Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci NR SR súhlasia s pristúpením Fínska a Švédska do NATO

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Slovenská vláda deklarovala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatovala v predloženom materiáli, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky.

Otázky Turecka k záväzku Fínska a Švédska bojovať s terorizmom ako s jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým čelí aj Aliancia, boli podľa materiálu dostatočne zodpovedané po vzájomných konzultáciách. Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v máji v súvislosti s ruským vojenským útokom na Ukrajinu. Obe škandinávske krajiny už dlhšiu dobu s NATO úzko spolupracovali.

(tasr, min)

  |  

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Členské štáty EÚ v utorok podporili návrh Európskej komisie (EK) na zníženie maximálnych reziduálnych limitov (MRL) dvoch neonikotinoidných pesticídov.

Pesticídy majú škodlivé účinky na včely a nové pravidlá znížia MRL na najnižšiu možnú merateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a tretie krajiny budú mať dostatok času, aby sa novej úrovni MRL prispôsobili. Hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že klotianidín a tiametoxám pre opeľovače predstavujú vysoké riziko. Ich vonkajšie používanie preto v EÚ zakázali už v roku 2018.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová uviedla, že EÚ po prvýkrát znížila MRL, aby zohľadnila globálne dôsledky škodlivého vplyvu uvedených látok na životné prostredie.

"Toto je dôležitý krok pre našu prácu v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vzhľadom na ich negatívny vplyv na opeľovače na celom svete, vrátane včiel, sa tieto dva neonikotinoidy v EÚ prestali používať. Teraz robíme ďalší krok, ktorý prispeje k prechodu na udržateľné potravinové systémy, a to aj na globálnej scéne," vysvetlila komisárka.

Po zavedení novoschválených pravidiel dovážané produkty do EÚ už nebudú môcť obsahovať zvyšky týchto neonikotinoidov.

Po konzultácii s členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) návrh EK predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, kde získal podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. Rada EÚ a Európsky parlament majú dva mesiace na vyslovenie námietok. Ak to neurobia, nariadenie bude prijaté začiatkom roka 2023.

(tasr)

  |  

Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia

Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku.

"Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v stredu vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, krajiny susediace s Ruskom odvtedy zaznamenávajú zvýšený počet príchodov ruských občanov.

(tasr)

  |  

Výpovede by mohlo podľa podať okolo 1 500 lekárov, predpokladá Lengvarský

Výpovede by mohlo podať okolo 1 500 lekárov. Vyplýva to z vyjadrenia ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) v relácii TV Markíza Na telo plus. Odvolal sa pritom na anketu, ktorú rezort zdravotníctva realizoval v nemocniciach.

Presné číslo výpovedí bude podľa ministra známe až v pondelok (3. 10.). "Zatiaľ hovoríme iba o veľmi teoretických možnostiach," skonštatoval. V nemocniciach aktuálne podľa neho pracuje okolo 8-tisíc lekárov.

Lengvarský zdôraznil, že vláda situáciu rieši a zdravotníctvo je jej prioritou. "Budeme sa musieť dohodnúť tak, aby výpovede skrátka neboli," doplnil. Poukázal, že požiadavky lekárskych odborárov sú legitímne, no viaceré z nich si vyžadujú čas.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v pondelok (26. 9.) upozornil, že výpovede podalo už viac ako 1 200 lekárov.

(tasr)

  |  

Putin: Rusko očakáva rekordnú úrodu obilnín

Rusko očakáva v roku 2022 rekordnú úrodu obilnín. V utorok to povedal ruský prezident Vladimír Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala televízia.

"Predbežný odhad (na rok 2022) už predstavuje 150 miliónov ton vrátane približne 100 miliónov ton pšenice. Bude to rekord v ruskej histórii," uviedol Putin. Podľa jeho slov doterajšia úroda dosahuje 138,7 milióna ton obilnín.

"Rád by som oslovil aj šéfov poľnohospodárskych podnikov. V rámci čiastočnej mobilizácie sú povolávaní aj pracovníci v poľnohospodárstve. Ich rodiny musia byť podporované. Žiadam vás, aby ste tejto záležitosti venovali osobitnú pozornosť," povedal šéf Kremľa na utorkovom stretnutí.ň

Moskva už niekoľko týždňov obviňuje západné krajiny, že Rusku bránia vyvážať poľnohospodárske produkty. Podľa Kremľa to predstavuje riziko pre svetovú potravinovú bezpečnosť. "Dodávka nášho obilia a hnojív do zahraničia je žiaľ… náročná," uviedol ruský prezident. Dodal, že sankcie voči Rusku povedú "k ďalšiemu zhoršeniu situácie, ku svetovej potravinovej kríze".

(tasr)

  |  

Habeck: Nemecko pravdepodobne predĺži výrobu elektriny z jadra

Nemecko bude pravdepodobne musieť aj naďalej využívať dve zo svojich zostávajúcich troch jadrových elektrární v dôsledku energetickej krízy a potenciálneho výpadku vo výrobe elektriny. Uviedol to v utorok minister hospodárstva Robert Habeck.

"Už teraz sme v situácii, keď podľa nového záťažového testu by mohlo byť nevyhnutné použiť jadrovú energiu na zabezpečenie siete," povedal Habeck v utorok na klimatickej konferencii časopisu Der Spiegel v Berlíne.

Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa tento mesiac dohodla na ponechaní dvoch z troch jadrových elektrární v rezerve aj po skončení tohto roka, čím sa zvráti dlho plánované odstavenie týchto zariadení.

Vláda je pod silným tlakom, aby odložila posledný krok v postupnom vyraďovaní jadrových elektrární, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala dramatický nárast cien energií, pričom Rusko prudko zredukovalo dodávky plynu do Európy.

Situácia v energetike sa tak dramaticky zmenila oproti začiatku tohto roka, keď prvý záťažový test v marci odhalil, že zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku nie sú potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti. Po tejto správe vláda oznámila, že elektrárne budú vypnuté do 31. decembra.

Nemecko pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej sa rozhodlo definitívne skoncovať s jadrovou energetikou po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 a tento krok mal širokú podporu verejnosti.

Ale energetická kríza znovu rozprúdila v Nemecku diskusiu, či je múdre odstaviť posledné jadrové elektrárne v krajine. Dokonca aj niektorí členovia vládnej koalície sú za predĺženie ich prevádzky.

(tasr)