Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Členské štáty EÚ v utorok podporili návrh Európskej komisie (EK) na zníženie maximálnych reziduálnych limitov (MRL) dvoch neonikotinoidných pesticídov.

Pesticídy majú škodlivé účinky na včely a nové pravidlá znížia MRL na najnižšiu možnú merateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a tretie krajiny budú mať dostatok času, aby sa novej úrovni MRL prispôsobili. Hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že klotianidín a tiametoxám pre opeľovače predstavujú vysoké riziko. Ich vonkajšie používanie preto v EÚ zakázali už v roku 2018.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová uviedla, že EÚ po prvýkrát znížila MRL, aby zohľadnila globálne dôsledky škodlivého vplyvu uvedených látok na životné prostredie.

"Toto je dôležitý krok pre našu prácu v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vzhľadom na ich negatívny vplyv na opeľovače na celom svete, vrátane včiel, sa tieto dva neonikotinoidy v EÚ prestali používať. Teraz robíme ďalší krok, ktorý prispeje k prechodu na udržateľné potravinové systémy, a to aj na globálnej scéne," vysvetlila komisárka.

Po zavedení novoschválených pravidiel dovážané produkty do EÚ už nebudú môcť obsahovať zvyšky týchto neonikotinoidov.

Po konzultácii s členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) návrh EK predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, kde získal podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. Rada EÚ a Európsky parlament majú dva mesiace na vyslovenie námietok. Ak to neurobia, nariadenie bude prijaté začiatkom roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia

Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku.

"Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v stredu vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, krajiny susediace s Ruskom odvtedy zaznamenávajú zvýšený počet príchodov ruských občanov.

(tasr)

Minúta  |  

Výpovede by mohlo podľa podať okolo 1 500 lekárov, predpokladá Lengvarský

Výpovede by mohlo podať okolo 1 500 lekárov. Vyplýva to z vyjadrenia ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) v relácii TV Markíza Na telo plus. Odvolal sa pritom na anketu, ktorú rezort zdravotníctva realizoval v nemocniciach.

Presné číslo výpovedí bude podľa ministra známe až v pondelok (3. 10.). "Zatiaľ hovoríme iba o veľmi teoretických možnostiach," skonštatoval. V nemocniciach aktuálne podľa neho pracuje okolo 8-tisíc lekárov.

Lengvarský zdôraznil, že vláda situáciu rieši a zdravotníctvo je jej prioritou. "Budeme sa musieť dohodnúť tak, aby výpovede skrátka neboli," doplnil. Poukázal, že požiadavky lekárskych odborárov sú legitímne, no viaceré z nich si vyžadujú čas.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v pondelok (26. 9.) upozornil, že výpovede podalo už viac ako 1 200 lekárov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko očakáva rekordnú úrodu obilnín

Rusko očakáva v roku 2022 rekordnú úrodu obilnín. V utorok to povedal ruský prezident Vladimír Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala televízia.

"Predbežný odhad (na rok 2022) už predstavuje 150 miliónov ton vrátane približne 100 miliónov ton pšenice. Bude to rekord v ruskej histórii," uviedol Putin. Podľa jeho slov doterajšia úroda dosahuje 138,7 milióna ton obilnín.

"Rád by som oslovil aj šéfov poľnohospodárskych podnikov. V rámci čiastočnej mobilizácie sú povolávaní aj pracovníci v poľnohospodárstve. Ich rodiny musia byť podporované. Žiadam vás, aby ste tejto záležitosti venovali osobitnú pozornosť," povedal šéf Kremľa na utorkovom stretnutí.ň

Moskva už niekoľko týždňov obviňuje západné krajiny, že Rusku bránia vyvážať poľnohospodárske produkty. Podľa Kremľa to predstavuje riziko pre svetovú potravinovú bezpečnosť. "Dodávka nášho obilia a hnojív do zahraničia je žiaľ… náročná," uviedol ruský prezident. Dodal, že sankcie voči Rusku povedú "k ďalšiemu zhoršeniu situácie, ku svetovej potravinovej kríze".

(tasr)

Minúta  |  

Habeck: Nemecko pravdepodobne predĺži výrobu elektriny z jadra

Nemecko bude pravdepodobne musieť aj naďalej využívať dve zo svojich zostávajúcich troch jadrových elektrární v dôsledku energetickej krízy a potenciálneho výpadku vo výrobe elektriny. Uviedol to v utorok minister hospodárstva Robert Habeck.

"Už teraz sme v situácii, keď podľa nového záťažového testu by mohlo byť nevyhnutné použiť jadrovú energiu na zabezpečenie siete," povedal Habeck v utorok na klimatickej konferencii časopisu Der Spiegel v Berlíne.

Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa tento mesiac dohodla na ponechaní dvoch z troch jadrových elektrární v rezerve aj po skončení tohto roka, čím sa zvráti dlho plánované odstavenie týchto zariadení.

Vláda je pod silným tlakom, aby odložila posledný krok v postupnom vyraďovaní jadrových elektrární, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala dramatický nárast cien energií, pričom Rusko prudko zredukovalo dodávky plynu do Európy.

Situácia v energetike sa tak dramaticky zmenila oproti začiatku tohto roka, keď prvý záťažový test v marci odhalil, že zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku nie sú potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti. Po tejto správe vláda oznámila, že elektrárne budú vypnuté do 31. decembra.

Nemecko pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej sa rozhodlo definitívne skoncovať s jadrovou energetikou po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 a tento krok mal širokú podporu verejnosti.

Ale energetická kríza znovu rozprúdila v Nemecku diskusiu, či je múdre odstaviť posledné jadrové elektrárne v krajine. Dokonca aj niektorí členovia vládnej koalície sú za predĺženie ich prevádzky.

(tasr)

Minúta  |  

Na Nord Stream zrejme útočili sabotéri. Mohli použiť ponorku, píšu nemecké noviny

AKTUALIZOVANÉ Pokles tlaku v plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na morskom dne medzi Ruskom a Nemeckom je pravdepodobne dôsledkom sabotáže. Píše o tom nemecký denník Tagesspiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v spolkových bezpečnostných zložkách, podľa ktorých ide zrejme o dielo špeciálnych jednotiek.

„Všetko hovorí proti tomu, že išlo o náhodu," uviedol zdroj denníka Tagesspiegel.

Člen zahraničného výboru Spolkového snemu za koaličných Zelených Jürgen Trittin má podobný názor. Plynovod je „pomerne nový a vyrobený z pevnej nemeckej ocele", povedal pre nemeckú televíziu ntv.

V noci, z nedele na pondelok, tlak najprv prudko poklesol v oboch potrubiach pre sankcie nepoužívaného, ale natlakovaného plynovodu Nord Stream 2. Na únik plynu vo svojich výsostných vodách upozornilo Dánsko. V pondelok večer potom výrazne poklesol tlak aj v oboch rúrach plynovodu Nord Stream 1.

Čo to vlastne bolo

Ako upozornil zdroj nemeckých novín, nie je jednoduché zaútočiť na plynovod na morskom dne. Mohli to urobiť špeciálne jednotky, napríklad s pomocou ponorky. Ohľadne možných vykonávateľov sa diskutuje o dvoch možnostiach: buď za útokom stojí Ukrajina, prípadne s ňou spriaznené sily, alebo ide o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom je šíriť neistotu a tlačiť na vyššie ceny plynu.

Nemecké ministerstvo hospodárstva v pondelok večer vyhlásilo, že príčiny poklesu tlaku plynu v plynovodoch z Ruska nie sú známe. Tieto incidenty podľa nemeckých úradov nateraz nemajú žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku.

https://standard.sk/249587/polsky-eximinister-zahranicia-dakuje-za-znicenie-nord-streamu-americanom/

Seizmické stanice zachytili dva výbuchy pri miestach úniku z plynovodov Nord Stream

Seizmické stanice vo Švédsku, Nórsku a Fínsku v pondelok zaregistrovali dve explózie blízko miest únikov z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori. Seizmológ Björn Lund z Uppsalskej univerzity, ktorý patrí do švédskej národnej seizmologickej siete, uviedol, že prvý výbuch zaznamenali skoro ráno juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. Neskorší a silnejší výbuch sa odohral v noci severovýchodne od ostrova a rovnal sa zemetraseniu s magnitúdom 2,3.

„Veľmi dobre vieme, ako vyzerá podvodný výbuch. A v tomto prípade nie je pochýb o tom, že to nie je zemetrasenie,“ vyjadril sa Lund.

Aj nemecké geologické výskumné centrum GFZ uviedlo, že seizmometer na Bornholme v pondelok, a teda v deň, keď tlak v plynovodoch dramaticky klesol, dvakrát zaznamenal otrasy zeme. GFZ však odmietlo špekulovať o tom, či namerané hodnoty súviseli s únikmi potrubí, ktoré sú v blízkosti ostrova.

Rusko na začiatku septembra pre údajné technické problémy zastavilo prepravu plynu do Nemecka cez Nord Stream 1. Ten bol dovtedy pre Nemecko kľúčovou trasou na dodávky plynu. Nemecko je napojené aj na prepravnú trasu vedúcu cez Ukrajinu a Slovensko a tiež na plynovod Jamal z Poľska. Jamal však už niekoľko mesiacov funguje v reverznom režime po tom, čo Rusko zastavilo vývoz plynu do Poľska, keďže to odmietlo platiť za plyn v rubľoch.

(sd, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.