Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán na Facebooku vyzýva na zrušenie sankcií voči Rusku

Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko zarobilo 158 miliárd eur na príjmoch zo zdraženého exportu energie, z čoho polovicu zaplatili krajiny Európskej únie, upozornil v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého sankcie Únie voči Rusku spôsobujú obrovské škody aj Európe.

"Môžeme smelo konštatovať, že Európania v dôsledku sankcií schudobneli a Rusko nepadlo na kolená," píše maďarský premiér, ktorý dodáva, že v júni v Bruseli sľubovali, že sankcie ukončia vojnu.

Podľa slov Orbána Európa čaká od Bruselu odpoveď, dokedy ešte budú sankcie, pretože ak to bude takto pokračovať ďalej, celá Európa padne. "Je čas hovoriť o tom aj s americkými priateľmi, kým nebude neskoro," dodal ministerský predseda.

"Bruselskí byrokrati musia pochopiť, že nie je možné riskovať osud celých národných ekonomík a miliónov ľudí," podčiarkol Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Rus utekajúci pred mobilizáciou priplával do Estónska na paddleboarde. Dali mu pokutu a poslali ho naspäť

Estónska pohraničná stráž zadržala 38-ročného občana Ruskej federácie, ktorý nelegálne prekročil hranice z dôvodu mobilizácie vyhlásenej v Rusku. Informovala o tom estónska verejnoprávna televízia ERR.

Ruského občana zadržali v pondelok ráno, keď ilegálne prekročil estónske hranice pri ústí rieky Narva. Muž tento čin spáchal z dôvodu mobilizácie vyhlásenej v Rusku. Ešte v ten deň ho poslali naspäť do Ruska.

Príslušníci pohraničnej stráže zistili, že muž nelegálne prekročil hranicu na nafukovacom paddleboarde v noci približne o 1:00. Okamžite spustili pátranie, do ktorého bolo zapojených niekoľko ďalších hliadok vrátane psov.

Rusa zadržali približne o 4:30. V rámci správneho konania mu uložili pokutu a poslali ho naspäť do vlasti. „Povedal, že sa nemôže vrátiť do Ruska, pretože ho tam zmobilizujú,“ vyhlásil šéf pohraničnej stráže Egert Belitšev.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľsku otvorili nový plynovod z Nórska cez Dánsko. Duda o ňom hovorí ako o "poľskom sne"

V Poľsku v utorok slávnostne otvorili nový plynovod, ktorým sa bude prepravovať nórsky plyn cez Dánsko. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu Varšave, keďže odmietla požiadavku Moskvy na platby v rubľoch.

Nórsky minister energetiky Terje Aasland na ceremónii v západnom Poľsku povedal, že ide o "míľnik na dôležitej ceste k európskej nezávislosti od ruskej energie".

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že spustenie plynovodu "znamená zásadný geopolitický krok pre nás všetkých". "Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme odstránili energiu ako ruský nástroj moci," vyhlásila v Budne neďaleko prístavného mesta Štetín. "Ruský prezident Vladimir Putin využíva ruskú energiu ako zbraň na destabilizáciu Európy, na to, aby nás rozdelil. Nemôžeme dovoliť, aby uspel," vyhlásila.

Plynovod Baltic Pipe má kapacitu 10 miliárd kubických metrov (m3) ročne a je prepojením na potrubie Europipe II, ktoré spája Nórsko a Nemecko.

Poľský plynárenský operátor PGNiG informoval, že cez plynovod sa v roku 2023 prepraví 6,5 miliardy m3 plynu a v roku 2024 tento objem vzrastie na 7,7 miliardy m3. Dodávky sa majú začať už od 1. októbra 2022.

Poľsko začiatkom tohto mesiaca uzavrelo dohodu s nórskym energetickým gigantom Equinor o dodávkach 2,4 miliardy m3 plynu ročne, čo predstavuje približne 15 percent jeho celkovej spotreby v rokoch 2023 až 2033.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: Pri zásahoch voči demonštrantom zahynulo už vyše 75 ľudí, tvrdia aktivisti

Viac než 75 ľudí už zahynulo pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných násilnou smrťou Mahsy Amíníovej, uviedla ľudskoprávna skupina Iran Human Rights (IHR).

Oficiálny počet obetí uvádzaný iránskymi úradmi, ktorý zahŕňa aj niekoľkých príslušníkov iránskych bezpečnostných síl, zostáva od soboty na čísle 41. Získané videozáznamy a úmrtné listy dokazujú, že "na demonštrantov sa priamo strieľa ostrou muníciou", uvádza IHR so sídlom v nórskom Osle.

Demonštranti opäť vyšli do ulíc v noci na utorok, ako to robia každý večer už od 16. septembra. V ten deň bolo oznámené úmrtie Mahsy Amíníovej, ktorú predtým zatkla iránska mravnostná polícia.

V meste Sanandadž, hlavnom meste západoirackej provincie Kurdistan, odkiaľ Amíníová pochádzala, vyliezli ženy na strechy vozidiel a pred jasajúcim davom si roztrhali šatky. V hlavnom meste Teherán skandovali davy demonštrantov slogan "smrť diktátorovi"

Mahsu Amíníovú (22) zadržala mravnostná polícia 13. septembra v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť oznámili 16. septembra. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.

V pondelok iránske úrady oznámili, že zatkli viac než 1 200 ľudí vrátane aktivistov, právnikov, novinárov a demonštrantov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Záchrana ľudí na územiach, kde sa konajú referendá, je našou prioritou

Rusko chce "zachrániť ľudí" v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine, v ktorých sa konajú referendá o pripojení k Rusku. V utorok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala v televízia.

"Záchrana ľudí na územiach, kde sa toto referendum koná… je stredobodom pozornosti celej našej spoločnosti a celej krajiny," povedal Putin.

Hlasovanie v referendách v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok. Ich obyvatelia sa do utorka môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu k Rusku. Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.

Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky uvedených pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

V prieskumoch vládne nedôvera: Čaputovej neverí vyše polovica, Matovičovi až 84 percent Slovákov

Slovenskí politici sa v najnovšom prieskume verejnej mienky agentúry Ipsos pre Denník N opäť dočkali veľkej nedôvery. V rebríčku dôveryhodnosti ani jeden z nich neprekročil hranicu 50 percent. S veľkou nedôverou občanov sa na scénu vracia aj expremiér Mikuláš Dzurinda.

V rebríčku najdôveryhodnejších slovenských politikov sa v prvej trojke umiestnili prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda Smeru Robert Fico. 

Z prieskumu vyplýva, že Čaputovej v súčte nedôveruje vyše 50 percent respondentov, „rozhodne“ jej pritom nedôveruje 33,8 percenta a „skôr“ jej nedôveruje 16,9 percenta. „Rozhodne“ jej dôveruje 20,3 percenta opýtaných a „skôr“ jej dôveruje 23,3 percenta. Čaputovej teda celkovo dôveruje 43,6 percenta opýtaných, uvádza Denník N.

V prípade predsedu Hlasu Petra Pellegriniho sa dôvera pohybuje na úrovni 34,4 percenta (rozhodne 11,1, skôr dôveruje 27,3 percenta). Naopak, nedôveruje mu vyše 55,2 percenta opýtaných (34,2 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje).

Na treťom mieste v rebríčku sa umiestnil predseda opozičného Smeru Robert Fico, ktorému vyjadrilo dôveru 29,5 percenta repondentov. „Rozhodne“ mu dôveruje 20,4 percenta opýtaných a „skôr“ mu dôveruje 9,1. Nedôveruje mu vyše 64,6  percenta opýtaných (49 percent rozhodne, 15,6 percenta skôr nedôveruje). Ficova dôveryhodnosť v posledných mesiacoch vzrástla aj podľa prieskumov agentúry Focus, poznamenal Denník N.

Posledná trojka

Predseda strany Aliancia-Szövetség, zastupujúcej Maďarov, Krisztián Forró skončil v prieskume ako posledný. Takmer 50 percent opýtaných však tohto politika vôbec nepoznalo. Nedôveruje mu takmer 30 percent (takmer 19 percent rozhodne, takmer 11 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 0,5 percenta opýtaných a „skôr“ 4,7 percenta.

Pred ním figuruje minister financií Igor Matovič. Nedôveruje mu až 84 percent opýtaných. „Rozhodne“ mu nedôveruje 69,6 percenta a „skôr“ 14,4 percenta. „Rozhodne“ mu dôverujú tri percentá a „skôr“ 7,5 percenta.

O niečo lepšie ako Matovič, teda tretí od konca, skončil predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Rozhodne mu dôveruje 3,3 percenta respondentov a skôr dôveruje 8,1.

Korčok a  Dzurinda

Denník N poznamenal, že kým čelo rebríčka dôveryhodnosti má už dlhodobo rovnaké obsadenie, zaujímavý je pohľad na silu dvoch doteraz nemeraných politikov, ktorí sa zrejme pokúsia zasiahnuť do nasledujúcich parlamentných volieb - Ivana Korčoka a Mikuláša Dzurindu.

Dzurindovi nedôveruje vyše 68 percent opýtaných (vyše 47 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 3,3 percenta opýtaných a „skôr“ 14,9 percenta.

Korčokovi nedôveruje vyše 45 percent opýtaných (vyše 28 percent rozhodne, vyše 17 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 8,7 percenta opýtaných a „skôr“ 18,3 percenta.

(dod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.