27. septembra 2022 | 18:32

Minúta | 27. septembra 2022 | 18:32

Kroky Česka na hraniciach so Slovenskom sú vzájomne konzultované, informoval Káčer

Kroky, ktoré prijíma Česká republika na hraniciach so SR, sú vzájomne konzultované. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Podčiarkol, že slovenský rezort vnútra už predtým prijal určité opatrenia v súvislosti s migráciou. Téme by sa podľa jeho slov mala venovať aj vláda SR, aby sa aspoň dočasne sprísnili opatrenia.

"Je to kompetencia Ministerstva vnútra (MV) SR, viem, že ministri vnútra rokujú už dlhší čas. Nie je to náš bilaterálny problém, ale širší," ozrejmil Káčer s tým, že sa to týka napríklad aj Nemecka, ktoré vracia časť migrantov na základe platných zmlúv. Dodal, že rovnako máme zmluvu s ČR a ide o regionálny problém. "Pretože schengenská hranica nie je nepriepustná," poznamenal.

Minister uviedol, že slovenská strana nechcela zatiaľ pristupovať k takým opatreniam, ako sú plné kontroly na hraniciach. Vysvetlil, že rezort vnútra už skôr prijal viaceré opatrenia, ako napríklad zvýšené kontroly na hraniciach a obvyklých tranzitných trasách. Doplnil, že situáciu sa snažia korigovať aj s českou stranou.

Česká polícia začne od štvrtka (29. 9.) vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch. Tie zahŕňajú 17 cestných priechodov, sedem železničných a tri riečne. Dočasné kontroly sa zatiaľ zavedú na desať dní.

MV SR to rešpektuje. Zdôraznilo, že ide primárne o problematiku Európskej únie a nedostatočnej ochrany vonkajších hraníc, nie o opatrenie voči Slovensku. Kroky ČR sú podľa rezortu nastavené voči sekundárnej migrácii, ktorá vznikla na vonkajšej hranici ako nedostatok ochrany schengenského priestoru. Tvrdí, že sekundárnu migráciu treba riešiť hlavne v tretích krajinách s prioritným prihliadnutím na Turecko a západný Balkán.

(tasr, min)

27. septembra 2022 | 18:18

Minúta | 27. septembra 2022 | 18:18

Premiér poďakoval poslancom za súhlas so vstupom Švédska a Fínska do NATO

Premiér Eduard Heger (OĽANO) poďakoval poslancom Národnej rady (NR) SR za vyslovenie súhlasu so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Slovensko tak podľa neho prispelo k tomu, aby sa rozšírením Aliancie na 32 členov výrazne posilnila jej obranyschopnosť. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

"Za týmto strategickým rozhodnutím škandinávskych štátov je útok Ruska na nášho suseda, ktorý radikálne mení pohľad demokratických štátov na bezpečnosť Európy i celého sveta. Považujem to za zodpovedný krok, pretože musíme otvárať dvere do Aliancie ďalším spojencom, pre ktorých mier a sloboda sú na prvom mieste," skonštatoval premiér.

Vstup Švédska a Fínska do NATO podľa Hegera ocenia aj ostatné krajiny, ktoré s Alianciou spolupracujú, a aj pre ne sa vzájomná podpora stane ešte atraktívnejšia. "Pre našu bezpečnostnú politiku naďalej zostáva prioritou upevňovať vzťahy a vytvárať odolné partnerstvá," dodal.

Pre Slovensko má prijatie Švédska a Fínska aj širší rozmer, myslí si Heger. Poukázal na nedávne oznámenie príchodu švédskej investície Volvo Cars v hodnote 1,2 miliardy eur, ktorá prinesie 13-tisíc pracovných miest. Pripomenul tiež, že ministerstvo obrany nakupuje fínske obrnené vozidlá 8x8. "Z tohto pohľadu je prijatie krajín do NATO len vyústením našej spolupráce," komentoval.

Dodal, že tak ako ostatní členovia NATO majú čo ponúknuť Švédsku a Fínsku, tak aj oni majú čím prispieť k obrane spoločných hodnôt. Hovorí o výhre pre všetkých.

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Vstup Fínska podporilo zo 142 hlasujúcich 126 poslancov, pristúpenie Švédska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

(tasr, min)

27. septembra 2022 | 17:39

Minúta | 27. septembra 2022 | 17:39

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia, rozhodli poslanci

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia. Ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu má určovať vláda nariadením. Vyplýva to z novely zákona o energetike, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 108 zo 145 prítomných poslancov. O právnej norme parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by mala nadobudnúť dňom vyhlásenia.

"Účelom návrhu zákona je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu," uviedol rezort hospodárstva.

Novela zákona zahŕňa rozšírenie súčasného konceptu stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas veľmi vysoké hodnoty. Tie majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov a súčasne vyvolajú ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia a života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.

Stav núdze bude podľa novely zákona môcť v tomto prípade vyhlásiť len vláda na návrh Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorá bude súčasne oprávnená rozhodovať o uložení opatrení. Tie nariadi MH SR vyhláškou.

Právna norma hovorí tiež o katalógu opatrení, ktoré bude možné uložiť a nariadiť. Týkajú sa obmedzenia medzioblastnej kapacity na cezhraničné obchodovanie s elektrinou, ako aj využitia výrobných kapacít domácich zariadení na výrobu elektriny na účely dodávky elektriny koncovým odberateľom za určené ceny. Rovnaký mechanizmus je navrhnutý aj v plynárenstve.

Vzhľadom na to, že v situácii núdzového stavu bude ceny určovať vláda nariadením, novela zákona upravuje aj výnimku z bežnej cenovej regulácie. Cena určená vládou tak vylučuje použitie ceny určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga, sa súčasne zavedie časové obmedzenie trvania stavu núdze na 180 dní s možnosťou aj opakovaného predĺženia. Zavádza sa tiež kontrola vlády, konkrétne prostredníctvom nevyhnutnosti schváliť predĺženie trvania stavu núdze parlamentom.

Povinnosť dodávok plynu určeným odberateľom za stanovené ceny v čase núdze sa zároveň nebude vzťahovať na strategické zásoby iných štátov uložené v zásobníkoch na území Slovenska. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy z výborov NRSR, ktorý plénum tiež schválilo. Rovnako sa táto povinnosť nebude vzťahovať ani na základnú náplň zásobníka.

(tasr, min)

27. septembra 2022 | 16:56

Minúta | 27. septembra 2022 | 16:56

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Členské štáty EÚ v utorok podporili návrh Európskej komisie (EK) na zníženie maximálnych reziduálnych limitov (MRL) dvoch neonikotinoidných pesticídov.

Pesticídy majú škodlivé účinky na včely a nové pravidlá znížia MRL na najnižšiu možnú merateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a tretie krajiny budú mať dostatok času, aby sa novej úrovni MRL prispôsobili. Hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že klotianidín a tiametoxám pre opeľovače predstavujú vysoké riziko. Ich vonkajšie používanie preto v EÚ zakázali už v roku 2018.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová uviedla, že EÚ po prvýkrát znížila MRL, aby zohľadnila globálne dôsledky škodlivého vplyvu uvedených látok na životné prostredie.

"Toto je dôležitý krok pre našu prácu v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vzhľadom na ich negatívny vplyv na opeľovače na celom svete, vrátane včiel, sa tieto dva neonikotinoidy v EÚ prestali používať. Teraz robíme ďalší krok, ktorý prispeje k prechodu na udržateľné potravinové systémy, a to aj na globálnej scéne," vysvetlila komisárka.

Po zavedení novoschválených pravidiel dovážané produkty do EÚ už nebudú môcť obsahovať zvyšky týchto neonikotinoidov.

Po konzultácii s členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) návrh EK predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, kde získal podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. Rada EÚ a Európsky parlament majú dva mesiace na vyslovenie námietok. Ak to neurobia, nariadenie bude prijaté začiatkom roka 2023.

(tasr)

27. septembra 2022 | 15:45

Minúta | 27. septembra 2022 | 15:45

Habeck: Nemecko pravdepodobne predĺži výrobu elektriny z jadra

Nemecko bude pravdepodobne musieť aj naďalej využívať dve zo svojich zostávajúcich troch jadrových elektrární v dôsledku energetickej krízy a potenciálneho výpadku vo výrobe elektriny. Uviedol to v utorok minister hospodárstva Robert Habeck.

"Už teraz sme v situácii, keď podľa nového záťažového testu by mohlo byť nevyhnutné použiť jadrovú energiu na zabezpečenie siete," povedal Habeck v utorok na klimatickej konferencii časopisu Der Spiegel v Berlíne.

Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa tento mesiac dohodla na ponechaní dvoch z troch jadrových elektrární v rezerve aj po skončení tohto roka, čím sa zvráti dlho plánované odstavenie týchto zariadení.

Vláda je pod silným tlakom, aby odložila posledný krok v postupnom vyraďovaní jadrových elektrární, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala dramatický nárast cien energií, pričom Rusko prudko zredukovalo dodávky plynu do Európy.

Situácia v energetike sa tak dramaticky zmenila oproti začiatku tohto roka, keď prvý záťažový test v marci odhalil, že zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku nie sú potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti. Po tejto správe vláda oznámila, že elektrárne budú vypnuté do 31. decembra.

Nemecko pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej sa rozhodlo definitívne skoncovať s jadrovou energetikou po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 a tento krok mal širokú podporu verejnosti.

Ale energetická kríza znovu rozprúdila v Nemecku diskusiu, či je múdre odstaviť posledné jadrové elektrárne v krajine. Dokonca aj niektorí členovia vládnej koalície sú za predĺženie ich prevádzky.

(tasr)

27. septembra 2022 | 15:17

Minúta | 27. septembra 2022 | 15:17

Na Nord Stream zrejme útočili sabotéri. Mohli použiť ponorku, píšu nemecké noviny

AKTUALIZOVANÉ Pokles tlaku v plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na morskom dne medzi Ruskom a Nemeckom je pravdepodobne dôsledkom sabotáže. Píše o tom nemecký denník Tagesspiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v spolkových bezpečnostných zložkách, podľa ktorých ide zrejme o dielo špeciálnych jednotiek.

„Všetko hovorí proti tomu, že išlo o náhodu," uviedol zdroj denníka Tagesspiegel.

Člen zahraničného výboru Spolkového snemu za koaličných Zelených Jürgen Trittin má podobný názor. Plynovod je „pomerne nový a vyrobený z pevnej nemeckej ocele", povedal pre nemeckú televíziu ntv.

V noci, z nedele na pondelok, tlak najprv prudko poklesol v oboch potrubiach pre sankcie nepoužívaného, ale natlakovaného plynovodu Nord Stream 2. Na únik plynu vo svojich výsostných vodách upozornilo Dánsko. V pondelok večer potom výrazne poklesol tlak aj v oboch rúrach plynovodu Nord Stream 1.

Čo to vlastne bolo

Ako upozornil zdroj nemeckých novín, nie je jednoduché zaútočiť na plynovod na morskom dne. Mohli to urobiť špeciálne jednotky, napríklad s pomocou ponorky. Ohľadne možných vykonávateľov sa diskutuje o dvoch možnostiach: buď za útokom stojí Ukrajina, prípadne s ňou spriaznené sily, alebo ide o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom je šíriť neistotu a tlačiť na vyššie ceny plynu.

Nemecké ministerstvo hospodárstva v pondelok večer vyhlásilo, že príčiny poklesu tlaku plynu v plynovodoch z Ruska nie sú známe. Tieto incidenty podľa nemeckých úradov nateraz nemajú žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku.

https://standard.sk/249587/polsky-eximinister-zahranicia-dakuje-za-znicenie-nord-streamu-americanom/

Seizmické stanice zachytili dva výbuchy pri miestach úniku z plynovodov Nord Stream

Seizmické stanice vo Švédsku, Nórsku a Fínsku v pondelok zaregistrovali dve explózie blízko miest únikov z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori. Seizmológ Björn Lund z Uppsalskej univerzity, ktorý patrí do švédskej národnej seizmologickej siete, uviedol, že prvý výbuch zaznamenali skoro ráno juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. Neskorší a silnejší výbuch sa odohral v noci severovýchodne od ostrova a rovnal sa zemetraseniu s magnitúdom 2,3.

„Veľmi dobre vieme, ako vyzerá podvodný výbuch. A v tomto prípade nie je pochýb o tom, že to nie je zemetrasenie,“ vyjadril sa Lund.

Aj nemecké geologické výskumné centrum GFZ uviedlo, že seizmometer na Bornholme v pondelok, a teda v deň, keď tlak v plynovodoch dramaticky klesol, dvakrát zaznamenal otrasy zeme. GFZ však odmietlo špekulovať o tom, či namerané hodnoty súviseli s únikmi potrubí, ktoré sú v blízkosti ostrova.

Rusko na začiatku septembra pre údajné technické problémy zastavilo prepravu plynu do Nemecka cez Nord Stream 1. Ten bol dovtedy pre Nemecko kľúčovou trasou na dodávky plynu. Nemecko je napojené aj na prepravnú trasu vedúcu cez Ukrajinu a Slovensko a tiež na plynovod Jamal z Poľska. Jamal však už niekoľko mesiacov funguje v reverznom režime po tom, čo Rusko zastavilo vývoz plynu do Poľska, keďže to odmietlo platiť za plyn v rubľoch.

(sd, sita)

27. septembra 2022 | 14:16

Minúta | 27. septembra 2022 | 14:16

Irán: Pri zásahoch voči demonštrantom zahynulo už vyše 75 ľudí, tvrdia aktivisti

Viac než 75 ľudí už zahynulo pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných násilnou smrťou Mahsy Amíníovej, uviedla ľudskoprávna skupina Iran Human Rights (IHR).

Oficiálny počet obetí uvádzaný iránskymi úradmi, ktorý zahŕňa aj niekoľkých príslušníkov iránskych bezpečnostných síl, zostáva od soboty na čísle 41. Získané videozáznamy a úmrtné listy dokazujú, že "na demonštrantov sa priamo strieľa ostrou muníciou", uvádza IHR so sídlom v nórskom Osle.

Demonštranti opäť vyšli do ulíc v noci na utorok, ako to robia každý večer už od 16. septembra. V ten deň bolo oznámené úmrtie Mahsy Amíníovej, ktorú predtým zatkla iránska mravnostná polícia.

V meste Sanandadž, hlavnom meste západoirackej provincie Kurdistan, odkiaľ Amíníová pochádzala, vyliezli ženy na strechy vozidiel a pred jasajúcim davom si roztrhali šatky. V hlavnom meste Teherán skandovali davy demonštrantov slogan "smrť diktátorovi"

Mahsu Amíníovú (22) zadržala mravnostná polícia 13. septembra v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť oznámili 16. septembra. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.

V pondelok iránske úrady oznámili, že zatkli viac než 1 200 ľudí vrátane aktivistov, právnikov, novinárov a demonštrantov.

(tasr)

27. septembra 2022 | 13:53

Minúta | 27. septembra 2022 | 13:53

V prieskumoch vládne nedôvera: Čaputovej neverí vyše polovica, Matovičovi až 84 percent Slovákov

Slovenskí politici sa v najnovšom prieskume verejnej mienky agentúry Ipsos pre Denník N opäť dočkali veľkej nedôvery. V rebríčku dôveryhodnosti ani jeden z nich neprekročil hranicu 50 percent. S veľkou nedôverou občanov sa na scénu vracia aj expremiér Mikuláš Dzurinda.

V rebríčku najdôveryhodnejších slovenských politikov sa v prvej trojke umiestnili prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda Smeru Robert Fico.

Z prieskumu vyplýva, že Čaputovej v súčte nedôveruje vyše 50 percent respondentov, „rozhodne“ jej pritom nedôveruje 33,8 percenta a „skôr“ jej nedôveruje 16,9 percenta. „Rozhodne“ jej dôveruje 20,3 percenta opýtaných a „skôr“ jej dôveruje 23,3 percenta. Čaputovej teda celkovo dôveruje 43,6 percenta opýtaných, uvádza Denník N.

V prípade predsedu Hlasu Petra Pellegriniho sa dôvera pohybuje na úrovni 34,4 percenta (rozhodne 11,1, skôr dôveruje 27,3 percenta). Naopak, nedôveruje mu vyše 55,2 percenta opýtaných (34,2 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje).

Na treťom mieste v rebríčku sa umiestnil predseda opozičného Smeru Robert Fico, ktorému vyjadrilo dôveru 29,5 percenta repondentov. „Rozhodne“ mu dôveruje 20,4 percenta opýtaných a „skôr“ mu dôveruje 9,1. Nedôveruje mu vyše 64,6 percenta opýtaných (49 percent rozhodne, 15,6 percenta skôr nedôveruje). Ficova dôveryhodnosť v posledných mesiacoch vzrástla aj podľa prieskumov agentúry Focus, poznamenal Denník N.

Posledná trojka

Predseda strany Aliancia-Szövetség, zastupujúcej Maďarov, Krisztián Forró skončil v prieskume ako posledný. Takmer 50 percent opýtaných však tohto politika vôbec nepoznalo. Nedôveruje mu takmer 30 percent (takmer 19 percent rozhodne, takmer 11 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 0,5 percenta opýtaných a „skôr“ 4,7 percenta.

Pred ním figuruje minister financií Igor Matovič. Nedôveruje mu až 84 percent opýtaných. „Rozhodne“ mu nedôveruje 69,6 percenta a „skôr“ 14,4 percenta. „Rozhodne“ mu dôverujú tri percentá a „skôr“ 7,5 percenta.

O niečo lepšie ako Matovič, teda tretí od konca, skončil predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Rozhodne mu dôveruje 3,3 percenta respondentov a skôr dôveruje 8,1.

Korčok a Dzurinda

Denník N poznamenal, že kým čelo rebríčka dôveryhodnosti má už dlhodobo rovnaké obsadenie, zaujímavý je pohľad na silu dvoch doteraz nemeraných politikov, ktorí sa zrejme pokúsia zasiahnuť do nasledujúcich parlamentných volieb - Ivana Korčoka a Mikuláša Dzurindu.

Dzurindovi nedôveruje vyše 68 percent opýtaných (vyše 47 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 3,3 percenta opýtaných a „skôr“ 14,9 percenta.

Korčokovi nedôveruje vyše 45 percent opýtaných (vyše 28 percent rozhodne, vyše 17 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 8,7 percenta opýtaných a „skôr“ 18,3 percenta.

(dod)

27. septembra 2022 | 13:48

Minúta | 27. septembra 2022 | 13:48

Návrh obmedziť paragraf 363 Trestného poriadku z dielne SaS neprešiel. Vieme, kto s kým pečie, vyhlásil Sulík

Návrh SaS na obmedzenie okruhu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, neprešiel v pléne Národnej rady SR. Poslanci ho odmietli v utorkovom hlasovaní. Za bolo 72 poslancov zo 147 prítomných, proti bolo 74 zákonodarcov, jeden sa zdržal.

SaS okrem iného navrhovala upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti, možnosti odvolania generálneho prokurátora a jeho disciplinárnej zodpovednosti, ako aj špeciálneho prokurátora. Rozšíriť mienili aj právomoci verejného ochrancu práv a vlády SR, aby mohli podávať žalobu na rozpustenie politickej strany.

Minulý týždeň neprešiel ani návrh na úpravu paragrafu 363 z dielne poslancov OĽaNO. Na programe je ešte obdobná novela nezaradeného poslanca Tomáša Valáška.

Alojz Baránik tvrdí, že v jeho predloženom návrhu boli aj iné dobré zmeny ako len obmedzenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prispieť mali k budovaniu právneho štátu na Slovensku z hľadiska fungovania prokuratúry. Naznačil, že hnutie Sme rodina ide proti programovému vyhláseniu vlády. Líder SaS Richard Sulík rovnako poukázal na postoj Sme rodina. Hlasovanie v NR SR považuje za dôkaz toho, „kto s kým pečie," a to nie len pri paragrafe 363.

Alojz Baránik. Foto: TASR/Martin Baumann

Mária Kolíková (SaS) podotkla, že zákonodarcovia odignorovali výzvu Zastavme korupciu a Via Iuris s 25-tisíc podpismi. Argumentuje, že aj odborná verejnosť je za zmenu ustanovenia. „Je naozaj smutné, že poslanci z OĽaNO, či súčasní, či bývalí, zablokovali prijatie novej právnej úpravy spolu so Sme rodina," vyhlásila.

Klub OĽaNO v utorok hlasoval za posunutie novely do druhého čítania, s výnimkou Igora Husa, ktorý bol neprítomný. Zmenu podporili aj nezaradení poslanci zo Za ľudí, nezaradení Tomáš Valášek a Miroslav Kollár i bývalý člen klubu OĽaNO Ján Mičovský. Proti bolo hnutie Sme rodina, ktorého súčasťou sú aj dvaja bývalí členovia klubu OĽaNO. Novelu nepodporil ani zvyšok opozície. Katarína Hatráková (nezaradená) sa zdržala.

Stranu Za ľudí mrzí, že zmena neprešla. Hovorí o jeho nadužívaní generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. „Paragraf 363 je nebezpečným nástrojom v zlých rukách. Pointou je, aby generálny prokurátor nemal možnosť zastaviť stíhanie pred súdom, ktorý má rozhodovať o vine či nevine obvineného," uviedla strana. Naďalej chce presadzovať, aby mala polícia rozviazané ruky.

(tasr)

27. septembra 2022 | 12:56

Minúta | 27. septembra 2022 | 12:56

Naď: Vojna na Ukrajine zintenzívnila spoluprácu armád V4. Stíhačky MiG-29 chceme za náhradu dodať Ukrajine

Armády krajín V4 od začiatku vojny na Ukrajine ešte zintenzívnili svoju spoluprácu. Netýka sa to len priamej vojenskej pomoci tejto krajine, ale aj spolupráce v oblasti spoločných cvičení, zbrojárskej výroby a tiež mierových misií, na ktorých sa krajiny V4 zúčastňujú na Balkáne a v Afrike. Na tlačovej konferencii po spoločnom rokovaní v Banskej Štiavnici o tom informovali ministri obrany V4.

Podľa ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽaNO) na Ukrajine ide okrem priamej vojenskej pomoci aj o spoluprácu v oblasti humanitárnej pomoci, v oblasti hybridných hrozieb, o pomoc zdravotníkom či pri výcviku vojakov. Pripravuje sa aj pomoc v oblasti odmínovania území, v ktorej majú vojaci V4 skúsenosti. "Na ďalšej pomoci Ukrajine sa zhodli všetky štyri krajiny V4," zdôraznil.

Ministri obrany V4 hovorili aj o spolupráci v súvislosti so vznikom ďalšej bojovej skupiny EÚ, ktorá bude v pohotovosti už v prvej polovici budúceho roku.

Podľa ministerky obrany ČR Jany Černochovej zhoda je nielen v oblasti posilňovania mierových misií, ale aj v oblasti modernizácie armád. "Vo všetkých krajinách V4 bola doteraz modernizácia armád takpovediac na chvoste. Teraz musíme doháňať to, čo sa v predchádzajúcom období neuskutočnilo," konštatovala.

Krajiny V4 sa v tejto súvislosti dohodli aj na spolupráci v oblasti zbrojárskeho priemyslu. "Časť vojenskej techniky máme totiž spoločnú," pripomenula.

Podľa Naďa sa už dnes v tomto smere realizujú projekty na bilaterálnej úrovni, ale do budúcnosti sa plánuje aj spolupráca v zbrojárskej výrobe viacerých krajín V4.

Maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky v súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že jeho krajina bude podporovať také riešenia, ktoré umožnia dosiahnuť čo najskôr mier.

Naď ocenil aj aktuálnu leteckú pomoc pri ochrane hraníc SR zo strany Poľska a ČR. "Dnes sme mali diskusiu o tom, že by sa do ochrany hraníc zapojilo aj Maďarsko," podotkol.

Stíhačky MiG-29 z výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, ktoré doteraz chránili slovenský vzdušný priestor a ktorých využitie armáda ukončila, chce minister obrany potom, ako za ne bude adekvátna náhrada, poskytnúť Ukrajine.

(tasr)

27. septembra 2022 | 12:29

Minúta | 27. septembra 2022 | 12:29

Prieskum: Zhruba 60 percent Slovákov by chcelo striedať prácu z domu a z kancelárie, 70 percent zažíva v práci stres

V dosledku pandémie sa nezmenila iba situácia na pracovnom trhu, ale aj vnímanie pracoviska zamestnancami. Analytici predpokladajú, že práve aktuálna situácia, rastúca inflácia a zvýšená flexibilita zamestnávateľov môžu povzbudiť ľudí k návratu do práce. Zhruba 60 % Slovákov by chcelo pracovať na hybridný model, teda kombináciou práce z domu a v kancelárii. Informoval o tom pracovný portál Kariéra.sk na základe prieskumu.

Nezamestnanosť neustále klesá a situácia na trhu práce je pre ľudí, ktorí hľadajú nové zamestnanie podľa portálu priaznivá. Mnohí slovenskí zamestnávatelia totiž hlásia nedostatok zamestnancov.

Polovica opýtaných ľudí v prieskume uvádza, že pandémia nezmenila ich prístup k práci. Zhruba tretina opýtaných má iný názor a tvrdia, že ich prístup sa zmenil. "Podľa ostatných má ochorenie COVID-19 len čiastočný vplyv na zmenu," uviedla manažérka komunikácie a PR portálu Katarína Tešla.

Najvačšia zmena, keď ľudia zostali pracovať z domu, nastala v prístupe, akým sa Slováci pozerajú na jednotlivé formy práce. Hybridný model, ktorý má kombinované miesto výkonu práce, z kancelárie aj z domu, by si zvolilo 59 percent respondentov. Necelá tretina Slovákov by v súčasnosti uprednostnila prácu z domu. Prácu výlučne v priestoroch firmy by si zvolilo 11 percent opýtaných, vyčíslil portál.

Prieskum tiež ukázal, že 70 percent Slovákov v práci zažíva stres. Dovodov pritom može byť niekoľko, a to nedostatočné finančné ohodnotenie, nezhody so zamestnávateľom, dusná atmosféra alebo vlastné zlyhanie. "Príčina stresu spočíva vo veľkej miere v nadmernej záťaži v práci súvisiacej s tlakom na splnenie termínov a plánov," vysvetlila Tešla.

27. septembra 2022 | 11:18

Minúta | 27. septembra 2022 | 11:18

Moskovskí policajti údajne zbili a znásilnili činkou protivojnového aktivistu. Video nútili pozerať jeho priateľku

Moskovská polícia zbila a údajne aj znásilnila protivojnového aktivistu a básnika Arťoma Kamardina, informovalo v utorok na svojom webe Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré vo svojej správe na sieti Telegram dodalo, že polícia si znásilnenie Kamardina, spáchané činkou, nakrútila a prinútila aktivistovu priateľku Alexandru Popovovú, aby si tento záznam pozrela.

Kamardin sa 25. septembra v Moskve zúčastnil na poetickom večere, ktorý sa koná na Majakovského námestí vždy v poslednú nedeľu v mesiaci, pričom toto stretnutie bolo venované protestu proti mobilizácii v Rusku.

Práve tam sa Kamardin vo svojom vystúpení údajne hanlivo vyjadril o samozvaných republikách vyhlásených proruskými separatistami na Ukrajine a musel sa za svoje slová neskôr na polícii ospravedlniť.

Kamardin je teraz vyšetrovaný na základe podozrenia z podnecovania nenávisti s hrozbou použitia násilia. Momentálne je údajne v nemocnici, kam ho previezli z vyšetrovacej väzby, v ktorej mal stráviť predbežne 48 hodín. Polícia v Kamardinovom byte zasahovala v pondelok, pričom tam zadržala a na výsluch predviedla aj jeho dvoch spolubývajúcich.

Web OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje zásahy polície a zatýkania, v pondelok informoval, že Kamardinova priateľka Alexandra Popovová po prepustení z policajnej väzby uviedla, že policajti jej počas výsluchu trhali vlasy, na ústa a tvár jej naniesli sekundové lepidlo, vyhrážali sa jej znásilnením a nútili ju pozrieť si videozáznam, ako znásilňovali Kamardina.

Popovová po prepustení z polície vyhľadala lekársku pomoc. Lekári jej diagnostikovali otras mozgu, pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy, bokov, nôh a poškodenie kože na zápästí ľavej ruky.

(tasr)

27. septembra 2022 | 10:14

Minúta | 27. septembra 2022 | 10:14

Rusi platia desiatky tisíc eur za miesta v súkromných lietadlách, aby unikli odvodom

Dopyt po miestach v súkromných lietadlách v Rusku prudko vzrástol po vyhlásení čiastočnej mobilizácie šéfom Kremľa Vladimírom Putinom, , informoval denník Guardian.

Bohatí Rusi hľadajú spôsob, ako odísť z krajiny. Obavy vyvolali aj správy, podľa ktorých sa úrady chystajú zatvoriť hranice pre mužov v bojaschopnom veku. Pasažieri tohto druhu mieria prevažne do Arménska, Turecka a Azerbajdžanu, ktoré Rusom umožňujú vstup bez víz.

Za sedadlo v súkromnom lietadle pritom zaplatia v prepočte od 22- do 28-tisíc eur. Cena za prenájom osemmiestneho stroja sa pritom pohybuje zhruba od 90- do 150-tisíc libier, čo je niekoľkonásobne viac než zvyčajne, konštatuje britský denník.

"Situácia je v tejto chvíli absolútne šialená," uviedol riaditeľ sprostredkovateľskej spoločnosti Your Charter Jevgenij Bikov. "Zvyčajne máme 50 žiadostí (o lety súkromnými lietadlami) za deň; dnes je to približne 5-tisíc," dodal.

Väčšina jednosmerných leteniek na komerčné lety z Ruska je pritom vypredaná na niekoľko dní dopredu. Dlhé rady čakajúcich áut sa aktuálne tvoria aj na pozemných hraničných priechodoch z Ruska do okolitých krajín.

Ruská spoločnosť FlightWay, ktorá ponúka lety súkromnými lietadlami, uvádza, že dopyt po jednosmerných letoch do Arménska, Turecka, Kazachstanu a Dubaja vzrástol až 50-násobne.

"Všetky európske súkromné letecké spoločnosti opustili (ruský) trh. Dopyt v súčasnosti prevyšuje ponuku a ceny sú v porovnaní s obdobím pred šiestimi mesiacmi vysoké," uviedol riaditeľ spoločnosti FlightWay Eduard Simonov.

Súkromné lietadlá však nechcú využívať len tí najbohatší Rusi, konštatuje Guardian. Niektoré spoločnosti si prenajímajú lietadlá, aby umožnili odlet svojich mužských zamestnancov do cudziny. Podľa ruského obchodného portálu Kommersant si jedna moskovská spoločnosť zaoberajúca sa vývojom videohier prenajala celý let, aby dostala svojich zamestnancov z krajiny.

"Získavame úplne novú klientskú základňu, spoločnosti, ako aj ľudí, ktorí nikdy predtým nelietali súkromne," povedal Simonov. "Mnohí majú nejaké peniaze navyše a chcú sa dostať preč," dodal.

Guardian získal dôkazy, že syn jedného z popredných členov ruskej Štátnej dumy, ktorý často zverejňuje protizápadné a vlastenecké vyjadrenia, v sobotu opustil krajinu letom do Istanbulu. Podľa textových správ, ktoré má britský denník k dispozícii, tento nemenovaný poslanec osobne priviezol svojho syna na letisko v Moskve, aby zabezpečil jeho odchod z krajiny. "Veľký útek," písalo sa v jednom z príbehov, ktoré poslancov syn následne zdieľal v súkromnej skupine na platforme Snapchat.

(tasr)

27. septembra 2022 | 10:02

Minúta | 27. septembra 2022 | 10:02

BBC: Na hranici Ruska s Gruzínskom bude pracovisko ruskej vojenskej správy

Na pozemnej hranici medzi Ruskom a Gruzínskom bude pracovisko vojenskej správy, ktoré bude plniť úlohy vyplývajúce z mobilizácie vyhlásenej minulý týždeň šéfom Kremľa Vladimírom Putinom.

Podľa britskej stanice BBC o tom informovala ruská štátna agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvolala na ruské ministerstvo vnútra. Takéto pracovisko má vzniknúť na pohraničnom kontrolnom stanovišti Verchnij Lars na hranici medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruské ministerstvo vnútra neoznámilo, kedy dôjde k jeho otvoreniu.

Verchnij Lars je v podstate hlavným hraničným priechodom, cez ktorý je možné dostať sa z Ruska do Gruzínska. Od vyhlásenia mobilizácie sa na ruskej strane tejto hranice tvoria kolóny áut s ľuďmi opúšťajúcimi Rusko. Podľa BBC tam zaznamenali aj 25 kilometrov dlhú kolónu tiahnucu sa až do severoosetského mesta Vladikavkaz.

V pondelok dorazil na ruskú stranu hranice obrnený transportér s ruskými vojakmi, ktorí majú podľa ruských úradov zabrániť neoprávnenému prekročeniu hranice. Kvôli návalu ľudí, ktorí sa chcú dostať do Gruzínska, im gruzínski pohraničníci umožňujú prejsť hranicu pešo alebo na bicykli.

Za posledný týždeň prešlo cez priechod Verchnij Lars v oboch smeroch 37 500 vozidiel a 115-tisíc ľudí, čo je takmer o štvrtinu viac ako týždeň predtým, dodala BBC.

(tasr)

27. septembra 2022 | 10:00

Minúta | 27. septembra 2022 | 10:00

Richard Rybníček

Uvedenie do života prvých volebných novín primátora Richarda Rybníčka, predstavenie priorít 2022-26, informácia o aktuálnej situácii v meste, príprava a riešenie energetickej krízy.

https://vimeo.com/754249705

27. septembra 2022 | 9:46

Minúta | 27. septembra 2022 | 9:46

Podoľak: Ukrajinci zapojení do referend o anexii budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im roky väzenia

Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii "referend" o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia

V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. "Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend)," uviedol Podoľak.

"Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov," povedal Zelenského poradca. Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.

Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente.

(tasr)

27. septembra 2022 | 9:38

Minúta | 27. septembra 2022 | 9:38

Zavádzanie hraničných kontrol je potrebné prerokovať na úrovni EÚ, tvrdí rezort vnútra

Zavádzanie hraničných kontrol je potrebné prerokovať na úrovni Európskej únie. Hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová to uviedla v reakcii na informácie, že Česká republika z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie dočasne obnoví kontroly na štátnych hraniciach so Slovenskom. Rezort vnútra podľa jej slov toto rozhodnutie rešpektuje.

Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) o dočasnom zavedení hraničných kontrol informoval český rezortný kolega Vít Rakušan. "Ide o vážnu tému, ktorú je potrebné prerokovať na úrovni Európskej únie, Slovensko bude presadzovať, aby sa takéto rokovania uskutočnili," zdôraznila hovorkyňa.

Krok Česka má podľa ministerstva vplyv aj na ostatné európske krajiny. "Dôležitú úlohu v otázke migrantov totiž zohráva existencia schengenského priestoru. Faktom je, že Slovensko, Česko, ale aj ďalšie krajiny Európy trpia takzvanou sekundárnou migráciou. Ľudia, ktorí prichádzajú, nechcú v daných krajinách zostať, len sú pre nich migračnou trasou," podotkla.

V súvislosti s hranicami s Maďarskom platí podľa jej slov dohoda hlavných hraničných splnomocnencov Slovenska a Maďarska, že sa bude vykonávať zvýšený počet hraničných hliadok na slovenskom aj maďarskom území.

Polícia Českej republiky začne od štvrtka (29. 9.) vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch. Tie zahŕňajú 17 cestných priechodov, sedem železničných a tri riečne. Dočasné kontroly sa zatiaľ zavedú na desať dní.

(tasr)

27. septembra 2022 | 9:28

Minúta | 27. septembra 2022 | 9:28

Združenia a kraje na východe sa spojili s cieľom výstavby chýbajúcej D1 po Ukrajinu a R4 po Poľsko

Memorandum o spolupráci podpísali v pondelok (26. 9.) občianske združenia Diaľnica na Zemplín a Náš Prešov spolu s Košickým samosprávnym krajom (KSK) a Prešovským samosprávnym krajom (PSK). Slúžiť má na koordináciu aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou a dostavbe rýchlostnej cesty R4 po hranicu s Poľskom. TASR o tom informoval predseda občianskeho združenia (OZ) Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.

Slúžiť má na koordináciu aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice D1 po hranicu s Ukrajinou a dostavbe rýchlostnej cesty R4 po hranicu s Poľskom. TASR o tom informoval predseda občianskeho združenia (OZ) Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.

Spolupráca sa týka aj vypracovávania návrhov na legislatívne zmeny podporujúce proces príprav výstavby cestnej infraštruktúry. "Takto chceme odkázať kompetentným predstaviteľom nášho štátu, že celý východ sa spája, a že budeme bojovať spoločne za diaľnice na východ," uviedol Báthory.

Aj predseda KSK Rastislav Trnka a podpredseda PSK Jozef Lukáč pri podpise memoranda v Kaluži poukázali na potrebu spájania sa aktivistov a samospráv s cieľom dobudovania chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest na východe.

Na pracovnom stretnutí taktiež menovali Radu samosprávy pri OZ Diaľnica na Zemplín, ktorá bude novým poradným orgánom občianskeho združenia. Jej členmi sa stali primátori okresných miest a vybraní starostovia obcí z dotknutého regiónu, ktorí majú plniť úlohu regionálnych lídrov a zabezpečiť tak lepšiu koordináciu činností a aktivít smerujúcich k výstavbe diaľnice na Zemplín.

27. septembra 2022 | 9:19

Minúta | 27. septembra 2022 | 9:19

V Rusku má údajne po "referendách" na Ukrajine vzniknúť Krymský federálny okruh

Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh. Podľa statusu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na platforme Telegram o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informoval ruský denník Vedomosti.

Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie - Krymského federálneho okruhu - má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie.

Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.

Na územiach Ukrajiny okupovaných momentálne Ruskom sa v utorok končia takzvané referendá, po ktorých Kremeľ pravdepodobne oznámi pripojenie týchto regiónov k Rusku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 25. septembra avizoval, že po skončení týchto pseudoreferend bude považovať za nemožné "pokračovať v akýchkoľvek diplomatických rokovaniach" s Ruskom.

(tasr)

Najčítanejšie

Ekonomika|Hospodárstvo

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Kroky Česka na hraniciach so Slovenskom sú vzájomne konzultované, informoval Káčer

Premiér poďakoval poslancom za súhlas so vstupom Švédska a Fínska do NATO

Nemecko má rekordných 84 miliónov obyvateľov, prispela k tomu vojna

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia, rozhodli poslanci

Poslanci NR SR súhlasia s pristúpením Fínska a Švédska do NATO

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia

Výpovede by mohlo podľa podať okolo 1 500 lekárov, predpokladá Lengvarský

Putin: Rusko očakáva rekordnú úrodu obilnín

Habeck: Nemecko pravdepodobne predĺži výrobu elektriny z jadra

Na Nord Stream zrejme útočili sabotéri. Mohli použiť ponorku, píšu nemecké noviny

Orbán na Facebooku vyzýva na zrušenie sankcií voči Rusku

Rus utekajúci pred mobilizáciou priplával do Estónska na paddleboarde. Dali mu pokutu a poslali ho naspäť

V Poľsku otvorili nový plynovod z Nórska cez Dánsko. Duda o ňom hovorí ako o "poľskom sne"

Irán: Pri zásahoch voči demonštrantom zahynulo už vyše 75 ľudí, tvrdia aktivisti

Putin: Záchrana ľudí na územiach, kde sa konajú referendá, je našou prioritou

V prieskumoch vládne nedôvera: Čaputovej neverí vyše polovica, Matovičovi až 84 percent Slovákov

Návrh obmedziť paragraf 363 Trestného poriadku z dielne SaS neprešiel. Vieme, kto s kým pečie, vyhlásil Sulík

Doležal: Diaľničný úsek pri Ružomberku sa do konca roka 2023 nepodarí dostavať

EÚ zavedie sankcie voči organizátorom nelegálnych referend na Ukrajine

Naď: Vojna na Ukrajine zintenzívnila spoluprácu armád V4. Stíhačky MiG-29 chceme za náhradu dodať Ukrajine

Maďarská prezidentka Katalin Nováková pricestuje na prvú oficiálnu návštevu Slovenska

Prieskum: Zhruba 60 percent Slovákov by chcelo striedať prácu z domu a z kancelárie, 70 percent zažíva v práci stres

Kremeľ: Ako dôvod poškodenia Nord Streamu nemožno vylúčiť sabotáž

Scholz bol u Arabov hľadať náhradu za ruský plyn. Zabezpečil len jeden tanker

Moskovskí policajti údajne zbili a znásilnili činkou protivojnového aktivistu. Video nútili pozerať jeho priateľku

Medvedev znova hrozil použitím jadrových zbraní

Kazachstan chce pomáhať Rusom utekajúcim pred mobilizáciou

Premiér ponúkol prezidentke na post ministra školstva nového nominanta

Rusi platia desiatky tisíc eur za miesta v súkromných lietadlách, aby unikli odvodom

BBC: Na hranici Ruska s Gruzínskom bude pracovisko ruskej vojenskej správy

Richard Rybníček

Podoľak: Ukrajinci zapojení do referend o anexii budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im roky väzenia

Zavádzanie hraničných kontrol je potrebné prerokovať na úrovni EÚ, tvrdí rezort vnútra

Združenia a kraje na východe sa spojili s cieľom výstavby chýbajúcej D1 po Ukrajinu a R4 po Poľsko

V Rusku má údajne po "referendách" na Ukrajine vzniknúť Krymský federálny okruh

Najčítanejšie

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť

Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky