení s vysokým stupňom stráženia.
Americký prezident Joe Biden sa v piatok v Bielom dome stretol s príbuznými týchto dvoch väznených Američanov. Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová uviedla, že Bidenova administratíva je odhodlaná "využiť všetky dostupné prostriedky, aby Brittney a Paula bezpečne priviedla domov". Buta, prezývaného "obchodník so smrťou", zatkli v marci 2008 v Thajsku v rámci operácie amerických bezpečnostných síl. V roku 2012 ho americký súd odsúdil na 25 rokov väzenia.
10:47 Rusko a Čína sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce
Rusko a Čína sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce so zameraním na vykonávanie spoločných vojenských cvičení. V pondelok to oznámila Bezpečnostná rada Ruskej federácie (SBRF). Informuje o tom agentúra Reuters. "Obe strany (Čína a Rusko) sa dohodli na ďalšej vojenskej spolupráci so zameraním na spoločné cvičenia a hliadkovanie, ako aj na posilnenie kontaktov medzi generálnymi štábmi," uviedla vo vyhlásení Ruská bezpečnostná rada.
Správa o prehĺbení obrannej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom prichádza v čase, keď je tajomník SBRF Nikolaj Patrušev na návšteve Číny. Peking a Moskva v uplynulých rokoch prehĺbili spoluprácu vo viacerých oblastiach a vo februári deklarovali, že vzťahy Číny a Ruska sú "bez limitov", pripomína Reuters.
Nikolaj Patrušev. Foto: TASR/AP
10:23 Ruské sily ostreľovali Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň, tvrdí Enerhoatom
Ruskí okupanti v noci na pondelok spustili raketový útok na Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň. Na Telegrame o tom informovala ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom. Jedna z rakiet dopadla 300 metrov od jadrových reaktorov. Tlaková vlna poškodila budovy jadrovej elektrárne, pričom bolo rozbitých viac ako 100 okien. V komplexe je odstavený jeden z hydroagregátov a tri vedenia vysokého napätia.
„V tejto chvíli všetky tri energetické bloky fungujú normálne. Našťastie medzi personálom elektrárne nie sú žiadne obete,“ informoval Enerhoatom. „Okupanti chceli znova strieľať, ale zabudli, čo je jadrová elektráreň. Rusko ohrozuje celý svet. Musíme to zastaviť, kým nebude neskoro,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
09:57 Rusko prišlo na Ukrajine podľa Britov najmenej o štyri bojové lietadlá za desať dní
Rusko prišlo na Ukrajine za uplynulých desať dní pravdepodobne najmenej o štyri bojové lietadlá. Celkovo ich od začiatku vojenskej invázie 24. februára stratilo už zhruba 55. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v pondelok uviedlo britské ministerstvo obrany, informuje agentúra Reuters.
Zvýšené straty sú podľa britského rezortu obrany výsledkom toho, že ruské letectvo začalo viac riskovať pri poskytovaní leteckej podpory pozemným silám počas ukrajinského protiútoku. Ruskí piloti majú o situácii na bojisku často málo informácií, napísalo britské ministerstvo obrany. Dodalo, že pre rýchly posun frontových línii niektoré ruské lietadlá pravdepodobne "zablúdili nad nepriateľským územím do hustejších zón protivzdušnej obrany".
08:04 Ukrajinská armáda napreduje v protiofenzíve v Chersonskej oblasti
Ukrajinská protiofenzíva v Chersonskej oblasti napreduje. Rusi sa ju snažia spomaliť a ustúpiť do chránenejších pozícií, než aby ju zastavili alebo zatlačili späť. V najnovšej aktualizácii o tom referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Pokračujúce ukrajinské útoky na ruské pozemné trasy cez rieku Dneper v západnej časti Chersonskej oblasti majú čoraz väčší vplyv na ruské dodávky na pravom brehu. Najnovšie správy naznačujú nedostatok potravín a vody v Ruskom okupovanom Chersone a prinajmenšom dočasné oslabenie paľby ruského delostrelectva.
Podľa ISW na niektorých miestach frontovej línie ukrajinská armáda postúpila po tom, čo si poradila s ruskými jednotkami. V nadchádzajúcich týždňoch ukrajinské sily pravdepodobne získajú späť väčšinu západnej časti Chersonskej oblasti, ak nie celú, v prípade, ak budú pokračovať v narúšaní ruských trás a ďalej postupovať. Rusi sa v rámci riadeného ústupu snažia ustúpiť na chránenejšie pozície, aby sa vyhli chaotickému ústupu podobnému tomu, aký nedávno predviedli v Charkovskej oblasti. Podľa ISW môže byť ukrajinský postup pomalší, ak sa ruské sily zosúladia.
06:05 Zelenskyj sa zaviazal, že Ukrajina získa späť celé Ruskom okupované územie
Vo svojom nedeľnom večernom videopríhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina získa späť celé Ruskom okupované územie na Ukrajine.
"Možno sa niekomu bude zdať, že sme sa nechali sériou víťazstiev ukolísať," uviedol Zelenskyj s tým, že v skutočnosti ide o "prípravu" na ďalšiu etapu protiofenzívy - znovuzískať kľúčové mestá Mariupol, Melitopol a Cherson, informuje tlačová agentúra DPA.
"Keďže Ukrajina musí byť slobodná - jej celé územie," ukrajinská armáda sa nebude snažiť dobyť späť len územie, ktoré ovládala pred začiatkom ruskej invázie, ale aj územie na Donbase a Kryme, ktoré je od roku 2014 v rukách proruských separatistov, povedal Zelenskyj.
01:44 Ruská prokuratúra má vysvetliť nasadenie väzňov z Ruska do bojov na Ukrajine
Členovia ruskej Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv, pôsobiacej pri kancelárii prezidenta Ruskej federácie, žiadajú vysvetlenie nasadenia odsúdených osôb do bojových operácií ruskej armády na Ukrajine.
Vo svojej žiadosti sa členovia rady odvolávajú na informácie, ktoré zverejnili viaceré prokremeľské televízne kanály
Ako v nedeľu uviedla britská stanica BBC, ruské televízie priniesli reportáže o mužoch odsúdených na nepodmienečné tresty väzenia, ktorí boli nasadení do bojov na Ukrajine.
Signatári výzvy pripomínajú, že väzňa, ktorý si neodpykal celý trest, je možné prepustiť len na základe milosti udelenej prezidentom, vyhlásením amnestie schválenej parlamentom, prípadne zmenou trestu na podmienečný, o čom rozhoduje súd.
Autori dovolania žiadajú teraz generálneho prokurátora, aby "vysvetlil, na základe čoho sú tieto osoby prepustené z výkonu trestu - ak sú tieto informácie pravdivé".
Americký miliardár Bill Gates sa obáva dôsledkov rozpoltenej americkej spoločnosti.
Filantropa Billa Gatesa, ktorý sa prostredníctvom svojej charitatívnej nadácie zameriava na boj proti klimatickej kríze, hladomoru a šíreniu infekčných chorôb vo svete, trápi, že politické názory rozdeľujú americkú spoločnosť.
„Pripúšťam, že politická polarizácia to všetko môže ukončiť, budeme mať zablokované voľby a občiansku vojnu,“ cituje Business Insider presvedčeného Gatesa na nedávnom Forbes samite o filantropii.
Politická polarizácia ide podľa neho ruka v ruke s ďalším problémom – šírením dezinformácií. „Problémom je polarizácia a nedostatok dôvery,“ skonštatoval Gates. „Jednou z najpredávanejších kníh minulého roka bola kniha od Roberta Kennedyho, v ktorej povedal, že rád zarábam peniaze a zabíjam milióny ľudí vakcínami. Je to divočina, ktorá sa dobre predáva.“
Gates a jeho bývalá manželka Melinda French Gatesová venovali prostredníctvom svojej nadácie miliardy na výskum, vývoj a dodávky vakcín. Filantropa v konšpiračných teóriách obviňovali z toho, že do vakcín proti COVID-19 dáva mikročipy na sledovanie ľudí.
„Ľudia hľadajú jednoduché riešenia a pravda je občas trochu nudná. Oplatilo by sa investovať každému s dobrými nápadmi na znižovanie polarizácie a dosiahnutie toho, aby bola pravda rovnako zaujímavá ako bláznivé veci,“ povedal Gates.
V júni zaradil Gates do zoznamu odporúčaného čítania na toto leto aj knihu Prečo sme polarizovaní od novinára Ezraho Kleina.
„Vo všeobecnosti som optimistický, čo sa budúcnosti týka, ale jedna vec, ktorá trochu tlmí moje vyhliadky, je narastajúca polarizácia v Amerike, najmä pokiaľ ide o politiku,“ napísal vtedy filantrop na blogu o dôvodoch odporúčania tejto knihy.
V pondelok sa nad Baltským morom začalo dvojdňové vojenské cvičenie vzdušných síl krajín NATO.
Manévre sa začali v období, keď sa Aliancia snaží o posilnenie svojho východného krídla. Na vojenskom cvičení sa zúčastňujú jednotky z Británie, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Talianska, Turecka, Estónska, Litvy a Lotyšska.
Cieľom dvojdňových manévrov je nácvik vzletov pri rýchlej reakcii na poplach. Osobitý dôraz sa bude klásť na integráciu španielskej pozemnej jednotky protivzdušnej obrany.
"Prvýkrát sme do našich cvičení zahrnuli aktivity vzdušnej aj pozemnej integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany," uviedol organizátor cvičení Craig Docker z Centra NATO pre spoločné letecké operácie (CAOC) v nemeckom Uedeme.
"To len podčiarkuje, ako spojenci chránia východné krídlo a zároveň sa pripravujú na zmysluplnú realizáciu koncepcie odstrašovania a obrany v pobaltskom regióne," dodal Docker.
Prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorým udelil ruské občianstvo bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi.
Snowden je jedným zo 72 cudzincov, ktorí v pondelok získali ruské občianstvo. Ani on ani Kremeľ sa k tejto záležitosti zatiaľ nevyjadrili.
Snowden (39) v roku 2013 zverejnil tajné dokumenty a odhalil mnoho sledovacích operácii, ktoré vykonával Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA). Najskôr sa krátko ukrýval v Hongkongu, neskôr sa presunul do Moskvy a požiadal tam o azyl. V roku 2020 získal právo na trvalý pobyt v Rusku, čím sa dostal o krok bližšie k získaniu občianstva.
Snowdenov právnik Anatolij Kučerena uviedol pre ruské médiá, že o ruské občianstvo sa chystá požiadať aj Snowdenova manželka Lindsay Millsová. Ich spoločná dcéra sa už narodila v Rusku a má ruský pas, píše AFP.
Snowden v minulosti potvrdil, že by sa rád vrátil do USA, ak by mu zaručili spravodlivý proces pre obvinenia zo špionáže. Putin, bývalý agent KGB, v roku 2017 uviedol, že zverejnenie tajných amerických dokumentov nebolo správne. Snowden však podľa neho nie je zradca.
Tlak v nepoužívanom plynovode Nord Stream 2 počas noci prudko klesol.
Podľa prevádzkovateľa plynovodu je príčinou únik plynu juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG v pondelok popoludní uviedla, že spoločne s príslušnými orgánmi identifikovala výlučnú ekonomickú zónu Dánska ako miesto potenciálneho úniku plynu.
Zodpovedné orgány zriadili okolo miesta, kde bol pozorovaný únik plynu, bezpečnostnú zónu. Dánsky námorný úrad v pondelok popoludní vydal príslušné varovanie. Únik plynu predstavuje nebezpečenstvo pre lodnú dopravu, ktorá je v oblasti piatich námorných míľ okolo zaznačeného miesta zakázaná.
Dánsky energetický úrad hlásil že z jedného z dvoch vedení plynovodu Nord Stream 2 uniká plyn. Aj švédsky námorný úrad varoval obchodné lode pred únikom. Tlak v plynovode Nord Stream 2, ktorý vedie po dne Baltského mora, v noci na pondelok klesol na 7 barov z 300 barov.
Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky. Pôvodne mal zdvojnásobiť dodávky plynu z Ruska do Nemecka. Po jeho dokončení sa doň napumpovalo 300 miliónov kubických metrov (m3) plynu. Berlín tesne pred ruským útokom na Ukrajinu zastavil proces schvaľovania plynovodu.
Od začiatku vojny na Ukrajine sa spor o dodávky ruských energií vyostril. Moskva obmedzila dodávky plynu a tlačila na Nemecko, aby spustilo Nord Stream 2.
Maďarsko by sa malo pripraviť na zdĺhavú vojnu na susednej Ukrajine.
Vyhlásil to v pondelok maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zároveň kritizoval sankcie Európskej únie uvaľované na Rusko.
Orbán, ktorého vláda čelí prudko stúpajúcej inflácii a hroziacej hospodárskej recesii, vyzval na prímerie na Ukrajine a uviedol, že protiruské sankcie škodia európskej ekonomike.
"Môžeme povedať, že v dôsledku sankcií sa európsky ľud stal chudobnejším a Rusko nepadlo na kolená... Táto zbraň sa obrátila proti nám, Európa si sankciami strelila do nohy," vyhlásil Orbán v parlamente.
"Čakáme na odpoveď, celá Európa čaká na odpoveď z Bruselu na to, ako dlho budeme toto robiť," pokračoval maďarsky premiér s tým, že je na čase o sankciách hovoriť aj so Spojenými štátmi.
Podľa Orbána nie je žiadnym prekvapením, že v európskych krajinách padajú vlády. Podľa Reuters tak narážal na parlamentné voľby v Taliansku, v ktorých cez víkend zvíťazila strana Giorgie Meloniovej, ktorá sa zrejme postaví na čelo prvej talianskej vlády pod vedením krajnej pravice od druhej svetovej vojny.
Maďarský premiér ďalej uviedol, že jeho vláda bude iniciovať "národné konzultácie", v ktorých sa bude Maďarov pýtať na sankcie. Tento nástroj Orbán použil, aj keď sa snažil získať domácu podporu pre politiku svojej strany Fidesz týkajúcu sa práv homosexuálov alebo migrácie.
Orbán vedie dlhodobo spory s EÚ, pretože niektoré jeho politické rozhodnutia vníma Brusel ako nedemokratické. Maďarsko v súčasnosti rokuje s Európskou komisiou o uvoľnení financií z európskych fondov, ktoré boli zablokované z obáv o právny štát, vysvetľuje Reuters.
"Ak nám bruselskí byrokrati nedajú tieto peniaze, na ktoré má Maďarsko nárok, tak získame tieto nevyhnutné fondy z iných finančných zdrojov," uviedol maďarský premiér s tým, že jeho krajina začala rokovať aj s "inými medzinárodnými partnermi".
Hospodárska a sociálna rada (HSR) najviac času počas svojho rokovania venovala cenám energií.
Uviedol to po pondelkovom rokovaní tripartity minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
"Dnešná Hospodárska a sociálna rada prerokovala viacero návrhov, pri ktorých sa s pripomienkami alebo bez nich dohodla na postúpení do ďalšieho legislatívneho procesu. Najviac času sme za účasti sociálnych partnerov aj za účasti premiéra venovali riešeniu cien energií," priblížil.
"Položili sme zo strany vlády sociálnym partnerom otázku, ktorú formu riešenia cien energií preferovali, či skôr formu zastropovania cien energií alebo formu kompenzácií. Som rád, že sme sa prakticky všetci zhodli na tom, že cesta, ktorou chce vláda ísť, je zatropovanie cien. Je preferovaná. Ku kompenzáciám budeme pristupovať iba tam, kde budú nejaké veľmi špecifické segmenty spoločnosti - firmy či verejný sektor. Teda také, kde sa situácia nebude dať vyriešiť zastropovaním cien," povedal.
Zdôraznil, že vláda "vo veľmi krátkom čase" oznámi slovenským domácnostiam, s akými cenami plynu, elektriny a tepla môžu počítať na rok 2023. "Pri verejnom sektore urobíme to isté, teda už v tomto roku oznámime také ceny, aby si ich verejný sektor mohol dovoliť. Rovnaká metóda bude platiť aj pre firmy," oznámil.
"Informovali sme sociálnych partnerov, že na to, aby sa dalo pristúpiť k pomoci a zastropovaniu cien, vláda schválila na dnešnom mimoriadnom rokovaní návrh zmeny zákona o štátnom rozpočte, v ktorom zvyšuje príjmy aj výdavky o 1,5 miliardy eur. Z toho asi 200 miliónov eur pôjde na inflačnú pomoc dôchodcom. Asi 1,3 miliardy eur chceme použiť na pomoc verejnému sektoru a firmám do konca tohto roka," dodal Krajniak.
"Myslím, že budeme tento a budúci týždeň postupovať v zhode so všetkými sociálnymi partnermi," uzavrel minister práce po rokovaní HSR.
Minister obrany SR Jaroslav Naď už dnes privíta v Banskej Štiavnici rezortných kolegov z krajín Vyšehradskej skupiny.
Slovensko je do júna budúceho roka predsedajúcou krajinou, preto má organizácia rokovania význam aj z hľadiska líderstva v jednotlivých témach. So svojimi kolegami a členmi jednotlivých delegácií bude minister Naď venovať pozornosť bezpečnostnej situácii s ohľadom na ruskú agresiu na Ukrajine, ako aj téme posilnených obranných pozícií na východnom krídle NATO či spolupráci pri výmene skúseností s hybridným pôsobením cudzích aktérov.
"Verím, že v tomto období neistoty, keď Európa čelí viacerým bezpečnostným výzvam, dokáže V4 ako regionálne fórum prispievať k ich riešeniu. Podujatia, ako je to v Banskej Štiavnici, sú preto skvelou príležitosťou na detailnejšie prediskutovanie otázok nášho spoločného záujmu," uviedol minister Naď.
Súčasťou rokovaní podľa ministra Naďa budú tiež priority slovenského predsedníctva vo V4. To je okrem pomoci Ukrajine zamerané aj na prípravu vlajkových projektov obrannej spolupráce krajín V4 - Bojovej skupiny EÚ krajín V4, ako aj Veliteľstva spoločnej logistickej podpornej skupiny. Prioritami tiež bude zintenzívnenie interoperability ozbrojených síl a rozvoj infraštruktúry v súvislosti s vojenskou mobilitou.
Kremeľ v pondelok uviedol, že komunikuje s Washingtonom o jadrových zbraniach len "sporadicky". Vyjadrenie prišlo po tom, ako Spojené štáty počas víkendu oznámili, že varovali Moskvu pred "katastrofálnymi následkami" použitia nukleárnych zbraní na Ukrajine.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval v nedeľu Rusko pred použitím jadrových zbraní. Nešpecifikoval, ako plánujú Spojené štáty na prípadné nasadenie takýchto zbraní reagovať, no uviedol, že Washington s Moskvou pravidelne komunikuje a súkromne jej "ozrejmil", čo by takáto reakcia znamenala.
"Existujú kanály pre dialóg na náležitej úrovni, no používajú sa len sporadicky. No aspoň nám dovolia vymeniť si niektoré mimoriadne správy týkajúce sa našich pozícií," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na Sullivanove vyjadrenie.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že Ukrajine poskytnú ďalších 457,5 milióna dolárov. Najnovšia finančná pomoc je určená pre ukrajinskú políciu a pohraničnú stráž, ako aj na vyšetrenie údajných zverstiev ruských vojakov.
"Nami poskytnuté osobné ochranné vybavenie, zdravotnícky materiál a obrnené vozidlá výrazne znížili straty na životoch na strane ukrajinských civilistov aj ich obrancov," uviedol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. "Spojené štáty stoja po boku ukrajinského ľudu a sú naďalej odhodlané podporovať demokratickú, nezávislú a suverénnu Ukrajinu," dodal vo vyhlásení.
"Nami poskytnuté osobné ochranné vybavenie, zdravotnícky materiál a obrnené vozidlá výrazne znížili straty na životoch na strane ukrajinských civilistov aj ich obrancov," uviedol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. "Spojené štáty stoja po boku ukrajinského ľudu a sú naďalej odhodlané podporovať demokratickú, nezávislú a suverénnu Ukrajinu," dodal vo vyhlásení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno oznámil, že v Iziume boli objavené aj ďalšie dva masové hroby so stovkami obetí.
Kremeľ v pondelok vyhlásil, že Moskva je otvorená rozvíjaniu "konštruktívnych" vzťahov s Rímom. Ide o reakciu na víťazstvo národne orientovanej konzervatívnej líderky Giorgie Meloniovej v nedeľných parlamentných voľbách v Taliansku.
"Sme pripravení privítať akékoľvek politické sily, ktoré sú schopné zájsť za hranice zavedeného hlavného prúdu politiky, ktorý je plný nenávisti k našej krajine…, a sú ochotné ukázať konštruktívnosť vo vzťahoch s našou krajinou," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zo sčítania hlasov v takmer dvoch tretinách volebných miestností vyplýva, že Meloniovej národnokonzervatívna strana Bratia Talianska (FdI) získala približne 26 percent hlasov, vo voľbách pred štyrmi rokmi to bolo iba 4,4 percenta.
Vytvorenie pravicovej koalície môže trvať týždne. Ak by Meloniová uspela, stala by sa prvou premiérkou Talianska. Mandát na zostavenie vlády jej musí dať taliansky prezident.
