Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Habeck: Nemecko pravdepodobne predĺži výrobu elektriny z jadra

Nemecko bude pravdepodobne musieť aj naďalej využívať dve zo svojich zostávajúcich troch jadrových elektrární v dôsledku energetickej krízy a potenciálneho výpadku vo výrobe elektriny. Uviedol to v utorok minister hospodárstva Robert Habeck.

"Už teraz sme v situácii, keď podľa nového záťažového testu by mohlo byť nevyhnutné použiť jadrovú energiu na zabezpečenie siete," povedal Habeck v utorok na klimatickej konferencii časopisu Der Spiegel v Berlíne.

Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa tento mesiac dohodla na ponechaní dvoch z troch jadrových elektrární v rezerve aj po skončení tohto roka, čím sa zvráti dlho plánované odstavenie týchto zariadení.

Vláda je pod silným tlakom, aby odložila posledný krok v postupnom vyraďovaní jadrových elektrární, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala dramatický nárast cien energií, pričom Rusko prudko zredukovalo dodávky plynu do Európy.

Situácia v energetike sa tak dramaticky zmenila oproti začiatku tohto roka, keď prvý záťažový test v marci odhalil, že zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku nie sú potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti. Po tejto správe vláda oznámila, že elektrárne budú vypnuté do 31. decembra.

Nemecko pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej sa rozhodlo definitívne skoncovať s jadrovou energetikou po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 a tento krok mal širokú podporu verejnosti.

Ale energetická kríza znovu rozprúdila v Nemecku diskusiu, či je múdre odstaviť posledné jadrové elektrárne v krajine. Dokonca aj niektorí členovia vládnej koalície sú za predĺženie ich prevádzky.

(tasr)

Minúta  |  

Na Nord Stream zrejme útočili sabotéri. Mohli použiť ponorku, píšu nemecké noviny

AKTUALIZOVANÉ Pokles tlaku v plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na morskom dne medzi Ruskom a Nemeckom je pravdepodobne dôsledkom sabotáže. Píše o tom nemecký denník Tagesspiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v spolkových bezpečnostných zložkách, podľa ktorých ide zrejme o dielo špeciálnych jednotiek.

„Všetko hovorí proti tomu, že išlo o náhodu," uviedol zdroj denníka Tagesspiegel.

Člen zahraničného výboru Spolkového snemu za koaličných Zelených Jürgen Trittin má podobný názor. Plynovod je „pomerne nový a vyrobený z pevnej nemeckej ocele", povedal pre nemeckú televíziu ntv.

V noci, z nedele na pondelok, tlak najprv prudko poklesol v oboch potrubiach pre sankcie nepoužívaného, ale natlakovaného plynovodu Nord Stream 2. Na únik plynu vo svojich výsostných vodách upozornilo Dánsko. V pondelok večer potom výrazne poklesol tlak aj v oboch rúrach plynovodu Nord Stream 1.

Čo to vlastne bolo

Ako upozornil zdroj nemeckých novín, nie je jednoduché zaútočiť na plynovod na morskom dne. Mohli to urobiť špeciálne jednotky, napríklad s pomocou ponorky. Ohľadne možných vykonávateľov sa diskutuje o dvoch možnostiach: buď za útokom stojí Ukrajina, prípadne s ňou spriaznené sily, alebo ide o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom je šíriť neistotu a tlačiť na vyššie ceny plynu.

Nemecké ministerstvo hospodárstva v pondelok večer vyhlásilo, že príčiny poklesu tlaku plynu v plynovodoch z Ruska nie sú známe. Tieto incidenty podľa nemeckých úradov nateraz nemajú žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku.

https://standard.sk/249587/polsky-eximinister-zahranicia-dakuje-za-znicenie-nord-streamu-americanom/

Seizmické stanice zachytili dva výbuchy pri miestach úniku z plynovodov Nord Stream

Seizmické stanice vo Švédsku, Nórsku a Fínsku v pondelok zaregistrovali dve explózie blízko miest únikov z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori. Seizmológ Björn Lund z Uppsalskej univerzity, ktorý patrí do švédskej národnej seizmologickej siete, uviedol, že prvý výbuch zaznamenali skoro ráno juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. Neskorší a silnejší výbuch sa odohral v noci severovýchodne od ostrova a rovnal sa zemetraseniu s magnitúdom 2,3.

„Veľmi dobre vieme, ako vyzerá podvodný výbuch. A v tomto prípade nie je pochýb o tom, že to nie je zemetrasenie,“ vyjadril sa Lund.

Aj nemecké geologické výskumné centrum GFZ uviedlo, že seizmometer na Bornholme v pondelok, a teda v deň, keď tlak v plynovodoch dramaticky klesol, dvakrát zaznamenal otrasy zeme. GFZ však odmietlo špekulovať o tom, či namerané hodnoty súviseli s únikmi potrubí, ktoré sú v blízkosti ostrova.

Rusko na začiatku septembra pre údajné technické problémy zastavilo prepravu plynu do Nemecka cez Nord Stream 1. Ten bol dovtedy pre Nemecko kľúčovou trasou na dodávky plynu. Nemecko je napojené aj na prepravnú trasu vedúcu cez Ukrajinu a Slovensko a tiež na plynovod Jamal z Poľska. Jamal však už niekoľko mesiacov funguje v reverznom režime po tom, čo Rusko zastavilo vývoz plynu do Poľska, keďže to odmietlo platiť za plyn v rubľoch.

(sd, sita)

Minúta  |  

Orbán na Facebooku vyzýva na zrušenie sankcií voči Rusku

Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko zarobilo 158 miliárd eur na príjmoch zo zdraženého exportu energie, z čoho polovicu zaplatili krajiny Európskej únie, upozornil v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého sankcie Únie voči Rusku spôsobujú obrovské škody aj Európe.

"Môžeme smelo konštatovať, že Európania v dôsledku sankcií schudobneli a Rusko nepadlo na kolená," píše maďarský premiér, ktorý dodáva, že v júni v Bruseli sľubovali, že sankcie ukončia vojnu.

Podľa slov Orbána Európa čaká od Bruselu odpoveď, dokedy ešte budú sankcie, pretože ak to bude takto pokračovať ďalej, celá Európa padne. "Je čas hovoriť o tom aj s americkými priateľmi, kým nebude neskoro," dodal ministerský predseda.

"Bruselskí byrokrati musia pochopiť, že nie je možné riskovať osud celých národných ekonomík a miliónov ľudí," podčiarkol Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Rus utekajúci pred mobilizáciou priplával do Estónska na paddleboarde. Dali mu pokutu a poslali ho naspäť

Estónska pohraničná stráž zadržala 38-ročného občana Ruskej federácie, ktorý nelegálne prekročil hranice z dôvodu mobilizácie vyhlásenej v Rusku. Informovala o tom estónska verejnoprávna televízia ERR.

Ruského občana zadržali v pondelok ráno, keď ilegálne prekročil estónske hranice pri ústí rieky Narva. Muž tento čin spáchal z dôvodu mobilizácie vyhlásenej v Rusku. Ešte v ten deň ho poslali naspäť do Ruska.

Príslušníci pohraničnej stráže zistili, že muž nelegálne prekročil hranicu na nafukovacom paddleboarde v noci približne o 1:00. Okamžite spustili pátranie, do ktorého bolo zapojených niekoľko ďalších hliadok vrátane psov.

Rusa zadržali približne o 4:30. V rámci správneho konania mu uložili pokutu a poslali ho naspäť do vlasti. „Povedal, že sa nemôže vrátiť do Ruska, pretože ho tam zmobilizujú,“ vyhlásil šéf pohraničnej stráže Egert Belitšev.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľsku otvorili nový plynovod z Nórska cez Dánsko. Duda o ňom hovorí ako o "poľskom sne"

V Poľsku v utorok slávnostne otvorili nový plynovod, ktorým sa bude prepravovať nórsky plyn cez Dánsko. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu Varšave, keďže odmietla požiadavku Moskvy na platby v rubľoch.

Nórsky minister energetiky Terje Aasland na ceremónii v západnom Poľsku povedal, že ide o "míľnik na dôležitej ceste k európskej nezávislosti od ruskej energie".

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že spustenie plynovodu "znamená zásadný geopolitický krok pre nás všetkých". "Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme odstránili energiu ako ruský nástroj moci," vyhlásila v Budne neďaleko prístavného mesta Štetín. "Ruský prezident Vladimir Putin využíva ruskú energiu ako zbraň na destabilizáciu Európy, na to, aby nás rozdelil. Nemôžeme dovoliť, aby uspel," vyhlásila.

Plynovod Baltic Pipe má kapacitu 10 miliárd kubických metrov (m3) ročne a je prepojením na potrubie Europipe II, ktoré spája Nórsko a Nemecko.

Poľský plynárenský operátor PGNiG informoval, že cez plynovod sa v roku 2023 prepraví 6,5 miliardy m3 plynu a v roku 2024 tento objem vzrastie na 7,7 miliardy m3. Dodávky sa majú začať už od 1. októbra 2022.

Poľsko začiatkom tohto mesiaca uzavrelo dohodu s nórskym energetickým gigantom Equinor o dodávkach 2,4 miliardy m3 plynu ročne, čo predstavuje približne 15 percent jeho celkovej spotreby v rokoch 2023 až 2033.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: Pri zásahoch voči demonštrantom zahynulo už vyše 75 ľudí, tvrdia aktivisti

Viac než 75 ľudí už zahynulo pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných násilnou smrťou Mahsy Amíníovej, uviedla ľudskoprávna skupina Iran Human Rights (IHR).

Oficiálny počet obetí uvádzaný iránskymi úradmi, ktorý zahŕňa aj niekoľkých príslušníkov iránskych bezpečnostných síl, zostáva od soboty na čísle 41. Získané videozáznamy a úmrtné listy dokazujú, že "na demonštrantov sa priamo strieľa ostrou muníciou", uvádza IHR so sídlom v nórskom Osle.

Demonštranti opäť vyšli do ulíc v noci na utorok, ako to robia každý večer už od 16. septembra. V ten deň bolo oznámené úmrtie Mahsy Amíníovej, ktorú predtým zatkla iránska mravnostná polícia.

V meste Sanandadž, hlavnom meste západoirackej provincie Kurdistan, odkiaľ Amíníová pochádzala, vyliezli ženy na strechy vozidiel a pred jasajúcim davom si roztrhali šatky. V hlavnom meste Teherán skandovali davy demonštrantov slogan "smrť diktátorovi"

Mahsu Amíníovú (22) zadržala mravnostná polícia 13. septembra v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť oznámili 16. septembra. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.

V pondelok iránske úrady oznámili, že zatkli viac než 1 200 ľudí vrátane aktivistov, právnikov, novinárov a demonštrantov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.